Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/104/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226045 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114226045.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, R., právne zastúpená: Katarínou Kováčovou, advokátkou, so sídlom W. XXX/XX, R., proti žalovaným: 1/ Mesto Rajec, Nám. SNP č. 2/2, Rajec, IČO: 00321575, právne zastúpený: JUDr. Kecerová Veselá Anna, advokátka, so sídlom SNP 2/2, Rajec, IČO: 37908928, 2/ M. G., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, F., 3/ MUDr. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XX, F., 4/ MUDr. V. Z., nar. X.X.XXXX, bytom V. Z. XX, R., 5/ MUDr. O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., 6/ MUDr. S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., 7/ Ing. L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., 8/ MUDr. I. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, R., 9/ MUDr. M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, R., 10/ MUDr. L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, R., 11/ Ing. A. S., nar. X.X.XXXX, bytom Z. X, R., 12/ MUDr. O. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom A. N. XXXX/XX, R., 13/ O. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. N. XXXX/XX, R., 14/ MUDr. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, F., 15/ MUDr. O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, R., žalovaní v rade 2/, 3/, 4/, 5/, 10/, 11/, 12/, 13/ 15/ právne zastúpení: JUDr. Irenou Šurinovou, advokátkou, so sídlom C. XX, R., žalovaní v rade 6/, 7/, 8/, 9/, 14/ právne zastúpení: JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, o určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze spoluvlastníkov nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/237/2014-139 zo dňa 9.5.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1/ - 15/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému v rade 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 249,48 eur, a to na účet JUDr. Kecerovej Veselej Anne vedený vo S., a.s., pobočka F., č.ú.: IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: Z., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Povinnosť uhradiť žalovaným v rade 2/, 3/, 4/, 5/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 15/ trovy právneho zastúpenia vo výške 979,02 eur, a to na účet JUDr. Ireny Šurinovej vedený v T., a.s., č.ú.: IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: Y., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Povinnosť uhradiť žalovaným v rade 6/, 7/, 8/, 9/, 14/ trovy právneho zastúpenia vo výške 705,58 eur, a to na účet JUDr. Magdy Poliačikovej č.ú.: IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozsudku poukazom na ust. § 137, § 139 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Dňa 1.7.2014 sa uskutočnila schôdza spoluvlastníkov nebytových priestorov budovy na Ul. Hollého č. súp. XXX F., na ktorej bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov nebytových priestorov obsiahnuté v zápisnice o schôdzi vlastníkov nebytových priestorov. Predmetnej schôdze sa nezúčastnila žalobkyňa a namietala neplatnosť rozhodnutia schôdze spoluvlastníkov nebytových priestorov v bode 4. v prvom odseku, ktorým nebola Mestu Rajec uložená povinnosť podieľať sa na úhrade zálohových platieb na náhrade nákladov spojených s nebytovými priestormi č. 9 a č. 9-10.2 za spoločné časti a spoločné zariadenia domu; v bode 4. v druhom odseku, ktorým bola určená povinnosť pre subjekt označený ako „Rehabilitácia" platiť zálohové platby na náhradu nákladov spojených s nebytovými priestormi v sume 1.390,50 eur. Trvala na tom, že rozhodnutie vlastníkov nebytových priestorov na schôdzi dňa 1.7.2014 je nepreskúmateľné, arbitrárne, považuje ho za jednostranné a svojvoľné rozhodnutie ostatných vlastníkov. Rozhodnutie predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam domu, k spoločným zariadeniam domu, k spoločným nebytovým priestorom k príslušenstvu na pozemku, t.j. do vlastníckych práv žalobcu. Svoj nárok odvodzovala zo zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný 