Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/395/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219093 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114219093.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, G. pri I., o zaplatenie 6045,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/243/2014-129 zo dňa 11. októbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/243/2014-139 zo dňa 13. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol ako i vo výroku o trovách konania potvrdzuje. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1015,52 € s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2) Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie je možné priznať právo na zaplatenie splátok splatných v období od 20.6.2010 do 5.6.2011 (12 splátok), nakoľko tieto sú premlčané. Zároveň mal za to, že nebolo možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom. Súd v konaní nezistil, že by došlo k odstúpeniu podľa § 506 Obch. zák. zo strany pôvodného veriteľa. Priznal žalobcovi len nárok na nepremlčané splátky splatné do 27.9.2012, teda spolu 16 splátok, ktoré boli splatné v čase postúpenia pohľadávky, nakoľko žalovaný totiž nepreukázal ani netvrdil úhradu týchto splátok. Súd z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy ako peňažného záväzku priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na 10c nar. vl. priznal žalovanému aj nárok na úhradu úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok do zaplatenia vo výške o 8% vyššej, ako bola výška základnej sadzby stanovená ECB avšak len do uplatnenej výšky žalobou, t.j. do 8,25 % od splatnosti splátok do zaplatenia. Nárok na zaplatenie splátok splatných po 27.9.2012 z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. 3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, v ktorom súd zamietol nárok žalobcu. V konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003). súd pochybil a vec nesprávne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Nesúhlasil s názorom, že zo znenia ust. 92 ods. 8 ZoB vyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť už splatná. Keďže právny predchodca žalobcu nevyužil oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, splatnosť vyhlásil žalobca, a to dňa 2.12.2013. Pôvodný veriteľ (banka) mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S takýmto nedoručením môžu byť spojené iba sankcie vyplývajúce zo ZoB. Mal za to, že má nárok na úhradu uplatnených splátok splatných od 20.10.2012 do 20.7.2018. Pokiaľ išlo o premlčanie nároku mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Navrhol rozhodnutie zmeniť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril. 5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol ako i vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý. 6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 7) V prvom rade, mal odvolací súd za to, že je nutné sa vysporiadať s aplikáciou ust. § 92 ods. 8 ZoB na daný prípad, nakoľko od neho sa následne odvíja aj odôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o nepriznaný nárok. Toto ustanovenie nerieši, ako uviedol žalobca v odvolaní, otázku bankového tajomstva, ale priamo otázku možného postúpenia pohľadávky na iný subjekt. 8) Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. 9) Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie (nepostačuje teda, iba oznámenie o postúpení pohľadávky). Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. 10) Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke. V danom prípade nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a s týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). 11) V danom prípade bolo teda možné postúpiť iba pohľadávku, ktorú už bola splatná, a keďže k postúpeniu došlo dátumom 27.9.2012 mohli byť predmetom takéhoto postúpenia iba splátky neuhradené do tohto dátumu. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, nárok na zaplatenie ďalších splátok (po tomto dátume) už žalobca nemal, nakoľko nebol aktívne vecne legitimovaný, keďže tieto splátky už naňho neboli platne postúpené. 12) Z uvedené je potom zrejmé, že pokiaľ pôvodný veriteľ nevyužil svoje právo na zosplatnenie úveru, mohol žalobca vyhlásiť splatnosť iba tých splátok, ktoré boli naňho prevedené, t.j. nemohol vyhlásiť zosplatnenie celého úveru, tak ako to urobil. Takéto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemá oporu v zákone. 13) Pokiaľ išlo o otázku premlčania splátok splatných od 20.6.2010 do 20.5.2011 je potrebné sa opätovne stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko správne dospel k záveru, že na daný prípad je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčania. Na uzavretý zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vzťah spotrebiteľský. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané pod sp. zn. I. ÚS 402/2013). V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). 14) Vzhľadom na uvedené, konštatuje odvolací súd vecnú správnosť rozsudku okresného súdu a neopodstatnenosť odvolania. 15) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).