Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219062 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114219062.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Bc. K. Y. nar. XX.XX.I., bytom D.X,XXXX C.F. Z. op B., Holandsko, adresa pre doručovanie: B. - Y., E. XXX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Samcom, so sídlom B., X. XX, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o návrhu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2C/78/2012, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2C/180/2014-64 zo dňa 21. januára 2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vedeného pred tamojším súdom pod sp. zn. 2C/78/2012. Podotkol, že v aktuálnom štádiu konania sa riešia len otázky procesnej povahy. Konštatoval, že z návrhu žalobcu nie je zrejmé, aký dôvod prípustnosti obnovy konania uplatňuje; „len sa domnieval“, že ide o rozpor právoplatného rozsudku s rozhodnutiami Súdneho dvora európskych spoločenstiev. Okresný súd uviedol, že § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. neumožňuje obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím, ale len s takým, „kde existuje určité vecné a personálne prepojenie s konaním, ktoré sa má obnoviť“. Rovnako inštitút obnovy konania neprichádza do úvahy v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní. Nadväzne uzavrel, že žalobca nepreukázal dôvod prípustnosti návrhu na obnovu konania, a preto nie je naplnená zákonná podmienka podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ O.s.p. 2. Okresný súd mal zároveň pochybnosti o dodržaní lehoty na podanie návrhu. Súčasne však konštatoval, že v prípade dôvodu obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. zákon subjektívnu lehotu ani nestanovuje. Žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol čas, kedy sa o dôvode obnovy dozvedel. Okresný súd doplnil, že taký výklad subjektívnej lehoty, ktorý by umožňoval strane sporu vyčkať na „tzv. vyhovujúce rozhodnutie ESD“ aj niekoľko rokov a následne po náhodnom oboznámení sa s takýmto rozhodnutím podať návrh na obnovu konania, by bol v rozpore s požiadavkou na „ústavne súladný výklad zákonov“ a bol by ním porušený princíp právnej istoty. Zároveň lehota na obnovu konania je lehotou prekluzívnou, pričom o všetkom (vrátane zhrnutí rozhodnutí ESD), čo bolo uverejnené v úradnom vestníku, platí, že sa stalo známym každému. V súdenej veci uvádzané rozhodnutia ESD sú pritom ešte z roku 2000 a 2002, t.j. žalobca ich mohol uplatniť v pôvodnom konaní. Okresný súd zdôraznil, že žalobca v pôvodnom konaní nepodal ani odvolanie. Celkovo teda uzavrel, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oneskorene. Samostatným výrokom žalobcovi uložil povinnosť uhradiť protistrane trovy právneho zastúpenia v sume 474,27 eur. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že obnova bude povolená, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu. Zdôraznil, že od roku 2011 žije a pracuje v Holandsku, preto nemal žiadnu vedomosť o konaní pod sp. zn. 2C/78/2012, ktorého obnovu požaduje. Až dňa 27.5.2014 mu bol doručený predmetný rozsudok, z ktorého titulu aj dôvod obnovy konania mohol uplatniť po prvý krát až po tomto dátume. Ak teda návrh podal 2.6.2014, učinil tak včas, t.j. v rámci lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p. 4. Odvolateľ poukázal na to, že v inom obdobnom jeho prípade okresný súd návrhu na obnovu konania vyhovel. Takýto rozdielny prístup súdu narúša i princíp legitímnych očakávaní. V odvolaní opakovane žalobca dával do pozornosti aj príslušné hmotnoprávne súvislosti a fakt, že v pôvodnom konaní sa okresný súd nimi nezaoberal. Napokon namietal nepreskúmateľnosť výroku o náhrade trov konania, ktorý nie je vôbec odôvodnený. 