1/ uvádzal, že nie je reálnym vlastníkom a neužíva žiadne nebytové priestory v budove č. súp. 150. Ostatní žalovaní prostredníctvom svojich právnych zástupcov namietali naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe a právne zdôvodnenie žaloby s tým, že na daný právny vzťah nie je možná aplikácia zákona č. 182/1993, keďže sa jedná o nebytové priestory, ale je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okresný súd predmetnú vec posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobkyňa svoj nárok mala uplatňovať osobitnou žalobou smerujúcou k vydaniu konštitutívneho rozhodnutia. Okrem toho podľa ust. § 139 ods. 2 žaloby nemajú charakter určovacej žaloby. V tejto súvislosti poukazuje aj súd na ustálenú súdnu prax, ako aj na rozhodnutie NS SR 3Cdo/112/2004, ktorý uviedol: Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Žalobkyňa je povinná ako výlučný vlastník nebytových priestorov a podielový spoluvlastník spoločných častí a zariadení domu aj v súlade s čl. 20 Ústavy SR, ako aj v súlade s čl. 20 Ústavy SR, ako aj v súlade s § 137 ods. 1 O.z. podieľať sa na právach ako aj povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a teda je povinná podieľať sa na nákladoch spojených jednak s jej výlučným vlastníctvom, ako aj podielovým spoluvlastníctvom. Žalobkyňa viac krát vo svojich písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že namieta bod 4. programu „ Návrh zálohových platieb podľa výdavkov za rok 2013", pričom v pozvánke bolo uvedené „ Financovanie prevádzky polikliniky". Aj v tomto konkrétnom prípade musel dať súd za pravdu žalovaným. Títo uvádzali, že aj podľa jazykového a aj logického výkladu ide o totožné pojmy, pričom ako žalobkyňa isto dobre vie, že celá prevádzka polikliniky v Rajci je financovaná výlučne zálohovými platbami jednotlivých vlastníkov nebytových priestorov. Ani samotná žalobkyňa nepreukázala, že by to bol opak, že by táto prevádzková jednotka bola hradená z iných finančných zdrojov. Ďalej súd podotýka, že Obč. zákonník v § 137 a nasl., nikde nepredpisuje akou formou majú spoluvlastníci rozhodovať, akú má mať formu pozvánka, ako má byť vyhotovená zápisnica a podobne. V § 139 ods. 2 O.z. je len ustanovené, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Už na začiatku to súd spomínal, že žalobkyňa je prakticky spoluvlastníčkou, resp. vlastníčkou v 38%. Namietanie, že sa nemôže zúčastniť schôdze a že sa riadne ospravedlnila, toto takisto zdôvodnili samotní žalovaní a aj v tomto smere im dáva súd za pravdu. Schôdza sa uskutočnila v letných mesiacoch, teda v dovolenkovom období. Prakticky schôdza spoluvlastníkov nebytových priestorov / je ich 16/ sa konala 1.7.2014. Počet spoluvlastníkov nebytových priestorov je len veľmi ťažko skĺbiť, potreby, povinnosti ostatných spoluvlastníkov nebytových priestorov a stanoviť taký termín schôdze, ktorý by vyhovoval všetkým zúčastneným stranám. Bolo teda na mieste, pokým sa nemohla zúčastniť žalobkyňa tejto schôdze, aby splnomocnila iného člena rodina, prípadne inú osobu. Čo sa týka žalovaného v rade 1/, tak aj k tejto otázke sa vyjadroval žalobca v tom slova zmysle, že prakticky na jeho úkor boli potom zvýšené náklady - zálohové platby na prevádzku tohto nebytového priestoru. Mesto Rajec je pravdou, že na LV je napísané ako vlastník bytových priestorov. Skutočnosť je však iná. Všetkých 15 spoluvlastníkov nebytových priestorov okrem žalobcu túto skutočnosť potvrdzuje. Potvrdzujú, že mesto skutočne nevlastní žiaden nebytový priestor. Bolo by nemysliteľné, aby len na základe LV sa žalovaný v rade 1/ musel podieľať na úhrade nákladov, resp. na platení zálohových platieb za užívanie priestorov, ktoré on nevyužíva. Aj v dôsledku úmrtia manžela žalobkyne došlo k tomu, že nebol urobený výmaz žalovaného v rade 1/ z LV a prehodnoteniu samotných podielov medzi ostatných spoluvlastníkov nebytových priestorov. Aj z vyjadrenia samotného mesta vyplýva, a túto skutočnosť nikto nepopieral, že Mesto Rajec má snahu o nápravu tohto chybného zápisu na LV. Ešte v roku 2010 oznamoval spoločenstvu Zdravie, Hollého 150, Rajec, že žiadal nápravu ohľadne zápisu na LV s tým, že priestory, ktoré sú označené, momentálne užívajú M. G., Ing. a I. G., MUDr. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd posudzoval tento prípad v zmysle ust. Obč. zákonníka a nie zákona č. 182/93 Z.z. a tento návrh v plnom rozsahu zamietol. Boli to žalovaní, ktorí mali v tomto konaní v plnom rozsahu úspech. Postupujúc v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. im teda súd priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Čo sa týka žalovaného v rade 1/, tak JUDr. Kecerová Veselá si uplatnila nasledovné trovy právneho zastúpenia: - 20.10.2015 prevzatie a príprava veci - 64,53 eur, - 20.10.2015 písomné podanie na súd 64,53 eur, - 15.2.2016 účasť na pojednávaní, odročené bez prejednania veci 16,50 eur. Odmena advokáta 145,56 eur + 2x režijný paušál v sume 16,78 eur /1x 8,39 eur/ + 1 x režijný paušál 8,58 eur, spolu bez DLH 170,92 eur. Náhrada cestovného - Rajec Žilina a späť 44 km, základná náhrada 0,183 eur, spotreba litrov 5,90, cena za liter 0,82 eur t.j. 10,18 eur. Náhrada za stratu času 15.2.2016 - Rajec Žilina a späť, počet začatých 2 hodiny, náhrada aj za začatú 14,30 eur, spolu 26,80 eur. Spolu trovy + 20% DPH /41,58 eur/, sú vo výške 249,48 eur. Právny zástupca predložil aj osvedčenie o registrácii pre DPH a takisto predložil aj kópiu osvedčenia o evidencii - technický preukaz, na základe ktorého je zrejmé, že vykonal cestu motorovým vozidlom značky ZA036GM. Právni zástupca žalovaných v rade 6/, 7/, 8/, 9/, 14/ JUDr. Magda Poliačiková si vyčíslila trovy právneho zastúpenia nasledovne /hodnota za neurčitý úkon, zvýšenie o 50% pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb, v tomto konaní zastupovala 5 osôb/: - 17.10.2014 prevzatie a príprava zastúpenia 61,85 eur x 50% x 5 odporcov = 154,63 eur, režijný paušál 8,04 eur, DPH 20% je 32,53 eur, spolu 195,20 eur, - 22.10.2014 vyjadrenie sa k žalobnému návrhu 61,85 eur x 50% x 5 odporcov = 154,63 eur, režijný paušál 8,04 eur, DPH 20% je 32,53 eur, spolu 195,20 eur, - 23.11.2015 zastupovanie na pojednávaní - odročené pojednávanie 64,54 eur x 50% x 5 odporcov = 161,35 eur, 50% nemeritórne pojednávanie 80,68 eur, režijný paušál 8,39 eur, DPH 20% je 17,81 eur, spolu 106,88 eur, - 9.5.2016 zastupovanie na pojednávaní 66 eur x 50% x 5 odporcov = 165 eur, režijný paušál 8,58 eur, DPH 20% je 34,72 eur, spolu 208,30 eur. Trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 705,58 eur. JUDr. Irena Šurinová právna zástupkyňa žalovaných v rade 2/, 3/, 4/, 5/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 15/ si uplatnila nasledovné trovy právneho zastúpenia: U žalovaných v rade 2/ a 3/ si účtovala za rok 2014 nasledovné trovy: - 2 úkony po 30,925 eur / polovička základnej sadzby podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ t.j. spolu 61,85 eur + 20% DPH t.j. 12,37 eur, spolu 74,22 eur, - prevzatie a príprava zastúpenia 30,92 eur, - písomné podanie na súd 30,92 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, t.j. 16,08 eur. Spolu za úkony v roku 2014 = 61,85 eur + režijný paušál 16,08 eur + 20% DPH = 93,52 eur. Za rok 2015: - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2015 suma 8,067 eur, - 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu úkony v roku 2015=8,067 eur + režijný paušál 8,067 eur + DPH spolu 19,75 eur. Za rok 2016 1 úkon 33 eur: - účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016 - 33 eur, - 1x režijný paušál 8,58 eur. Spolu za úkony v roku 2016 - 33 eur, režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH, spolu 49,90 eur. Spolu trovy žalovaných v rade 2/ a 3/ sú vo výške 163,17 eur. U žalovaného v rade 4/ si účtovala za rok 2014 nasledovné trovy: - 2 úkony po 30,925 eur / polovička základnej sadzby podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ t.j. spolu 61,85 eur + 20% DPH t.j. 12,37 eur, spolu 74,22 eur, - prevzatie a príprava zastúpenia 30,92 eur, - písomné podanie na súd 30,92 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, t.j. 16,08 eur. Spolu za úkony v roku 2014 = 61,85 eur + režijný paušál 16,08 eur + 20% DPH = 93,52 eur. Za rok 2015: - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2015 suma 8,067 eur, - 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu úkony v roku 2015 = 8,67 eur + režijný paušál 8,067 eur + DPH spolu 19,75 eur. Za rok 2016 1 úkon 33 eur: - účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016 = 33 eur, - 1x režijný paušál 8,58 eur. Spolu za úkony v roku 2016 =33 eur, režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH, spolu 49,90 eur. Spolu trovy žalovaného v rade 4// sú vo výške 163,17 eur. U žalovaného v rade 5/ si účtovala za rok 2014 nasledovné trovy: - 2 úkony po 30,925 eur / polovička základnej sadzby podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ t.j. spolu 61,85 eur + 20% DPH t.j. 12,37 eur, spolu 74,22 eur, - prevzatie a príprava zastúpenia 30,92 eur, - písomné podanie na súd 30,92 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, t.j. 16,08 eur. Spolu za úkony v roku 2014 = 61,85 eur + režijný paušál 16,08 eur + 20% DPH = 93,52 eur. Za rok 2015: - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2015 suma 8,067 eur, - 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu úkony v roku 2015 = 8,67 eur + režijný paušál 8,067 eur + DPH spolu 19,75 eur. Za rok 2016 1 úkon 33 eur: - účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016 = 33 eur, - 1x režijný paušál 8,58 eur. Spolu za úkony v roku 2016 =33 eur, režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH, spolu 49,90 eur. Spolu trovy žalovaného v rade 5/ sú vo výške 163,17 eur. U žalovaných v rade 10/ a 11/ si účtovala za rok 2014 nasledovné trovy: - 2 úkony po 30,925 eur / polovička základnej sadzby podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ t.j. spolu 61,85 eur + 20% DPH t.j. 12,37 eur, spolu 74,22 eur, - prevzatie a príprava zastúpenia 30,92 eur, - písomné podanie na súd 30,92 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, t.j. 16,08 eur. Spolu za úkony v roku 2014 = 61,85 eur + režijný paušál 16,08 eur + 20% DPH = 93,52 eur. Za rok 2015: - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2015 suma 8,067 eur, - 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu úkony v roku 2015 = 8,67 eur + režijný paušál 8,067 eur + DPH spolu 19,75 eur. Za rok 2016 1 úkon 33 eur: - účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016 = 33 eur, - 1x režijný paušál 8,58 eur. Spolu za úkony v roku 2016 =33 eur, režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH, spolu 49,90 eur. Spolu trovy žalovaných v rade 10/ a 11/ sú vo výške 163,17 eur. U žalovaných v rade 12/ a 13/ si účtovala za rok 2014 nasledovné trovy: - 2 úkony po 30,925 eur / polovička základnej sadzby podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ t.j. spolu 61,85 eur + 20% DPH t.j. 12,37 eur, spolu 74,22 eur, - prevzatie a príprava zastúpenia 30,92 eur, - písomné podanie na súd 30,92 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, t.j. 16,08 eur. Spolu za úkony v roku 2014 = 61,85 eur + režijný paušál 16,08 eur + 20% DPH = 93,52 eur. Za rok 2015: - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2015 suma 8,067 eur, - 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu úkony v roku 2015 = 8,67 eur + režijný paušál 8,067 eur + DPH spolu 19,75 eur. Za rok 2016 1 úkon 33 eur: - účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016 = 33 eur, - 1x režijný paušál 8,58 eur. Spolu za úkony v roku 2016 =33 eur, režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH, spolu 49,90 eur. Spolu trovy žalovaných v rade 12/ a 13/ sú vo výške 163,17 eur. U žalovaného v rade 15/ si účtovala za rok 2014 nasledovné trovy: - 2 úkony po 30,925 eur / polovička základnej sadzby podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ t.j. spolu 61,85 eur + 20% DPH t.j. 12,37 eur, spolu 74,22 eur, - prevzatie a príprava zastúpenia 30,92 eur, - písomné podanie na súd 30,92 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, t.j. 16,08 eur. Spolu za úkony v roku 2014 = 61,85 eur + režijný paušál 16,08 eur + 20% DPH = 93,52 eur. Za rok 2015: - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2015 suma 8,067 eur, - 1 x režijný paušál 8,39 eur. Spolu úkony v roku 2015 = 8,67 eur + režijný paušál 8,067 eur + DPH spolu 19,75 eur. Za rok 2016 1 úkon 33 eur: - účasť na pojednávaní dňa 9.5.2016 = 33 eur, - 1x režijný paušál 8,58 eur. Spolu za úkony v roku 2016 =33 eur, režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH, spolu 49,90 eur. Spolu trovy žalovaného v rade 15/ sú vo výške 163,17 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 979,02 eur. Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia všetkých troch právnych zástupcov a konštatoval, že tieto sú v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a tieto v plnom rozsahu priznal právnym zástupcom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávna aplikácia § 137 ods. 1,2, § 139 Občianskeho zákonníka) a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa trvala na tom, že jej žaloba obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane opísania rozhodujúcich skutočností. Svoj nárok odvodzovala z ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase podania žaloby. Súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na to, že právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Tým, že okresný súd zamietol jej žalobu, porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Trvala na tom, že nebola povinná právne kvalifikovať svoj uplatnený nárok. Ak súd dospel k záveru, že na súdom zistený skutkový stav dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka, mal žalobu posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenia § 139 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka však v danom prípade neprichádzajúco do úvahy. Podotkla, že rozhodnutie vlastníkov nebytových priestorov a súčasne podielových spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení v dome súp. č. 150, sa týka celého domu, teda nielen spoločných častí a zariadení tohto domu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov jednotlivých nebytových priestorov v tomto dome, ale aj konkrétnych nebytových priestorov, čiže aj veci vo výlučnom vlastníctve. Občiansky zákonník takéto prípady vôbec neupravuje. Ide o prípad, keď určitá vec je v časti vo výlučnom vlastníctve a v časti v podielovom spoluvlastníctve výlučných vlastníkov. Takéto prípady upravuje práve zák. č. 182/1993 Z.z. Preto sa domnieva, že na daný prípad sa vzťahuje právna kvalifikácia podľa citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014. Namietala, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je dôkladné a presvedčivé, čím došlo k porušenia základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Nestotožňovala sa taktiež s výrokom o povinnosti žalobcu nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovaným. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 6/ - 9/, 14/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné a neopodstatnené. Majú za to, že súd prvej inštancie postupoval úplne v súlade s ustanoveniami CSP, pričom vo veci vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie potrebné pre vydanie rozhodnutia. Dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil správne právne závery. Vo veci vydal spravodlivý rozsudok, ktorý dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoj právny záver zrozumiteľným spôsobom odôvodnil s tým, že na uvedený spor nie je možné aplikovať zák. č. 182/1993 Z.z., ale ust. § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. 3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie podali písomné vyjadrenie žalovaní v 2/ - 4/, 7/, 8/ a 10/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedli, že s názormi žalobkyne uvedenými v odvolaní nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd prvej inštancie jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie a právny rámec, ktorým sa vo veci riadil. Namietali skutočnosť, že v odvolaní žalobkyňa uvádza prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré v konaní na prvom stupni neuplatňovala, pričom tak mohla bez svojej viny učiniť, čím nerešpektuje ust. § 366 CSP. Nerešpektuje skutočnosť, že žalobu podala s poukazom na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., t.j. podala