Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239588 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114239588.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov v rade 1/ N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, v rade 2/ L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom W. X, Q. proti žalovaným v rade 1/ F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, C., v rade 2/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom W. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 40C/174/2014-427 zo dňa 18. 10. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom p r i z n á v a proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku parc. E KN č. 1116, trvalé trávne porasty o výmere 33 m2, kat. územie W., zapísanej na LV č. XXXX a pozemkov - parc. C KN č. 2019/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 5 m2, parc. C KN č. 2019/8, orná pôda, o výmere 29 m2, parc. C KN č. 2019/9, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc. C KN č. 2019/10, orná pôda o výmere 84 m2, parc. C KN č. 2019/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, kat. územie W., zapísaných na LV č. XXXX podľa pripojeného geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou Žilina, a.s. dňa 31.01.2013, autorizačne overeného dňa 31.01.2013 a úradne overeného Správou katastra Žilina dňa 18.02.2013 pod č. 210/2013 tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku a priznal im proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že na strane žalobcov je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu poznámky do listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, ktorou bola spochybnená hodnovernosť údajov o vlastníckom práve žalovaných k tam uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu ich duplicitného vlastníctva. Jedná sa o časť pozemku pôvodne vedeného ako parcela EN č. 1116 lúka o výmere 992 m2 katastrálne územie W. zapísaného na LV č. XXX, graficky identifikovaná geometrickým plánom č. 3/2013, t. j. prístupovú cestu popri múre rodinného domu žalobcov a nasledujúceho oplotenia zasahujúcu pred ich rodinný dom. Boli preukázané všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva žalobcov k spornému pozemku, a to existencia právneho titulu (hoci i domnelého), o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, dobrá viera držiteľa, že vec mu vzhľadom na predchádzajúce okolnosti podľa práva patrí po zákonom stanovenú dobu (§ 130, § 134 OZ). Strany sporu svoje vlastnícke nároky k spornému pozemku vyvodzovali z rôznych právnych titulov, a to žalobcovia z kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06. 1984, registrovanej Štátnym notárstvom Žilina 28. 06. 1984 pod č. j. RI 346/84 od D. Z., na základe ktorej bol v evidencii nehnuteľností založený list vlastníctva č. XXX pre žalobcov a žalovaní od súhrnu úkonov od podania návrhu na určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku a vypracovania geometrických plánov až po úkon vedúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva k časti sporného pozemku titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktoré je obsahom notárskej zápisnice z 22. 04. 2009 N 348/2009, Nz 12884/2009 k pozemku parc. E KN č. 1116 trvalé trávnaté porasty o výmere 250 m2, pozemku parc. E KN č. 1120 trvalé trávnaté porasty o výmere 350 m2, v spoluvlastníckom podiele 238/252-ín a zostávajúcu časť podielu kúpnymi zmluvami od pôvodných spoluvlastníkov označených v pozemnostnom hárku. D. Z. nadobudla predmetný pozemok na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline D 1388/75 zo dňa 30. 04. 1976 právoplatným 27. 05. 1976, po poručiteľovi F. V., ktorý ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, ako aj z tvrdenia obidvoch strán, ako aj menovaná, užívali sporný pozemok, pričom D. Z. s ním aj nakladala ako s vlastným, keď ho scudzila na základe kúpnej zmluvy z 18. 06. 