Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/284/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215365 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115215365.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému: B & K - SK spol. s r.o., so sídlom Kubačova 7536/1A, 831 06 Bratislava, IČO: 36 321 729, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom I. II. XX, XXX XX T. A. Q., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 327,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 259/2015-44 zo dňa 10.5.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 259/2015-44 zo dňa 10.5.2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 327,59 Eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 327,59 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 19,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu § 788 ods. 1, § 790 písm. c), § 800 ods. 1, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 261 ods. 6, § 369 ods. 1, § 768f, § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p. a konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Podľa okresného súdu medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť uzatvorenia Poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou bol poistený súbor motorových vozidiel zo dňa 30.12.2007 (č.l. 5 - 6 spisu) vrátane prílohy č. 1 k tejto Poistnej zmluve, skutočnosť z realizácie právneho úkonu žalovaného - výpovede z tejto poistnej zmluvy zo dňa 15.10.2013, doručenú žalobcovi dňa 25.10.2013, učinenú ku dňu 30.12.2013, ktoré nesporné skutkové okolnosti si okresný súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. 2. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že žalobcovi z titulu existencie právneho vzťahu založeného predmetnou poistnou zmluvou čiastku zodpovedajúcu žalovanej istine nedlhuje a všetky záväzky voči žalobcovi má vysporiadané, a preto mu nie je povinný nič platiť, bolo obsahom procesnej povinnosti žalovaného podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 uvedené tvrdenie preukázať. Žalobca ako prílohu podania žaloby predložil výpis z inkasného účtu na č.l. 3 spisu, ktorý obsahuje vymedzenie predpísaného poistného a vymedzenie skutočne zaplateného poistného na základe predmetnej poistnej zmluvy zo strany žalovaného v priebehu trvania poistného vzťahu založeného predmetnou poistnou zmluvou. K tomuto listinnému dôkazu žalovaný nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku, nepreukázal svoje tvrdenie, že by riadne zaplatil predpísané poistné za obdobie od 30.12.2012 do 30.12.2013 i v rozsahu žalovanej istiny v sume 327,59 Eur. Oproti tomu na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, ktoré boli prílohou podania žaloby, a to samotnou Poistnou zmluvou zo dňa 30.12.2007, výpoveďou žalovaného zo dňa 15.10.2013 doručenou žalobcovi dňa 25.10.2013, teda aspoň 6 týždňov pred uplynutím poistného obdobia v súlade s úpravou § 800 ods. 1 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka a predloženým výpisom z inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy (č.l. 3 spisu) a po vyhodnotení týchto dôkazov postupom podľa § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, okresný súd konštatoval, že žalobca preukázal základ i výšku uplatnenej pohľadávky. Pri dojednaní povinnosti žalovaného platiť žalobcovi na základe predmetnej zmluvy bežné poistné za ročné poistné obdobia a pri realizácii právneho úkonu výpovede predmetnej poistnej zmluvy zo strany žalovaného v priebehu poistného obdobia od 30.12.2012 do 30.12.2013, výpoveďou zo dňa 15.10.2013 došlo ku zániku poistenia k 30.12.2013 v súlade s § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ku koncu uvedeného poistného obdobia. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa uvedenej hmotno-právnej úpravy predpokladá i špeciálna právna úprava vyplývajúca z § 9 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá vymedzuje ďalšie dôvody zániku poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je práve úprava podľa § 800 a § 802 Občianskeho zákonníka. Na základe výpovede žalovaného danej žalobcovi aspoň 6 týždňov pred skončením poistného obdobia došlo teda v súlade s úpravou § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zániku poistenia ku dňu 30.12.2013 a žalobca mal podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na poistné za dobu do zániku poistenia, ktoré mu bolo priznané. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžné poistné je žalovaný v omeškaní. Žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, teda od 31.12.2013 do zaplatenia, a preto okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalobu zamietnuť, keďže skutkové závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný rozporoval základný skutkový záver okresného súdu o tom, že dlhuje žalobcovi čiastku popísanú vo výroku rozsudku. Ďalej namietal skutkové zistenia a závery okresného súdu, keďže má svoje povinnosti voči žalobcovi v celom rozsahu vysporiadané. 4. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní nijakým bližším spôsobom nešpecifikoval a z uvedeného dôvodu je podané odvolanie nepreskúmateľné. Podľa žalobcu žalovaný podal odvolanie len pro forma z dôvodu, aby rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie pri vykonaní dokazovania a hodnotení dôkazov postupoval správne, v súlade so zákonom, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 5. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. 6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 7. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/284/2016-70 zo dňa 6.3.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 8. Podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 9. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré sa aplikuje na konanie pred krajským súdom v rámci právnej úpravy Civilného sporového poriadku, keďže podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti., pričom v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalovaného vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 15.7.2016 voči rozsudku okresného súdu, a to tými dôvodmi, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, pretože z obsahu predvolania na nariadené pojednávanie ako aj Zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.5.2016 (č.l. 39 spisu) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania. 10. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva z ust. § 387 ods. 3 CSP. 14. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom okresný súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Krajský súd primárne uvádza, že podľa ust. § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom ako bol zistený a uzavretý pred súdom prvej inštancie a bol tak povinný z neho vychádzať. Pretože žalovaný vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku žiadne konkrétne námietky nezadefinoval, jediným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka, že žalovaný žalobcovi nedlhuje okresným súdom priznanú čiastku, tak krajský súd ani nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu viažuce sa ku skutkového a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie okresného súdu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 327,59 Eur spolu s príslušenstvom. Na základe uvedeného mohol krajský súd vo vecnoprávnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti veci odvolací súd len dodáva, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že obrana žalovaného spočívajúca v jeho tvrdení, že riadne zaplatil predpísané poistné za obdobie od 30.12.2012 do 30.12.2013 v rozsahu žalovanej istiny nebola preukázaná. Z uvedeného bolo preto nevyhnutné konštatovať zhodný záver so záverom okresného súdu, že pohľadávka žalobcu je dôvodná. 15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť záverov okresného súdu o neunesení dôkazného bremena, tak krajský súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu rozhodovania okresného súdu, je každý z účastníkov povinný súdu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdenia, že došlo k úhrade poistného za rozhodné obdobie, v celom rozsahu zaťažovalo žalovaného v rámci jeho obrany. V zmysle zachovania rovnosti účastníkov, s poukazom na ust. § 18 O.s.p. vo väzbe na dôkaznú povinnosť žalovaného v rámci jeho obrany s poukazom na § 101 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p. v znení do 30.6.2016, ako aj vychádzajúc z čl. 6 ods. 1, čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok bolo práve na žalovanom, akým spôsobom naloží v rámci svojej obrany so svojim dôkazným bremenom. Teda ak žalovaný tvrdil v odpore voči platobnému rozkazu, že čiastku 327,59 Eur žalobcovi nedlhuje, má voči žalobcovi všetky záväzky vysporiadané, tak potom dôkazné bremeno tohto tvrdenia niesol žalovaný. V súvislosti s obranou žalovaného krajský súd uvádza, že tak občianske súdne konanie ako aj civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je vyjadrená tak, že strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 stanovovalo, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda mali povinnosť tvrdenia a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Podľa čl. 8 CSP v znení účinnom od 1.7.2016 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ak strana sporu neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 16. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol preto žalobca nositeľom tak povinnosti tvrdenia ako aj povinnosti dôkaznej k dôvodnosti uplatneného nároku a na druhej strane bol to žalovaný, ktorý bol nositeľom povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti v rámci svojej obrany. Krajský súd konštatuje, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, pretože preukázal dôvodnosť svojho nároku, ktorý bol priznaný okresným súdom. 17. Rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, keď sa hodnotí v rámci dokazovania pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, akým spôsobom a v akom rozsahu má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (primerane I. ÚS 97/97, uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne skutkové závery. 18. Odvolací súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci napadnutým rozsudkom okresného súdu. K takejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo. Na zistený skutkový stav bola použitá správna aplikácia hmotného práva, a to Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2000 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v podstate v odvolaní ani bližšie nekonkretizoval nesprávnosť právneho posúdenia okresným súdom, preto krajský súd len mohol vyhodnotiť na základe výsledkov vykonaného dokazovania, či okresný súd aplikoval správny právny predpis, k čomu došlo, pretože na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo nevyhnutné aplikovať osobitnú právnu úpravu a úpravu Občianskeho zákonníka ako hmotné právo. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto rozhodnutie okresného súdu bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 2 CSP. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a contrario § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania je zrejmé, že úspešnou stranou bol žalobca. Z obsahu spisového materiálu však nevyplývalo, že by žalobcovi v súvislosti s konaním pred Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím vznikli trovy odvolacieho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.