Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/130/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212285 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115212285.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, korešpondenčná adresa: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., adresa pre doručovanie: F. XXX/XXX, D. - B., o zaplatenie 3.329,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/211/2015-71 zo dňa 16. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/211/2015-71 zo dňa 16.11.2016 žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.04.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.329,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.03.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody v súvislosti so služobným úrazom príslušníka policajného zboru spôsobenej konaním žalovaného, predstavujúcej náhradu za bolesť vo výške 1.319,- eur, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 19,41 eur a náhradu služobného platu za obdobie od 20.02.2014 do 22.04.2014 vo výške 1.991,21 eur. Citujúc ust. § 173 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, § 20 ods. 1 písm. b), c), § 22, § 23, § 29 ods. 1 písm. a), § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd žalobu zamietol. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že poškodený príslušník polície A. S. dňa 19.02.2014 vykonával služobný zákrok, pri ktorom voči žalovanému, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, použil donucovacie prostriedky a následne sa ho pokúsil vyviesť z obytného domu. Sporným bolo či pri schádzaní po schodoch žalovaný stratil rovnováhu a stiahol poškodeného príslušníka policajného zboru a či pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia bolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného proti tomuto zákroku spočívajúcim v neuposlúchnutí výzvy strpieť výkon oprávnení policajta a stiahnutím (strhnutím) poškodeného zo schodov s následným pádom oboch na zem. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tvrdenia žalobcu o vzniku škody porušením žalobcom tvrdených povinností žalovaným nie sú jednoznačne preukázané. Tvrdenia žalobcu o neuposlúchnutí výzvy policajta strpieť výkon jeho oprávnenia zostali v rovine tvrdenia proti tvrdeniu žalovaného. Výzva poškodeného voči žalovanému smerovala k predloženiu dokladu totožnosti a pokynu, aby išli von. Podľa názoru súdu neuposlúchnutie výzvy policajta, ktorý žiadal predložiť identifikačný preukaz a opustiť priestor a ísť von, automaticky nezakladá regresné právo žalobcu voči žalovanému a zodpovednosť žalovaného za vznik nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému policajtovi. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k fyzickému kontaktu, kedy by žalovaný chytil poškodeného za uniformu a aktívne sa bránil údermi, čím by mu spôsobil poškodenie zdravia. V danom prípade poškodenie zdravia poškodeného spočíva v udalosti, ktorou samotný poškodený odvracal nebezpečenstvo pádu žalovaného a nie je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. V danom prípade sám poškodený vytvoril stav, kedy po tom, ako sa k nemu žalovaný priblížil, použil donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty a tým, že žalovaný schádzal po schodoch a zatackal sa, sám chcel zabrániť pádu žalovaného, čo sa mu však nepodarilo a došlo k pádu a zraneniu poškodeného. V konaní nebolo preukázané, že poškodenie zdravia zasahujúceho príslušníka policajného zboru nevzniklo (správne malo byť uvedené vzniklo, pozn. odvolacieho súdu) ako následok zavineného konania žalovaného, ale v nepredvídanej udalosti zo strany poškodeného, a teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou titulom plnenia zo služobného úrazu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že v rámci dokazovania predložil listinné dôkazy preukazujúce, že stržm. Bc. A. S. utrpel v dôsledku konania žalovaného úraz, ktorý bol v zmysle ust. § 29 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. kvalifikovaný ako služobný úraz. Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR došlo k vyplateniu náhrady za bolesť poškodenému príslušníkovi. Z výpovedí svedkov vyplýva, že žalovaný nerešpektoval ust. § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. o povinnosti každého uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa § 17 až 33. V prípade, že by žalovaný výzvy poškodeného príslušníka rešpektoval, nemuselo k žiadnym zraneniam dôjsť. Konanie žalovaného bolo ovplyvnené aj značným požitím alkoholu, v dôsledku čoho mal problémy s rovnováhou. Žalovaný bol v čase fyzického napadnutia poškodeného príslušníka agresívny, čo dokazuje aj výpoveď F. A.. Žalovaný neuposlúchol slovné výzvy zakročujúcich policajtov vykonávajúcich služobný zákrok a v dôsledku toho, teda v príčinnej súvislosti s porušením uvedenej povinnosti