Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212088 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115212088.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v zastúpení právne - Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanej - C. S., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX X., o zaplatenie 1.161,29 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/210/2015-50 zo dňa 22.10.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh (ďalej žaloba), ktorým sa navrhovateľ ( ďalej žalobca ) domáhal uloženia povinnosti odporkyni (ďalej žalovaná) zaplatiť žalobcovi sumu 1.161,29 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 290,64 eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.161,29 eur od 26.3.2015 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania okresný súd nepriznal. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci dňa 21.10.2008 uzavreli úverovú zmluvu č. 38101439985, podľa ktorej žalobca žalovanej poskytol úver 5.669 Sk za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalobca tvrdil, že súčasťou označenej zmluvy (ako vyplýva z jej prvej strany) bola aj zmluva o revolvingovom úvere, ktorá nadobudla platnosť podpisom úverovej zmluvy a účinnosť uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovanej. Žalobca tvrdil, že žalovaná čerpala finančné prostriedky na základe revolvingovej zmluvy. Po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy okresný súd vychádzajúc zo záveru, že predmetnou zmluvou bol založený spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a všeobecné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konštatoval, že účastníci riadnu zmluvu o revolvingovom úvere neuzatvorili. Text, ktorý sa nachádza v časti pod podstatnými náležitosti prvej úverovej zmluvy č. 38101439985 je nečitateľný. Žalovaná poprela uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdila, že uzatvorili iba jednu zmluvu písomne a to v roku 2008 na nákup televízora v obchodnom dome TESCO Žilina. Tento úver riadne zaplatila. Nevie o inej písomnej zmluve, ktorú by mala mať uzavretú so žalobcom. Na tomto základe súd konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že 21.10.2008 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 6101064385, na základe ktorej žalobca tvrdil, že mu vznikla voči žalovanej pohľadávka, tvoriaca predmet konania. 3. Súd dodal, že i v prípade, ak by nečitateľný text na prvej strane v dolnej časti úverovej zmluvy č. 38101439985 zo dňa 21.10.2008 obsahoval dohodu účastníkov o tom, že uzatvárajú revolvingovú zmluvu s odkazom na úverové zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, ani v tomto prípade nemožno konštatovať, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá by obsahovala náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. Napokon ani z obsahu zmluvných podmienok (§ 1 Hlava 8, § 1 Hlava 13) nie je zrejmé aký typ revolvingového úveru účastníci uzavreli, keďže uvádza sa zmluvný typ: zmluva o RÚ I a zmluva o RÚ II. Nebolo teda zrejmé, či účastníci uzavreli zmluvy o revolvingovom úvere I aj II. Žalobca ani v žalobe netvrdil aký typ revolvingového úveru so žalovanou uzavreli. Z pohľadu § 37 ods. 1 OZ ide o právny úkon neurčitý, následne nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere práve pre jej neurčitosť. 4. Súd konštatuje ďalej, že aj zmluva o revolvingovom úvere musí mať obsahové náležitosti vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. V znení samotnej zmluvy sa nenachádza ani jedna z týchto náležitostí. Pokiaľ zmluva odkazuje na úverové podmienky, odkaz textu je nečitateľný a napokon samotná zmluva musí obsahovať obligatórne, podstatné náležitosti a nie všeobecné podmienky k nej. Takýto spôsob uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere súd hodnotí za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Hoc v prvej časti formulárovej zmluvy žalovaná uzatvára úverovú zmluvu, v ďalšom súvislom texte podstatne menšími a doslova nečitateľnými písmenami je uvedené, že žalovaná uzatvára aj ďalšiu zmluvu, preto ak žalovaná chcela získať od žalobcu úver, tak musela podpísať zmluvu ako celok, vrátane časti obsahujúcej nejasné, neurčité dojednanie uvádzané malým drobným písmenom. 5. Žalovaná poprela, že by uzavrela akúkoľvek písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a akúkoľvek inú zmluvu, mimo tej, na základe ktorej si požičala finančné prostriedky na nákup televízora v obchodnom dome TESCO Žilina. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že sa jednalo o nekalé konanie žalobcu, ktorý prostredníctvom formulárovej zmluvy, podľa ktorej požičal finančné prostriedky žalovanej na nákup televízora, ju zároveň prinútil podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú vôbec nemala záujem a ani si nebola vedomá toho, že takúto zmluvu podpisuje. Preto žalobca platné uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej si voči žalovanej uplatnil nárok nepreukázal, na svoje skutkové tvrdenie v žalobe dôkazné bremeno neuniesol, z tohto dôvodu jeho žaloba je nedôvodná. 6. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže táto podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (poznámka odvolacieho súdu - v znení účinnom do 30.6.2016) nepodala návrh, aby jej boli priznané trovy konania. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Argumentoval najmä výsledkom dokazovania, ktoré preukázalo (a podľa odvolateľa túto skutočnosť ani prvostupňový súd nespochybnil), že on ( žalobca ) poskytol spotrebiteľovi finančné prostriedky a spotrebiteľ (žalovaná) ich čerpala. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že svoj záväzok neodmieta, žalovanú sumu nie je schopná uhradiť jednorazovo, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Podľa odvolateľa je dôležité zaoberať sa s otázkou prečo súd žalobu zamietol, pretože si on žalobným návrhom uplatnil sumu 1.161,29 eur ( t.j. poskytol finančné prostriedky vo výške 1.492,30 eur a celková úhrada bola vykonaná v sume 331,01 eur), spolu s úrokmi z omeškania, t.j. žalobou si uplatnil iba rozdiel medzi čerpanou čiastkou a celkovou úhradou uskutočnenou žalovanou. Odvolateľ (žalobca) v ďalšej časti odvolania zdôrazňuje právny význam ustanovení § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka znenie ktorých v odvolaní aj cituje. Odvolateľ poukazuje na skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, na predpoklady zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou cituje z uznesenia Najvyššieho súdu SR 5 MCdo 17/2009 z 23.11.2010. V súdenej veci dokazovanie preukázalo, že žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1.492,30 eur a ak súd hodnotil zmluvu za neplatnú, mal žalovanú zaviazať na úhradu sumy do výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti právneho úkonu,- uviedol ďalej odvolateľ. Z týchto dôvodov sa domáha zmeny napadnutého rozsudku, v rámci zmeny zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť mu (odvolateľovi) sumu 1.161,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanej doručená žaloba až do zaplatenia a trovy konania, alternatívne, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila. 9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote, proti rozsudku ktorému odvolanie je prípustné, aplikáciou ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Žalobca podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016 bol zavedený nový procesný poriadok, t.j. Civilný sporový poriadok, z tohto dôvodu odvolací súd odvolací prieskum, ako i súvisiace otázky uvádzané odvolateľom v odvolaní posudzoval za režimu tejto „novej“ procesnoprávnej úpravy. 11. Odvolateľ nespochybnil, že uplatnený nárok sa bezprostredne viaže (aj vychádza) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tým nespochybnil ani spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý so žalovanou uzatvorením zmluvy o úvere ešte v roku 2008 založil. V odvolaní nenamietal ani vecné závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd žalobu zamietol. V podstate akceptoval konštatovanú neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolateľ žiada nárok priznať titulom bezdôvodného obohatenia, právne a vecné argumentácie v tomto smere obsahuje podstatná časť jeho odvolania. Ide však o odvolacie tvrdenie (prostriedky procesného útoku), ktoré odvolateľom neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň jedná sa o zmenené skutočnosti oproti skutočnostiam a tvrdeniam, ktoré uvádzal v žalobe a ktoré boli predmetom posudzovania prvoinštančným súdom. Ide o odvolacie argumentácie v podobe nových skutočností o tzv. z pohľadu ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku „neprípustné novoty v odvolacom konaní“, na odvolacie dôvody takého charakteru odvolací súd v danom štádiu sporu už prihliadnuť nemôže. Keďže z tých vecných dôvodov na základe ktorých založil súd prvej inštancie zamietnutie žaloby, odvolateľ rozsudok nenapadol, krajský súd musel konštatovať nedôvodnosť odvolania a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 12. Žalobca bol neúspešný v odvolacom konaní, žalovaná bola úspešnou stranou sporu, ktorá si trovy odvolacieho konania neuplatnila a napokon ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním nejaké trovy. Na tomto základe krajský súd postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP v aplikácii s § 396 ods. 1 CSP stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.