Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215366 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115215366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Tomášikova 48, 832 44 Bratislava, v zastúpení právne - AK Herceg s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava proti žalovanému: S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX I. V. č. XXX, o zaplatenie 5.117,79 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/252/2015-94 zo dňa 09.11.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd zamietol žalobu (doručenú 19.05.2015), ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.117,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.107,05 eur od 20.12.2014 do zaplatenia. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Uplatnený peňažný nárok žalobca viazal ku zmluve o úvere, ktorú 07.08.2013 uzatvoril so žalovaným, jej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 7.907 eur. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou súd kvalifikoval ako spotrebiteľský, zmluvu za typovú spotrebiteľskú zmluvu, následne posúdil žalovaný nárok podľa právneho režimu Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu). 3. Podľa zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v celkovej výške 7.907 eur, z tejto istiny sumu 5.807 eur na úhradu kúpy motorového vozidla, sumu 2.100 eur na úhradu poplatku za uzavretie úverovej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi splácať v splátkach vo výške 222,72 eur mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 20 %, RPMN bola dohodnutá vo výške 47,31 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,08 %. 4. Súd po vykonaní ex offo prieskumu obsahu zmluvy o úvere zistil, že v nej chýbajú zákonné náležitosti. V zmluve absentuje údaj vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. konkrétny údaj o tom, aká časť z každej splátky pripadá na istinu, úrok a na prípadné poplatky (u každej splátky osobitne). V splátke mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Iba vtedy, ak je v zmluve presne vymedzené, aká časť sa použila na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Zmluva neobsahuje ďalšiu obligatórnu náležitosť, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti. V zmluve sa uvádza „len údaj o dobe trvania úverovej zmluvy - 60 mesiacov“. Zmluvné dojednanie, ktoré stanovovalo termín jednotlivých splátok počnúc dňom, ktorého poradové číslo v rámci kalendárneho mesiaca zodpovedá poradovému číslu prevzatia vozidla od predajcu a počet splátok, nemožno podľa názoru okresného súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V zmluve tak absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti. Súd zdôraznil, že spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, resp. ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Presný termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru, nie je možné nahradiť zmätočným odpočtom termínov splatnosti splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru. 5. Po konštatovanej absencii obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve súd uzavrel, že úver v súdenej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. 6. Vykonané dokazovanie preukázalo, že úver bol žalovanému poskytnutý v sume 5.807 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.312 eur, žalobca vozidlo žalovanému odobral a odpredal za sumu 4.350 eur, z predaja získanú sumu treba započítať v prospech žalovaného do rozsahu plnenia voči žalobcovi, znamená to, že na úver žalovaný žalobcovi plnil v celom rozsahu. Na tomto základe súd uzavrel, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd vyhodnotil za nedôvodnú žalobu aj v prípade nároku na poplatky za upomienku vo výške 60 eur, nároku za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 329,17 eur a nároku na poplatok za uzavretie úverovej zmluvy vo výške 2.100 eur. 7. Súd žalobcovi nepriznal ani sumu 2.028,33 eur, uplatňovanú v žalobe titulom zmluvnej pokuty a tzv. ostatných neuhradených záväzkov. Súd argumentuje ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Uvedenej požiadavke zákona nezodpovedá dojednanie zmluvnej pokuty v právnom vzťahu účastníkov. Zmluvná pokuta nebola dojednaná priamo v zmluve, ale vyplýva z čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok (odkaz súdu na listinný dôkaz na č.l. 19 spisu). Pokiaľ zmluvná pokuta nebola v zmluve obojstranne účastníkmi dohodnutá, od žalovaného takúto sankciu nemožno požadovať vôbec. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných podmienkach, čím veriteľ už vopred kalkuluje, pričom veľkosť písma, ktorým sú písané obchodné podmienky, hraničí s nečitateľnosťou a na to, aby sa účastník zmluvy mohol presne oboznámiť s ich znením, by bolo potrebné použiť optickú pomôcku. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi môže spotrebiteľ len veľmi ťažko pri podpise zmlúv podrobne oboznámiť, preto možno usudzovať aj nedostatok vôle žalovaného ( § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ) uzavrieť „dohodu“ o zmluvnej pokute. 8. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Vychádzal z princípu úspechu/neúspechu strán v spore, žalovanému v celom rozsahu úspešnému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (neúspešnej strane) v rozsahu 100 %. Súd ďalej uviedol, že podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s názorom súdu, že splátka uvedená v zmluve o splátkovom úvere musí byť rozdelená na jednotlivé položky (istina, úroky, prípadne iné poplatky), domnieval sa, že takáto povinnosť mu zo Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva. Odborná literatúra nedefinuje splátku istiny a splátku úrokov a poplatku ako samostatné pojmy. Občiansky zákonník obsahuje len „pojem splátka“ a nie pojem splátka istiny, splátka úroku a splátka poplatku. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľskom úvere používal a používa pojem splátka ako celok, ktorý sa skladá z istiny, úrokov a iných poplatkov. 10. Z § 9 ods. 2 písm. l) a § 9 ods. 3,5 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu amortizácie istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť z každej jednotlivej splátky sa použije na čiastku - splátky istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky. Súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár, ale tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť. Povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky sa v zozname obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nenachádza, ale je upravená samostatne v § 9 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver sa spláca rovnomerným anuitným splácaním s amortizáciou istiny tak, ako to vyplýva aj z bodu 4.1 Všeobecných obchodných podmienok (súčasť zmluvy o splátkovom úvere). Každá splátka úveru má bez zmeny okolností splácania (napr. mimoriadna splátka) vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti. Žalovaný nikdy neuhrádza sumu istiny a úrokov samostatne, ale vždy len v podobe pravidelnej mesačnej splátky. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/ Klára Bíróová vo veci C-42/2015 s osobitným vyjadrením sa v bode 59 rozhodnutia, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Prílohou zmluvy je splátkový kalendár a všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou Autoleasing SK, s.r.o., splátkový kalendár žalovaný podpísal v rovnaký deň ako samotnú zmluvu, tak sa stal súčasťou zmluvy, čo svojím podpisom na zmluve žalovaný potvrdil. 11. Odvolateľ namieta záver súdu, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Argumentuje, že doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 60 mesiacov, tento údaj je obsiahnutý v čl. I zmluvy a naň nadväzuje konečná splatnosť úveru, ktorá je daná splatnosťou poslednej splátky. V zmysle bodu 4.2 všeobecných obchodných podmienok je dátum splatnosti jednotlivých splátok úveru a ďalších platieb uvedených v splátkovom kalendári odovzdanom žalovanému pri uzavretí zmluvy stanovený s prihliadnutím na predpokladaný deň odovzdania motorového vozidla žalovanému. Z tohto dôvodu konečná splatnosť úveru je uvedená v splátkovom kalendári. Aj úrok, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZSU (čo platí aj pre poplatky) môže byť uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v jej prílohách. Uvedenie konečnej splatnosti v prílohe zmluvy nemôže spôsobovať, že spotrebiteľský úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zákonodarca taktiež považuje prílohu zmluvy za jej súčasť. Aj v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 C-42/2015 bolo konštatované (bod 33), že nemusia byť všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nevyhnutne obsiahnuté v jedinom dokumente. Všetky náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Prílohou k zmluve je splátkový kalendár, kde sa uvádza konečná splatnosť úveru. 12. Vzhľadom na súhrn odvolacích argumentácií sa žalobca domáha zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiada vyhovieť žalobe v celom rozsahu, alternatívne, žiada zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonnej lehote proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti jeho záverov zaujal stanovisko k podstatným vecným otázkam. 15. Súd prvej inštancie v súdenej veci skutkový stav zistil správne a spor uzavrel v súlade s normami spotrebiteľského práva. V dôvodoch rozhodnutia vyčerpávajúco vyargumentoval, z akých konkrétnych okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí, aké úvahy ho viedli ku konštatácii neopodstatnenosti žaloby. Písomné odôvodnenie rozhodnutia ako po stránke formálnej, tak aj po stránke vecnej garantuje stranám sporu (účastníkom konania) právo na spravodlivý proces. 16. Vykonané dokazovanie bezpochyby preukázalo, že uzatvorením zmluvy o úvere bol založený spotrebiteľský právny vzťah. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 7.907 eur, z tejto sumy úver zodpovedal sume 5.807 eur, zvyšná čiastka 2.100 eur je uvedená ako poplatok za uzavretie zmluvy. Bolo nesporné, že žalovaný žalobcovi na poskytnutý úver zaplatil sumu 2.312 eur, z predaja motorového vozidla žalobca získal sumu 4.350 eur, t.j. po započítaní výťažku z predaja do plnenia tak žalobca od žalovaného na predmetný úver obdŕžal sumu 6.662 eur. 17. Žalobca svoju pohľadávku uplatnenú v žalobe špecifikuje v celkovej výške 5.117,79 eur pozostávajúcu z : a) pohľadávky po lehote splatnosti (dlžné splátky úveru a iné platby podľa zmluvy o úvere, ktorých splatnosť nastala najneskôr v deň ukončenia zmluvy o úvere a úroky a poistné odo dňa splatnosti poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy o úvere ) vo výške 856,08 eur b) nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy po zohľadnení výťažku z predaja vozidla vo výške 2.233,38 eur c) ostatných neuhradených záväzkov vo výške 2.028,33 eur (úroky z omeškania vo výške 10,74 eur, zmluvné pokuty vo výške 1.166,62 eur, náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov zo zmluvy o úvere vo výške 458,80 eur, nevysporiadané záväzky na poistnom vo výške 3 eur, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vo výške 329,17 eur, ostatné dlžné záväzky vo výške 60 eur). 