určovaciu žalobu. Žalobkyňa vo svojej žalobe nijakým spôsobom neodôvodnila, v čom spočíva naliehavý právny záujem na ňou podanej určovacej žalobe a túto chybu nemôže odstrániť v odvolacom konaní. Ďalej uviedli, že na hospodárení so spoločnou vecou sa vzťahujú ustanovenia § 137 a nasl. OZ a nie zákon č. 182/1993 Z.z. Žaloby podľa ust. § 139 ods. 2 nemajú charakter určovacej žaloby. Žalobkyňa vo veci podala zlú žalobu a tento nedostatok sa nedá odvolacím konaním odstrániť. Na žalobkyňou v odvolaní poukázanom ust. § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. je uvedené, že ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré majú charakter bytového domu s výnimkou § 7 až 7d a 29 a 29a ods. 1. V žiadnom prípade nie je možné per analogum postupovať a aplikovať ustanovenie tohto zákona, konkrétne ust. § 14 ods. 4 na postup, ktorý je jasne upravený v § 139 ods. 2 OZ. 4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 13. V predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že strany sporu sú výlučnými vlastníkmi a podielovými spoluvlastníkmi nebytových priestorov nachádzajúcich sa v dome č. súp. 150 na Ul. Hollého, Rajec. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nebytové priestory, nie je na právny vzťah medzi stranami sporu možné aplikovať ustanovenia zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa ust. § 2 ods. 2 cit. zákona (v aktuálnom znení), bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako 3 byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločnej časti a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zmenu definície bytového domu priniesla novelizácia § 2 ods. 2 cit. zákona vykonaná zák. č. 268/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2007. V súčasnosti platná definícia bytového domu sa viaže na budovu, ktorá musí kumulatívne spĺňať niekoľko znakov: 1. viac ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, 2. má viac ako 3 byty a nebytové priestory v budove sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov, 4. spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa ust. § 43c ods. 1 Stavebného zákona, sa za iné, ako bytové domy považujú stavby, v ktorých je viac ako polovica jej využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Pokiaľ sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Ustanovenie § 24 ods. 1 zák. č. 182 Z.z. uvádza, že ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 7, § 7a, § 7b, § 7c, § 7d, § 29 a § 29a ods. 1 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Na správcov týchto budov sa tiež nevzťahujú ustanovenia zák. č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia by sa mylne mohlo zdať, že na jeho základe sa zákon č. 182/1993 Z.z. vlastne vzťahuje na všetky budovy bez rozdielu (t.j. nielen na bytové domy, ale aj na budovy, ktoré bytovými domami nie sú, t.j. aj na výrobné haly, obchodné centrá, hotely, reštaurácie, banky a pod.). Berúc však do úvahy definíciu bytového domu v ust. § 2 ods. 2 cit. zákona, je nutné dospieť k záveru, že za budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, je nutné považovať tie stavebné objekty, ktoré kritéria bytového domu vymedzené zákonom nespĺňajú. Pri rešpektovaní definície bytového domu v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. možno negatívnym vymedzením dospieť k záveru, že budovou, ktorá nemá charakter bytového domu je stavba, pri ktorej prevažuje iná funkcia ako účel bývania. Podľa citovaného § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. sa postupuje pri nadobúdaní vlastníctva nebytových priestorov, nie však bytov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam v predmetnom konaní, ako aj uvádzal okresný súd, nie je možné aplikovať ustanovenia zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorého dôvodu nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. 14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. 15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mali plný úspech strany žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v 1/ - 15/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)