1984 v prospech žalobcov. Okolnosťami, ktoré svedčia o existencii dobrej vôle držiteľa veci, t. j. žalobcov, sú najmä okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu v posudzovanom prípade riadne zaregistrovanej kúpnej zmluvy, na základe ktorého nadobudli žalobcovia presvedčenie, že im vec patrí a sú oprávnenými držiteľmi. Oprávnená držba sa nevyhnutne nemusí opierať o existujúci právny dôvod, stačí právny dôvod domnelý (titulus putativus). Podmienkou je, aby nebol v rozpore so zákonom, pričom súdna prax za takýto domnelý titul považuje aj registráciu zmluvy o prevode nehnuteľností štátnym notárstvom, ktorú v tom čase vyžadoval pre účinnosť Občiansky zákonník. Následne sa žalobcovia ujali výkonu práv k tomuto pozemku a nakladali s ním ako s vlastným, na časti pozemku postavili rodinný dom, ostatnú časť oplotili a užívajú až dodnes, došlo len k prečíslovaniu parciel na základe ROEP-ky. Podstata nakladania s vecou ako vlastnou pritom nespočíva len v jej faktickom ovládaní, preto ponechanie časti pozemku popri postavenej stavbe a vybudovanom oplotení nesvedčí o tom, že by oprávnený držiteľ nemal v úmysle ju využívať a nakladať aj s touto časťou ako vlastnou. Pozemok nadobudli žalobcovia ako funkčný celok, tak ako bol predávajúcou užívaný, súčasne v prírode nebola určená hranica, bol vymedzený len medzou, t. j. hranicou užívania. Prenechanie jeho časti do užívania predávajúcej až do konca jej života nemá vplyv na oprávnenosť držby žalobcov, pretože naďalej zostávajú aj držiteľmi tejto časti. Uvedená kúpna zmluva naopak znamenala pretrhnutie oprávnenej držby k spornej nehnuteľnosti u D. Z., a preto ak jej žalobcovia prenechali časť pozemku do užívania, na základe uvedenej skutočnosti už nemohlo u nej ísť o dobromyseľnú držbu s dôsledkom pre jej právnych nástupcov, a preto nemohol byť spoluvlastnícky podiel k časti sporného pozemku, ktorý im mala zanechať ako dedičstvo predmetom osvedčenia o vydržaní, pričom rovnako sa nedá prisvedčiť ani skutočnosti, že zvyšné podiely sporného pozemku dobromyseľne nadobudli kúpnymi zmluvami od spoluvlastníkov sporného pozemku zapísaných v pozemnostnom hárku. Pokiaľ ide o dĺžku oprávnenej držby, novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 01. 04. 1983 vrátila inštitút vydržania opäť do Občianskeho zákonníka, ale až novela č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01. 01. 1992 obnovila tradičný inštitút vydržania a súčasne pripustila započítanie oprávnenej držby za obdobie pred 01. 01. 1992 do vydržacej doby. Vzhľadom na túto zákonnú úpravu žalobcom zákonom predpísaná dĺžka doby (10 rokov) berúc do úvahy ako začiatok registráciu kúpnej zmluvy 28. 06. 1984 uplynula dňa 28. 06. 1994, počas ktorej doby boli žalobcovia dobromyseľní vzhľadom na titul nadobudnutia pozemku, ako aj jeho užívania a jej uplynutím sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a preto sú titulom vydržania aj vlastníkmi pozemkov novovzniknutých zo sporného pozemku, tak ako to vyplýva z vyššie označeného geometrického plánu č. 3/2013. Pre oprávnenosť držby žalovaných svedčia aj ďalšie okolnosti, a to tvrdenie žalovanej v rade 2/, že svokra ešte so synom v roku 1987 prišla na to, že nie je vlastníčkou sporného pozemku, následkom čoho vážne ochorela. Tvrdenie žalovaného v rade 1/, že mladší brat si chcel postaviť dom, ale prišiel na to, že pozemok je sporný, tak si vybavili listy vlastníctva oni (žalovaní) a začali ich po smrti matky užívať až do začatia výstavby domu, t. j. asi 15 rokov. Z rozsudku súdu č.k. 7C/290/01 vyplýva, že žalovaný v rade 1/ sa návrhom zo dňa 26. 07. 2001, ktorý bol zamietnutý, domáhal, že do dedičstva po poručiteľke D. Z., rod. V. (nar. XX. XX. XXXX zomrelej XX. XX. XXXX) patrí okrem iných aj nehnuteľnosť zapísaná v komasačnom hárku č. 464 ako parcela č. 1116 - lúky o výmere 992 m2, parcela č. 1120 - lúky o výmere 332 m2, z ktorých bola vytvorená geometrickým plánom (nebol zapísaný v operáte katastra, teda nemá vplyv na posúdenie vlastníckych nárokov) novovytvorená parcela č. 2019/1 o výmere 615 m2 a až následne žalovaní odvodzovali svoje vlastnícke právo k časti pozemku parcely č. 1116 o výmere 250 m2 a pozemku parcela č. 1120 ako dedičstvo zanechané im svokrou, ktorá tieto nehnuteľnosti užívala až do konca svojho života a takéto tvrdenia sa stali podkladom pre osvedčenie o vyhlásení žalovaných o vydržaní na podklade notárskej zápisnice. Tieto právne úkony nasledovali až po vykonanej ROEP-ke pre katastrálne územie W., podkladom ktorej sa nestala kúpna zmluva zo dňa 18. 06. 