Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoZm/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215863 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115215863.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, C. X, XXX XX K., proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice, IČO: 36 721 981, v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 3.891,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/26/2015-64 zo dňa 12. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/26/2015-64 zo dňa 12. januára 2016 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmenkovej sumy 3.891,- Eur, zmenkovej odmeny vo výške 12,97 Eur, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 3.891,- Eur a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 0,37 Eur s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 11.03.2015 do zaplatenia zastavil (ďalej aj len „výrok prvý"), návrh (žalobu) zamietol (ďalej aj len „výrok druhý") a navrhovateľa (žalobcu) zaviazal povinnosťou nahradiť odporcovi (žalovanému) na účet právneho zástupcu odporcu (žalovaného) trovy konania vo výške 892,76 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku (ďalej aj len „výrok tretí"). V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 21.05.2015, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 3.891,37 Eur, úrok 6% ročne zo zmenkovej sumy 3.891,37 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy 12,97 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 10. marca 2008 sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 3.891,37 Eur dňa 10. marca 2015 na rad spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. Žalovaný na zmenku ku dňu podania návrhu nič neuhradil. Okresný súd návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nevyhovel. Poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného z 05.08.2015, v ktorom zmenkový nárok žalobcu neuznal a vzniesol viaceré námietky absolútneho charakteru, súčasne poprel existenciu samotného záväzku voči VÚB a.s., stojaceho za zmenkou a poukázal i na právny status spotrebiteľa u osoby, ktorá mala (blanko)zmenku vystaviť, v spojení s právnou úpravou v § 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu vystavenia zmenky 10.03.2008. Žalovaný sa ďalej bránil, že si nie je vedomý vystavenia zmenky, a to ani na rad VÚB, a.s., ani nikoho iného; predloženú zmenku označil za falošnú a nárok žalobcu v tomto konaní o bezdôvodné obohatenie na jeho účet. Uviedol, že predloženú zmenku nikdy nepodpísal, preto nemôže byť zmenkovo viazaný. Poukázal na nezrovnalosti vo vyplnenej zmenke pokiaľ išlo o zmenkovú sumu, a to z hľadiska meny, nečitateľnosti, neurčitosti vyplnenej zmenkovej sumy. S poukazom na následnú argumentáciu sporových strán, vykonané dokazovanie, z dokazovania vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZZŠ"), čl. I § 76 ods. 1, § 6 ods. 1, 2 ZZŠ, čl. III § 9a ods. 1, 2, 3 ZZŠ, okresný súd prijal záver o nedôvodnosti podanej žaloby (návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu). Konštatoval, že žalobca sa domáhal podaným návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 3.891,37 Eur, úroku vo výške 6% ročne z tejto sumy od 11.03.2015 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy 12,97 Eur, a to na základe vlastnej zmenky, ktorá mala byť vystavená žalovaným dňa 10. marca 2015 na rad obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. a následne indosovaná na žalobcu. Okresný súd nevyhovel návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z dôvodu, že predloženú zmenku tak, ako je táto vo fotokópii súčasťou spisového materiálu na č.l. 5 spisu, nepovažoval za platnú. Okresný súd sa primárne zaoberal otázkou platnosti predloženej zmenky z hľadiska splnenia zákonných náležitostí vlastnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. Uviedol, že jednou z náležitostí vlastnej zmenky v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, je bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Absencia tejto náležitosti, resp. neurčité vyjadrenie peňažnej sumy na zmenke, je v zmysle ustanovenia čl. I § 76 ods. 1 ZZŠ dôvodom neplatnosti vlastnej zmenky. Pokiaľ má platobný prísľub na zmenke založiť záväzok zaplatiť určitú peňažnú sumu, táto peňažná suma musí byť stanovená v konkrétnej mene, a to v akejkoľvek mene platnej, pričom číselné a slovné vyjadrenie peňažnej sumy v spojení s menou peňažnej sumy nesmú byť rozporné. Z obsahu predloženej zmenky vyplýva, že ide o zmenku vystavenú dňa 10. marca 2008, t.j. pred zavedením meny euro v Slovenskej republike. Z tvrdení žalobcu zároveň vyplynulo, že pri vystavení išlo o zmenku neúplnú, t.j. o blankozmenku, ktorá mala byť doplnená o údaj splatnosti a zmenkovej sumy. Na blankozmenke bola predtlačou v čase jej vystavenia vyznačená menová jednotka platby Sk (slovenské koruny) + hal. (haliere), ktoré boli nižšou jednotkou, na ktorú sa slovenská koruna delila. V súvislosti s prechodom na menu euro v Slovenskej republike bol do čl. III. ZZŠ zaradený § 9a označený ako Prechodné ustanovenia účinné od 01. januára 2008. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že predložená zmenka bola v čase jej vystavenia neúplná a mala byť doplnená o údaj zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, ktorá skutočnosť zodpovedá aj perom dopísaným údajom na predloženej zmenke, je situáciu, ktorá nastala v prejednávanej veci, potrebné podľa okresného súdu posudzovať podľa ust. čl. III. § 9a ods. 2 ZZŠ. Z predloženej zmenky je zrejmé, že v súvislosti s dopísaním zmenkovej sumy bola zároveň na predtlači zmenky prečiarknutá mena Sk, resp. slovenských korún a nahradená menou eur, resp. hal. nahradené slovom centov. S námietkou žalovaného o nečitateľnosti dopísaných údajov sa okresný súd nestotožnil. Z hľadiska aplikácie právnej úpravy v prejednávanej veci podľa okresného súdu nebol priestor na aplikáciu čl. III. § 9a ods. 2 veta prvá ZZŠ, ktorý možno aplikovať len na zmenky znejúce na slovenskú menu, ktoré zároveň obsahujú údaj zmenkovej sumy, nakoľko len v takomto prípade môže dôjsť k prepočtu a zaokrúhleniu zmenkovej sumy podľa konverzného kurzu. Za relevantné okresný súd považoval znenie čl. III. § 9a ods. 2 veta druhá pred bodkočiarkou ZZŠ, v zmysle ktorého odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike možno na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá. Citované zákonné ustanovenie pripúšťalo pri zmenkách znejúcich na slovenskú menu vyznačenie zmeny slovenskej meny na eurá, kedy zároveň v zmysle čl. III. § 9a ods. 2 veta tretia ZZŠ v prípade vyznačenia zmeny slovenskej meny na eurá, sa takto vyznačená zmena považuje za súčasť pôvodného textu zmenky bez vplyvu na platnosť zmenky. Okresný súd konštatovak, že v súlade s ust. čl. III. § 9a ods. 2 veta druhá ZZŠ bolo možné v prípade blankozmenky vystavenej pred zavedením meny euro v Slovenskej republike s predtlačou na menu slovenská koruna, vyznačiť pri doplnení zmenkovej sumy po zavedení meny euro v Slovenskej republike na tejto zmenke zmenu predtlačenej meny slovenskej koruny na menu eurá bez toho, aby to malo vplyv na platnosť zmenky a bez toho, aby sa to považovalo za neoprávnenú zmenu textu zmenky. Avšak na zmenke predloženej žalobcom bola zmena slovenskej meny na menu euro vyznačená tak, že: 1. V časti číselného vyjadrenia zmenkovej sumy bolo prečiarknuté „Sk" na „EUR", „hal." zmenené nebolo. Z číselného vyjadrenia zmenkovej sumy tak vyplýva záväzok vystaviteľa zmenky zaplatiť „3.891 eur a 37 halierov". 2. V časti slovného vyjadrenia zmenkovej sumy bolo prečiarknuté „slovenských korún" na „eur" a „hal." na „centov". Zo slovného vyjadrenia zmenkovej sumy tak vyplýva záväzok vystaviteľa zmenky zaplatiť „tritisícosemstodeväťdesiatjeden eur tridsaťsedem centov". Uvedený rozpor v mene pri číselnom a slovnom vyjadrení zmenkovej sumy spôsobuje podľa okresného súdu neurčitosť bezpodmienečného sľubu vystaviteľa zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu, z ktorého dôvodu prijal záver, že žalobcom predložená zmenka je neplatná. Tento rozpor nemožno preklenúť ani postupom podľa ust. čl. I. § 6 ZZŠ, nakoľko toto ustanovenie rieši rozpor v číselnom a slovnom údaji zmenkovej sumy pokiaľ ide o jej výšku, nie však pokiaľ ide o menu zmenkovej sumy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 0,37 Eur s úrokom 6% ročne z tejto sumy od 11.03.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, vzhľadom na konštatovanie neplatnosti žalobcom predloženej zmenky, žalobu zamietol bez toho, aby považoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaného voči uplatnenému nároku, majúcimi charakter námietok kauzálnych. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozsudok napáda „v celom rozsahu", z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, pričom navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok v zmysle ust. § 220 OSP zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 3 891,00 Eur, zmenkovú odmenu vo výške 12,97 Eur, úrok vo výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy vo výške 3 891,00 Eur a nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania za zaplatené súdne poplatky a za trovy právneho zastúpenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu o neplatnosti zmenky, na základe ktorých žalobu v predmetnom návrhu zamietol. Podľa žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pokiaľ na prvopise zmenky je v oddelených rámčekoch v časti číselného vyjadrenia uvedená zmenková suma 3.891 a mena EUR (preškrtnutá Sk) a zmenková suma 37 a mena hal. a v časti slovného vyjadrenia je zmenková suma uvedená ako tritisícosemstodeväťdesiatjeden a mena eur (preškrtnutá slovenských korún) a zmenková suma tridsaťsedem a mena centov (preškrtnutá hal.), tak dispozičným úkonom vzal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu späť v podľa súdu prvej inštancie rozpornej časti 37 hal., resp. centov; „predmetom konania tak zostáva zvyšná časť zmenkovej sumy, a to 3.891,00 EUR". Podľa názoru žalobcu okresný súd mal v časti týkajúcej sa 37 halierov, resp. centov použiť ustanovenie čI. III § 9a ods. 2 prvá veta ZZŠ, v ktorom sa uvádza, že „zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá..." Súd prvej inštancie iba uviedol, že toto ustanovenie sa nedá použiť pri blankozmenke, pretože sa to týka slovenskej meny a s nevyhnutným predpokladom, že je na zmenke uvedená aj zmenková suma, aby bolo možné vykonať prepočet a zaokrúhlenie sumy. Podľa žalobcu tento názor okresného súdu nemá oporu v citovanom ustanovení zákona. Toto ustanovenie týkajúce sa zmeniek a šekov znejúcich na slovenskú menu uvádza, že takéto zmenky a šeky sa považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v eurách. Z uvedeného jasne vyplýva, že jednak sa takáto zmena týka slovenskej meny, ktorá bude znieť na eurá a zmenkovej sumy, ktorá bude prepočítaná a splatná v eurách. To, že sa v predmetnom ustanovení osobitne uvádza slovenská mena a zmenková suma, je podporené aj znením celého ustanovenia, ktoré v poslednej vete uvádza, že „ak sa na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačí zmena slovenskej meny na eurá alebo zmena zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá v súlade s ustanovenými pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na eurá... " Rovnako tak, znenie ustanovenia „takéto zmenky a šeky sa považujú... " nenaznačuje žiadnu povinnosť majiteľa zmenky vykonať zmenu na zmenke, ale k tejto zmene dochádza zo zákona. V ďalšej vete predmetného ustanovenia je v tejto nadväznosti uvedené, že „odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike možno na zmenky alebo šeky...", čo opäť uvádza iba možnosť, ale v žiadnom prípade nie povinnosť majiteľa zmenky vykonať akúkoľvek zmenu na zmenke. Na podporu svojho výkladu žalobca uviedol, že zákon neustanovuje žiadnu sankciou v prípade, ak sa tak nestane, a to ani v podobne neplatnosti zmenky, tak ako to urobil okresný súd. Naopak zákon uvádza, že akákoľvek zmena na zmenke v súvislosti s citovaným zákonným ustanovením čI. III. § 9 ZZŠ, „nemá nijaký vplyv na právne vzťahy súvisiace so zmenkou alebo šekom, a to ani na platnosť zmenky alebo šeku a na vznik, zmenu alebo zánik zodpovednosti za zaplatenie zmenkovej sumy alebo šekovej sumy... " Podľa žalobcu je preto zrejmé, že inštitúty slovenská mena a zmenková suma sa chápu osobitne, a nie ako jeden a ten istý inštitút, ako to uvádza okresný súd. Preto pokiaľ bola zmenka vystavená pred zmenou meny zo slovenskej koruny na eurá a je splatná po zmene meny, resp. bude uplatnená po zmene meny, nezakladá táto skutočnosť neplatnosť zmenky z dôvodu neurčitosti zmenkovej sumy a uvedenie slovenskej koruny na zmenke nebráni jej platnosti a vymáhateľnosti, ale dôjde k použitiu ust. čl. § 9a ZZŠ (napr. Rozsudok Krajského obchodního soudu v Brne ze dne 29.4.1994, sp. zn. 5 Cm 51/94 k zmene československej koruny na českú korunu). Iný záver podľa žalobcu nemožno vyvodiť ani z dôvodovej správy k zákonu č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol do ZZŠ zavedený čI. III. Podľa žalobcovho názoru, z citovaných zákonných ustanovení nemožno dospieť k inému výkladu. Podporne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžp/l/2010 zo dňa 01.07.2010 a na výkladové metódy právnych noriem, s prioritou jazykového výkladu. Nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavne garantovaných práva fyzických a právnických osôb. K pochybnostiam o obsahu formálnych náležitostí zmenky žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. 29 Cdo 3251/2012 zo dňa 30.04.2014, v ktorom sa zaoberal prílišným formalizmom pri posudzovaní náležitostí zmenky. Najvyšší súd dospel k záveru, že nezrozumiteľnosť, neobvyklosť alebo neurčitosť zmenky môže byť dôvodom neplatnosti zmenky iba vtedy, ak bude vzbudzovať rozumné pochybnosti o samotnom obsahu danej formálnej náležitosti, t.j. v prípade posúdenia ktoréhokoľvek účastníka zmenkového vzťahu, teda aj tretej osoby, ktorá sa prípadne v budúcnosti účastníkom zmenkového vzťahu stane. Žalobca bol názoru, že v danom prípade rozumné pochybnosti o sume 37 halierov či centov nastať nemohli, a to aj napriek tomu, že túto sumu si v súdnom konaní ďalej neuplatňoval a v žiadnom prípade sa to nemohlo týkať celej zmenkovej sumy 3 891,00 Eur. Poukázal na ust. § 14 ods. 2 druhá veta zák. č. 659/2007 Z. z., s tým, že okresný súd sankcionoval žalobcu, teda majiteľa zmenky jej neplatnosťou, a to bez toho, aby takýto postup mal oporu v právnych predpisoch. Žiadne zákonné ustanovenie nesankcionuje majiteľa zmenky neplatnosťou zmenky v prípade, ak je na zmenke uvedená pôvodná aj nová mena; citované ustanovenia zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a ZZŠ nenútia majiteľa zmenky odstrániť, preškrtnúť, či iným spôsobom upraviť menu, v ktorej sa má zmenková suma zaplatiť. Z uvedeného vyplýva, že majiteľ zmenky môže ponechať na zmenke aj pôvodnú menu a popri nej vyznačiť menovitú hodnotu v eurách, a to bez toho, aby zmenka bola neurčitá, rozporná a tak neplatná, ako to uvádzal okresný súd. Súd by v takom prípade mal postupovať podľa ust. § 9a ods. 2 prvá veta ZZŠ. Takýto výklad je v rozpore so znením zákona a núti žalobcu, teda účastníka právneho vzťahu, k povinnosti, akú právny predpis nepozná. Avšak v súlade s princípmi právneho štátu nemožno vykladať právnu normu v neprospech jej adresátov. Žalobca poukazujeme aj na čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu ust. § 41 ods. 1 prvá veta ZZŠ je možné aplikovať aj na tento prípad, nakoľko slovenská koruna, resp. haliere nie sú menou, ktorá je v obehu v platobnom mieste zmenky a aj keď zákon predpokladá využitie tohto ustanovenia najmä v zahraničnom obchode, zákon takýto postup na žiadnom mieste nevylučuje. Na tomto mieste stačí splniť podmienku platnosti, t. j. existencie meny v dobe vystavenia zmenky, čo v predmetnom prípade splnené bolo. Podporne poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoZm/3/2012 zo dňa 06.12.2012, v ktorom krajský súd riešil rozpor na zmenke vystavenej na zaplatenie sumy „49.638,24 EUR Sk". Podľa žalobcu tak zmenková suma je dostatočne určitá a zmenka nie je vnútorne rozporná a neplatná. Navrhol, aby „súd I. stupňa" (žalobca mal zrejme na mysli „súd II. stupňa", resp. „odvolací súd") napadnutý rozsudok zmenil podľa odvolacieho návrhu a priznal žalobcovi i náhradu trov konania, ktoré vyčíslil. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 87-88 spisu). Napadnuté rozhodnutie okresného súdu označil za zákonné a navrhol ho ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného bolo potrebné skúmať aj kauzu listiny predloženej ako zmenka, pričom vychádzal zo Spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 8/2015. Súčasne žalovaný súhlasil s posúdením zmenky ako neplatnej pre neurčitosť sľubu zaplatiť určitú peňažnú sumu. Okresný súd nevidel neplatnosť zmenky z dôvodu podľa čl. III. § 9a ZZŠ, teda že by vyznačená zmena mala nejaký vplyv na právne vzťahy súvisiace s príslušnou zmenkou, ale z dôvodu neurčitosti sľubu zaplatiť určitú peňažnú sumu. Neplatnosť zmenky teda okresný súd vyvodzoval z iných zákonných ustanovení, pričom skutočnosti, že listina predložená ako zmenka má isté vady si bol vedomý aj žalobca, keď sa tento snažil neurčitosti sľubu zaplatiť určitú peňažnú sumu odstrániť dispozičným úkonom zo dňa 11.01.2016. K žalobcom poukazovaným rozhodnutiam v odvolaní žalovaný uviedol, že v danom prípade nimi nebol okresný súd viazaný a pokiaľ na ne žalobca odkázal, mal ich k odvolaniu predložiť. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný polemizoval s odvolacími dôvodmi žalobcu a zdôraznil i neplatnosť právneho úkonu vyplnenia zmenky ako zabezpečovacej spotrebiteľský úver, keď podľa žalovaného suma vyplnená do zmenky prekročila limity dané zákonnou úpravou spotrebiteľského práva, najmä v § 4 ods. 6, § 6 ods. 4 zák. č. 258/2001 Zb. v rozhodnom znení. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmito zákonnými limitmi, veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, čo sa vzťahovalo aj na prípad zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Žalovaný zdôraznil, že žalobcom predložená listina nie je platnou zmenkou a že túto listinu je žalobca povinný vydať žalovanému, čo aj žalovaný požaduje. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo žalobcovi doručené (č.l. 93 spisu). Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolacie konanie bolo vyvolané podaním odvolania žalobcu zo dňa 06.03.2016 (č.l. 73-83 spisu), pričom od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OSP"), ako to vyplýva zo zrušovacieho ustanovenia § 473 CSP. Relevantné pre ďalší procesný postup a rozhodovanie v odvolacom konaní však bolo prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 CSP, podľa ktorého konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Z tohto dôvodu odvolací súd aplikoval aj po 01. júli 2016 príslušné ustanovenia OSP. Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd uvádza, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu sa mohol obmedziť len na tie dôvody a rozsah podaného odvolania, ktoré žalobca uplatnil v rámci odvolacej lehoty a súčasne, ktoré mali väzbu na skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd v odvolacom konaní viazaný (§ 213 ods. 1 OSP). Osobitne k rozsahu podaného odvolania je potrebné uviesť, že hoci v úvode odvolania žalobca zvýraznil, že napáda predmetný rozsudok okresného súdu „v celom rozsahu", tak z kontextu celého obsahu odvolania bolo zrejmé, že odvolanie smeruje len do rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vo vzťahu k uplatnenej zmenkovej sume 3.891,- Eur, so zmenkovou odmenou 12,97 Eur, zmenkovým úrokom 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 3.891,- Eur a náhradou trov konania. Len o tejto časti napadnutého rozsudku okresného súdu tak mohol krajský súd v odvolacom konaní rozhodovať, čo sa premietlo i do rozsahu prieskumu v odvolacom konaní a výrokov odvolacieho rozsudku. Vo vecno-právnej rovine krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava (§ 212 ods. 1, § 219 ods. 1, 2 OSP). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a závery a rovnako správne vec i právne posúdil. Vzhľadom na vecnú správnosť meritórneho výroku o zamietnutí žaloby v napadnutom rozsahu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP primárne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Právne z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP nie je potrebné, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd. Je dostačujúce, pokiaľ sa k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe na odvolacie dôvody, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Uvedený prístup je súladný aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého „...odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého „...pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu". Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k relevantným odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré vytvárajú relevantné východiská pre zamietnutie žaloby v napadnutom rozsahu. Základom pre napadnuté rozhodnutie okresného súdu bol záver o absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodu plurality meny zmenkovej sumy/zmenkového peniazu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, a to zo zmenky na č.l. 5 spisu, že išlo o vlastnú zmenku vystavenú v Žiline dňa 10. marca 2008, na ktorej sa jej vystaviteľ, s údajmi mena, priezviska, adresy bydliska a rodného čísla, zhodnými s identifikačnými údajmi žalovaného, zaviazal zaplatiť dňa 10. marca 2015 na rad Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, sumu vyjadrenú číslom: 3891 Sk, SK prečiarknuté na EUR, 37 hal. a sumu vyjadrenú slovom: tritisícosemstodeväťdesiatjeden slovenských korún, slovenských korún prečiarknuté na eur, tridsaťsedem hal., hal. prečiarknuté na centov. Zmenka je splatná u Všeobecnej úverovej banky, a.s., Retailová pobočka I, Na bráne 1, 010 43 Žilina, vystavená s doložkou „bez protestu". Na rube zmenky je napísaný indosament, podpísaný v mene Všeobecnej úverovej banky, a.s. v znení: Namiesto nás sine obligo na rad Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, vložka č. 26033/B, oddiel: Sro. Indosament je bez uvedeného dátumu. Vzhľadom na medzi stranami spornú skutočnosť (ne)platnosti predmetnej zmenky vo vzťahu k uvedeniu meny peňažného záväzku, krajský súd na tomto mieste v zhode s okresným súdom považuje za potrebné (opätovne) citovať nasledovnú právnu úpravu, relevantnú pre rozhodnutie vo veci. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa čl. I § 76 ods. 1 ZZŠ, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. Podľa čl. I § 6 ods. 1 ZZŠ, ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma vyjadrená slovami. Podľa čl. I § 6 ods. 2 ZZŠ, ak je zmenková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma najmenšia. Podľa čl. III § 9a ods. 1 ZZŠ, ak na zmenkách alebo na šekoch, ktoré boli vydané v Slovenskej republike v období predo dňom zavedenia eura a ktoré sú splatné v Slovenskej republike, nie je vyznačená menová jednotka platby, takáto zmenka alebo šek sa považuje za zmenku alebo šek znejúci na slovenské koruny. Podľa čl. III § 9a ods. 2 ZZŠ, zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na euro, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike možno na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá; ak je na zmenkách alebo šekoch uvedená zmenková suma alebo šeková suma, možno odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike vyznačiť na zmenky a šeky aj zmenu zmenkovej sumy a šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na eurá, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Ak sa na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačí zmena slovenskej meny na eurá alebo zmena zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá v súlade s ustanovenými pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na eurá, takto vyznačená zmena sa považuje za súčasť pôvodného textu zmenky alebo šeku, pričom to nemá nijaký vplyv na právne vzťahy súvisiace s príslušnou zmenkou alebo šekom, a to ani na platnosť zmenky alebo šeku a na vznik, zmenu alebo zánik zodpovednosti za zaplatenie zmenkovej sumy alebo šekovej sumy po prepočte zo slovenskej meny na eurá. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zemne a doplnení niektorých zákonov, premena menovitej hodnoty cenných papierov zo slovenskej meny na eurá je účinná jej zápisom do evidencie centrálneho depozitára cenných papierov alebo do príslušného iného úradného registra alebo evidencie cenných papierov, kde sú evidované príslušné cenné papiere, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak listinné cenné papiere znejúce na slovenskú menu nie sú evidované v žiadnej evidencii ani registri cenných papierov, premena ich menovitej hodnoty zo slovenskej meny na eurá je účinná dňom vyznačenia menovitej hodnoty v eurách na príslušné listinné cenné papiere, pričom vyznačenie menovitej hodnoty v eurách na príslušné listinné cenné papiere nemá podľa osobitných predpisov 16) žiadny vplyv na ich platnosť ani na práva a povinnosti, ktoré sú s nimi spojené. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že základom rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo posúdenie relevantných námietok z kauzálneho vzťahu účastníkov, resp. kauzálneho vzťahu stojaceho za zmenkou, ale výlučne posúdenia absolútnej námietky týkajúcej sa zmenky ako takej, teda cenného papiera, do ktorého je inkorporované právo jej majiteľa na zmenkové plnenie. V prípade zmenky ide o cenný papier, ktorým, za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vyžadovaných právnou úpravou, vzniká priamy, nepodmienený, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V prípade absolútnej námietky ide o námietku vyplývajúcu z predpisov zmenkového práva, ktorá spochybňuje listinu, že je zmenkou, pre absenciu podstatných náležitostí (čl. I § 1 ZZŠ u cudzej zmenky, čl. I § 75 ZZŠ u vlastnej zmenky), resp. ide o námietku ničotnosti (neplatnosti zmenky). Nosným dôvodom zamietnutia žaloby v danom prípade bol namietaný a okresným súdom zistený rozpor v mene pri číselnom a slovnom vyjadrení zmenkovej sumy, s následkom neurčitosti bezpodmienečného sľubu vystaviteľa zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu, z ktorého dôvodu bola žalobcom predložená zmenka posúdená ako neplatná. Krajský súd uvádza v zhode s okresným súdom, že jednou z obligatórnych náležitostí vlastnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ, je bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. V prípade posudzovanej zmeny je sľub zaplatiť bez akýchkoľvek podmienok vyjadrený textom „za túto vlastnú zmenku zaplatím". Druhou zložkou tejto obligatórnej náležitosti vlastnej zmenky je vyjadrenie určitej peňažnej sumy, ktorá má byť na základe zmenky platená. Zmenkový peniaz pritom musí byť vyjadrený vždy vo forme peňažného platobného záväzku, a to určením jeho sumy a meny, v ktorej sa má peňažné plnenie poskytnúť. V prípade určenia meny zákon neurčuje, na akú menu má byť zmenkový peniaz vystavený a zmenka môže znieť na akúkoľvek menu, musí však ísť o menu existujúcu, teda platnú aspoň v jednom štáte ako zákonné platidlo. Ak ale vymedzenie zmenkového peniazu nie je zo zmenky jednoznačné, alebo ak ide o neurčitý údaj, tak nedostatok tejto obligatórnej náležitosti sám osebe spôsobuje neplatnosť samotnej zmenky. Z dokazovania nebolo sporné, že zmenka v čase jej vystavenia 10. marca 2008 znela na v tom čase na území SR platnú peňažnú menu, uvedenú v predtlačenej podobe - v predtlačenom formulári vlastnej (blanko) zmenky v pravom hornom rohu ako „SK" a „hal". Následne majiteľ zmenky do zmenky vyplnil údaj v pravom hornom rohu uvedený číselne 3.891 EUR, s preškrtnutím „Sk" a údaj 37 hal. (bez preškrtnutia hal.). Slovne bol vyplnený údaj „tritisícosemstodeväťdesiatjeden eur" s preškrtnutím predtlačeného údaju „slovenských korún" a vyplnený údaj „tridsaťsedem centov" s preškrtnutím údaju „hal". V zhode s okresným súdom