5. Žalovaný žiadal odvolanie protistrany zamietnuť a uznesenie okresného súdu potvrdiť. Opísal „históriu“ sporu a uviedol, že žalobca nepodal voči rozsudku v pôvodnom konaní žiaden opravný prostriedok, ale podal (až) návrh na obnovu konania. Zhodne so závermi okresného súdu konštatoval, že žalobca neuviedol dôvody prípustnosti obnovy konania a ani skutočnosti svedčiace o včasnosti podania návrhu. Osobitne zdôraznil prekluzívny charakter lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Žalovaný dodal, že protistranou spomínané uznesenie v inej veci sa síce týka rovnakých sporových strán, ale existujú v ňom podstatné rozdiely, ktoré vylučujú jeho aplikáciu v súdenej veci. Napokon poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ním prezentované stanoviská. 6. V rámci repliky žalobca uviedol, že v návrhu na obnovu konania „exaktne označil“ rozhodnutia Súdneho dvora európskych spoločenstiev, a teda dôvod prípustnosti obnovy konania riadne vymedzil. Zopakoval, že ak mu bol rozsudok doručený až 27.5.2014, návrh na obnovu konania podaný 2.6.2014 je včas (v zmysle § 230 ods. 1 CSP) podaným návrhom. Dodal, že v inom (spomínanom) spore medzi stranami bolo medzičasom vydané uznesenie odvolacieho súdu, ktorý uložil okresnému súdu povinnosť posúdiť, či vôbec rozsudok v základnom konaní nadobudol právoplatnosť. Inak žalobca zotrval na odvolacej argumentácii i odvolacom návrhu. 7. Rovnako žalovaný v rámci dupliky zotrval na svojej argumentácii. Zdôraznil, že súd v konaní o tom, či povolí obnovu konania, rieši len otázky procesnej povahy, pričom lehota na podanie návrhu na obnovu konania je lehotou prekluzívnou. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), zároveň z úradnej povinnosti sa zaoberal súvislosťami procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. V základnom konaní - sp. zn. Okresného súdu Žilina 2C/78/2014 - bolo vyhovené návrhu/žalobe žalobcu (právnemu predchodcovi žalovaného v aktuálnom konaní) a žalovanému K. Y. (v aktuálnom konaní v postavení žalujúcej sporovej strany) bola rozsudkom zo dňa 11.4.2013 uložená povinnosť zaplatiť sumu 819,19 eur spolu s príslušenstvom (presne vyšpecifikovanom vo výrokovej časti dotknutého rozsudku). Okresný súd vyznačil právoplatnosť predmetného rozsudku dňom 19.6.2013 a vykonateľnosť dňom 25.6.2013. 10. Z obsahu daného (pripojeného) spisu sp. zn. 2C/78/2012 je preukázané, že rozsudok zo dňa 11.4.2013 okresný súd doručoval (žalovanému) K. Y. uložením do spisu. Menovaný písomným podaním zo dňa 21.5.2014 (čl. 87 pôvodného spisu) požiadal súd o zaslanie rozsudku a uviedol aj svoju presnú adresu v Holandsku. Na základe tejto žiadosti mu okresný súd dňa 12.6.2014 doručil na označenú adresu nielen rozsudok, ale aj (zrejme; keďže úprava v spise i doručenka súdnej zásielky obsahujú len skratky, resp. neúplné jednoslovné pomenovania) návrh/žalobu, poučenie účastníka/strany sporu, potvrdenie o podaní návrhu/žaloby a predvolanie na termín (už dávno vykonaného) pojednávania. Zároveň uznesením z 10.6.2014 zrušil (vlastné) uznesenie z 16.11.2012 o tom, že písomnosti určené žalovanému K. Y. budú doručované uložením v súdnom spise. Súčasťou pôvodného spisu sú tiež riadne nežurnalizované písomnosti predložené K. Y., a to jeho podanie zdôrazňujúce, že v čase vedenia pôvodného súdneho konania sa preukázateľne zdržiaval v zahraničí, o konaní nevedel a ani nemohol preberať súdne zásielky; pripojené sú i potvrdenia o zamestnaní