1984, tak ako to bolo konštatované vo vyhotovenom znaleckom posudku. Tvrdenie žalovaných, že kúpna zmluva medzi žalobcami a D. Z., je neplatná pre nenaplnenie zákonom predpísaných náležitostí, je právne neúčinné. Rovnako vytvorenie novej hranice múrom nehnuteľnosti na základe geometrického plánu č. 244-2440-68-87 nie je nesprávne, pretože účelom tohto geometrického plánu bolo zameranie stavby vo vlastníctve žalobcov. Námietku smerujúcu k okruhu účastníkov konania, podľa ktorej malo sa vychádzať z pozemnostného hárku č. 464, považoval za nedôvodnú a poukázal na spor vyvolaný medzi stranami na základe zapísanej poznámky, ktorou bola spochybnená hodnovernosť zápisov vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve žalovaných, keď obidve strany sporu svoje vlastnícke nároky opierali o vydržanie ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, teda nezávislého od vlastníckeho práva právnych predchodcov, a preto sa jedná len o ich spor. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že návrh žalobcov je neopodstatnený, pretože nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie vlastníckeho práva žalobcov, nakoľko titul pre nadobudnutie vlastníctva - kúpna zmluva RI 346/84 bola uzavretá v čase, keď právna predchodkyňa žalobcov právne nebola jedinou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a ako spoluvlastníci boli evidovaní aj ďalší občania, ktorú skutočnosť žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia pri vyhotovení predmetnej kúpnej zmluvy zamlčali, napriek tomu, že táto skutočnosť bola známa. Predmetné nehnuteľnosti fyzicky, ani inak žalobcovia, ani ich právni predchodcovia neužívali, a teda nie je naplnená zákonná podmienka potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, t. j. dobromyseľný titul nadobudnutia a pokojné a nerušené užívanie predmetnej nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej doby, keďže ich od nepamäti užívali právni predchodcovia žalovaných. Súd sa nevyrovnal s vykonaným dôkazom, t. j. oboznámeným spisom 7C/290/01, keď nezaujal stanovisko k výpovedi kompetentnej zamestnankyne Správy katastra v Žiline, ktorá potvrdila, že žalovaní v tomto konaní sú platnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď aj na základe tohto právneho stavu vysporiadali následne spoluvlastnícke vzťahy tak, že odkúpili podiely spoluvlastníkov. Začatie konania nezavinili, nakoľko pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti vychádzali z platného právneho stavu, neporušili žiaden zákonný predpis a žalobcovia mohli predísť sporu tým, že by v minulosti sa riadne starali o údajnú nesprávnosť vlastníckych zápisov v Správe katastra Žilina, keďže vlastnícke nároky si začali robiť až po začatí výstavby rodinného domu žalovaných, ktorý je v štádiu rozostavanosti. Podaním zo dňa 14. 12. 2016 právny zástupca žalovaných doplnil ich odvolanie poukazujúc na rozhodnutie Štátneho notárstva Žilina vydané v dedičskej veci po neb. F. V., zomr. XX. XX. XXXX, na základe ktorého D. Z. zdedila parcelu č. 1116 v celosti, pričom mala dediť len podiel, nakoľko už vtedy oficiálne podľa identifikácie parciel ev. list 3 zo dňa 05. 07. 1989 k tejto nehnuteľnosti boli uvedení aj ďalší spoluvlastníci, takže nemohla ďalej previesť uvedenú parcelu na žalobcov. Na základe D 1356/89-21 z 18. 06. 1990 zdedila neb. F. M. ako novoobjavené dedičstvo podľa pôvodného číslovania parc. č. 1085, a preto uvedený pozemok nemal by byť vedený v súčasnosti ako vlastníctvo žalobcov. Došlo k zámene parc. č. 2006, parc. č. 2007, pôvodne parc. č. 1093, č. 1094 s parc. č. 1085 zastavané plochy o výmere 406 m2. Tieto skutočnosti žalovaní zistili dodatočne z pripojených dokladov k tomuto doplneniu odvolania. 3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že tvrdenia v odvolaní predstavujú iba opakovanie vyjadrení pred súdom prvej inštancie a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V konaní pred ním bolo jednoznačne preukázané, že D. Z. nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č. D 1378/75 z 30. 04. 1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 05. 1975 v dedičskej veci po neb. F. V., a to v celosti bez ďalších spoluvlastníkov a na základe registrácie vyporiadania dedičstva na štátnom notárstve bol strediskom geodézie v Žiline dňa 03. 06. 1976 vyhotovený list vlastníctva č. XXX na jej meno s podielom k vlastníctvu 1/1, t. z. v celku. Nehnuteľnosť vlastnila až do 28. 06. 