tak odvolací súd konštatoval, že po doplnení blankozmenky je na predmetnej zmenke uvedený údaj zmenkovej sumy obsahujúci dve meny peňažného záväzku, a to centov a halierov, resp. Eur a zrejme SKK (keďže haliere môžu byť v rozhodnej dobe súčasťou napr. aj meny CZK). Pri posudzovaní otázky vplyvu uvedenia dvoch (viacerých) mien peňažného záväzku na platnosť zmenky ako takej, je potrebné vychádzať z charakteru samotnej zmenky ako abstraktného, voľne prevoditeľného cenného papiera. Pri hodnotení naplnenia náležitostí zmenky vyžadovaných zákonom je možné vychádzať výlučne z textu zmenkovej listiny, v súlade so zásadou: „čo nie je na zmenke, nie je ani vo svete", rešpektované právnou teóriou zmenkového práva aj príslušnou judikatúrou. Pre posúdenie obsahu záväzkov vyplývajúcich zo zmenky je tak relevantná výlučne samotná zmenková listina a z nej vyplývajúce skutočnosti. Okolnosti, za ktorých bola zmenka pôvodne vystavená, za akých bola následne na základe uplatnenia vyplňovacieho práva doplnená, tak na posúdenie týchto nárokov nemajú žiaden vplyv. Nárok vyplývajúci zo zmenky, ktorý je v celom rozsahu zachytený na listine zmenky, musí byť samotným oboznámením sa s touto zmenkou, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností identifikovateľný akoukoľvek treťou osobou, bez ohľadu na skutočnosť, či táto osoba bola alebo nebola účastná procesu kreovania tejto zmenky ako listiny. Pri posudzovaní naplnenia náležitostí zmenky nie je možné zohľadňovať okolnosti, za akých bola pôvodne zmenka vystavená, ani okolnosti, za ktorých bola následne, za využitia vypĺňacieho práva, doplnená na to oprávneným subjektom. Nadväzne na uvedené, krajský súd po oboznámení sa so zmenkou (č.l. 5 spisu), v zhode s okresným súdom konštatoval, že na predloženej zmenke, vystavenej dňa 10. marca 2008, absentuje údaj určitého vymedzenia peňažnej sumy, ktorá mala byť na základe tejto zmenky platená. Na zmenke je síce uvedená zhodná suma peňažného záväzku tak číslom ako aj slovom, avšak mena peňažného záväzku je uvedená rozporne uvedením meny EUR, resp. eur a centov a zároveň ponechaním predtlačeného označenia inej meny - „hal.". Po oboznámení sa s takouto zmenkou nie je možné dospieť k záveru, že by nezainteresovaná tretia osoba bez ďalšieho vedela určiť, v akej mene peňažného záväzku má byť suma 3.891,37 vyplatená. Na uvedený záver nemôže mať vplyv procesný úkon žalobcu, ktorý v rámci dispozície so žalobcom čiastočne zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 37 centov s príslušenstvom, keďže sa tým nemení komplexnosť posudzovania zmenkovej listiny podľa jej celého obsahu. Z hľadiska nevyhnutného primárneho posudzovania splnenia všetkých obligatórnych náležitostí predloženej vlastnej zmenky podľa čl. I § 75 ZZŠ, a to v rovine splnenia aj podmienky, aby zmenka obsahovala bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, teda s určitým vyjadrením samotnej zmenkovej sumy (číslom a slovom) a peňažnej meny, nemá žiaden vplyv na okolnosť, že ten, kto na súde zo zmenky uplatňuje zmenkový nárok, zoberie žalobu späť v tej časti, ktorá sa viaže na údaje v zmenkovej listine, spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmenky. K argumentácii odvolateľa vo vzťahu k aplikovanému čl. III § 9a ZZŠ krajský súd uvádza, že po tom, ako na území SR prestala platiť pôvodná mena (od 01.01.2009), a to slovenská koruna (SK, SKK), bolo nevyhnutné v prípade doplnenia zmenky uviesť menu peňažného záväzku v mene platnej v čase doplnenia, teda v mene euro. Žalobcovi nič nebránilo, aby v súlade s ust. § 9a ods. 2 čl. III ZZŠ na predloženú zmenku, ktorá bola pôvodne vystavená na slovenskú menu, vyznačil zmenu tejto slovenskej meny na eurá, avšak žalobca údaj slovenskej meny čiastočne ponechal na predmetnej zmenke. Krajský súd sa tak stotožnil so závermi okresného súdu, že suma peňažného záväzku, ktorá mala byť na základe tejto zmenky plnená, je vyjadrená neurčitým spôsobom v dôsledku plurality meny zmenkovej sumy. Krajský súd v tomto smere poukazuje na ustálenú judikatúru k ZZŠ, napr. na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 29Cdo 427/2009, v ktorom bola konštatovaná neplatnosť zmenky z dôvodu uvedenia zmeny na zmenke vyplnenej v českom jazyku skratkou švajčiarskeho franku (CHF) a zároveň slovným vyjadrením zmenkovej sumy v jazyku odlišnom od českého textu zmenkového prehlásenia, ktorý znel „Swiss franks", s tým, že žiadnemu z údajov meny zmenkovej sumy nachádzajúcich sa na zmenke nie je možné dať prednosť, resp. žiadny z nich nie je možné opomenúť. Aplikujúc uvedené závery preto v prejednávanom prípade nie je možné dať prednosť ani uvedeniu meny „hal.", ani uvedeniu meny „centov", teda SKK (príp. CZK) oproti euro, a zároveň žiaden z týchto údajov uvádzajúcich menu peňažného záväzku nie je možné opomenúť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o údaje do zmenkového textu dopísané ručne alebo o údaje, ktoré sú súčasťou predtlače zmenkového formulára. Bolo zrejmé, že predmetná zmenka bola vystavená ako blankozmenka, teda neobsahovala k momentu vystavenia údaj, určujúci výšku peňažného záväzku, preto nie je možné ust. § 9a ods. 2 čl. III ZZŠ, počítajúce s prepočtom meny peňažného záväzku konverzným kurzom, aplikovať na daný prípad. To sa týka i poukazu na ďalšiu vetu cit. zákonného ustanovenia, ktoré umožňovalo na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá. V danom prípade, v zhode s okresným súdom však možno konštatovať, že zo strany osoby oprávnenej na doplnenie vystavenej blankozmenky nedošlo k jednoznačnému vyjadreniu meny peňažného záväzku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda tak, že by pôvodne predtlačená mena „Sk" a „hal." bola z textu zmenkovej listiny celkom vyškrtnutá. Postup, kedy do predtlačeného formulára zmenky, znejúceho na menu platnú v SR do 31.12.2008, doplnil sumu peňažného záväzku tak, že preškrtol „Sk", nadpísal „EUR" a ponechal „hal." a zároveň preškrtol „slovenských korún", nadpísal „eur", preškrtol „hal." a nadpísal „centov", nie je možné považovať za jednoznačné a určité vyznačenie zmeny slovenskej meny na euro, ak určenie meny peňažného záväzku v časti „hal." po doplnení zostalo na zmenkovej listine zachované. Preto nebolo možné vychádzať ani z poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorej sa vyznačená zmena považuje za súčasť pôvodného textu zmenky, keďže došlo k vyznačeniu zmeny slovenskej meny na eurá len čiastočne, čím bol vyvolaný vnútorný rozpor - neurčitosť zmenkového peniaza po jeho vyplnení. Z rovnakých dôvodov podľa krajského súdu nebolo možné aplikovať ani ust. § 14 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, keďže uvedené zákonné ustanovenie v prípade listinných cenných papierov, ktoré nie sú evidované v žiadnej evidencii, počíta s premenou, teda so zmenou ich menovitej hodnoty zo slovenskej meny na eurá, k čomu v prípade predloženej zmenky nedošlo, ak na zmenke zostala uvedená aj pôvodná mena platná v Slovenskej republike do 31.12.2008. Iný výklad vyššie uvedenej právnej úpravy v danej skutkovej situácii, ako ho v rámci dôvodov odvolania uvádza žalobca, je neprijateľný. To, že spôsob doplnenia údajov do zmenkovej listiny v časti peňažnej meny zmenkovej sumy spôsobil neurčitosť z dôvodu plurality uvádzanej meny zmenkovej sumy, a tým absolútnu neplatnosť zmenky, nie je možné preklenúť účelovou interpretáciou aplikovaných právnych noriem ZZŠ a zák. č. 659/2007 Z.z., ani procesným dispozitívnym úkonom čiastočného obmedzenia žalobného návrhu, ako vykonal v prvoinštančnom konaní žalobca. Odvolací súd v tomto smere nesúhlasí s názorom odvolateľa, že „v danom prípade rozumné pochybnosti o sume 37 halierov či centov nastať nemohli, a to aj napriek tomu, že túto sumu sme si v súdnom konaní ďalej neuplatňovali a už v žiadnom prípade sa to nemohlo týkať celej zmenkovej sumy vo výške 3.891,00 EUR". Odvolací súd aj na tomto mieste zdôrazňuje, že v danom prípade bolo na majiteľovi zmenky, aby vystavenú (blanko)zmenku v intenciách dohody o vyplňovacom práve doplnil tak, aby zmenková listina spĺňala bezo zvyšku a kumulatívne všetky náležitosti v zmysle ZZŠ stanovené pre jej (absolútnu) platnosť. Vyžadovanie splnenia týchto formálnych a obsahových náležitostí pre platnosť zmenky ako cenného papiera, do ktorého je inkorporované samotné právo na plnenie, nemožno hodnotiť ako prílišný formalizmus, s poukazom na odvolateľom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 3251/2012 zo dňa 30.04.2014. Zjavnú pluralitu uvádzanej peňažnej meny zmenkovej sumy na zmenke nie je možné prekonať tak ako argumentuje a požaduje žalobca. Rovnako nebola dôvodná argumentácia žalobcu ustanovením § 41 ods. 1 prvá veta ZZŠ, v zmysle ktorého, ak znie zmenka na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno zmenkovú sumu zaplatiť v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú má v deň zročnosti. Uvedené zákonné ustanovenie vo všeobecnosti je možné aplikovať len vtedy, keď je zmenka vystavená na platnú, existujúcu menu, ale táto mena nie je v obehu v platobnom mieste. Za podmienok uvedených v predmetnom ustanovení možno zaplatiť zmenkovú sumu v tuzemskej mene, pričom hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. V danom prípade však pôvodne uvedená mena na zmenke „hal." v čase doplnenia blankozmenky v SR neexistovala, preto bolo potrebné v súlade s platnou právnou úpravou vyznačiť zmenu meny, čo však pri číselnom vyjadrení zmenkovej sumy nebolo vykonané. Je potrebné dodať, že uvedené zákonné ustanovenie sa týka platenia zmenky. Relevantné je, že zmenka môže znieť na akúkoľvek existujúcu menu, a to vo vnútroštátnej ako aj medzinárodnej relácii. Tým však nie je určené, že zmenka bude tiež v tejto mene vyplatená, keďže práve z ust. § 41 ods. 1 ZZŠ vyplýva, že zmenka bude zásadne vyplatená, v mene obiehajúcej v platobnom mieste, a to v kurze ku dňu splatnosti, teda nie v kurze platnom v iných platobných dňoch. Zmenkové právo riešiť i otázku, v ktorej mene bude zmenka zaplatená v prípade, že určenie meny je tak všeobecné, že prichádza do úvahy viac mien. Typickým príkladom je označenie koruna (česká, do 31.12.2008 slovenská, dánska, švédska...). Zákonná úprava stanovuje fikciu, že ide o menu štátu, kde sa nachádza platobné miesto. Táto fikcia platí aj vtedy, kedy by bolo celkom nepochybné, že vystaviteľ mal na mysli inú menu. Aj z uvedeného všeobecného exkurzu je však zrejmé, že cez predmetné zákonné ustanovenie, ktoré rieši odchylné otázky platenia zmenky, nemožno prekonať zistenú a konštatovanú absolútnu neplatnosť predloženej zmenkovej listiny z dôvodov neurčitosti meny zmenkovej sumy. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoZm/3/2012 zo dňa 06.12.2012, ktorým v obdobnej veci odvolací súd konštatoval dôvodnosť nároku na plnenie uplatneného zo zmenky, v ktorej bola mena peňažného záväzku uvedená jednak ako Eur a jednak ako Sk, tak krajský súd k tomu uvádza, že otázka prejednávaná v prebiehajúcom konaní nie je v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky ustálená, o čom svedčí napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoZm/6/2015-155 zo dňa 21.04.2015, kde v obdobnom prípade bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Krajský súd v Žiline sa prikláňa k názoru o neplatnosti zmenky z dôvodu plurality meny peňažného záväzku uvedeného na zmenke. V tejto súvislosti poukazuje podporne a primerane na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 713/2011, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky vyslovil s odkazom na iné svoje rozhodnutie sp.zn. 29Cdo 2352/2008, že pre určitosť zmenkového sľubu, resp. zmenkového príkazu zaplatiť zmenkový peniaz, sa vyžaduje vyjadrenie meny, v ktorej má byť zmenková suma zaplatená, pričom musí ísť o menu platnú a existujúcu v dobe vystavenia zmenky a zmenka nesmie obsahovať rozporné údaje a opätovne sa priklonil k záverom už uvádzaného rozhodnutia sp.zn. 29Cdo 427/2009, podľa ktorého rozhodnutia v prípade plurality údajov meny nie je možné žiadnemu z údajov meny zmenkovej sumy dať prednosť, resp. žiadny z týchto údajov nie je možné opomenúť. Pre úplnosť k poukazu žalobcu na iné rozhodnutie krajského súdu v obdobnej veci, odvolací súd uvádza, že si je vedomý základnej zásady, podľa ktorej obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. (K tomu pozri I. ÚS 87/93). Takýto stav však nie je možné dosiahnuť bezvýnimočne, čo ako špecifikum výkonu súdnej moci akceptuje aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach. Podľa neho rozdiely v súdnych rozhodnutiach sú prirodzene obsiahnuté v každom súdnom systéme, ktorý je založený na existencii viacerých nižších súdov s obmedzenou územnou pôsobnosťou (Zielinski, Pradal, Gonzales a ďalší v. Francúzsko). Odvolací súd vysvetlil svoje dôvody a východiská, pre ktoré sa priklonil k odlišnej rozhodovacej praxi súdov rovnakého stupňa (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/6/2015-155 zo dňa 21.04.2015), než na ktorú poukázal odvolateľ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoZm/3/2012 zo dňa 06.12.2012). Súčasne, pokiaľ žalobca takéto rozhodnutie označil za „judikatúru", tak k uvedenému odvolací súd uvádza, že judikatúrou, ktorá by mala mať určitú (hoci nepriamu) normatívnu záväznosť a bolo by možné z absencie jej aplikácie dovodiť i určité právne dôsledky, je potrebné rozumieť výlučne judikatúru danú rozhodnutiami publikovanými v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, čo sa netýka daného, žalobcom zvýrazňovaného rozhodnutia. Krajský súd uvádza, že okresný súd sa dôvodne a správne zaoberal v prvoinštančnom konaní a v napadnutom rozsudku dôsledným posúdením naplnenia obligatórnych náležitostí stanovených ZZŠ pre platnú vlastnú zmenku a s tým súvisiacou otázkou vzniku zmenkového záväzku žalovaného na základe žalobcom predloženej zmenky a dospel k správnemu záveru o neplatnosti zmenky z dôvodu plurality meny zmenkového peniazu. Tento postup a riadne zdôvodnené rozhodnutie v napadnutom rozsahu nemožno hodnotiť ako formalistický, či arbitrárny. Krajský súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že stačilo splniť podmienku platnosti, t.j. existencie meny v dobe vystavenia zmenky, keďže išlo o blankozmenku, ktorá sa zmenkou so vznikom zmenkového záväzku jej vystaviteľa stáva až vyplnením blankozmenky. Je tiež potrebné uviesť, že okresný súd založil svoju interpretáciu vo veci aplikovaných právnych noriem na racionálnej argumentácii a s prihliadnutím na jednoznačne zákonom formulovanú požiadavku určitosti peňažnej sumy, ktorá má byť na základe zmenky zaplatená, dospel k záveru o nenaplnení tohto zákonného predpokladu pre platnosť zmenky. Krajský súd tiež dodáva, že predmetom sporu v zmysle žaloby bola žiadosť o vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe zmenky predloženej žalobcom. Predmetom predmetného sporu tak nie je kauzálny vzťah stojaci za zmenkou, ale zmenkový vzťah vymedzený žalovanou zmenkou. Len tento nárok uplatnený žalobcom zo zmenky bol posudzovaný okresným súdom a následne, vo vymedzenom rozsahu odvolaním žalobcu, i krajským súdom ako súdom odvolacím. Pre zhodnocovanie ďalších dôvodov pre zamietnutie žaloby, uvádzaných žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, v rovine porušenia práv žalovaného ako spotrebiteľa, tak nebol v tomto odvolacom konaní vytvorený priestor. Pri závere o absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodov uvádzaných primárne v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími možnými dôvodmi zamietnutia žaloby v napadnutom rozsahu. Napokon, viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania je limitovaná tiež ich uplatnením v odvolacej lehote, preto ich rozširovanie cez neskôr uvedenú argumentáciu protistrany vo vyjadrení k odvolaniu, nie je prípustné. Relevantné vo vzťahu k argumentácii žalovaného bolo, že napadnutý rozsudok v predmetnom rozsahu zamietavého výroku nevyznel v jeho neprospech. Na základe vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok okresného súdu v rozsahu ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie tak v merite veci ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP a v spojení s § 471 ods. 2 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu patrila náhrada uplatnených trov za trovy právneho zastúpenia advokátom. Žalovanému ako účastníkovi tohto odvolacieho konania však priamo odvolacie trovy nevznikli a jeho právny zástupca náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom, t.j. od 23.03.2017. V takom prípade bolo odvolacím súdom nevyhnutne postupované podľa § 151 ods. 2 OSP aplikovaného cez ust. § 471 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z tohto dôvodu, pri absencii vyčíslenia trov právneho zastúpenia advokátom žalovaného, nebola/nemohla byť náhrada trov odvolacieho konania žalovanému priznaná. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.