18. Odvolateľ nespochybnil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ani tú okolnosť, že peňažný nárok si uplatňuje voči žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy. Vykonanie ex offo prieskumu obsahových náležitostí spotrebiteľskej zmluvy súdom prvej inštancie má svoju právnu podstatu a základ v § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Bolo tak náležité preskúmať, či dotknutá zmluva obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 30.6.2016). 19. Dokazovanie preukázalo, že v zmluve absentoval údaj vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. l) označenej právnej normy, teda údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nedostatok tejto obligatórnej náležitosti je sankcionovaný podľa § 11 ods. 2 písm. b ) tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere je uvedená iba výška jednotlivej splátky, z takto dojednanej splátky nevyplýva, aká konkrétna suma splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Zo zmluvy nie je zrejmé, z čoho sa splátka úveru skladá, koľko zo splátky tvorí istina, úrok, poplatky resp. iné plnenia. Aká konkrétna suma z mesačnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, má zásadný význam pre spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch z toho pohľadu, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v zmluve, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať istinu, úroky aj iné poplatky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ má disponovať dostatočnou informovanosťou nielen o výške poskytnutého úveru, ale aj o tom, akú výšku istiny, úrokov a poplatkov v rámci splátky bude uhrádzať, aby mohol vyhodnotiť, či predmetný úverový produkt z hľadiska nákladovosti a budúcej ekonomickej perspektívy je/nie je pre neho prijateľný a vôbec, po poznaní týchto údajov vyhodnotiť, či pristúpi k uzatvoreniu takejto zmluvy alebo nie. Uvedenie údajov v zmluve o tom, aká konkrétna suma zo splátky pripadá na istinu, aká na úroky a aká na iné poplatky vo svojej podstate slúži aj na sprehľadnenie plnenia zo strany dlžníka, ktorý tak získa konkrétnu vedomosť o tom, že ku konkrétnemu dňu v akej výške v rámci jednotlivých splátok zaplatil istinu, v akej výške úrok a v akej výške poplatky. Tejto požiadavke nezodpovedá ani obsah tzv. splátkového kalendára, na ktorý sa odvolateľ v odvolaní odvoláva tvrdiac, že práve obsahom uvedenej listiny uzavretej v totožný deň ako zmluva o úvere je splnená požiadavka ustanovenia § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Krajský súd poukazuje na to, že i keď splátkový kalendár je vyhotovený v totožný deň ako spotrebiteľská zmluva, po obsahovej stránke kritériám ust. § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. nezodpovedá, pretože ani tento dokument neobsahuje rozčlenenie splátky, teda, aká časť z jednotlivej splátky pripadá na istinu, aká na poplatky, aká na úver. V zmluve o úvere jednoznačne tak absentuje obligatórny údaj vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., tento nedostatok sankcionuje § 11 ods. 1 písm.b) uvedenej právnej normy v znení účinnom do 30.6.2016 tak, že spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje už samotná absencia obligatórneho údaja vyžadovaného v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z.. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo právne významné, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentoval obligatórny údaj vyžadovaný vnútroštátnou právnou normou o tom, aká časť splátky sa započíta na istinu, aká na úroky a poplatky, absencia tohto obligatórneho údaja v zmluve je aj okolnosťou, ktorej neuvedenie v zmluvnou vzťahu so spotrebiteľom môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 21. Po konštatácii vecnej správnosti záverov okresného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru je jednoznačné, že žalovaný žalobcovi už nič nedlhuje. 22. Žalobca nenamietal dôvody zamietnutia žaloby o zmluvnú pokutu, preto odvolací súd ( viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ) sa už nezaoberal vecnými otázkami dotýkajúcimi sa zamietnutia žaloby v tejto časti. 23. Vecnú správnosť konštatuje odvolací súd aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP rozhodoval krajský súd o náhrade trov odvolacieho konania. Žalovaný - úspešná strana v odvolacom konaní by mala nárok na náhradu trov od žalobcu, neúspešného v odvolacom konaní. Odvolací súd však nezistil z obsahu spisu, že by žalovanému v súvislosti s odvolaním žalobcu mali vzniknúť nejaké trovy v odvolacom konaní, z týchto dôvodov nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal. 25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.