v cudzom jazyku. XX. Rudolf Y. už dňa 2.6.2014 na Okresnom súde Žilina vykonal k sp. zn. 2C/78/2012 procesné podanie označené ako návrh žalovaného na obnovu konania. V jeho texte (str. 2, prvý odsek) výslovne uvádza, že rozsudok z 11.4.2013 mu bol doručený dňa 27.5.2014; čo opakovane tvrdí aj v posudzovanom odvolaní. Bez ohľadu na disproporciu ohľadne dňa doručenia rozsudku vydaného v základnom konaní dňa 11.4.2013 vyplývajúcu z tohto výslovného tvrdenia a z doručenky súdnej zásielky (založenej v pôvodnom spise na č.l. 91 z opaku) je nepochybné, že v dotknutom podaní K. Y. okrem iného namieta nesprávnosť v postupe konajúceho súdu pri doručovaní nielen predmetného rozsudku, ale vôbec písomností týkajúcich sa konania pod sp. zn. 2C/78/2012. 12. Z obsahu podania z 2.6.2014 (§ 41 ods. 2 O.s.p. v čase vykonania podania K. Y., ako i v čase rozhodovania okresného súdu o danom podaní; resp. § 124 ods. 1 CSP - právnej normy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu) je tak zrejmé, že napriek jeho výslovnému označeniu ako návrhu na obnovu konania, sa môže jednať (aj) o odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/78/2012- 76 zo dňa 11.4.2013. V danom smere však okresný súd predmetné podanie vôbec neposudzoval, čím v konečnom dôsledku zaťažil konanie v prebiehajúcej veci závažnou vadou/nedôslednosťou, keď neskúmal splnenie procesných podmienok. Pokiaľ totiž pôvodné konanie nie je v zmysle procesných zákonných pravidiel (okrem iného viažucich sa aj k využitiu fikcií pri doručovaní) právoplatne skončené, neprichádza do úvahy konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým obnova konanie je. 13. Vzhľadom na doteraz konštatované okolnosti je diskutabilné, či meritórne rozhodnutie - rozsudok z 11.4.2013 vôbec nadobudol právoplatnosť; konkrétne, či v pôvodnom konaní boli rešpektované zákonné pravidlá pre doručovanie písomností K. Y. (v pozícii žalovaného) ukladaním do spisu. Nadväzne je nutné uzavrieť, že v aktuálnom štádiu sú predčasné akékoľvek závery týkajúce sa obnovy konania, resp. návrhu na jej povolenie. Krajský súd zdôrazňuje, že samotné faktické (svojim spôsobom evidenčné) vyznačenie právoplatnosti na súdnom rozhodnutí automaticky neznamená, že dotknuté rozhodnutie v skutočnosti je právoplatným súdnym rozhodnutím. 14. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci bude prioritne jednoznačne ustáliť, či rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/78/2012-76 zo dňa 11.4.2013 nadobudol právoplatnosť; osobitne či pri jeho doručovaní bezprostredne v období jeho vydania boli naplnené podmienky pre postup podľa § 48 ods. 4 O.s.p. V záujme plynulosti a efektívnosti pokračovania v konaní krajský súd dopĺňa, že podmienkou pre využitie daného postupu bolo poučenie podľa § 49 ods. 5 O.s.p., pri ktorom bolo náhradné doručenie vylúčené (bližšie napr. tiež Števček/Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár, 1. vydanie, 2009, C.H.Beck, str. 107). 15. Rovnako pre úplnosť krajský súd dodáva, že pokiaľ v konaní pred odvolacím súdom vystupoval „nový“ žalovaný, ide o dôsledok cezhraničného zlúčenia pôvodného žalovaného so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ku ktorej podľa obchodného registra (www.orsr.sk <http:// www.orsr.sk>) a tiež podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016. S poukazom na dotknutý dátum právne nástupníctvo „nového“ subjektu nastalo ešte v právnom režime Občianskeho súdneho poriadku (§ 107 ods. 4 O.s.p), o ktorej okolnosti nebolo potrebné vydávať procesné rozhodnutie. 16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.