žalovaným, utrpel poškodený príslušník PZ úraz, na základe čoho mu služobný úrad vyplatil čiastku vo výške 1.319, eur ako náhradu za bolesť, ktorá je podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. dávkou sociálneho (úrazového) zabezpečenia, ďalej mu vyplatil náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 19,41 eur a služobný plat počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby od 20.02.2014 do 22.04.2014 vo výške 1.991,21 eur. Bola teda preukázaná škoda a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu o nedostatku zavinenia ako podmienky pre zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, keď podľa názoru súdu došlo k zraneniu poškodeného policajta bez zavinenia žalovaného, pri odvracaní nebezpečenstva pádu žalovaného. Žalovaný konal zavinene, prinajmenšom z nedbanlivosti porušil vyššie uvedenú povinnosť. Žalovanému treba pričítať zavinenie aj na vzniku škody a príčinnej súvislosti minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti. Žalovaný síce nechcel škodu spôsobiť, ale mohol predvídať a predpokladať, teda mohol a mal vedieť, že v stave v akom sa v čase služobného zákroku nachádzal a pri kladení neustáleho aktívneho odporu, môže privodiť sebe alebo iným zranenie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako nedôvodné. 5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonaní predložených a navrhnutých dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu dostačujúcom pre jeho rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., pričom odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 7. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že i keď možno konštatovať, že žalovaný neuposlúchol výzvu poškodeného príslušníka policajného zboru, minimálne pokiaľ ide o nepreukázanie svojej totožnosti, žalobca nekonkretizoval, v dôsledku neuposlúchnutia ktorej konkrétnej výzvy malo dôjsť k služobnému úrazu poškodeného príslušníka. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný jednak na preukázanie svojej totožnosti (čo žalovaný skutočne nesplnil), následne potom čo sa priblížil k poškodenému príslušníkovi bol vyzvaný aby ustúpil a išiel von (úradné záznamy príslušníkov PZ zo dňa 19.02.2014, výpovede svedkov - zasahujúcich príslušníkov Bc. A. S., Ing. W. V. a V. H.), pričom nebolo preukázané, že žalovaný výzvu ísť von neuposlúchol, keďže po priblížení sa k poškodenému príslušníkovi PZ následne z obavy z napadnutia došlo ku kontaktu medzi poškodeným a žalovaným a použitiu donucovacích prostriedkov voči žalovanému. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaný sa na poškodeného príslušníka zahnal rukou po opätovnej výzve na preukázanie totožnosti, uvedené z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by sa žalovaný po príchode hliadky správal agresívne (žalovaný schádzal z vyššieho poschodia, tackal sa, odpovedal na výzvu nezrozumiteľnou rečou), v ktorej súvislosti žalobca v odvolaní poukázal na výpoveď F. A., keď menovaná v konaní vypočutá nebola. Samotná skutočnosť, že príslušníci PZ boli na služobný zákrok vyslaný v súvislosti s agresívnym správaním sa žalovaného voči tretej osobe pritom neznamená, že tento bol agresívny i následne, po príchode hliadky. Pokiaľ sa žalovaný mal „zahnať“ po poškodenou rukou, k tomuto malo dôjsť až potom čo tento po priblížení sa žalovaného do „osobnej vzdialenosti“ z obavy z napadnutia žalovaným žalovaného „naznačením rukou za rameno“, usmernil, aby išiel od neho preč, t. j. nie v súvislosti s výzvou na preukázanie totožnosti. Z výpovede svedka Bc. S. na pojednávaní dňa 07.09.2016 síce vyplýva, že následne mal žalovaný, potom čo mu nasadil „páku“, klásť aktívny odpor a trhať sa, v dôsledku čoho na schodisku stratil rovnováhu, z úradného záznamu spísaného svedkom bezprostredne v deň úrazu uvedené nevyplýva. Z výpovedí svedkov, vrátane výpovede Bc. S., a ďalších dôkazov v ich súhrne však nepochybne vyplýva, že k zraneniu poškodeného príslušníka došlo v snahe zabrániť pádu žalovaného v dôsledku straty jeho rovnováhy pri vyvádzaní z budovy (poškodený zachytil žalovaného po strate rovnováhy na kraji schodiska, aby predišiel jeho pádu, následne sa žalovaný, potom čo sa ho poškodený rozhodol pustiť, zrejme v pude sebazáchovy chytil poškodeného, v dôsledku čoho došlo i k pádu oboch), nie v dôsledku útoku žalovaného na poškodeného policajta. Žalovaný napokon nebol pre útok na verejného činiteľa ani trestne stíhaný či priestupkovo riešený. V ďalšom odvolací súd odkazuje na bod 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku a závery súdu v ňom uvedené, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. 8. Vychádzajúc z uvedeného, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu titulom poskytnutého plnenia v spojení so služobným úrazom príslušníka policajného zboru, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)