1984, kedy bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Žiline pod č. RI 346/84 kúpna zmluva medzi predávajúcou D. Z. a žalobcami, kde v bode I. tejto zmluvy predávajúca prehlasuje, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, t. j. parc. č. 1116 - lúka o výmere 992 m2. Predmetný pozemok odkúpili do svojho vlastníctva od predávajúceho v dobrej viere, pričom ich ubezpečila o tom, že predmetný pozemok sa nachádza v jej výlučnom vlastníctve, dlhodobo ho užíva a k nadobudnutiu ich vlastníckych práv nebráni žiadna skutočnosť. Naopak žalovaní vedome a bez akéhokoľvek ostychu uvádzajú rozporuplné a zavádzajúce tvrdenia o tom, ako mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Žalovaní vedome klamali pred notárkou, keď vyhlásili, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v notárskej zápisnici N 348/2009, Nz 12884/2009 nadobudli kúpou spoluvlastníckych podielov od matky žalovaného D. Z. asi v roku 1995, čo preukázateľne nie je pravda, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní č. 7C/290/01 uvádzali, resp. len F. iné skutočnosti ohľadom nadobudnutia ich vlastníctva k predmetnému pozemku. Vo vzťahu k podaniu žalovaných, ktorým dopĺňali odvolanie, uviedli, že odkazuje iba na listinné dôkazy, ktoré však do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania podľa § 182 CSP neboli súčasťou súdneho spisu a žalovaní nepreukázali, že ich nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. že ich zistili dodatočne, a teda na ne súdy v ďalšom konaní nemôžu prihliadnuť, pričom navyše nemajú vzťah k prejednávanej veci a nemohli by mať na prípadné rozhodnutie súdu prvej inštancie akýkoľvek vplyv. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia, t. j. žalovaní, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Na doplnenie odvolacích dôvodov a dôkazov na ich preukázanie, ktoré boli doručené po uplynutí 15- dňovej lehoty na podanie odvolania (rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaných doručený 18. 10. 2016) dňa 14. 12. 2016 odvolací súd neprihliadol, poukazujúc na ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď navyše tieto prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolatelia netvrdili, že ich nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny (§ 366 písm. d/ CSP), pričom uvádzané nehnuteľnosti neboli vzhľadom na predložené identifikácie ani predmetom sporu. 6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných krajský súd dopĺňa, že súčasný Občiansky zákonník i zákon o katastri nehnuteľností vychádza zo zásady intabulácie, t. j. vlastnícke (vecné) právo sa nadobúda až vkladom práva do evidencie nehnuteľností. Táto zásada platí na Slovensku od roku 1950, kedy bol zavedený systém pozemkových kníh a zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy mal konštitutívne účinky. Občiansky zákonník č. 141/1950 však zrušil konštitutívny charakter zápisov vlastníctva v pozemkových knihách. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe zmlúv o prevode sa nadobúdalo už samotnou zmluvou, ak nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov. Zápisy do pozemkovej knihy, ktoré mali len deklaratórny charakter a mohli sa vykonať na žiadosť účastníka boli ukončené v roku 1964 a agenda prešla pod názvom evidencia nehnuteľností na strediská Úradu geodézie. Pred prijatím Občianskeho zákonníka č. 40/1964 bol vydaný zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností (účinný tak ako citovaný Občiansky zákonník od 01. 01. 1964), podľa ktorého právne vzťahy k nehnuteľnostiam nevznikali intabuláciou, teda zápisom do tejto evidencie. Konštitutívny význam mala registrácia zmlúv na štátnom notárstve, ktoré štátne notárstvo vykonávalo v osobitnom konaní podľa Notárskeho poriadku (zákon č. 95/1963 Zb.). Ak bolo rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii kladné, tak ako v tomto spore, predmetná zmluva nadobudla účinnosť a v tomto okamihu došlo i k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcami, t. j. registráciou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a D. Z. dňom 28. 06. 1984. Aj keď štátne notárstvo následne takto zaregistrovanú zmluvu zaslalo orgánu geodézie na zápis zmeny právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, mal zápis právnych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie na LV č. XXX, iba deklaratórny význam. 7. K odvolacej námietke žalovaných, že kúpna zmluva zaregistrovaná pod č. RI 346/84 bola uzavretá v čase, keď D. Z. nebola vlastníčkou predávanej nehnuteľnosti v celosti, ale táto bola v spoluvlastníctve viacerých osôb, o čom žalobcovia vedeli, krajský súd dopĺňa, že toto tvrdenie nebolo preukázané, keďže na základe dedičského rozhodnutia D 1378/75 D. Z. nadobudla parcelu č. 1116 o výmere 992 m2 po neb. F. V. v celosti a jej vlastnícky vzťah v EN bol zapísaný na LV č. XXX, na základe čoho (ako to vyplýva z kúpnej zmluvy) ako výlučná vlastníčka predala túto nehnuteľnosť žalobcom. Vlastnícke právo F. V. sa podľa písomnej identifikácie k dedičskému konaniu založilo na užívacom vzťahu uvedeného v evidenčnom liste (EL) č. 270, keďže z už uvedených dôvodov sa do roku 1975 listiny, ktorými sa menili právne vzťahy k parcele č. 1116 v operátoch pozemkovej knihy a evidencii nehnuteľností nenachádzajú. To, že nehnuteľnosť nebola v spoluvlastníctve, vyplýva aj z tvrdení samotných žalovaných v konaní 7C/290/01, kde uvádzali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla D. Z. (matka žalovaného a svokra žalovanej) zámennými zmluvami v roku 1948 (ktoré taktiež neboli zapísané do pozemkovej knihy), ako aj z ich tvrdení v tomto konaní, že im sporné nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka zanechala ako dedičstvo, pričom však v osvedčení vyhlásenia o vydržaní tvrdili, že zámennými zmluvami v päťdesiatych rokoch získala len spoluvlastnícky podiel, ktorý od nej v roku 1995 odkúpili. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že jedine D. Z. vedela, kto je výlučným vlastníkom nehnuteľností (na rozdiel od žalovaných vzhľadom na ich rozporné tvrdenia), čo prejavila tým, že dedičstvo po F. V. neodmietla, keďže ak by už bola vlastníčkou nehnuteľnosti, nebola by spôsobilým predmetom dedenia. V konaní 7C/290/01 vypočutí údajní spoluvlastníci, resp. ich právni zástupcovia nemali o svojom spoluvlastníctve vedomosť (nevedeli ani, kde sa nehnuteľnosť nachádza), toto nebolo predmetom dedičských konaní, pričom ak vedomosť o zámenách mali, nevedeli sa vyjadriť, o aké zámeny išlo, t. j. či s D. Z.. Navyše žalovaní nadobudnutie nehnuteľnosti žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami potvrdili, keďže od nich jej časť kúpnou zmluvou z 24. 06. 2005, ktorej vklad bol povolený 23. 08. 2005 pod č. V 4696/05, odkúpili. 8. K notárskym zápisniciam, osvedčeniam vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a § 34 OZ, na základe ktorých by mali byť žalovaní vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach krajský súd dopĺňa, že podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva, pričom nezasahuje do tohto deja, účastníkov nepoučuje, ani nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, resp. sa mu prieči. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je ako v tomto spore preukázaný opak. Takisto správa katastra má právomoc skúmať predložené verejné listiny, ako v tomto prípade uvádzanú notársku zápisnicu, na základe ktorých vzniklo právo k nehnuteľnosti len z formálneho hľadiska (§ 42 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb.). Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo potom bez akéhokoľvek právneho významu aj uzavretie kúpnych zmlúv žalovanými s ďalšími údajnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. 9. Krajský súd ďalej dopĺňa, že súd prvej inštancie neopomenul zaujať stanovisko k výpovedi kompetentnej zamestnankyne Správy katastra v Žiline, ktorá mala v konaní 7C/290/01 potvrdiť, že žalovaní v uvedenom konaní sú platnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, na základe čoho následne riešili vysporiadanie vlastníckych vzťahov dobromyseľným odkúpením podielov ostatných spoluvlastníkov, keďže v uvedenom konaní žiadna takáto svedkyňa vypočutá nebola, a preto takéto skutočnosti nemohla ani uviesť. 10. Vychádzajúc z týchto skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov prvoinštančného konania, majúc za to, že žalobcovia mali plný úspech vo veci, keď nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalobcom (§ 257 CSP), keďže žalovaný ešte v roku 1987 s matkou D. Z. prišli na to, že táto nie je vlastníčkou predmetnej parcely (keďže ju predala), napriek čomu podal žalobu o určenie, že patrí do dedičstva po nej a následne po zamietnutí návrhu si so žalovanou dal osvedčiť vyhlásenie o vydržaní spoluvlastníckeho podielu k jej časti a odkúpili zvyšné spoluvlastnícke podiely, čím zapríčinili podanie žaloby v tomto spore. 11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom priznal ich náhradu v celom rozsahu, keďže mali v odvolacom konaní plný úspech vo veci. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).