Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115216134 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115216134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobkyne: H. V., nar. XX.XX.XXXX, W. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Dušan Divko, advokát, s r. o., so sídlom Považská Bystrica, ul. Šoltésovej č. 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovaným: 1/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, 3/ H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/264/2015-78 zo dňa 06. septembra 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaní 1/ až 3/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6C/264/2015-78 zo dňa 06.09.2016 rozhodol, že žalobu o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným III. (ďalej žalovaným 3.) ako predávajúcim a žalovanými I. a II. (ďalej „žalovanými 1. a 2.) ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. V 9576/13 z 02.01.2014 je neplatná, zamietol. Žalovaným 1/ až 3/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ až 3/ domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. V 9576/13 z 02.01.2014, ktorej predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 parcele KN E č. 1155/1 - orná pôda o výmere 600 m2 a parcele KN E č. 1155/2 - orná pôda o výmere 685 m2 v k.ú. W.. Nakoľko žalovaný 3/ jej neponúkol tento podiel na odkúpenie, došlo k porušeniu jej predkupného práva v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Keďže sa nejedná o blízkych príbuzných, domáha sa, aby súd vyslovil relatívnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Jej predkupné právo je založené priamo zákonom, keďže je spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností. Žalovaný 3/ sa vyjadril k žalobe tak, že svoj spoluvlastnícky podiel predal, lebo nikto o tento záujem nemal. Kto mal záujem, tomu ho potom predal. Každý by mal záujem lacno nadobudnúť a potom to draho predať. Ďalej uviedol, že nemôže byť obmedzovaný so svojim právom nakladať a nemôže hľadieť na to, kto zneužíva svoje práv a chce sa len obohatiť. Súd konštatoval, že žalobkyňa sa tak v konaní ako opomenutý spoluvlastník sporných nehnuteľností dotknutých nesplnením si ponukovej povinnosti žalovaného 3/ (§ 140 Občianskeho zákonníka) domáhala určenia (deklarovania) neplatnosti (relatívnej) zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného 3/ na žalobcov 1/, 2/ (podľa ust. §40a Občianskeho zákonníka). Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, a to preto, že ust. § 470 ods. 1 C. s. p. zásadne vychádza z okamžitej aplikability C. s. p. aj na konania začaté pred účinnosťou C. s. p. Na úvod právneho posúdenia konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 C. s. p. je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c/ a d/ C. s. p. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že C. s. p. zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d/ C. s. p.) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 Zákonníka práce, znenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., znenie § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia § 40a Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ust. § 40a Občianskeho zákonníka („Pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka vyvodiť z ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. (pozn. je treba poukázať na to, že súčasné znenie ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2010, pričom novelou katastrálneho zákona vykonanou zák. č. 103/2010 Z. z. bol do znenia tohto ustanovenia doplnený odkaz pod 10eb/ § 44a a § 159 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p“.; ust. § 159a O. s. p. účinného do 30.06.2016 „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní“, pričom ust. § 228 ods. 2 C. s. p., ktoré nahradilo ust. § 159a O. s. p. „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní“; teda aj z porovnania znenia ust. § 159a O. s. p. a ust. § 228 ods. 2 C. s. p. je zrejmé, že voľou zákonodarcu už len s určitými výnimkami, nebolo zásadne umožniť žaloby o neplatnosť právnych úkonov hoci sa týkajúcich práv k nehnuteľnostiam). Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaných, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 k pozemkom, nachádzajúcim sa v k.ú. W., evidovaným v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX ako parcela KN E č. 1155/1-orná pôda o výmere 600 m2 a parcela KN E č. 1155/2 - orná pôda o výmere 685 m2 zo žalovaného 3/ na žalovaných 1/ a 2/, a preto už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci, žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Z tohto dôvodu pre nadbytočnosť ani nevykonal ďalšie dokazovanie konkrétnymi listinami nachádzajúcimi sa v spise Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, sp. zn. V 9576/13, ktorý spis ako dôkaz označila žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 25.05.2015 bez označenia konkrétnych listín ako dôkazov. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. súd aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania podľa ust. § 255 C. s. p., pričom vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci priznal im podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, hoci správne zistil skutkový stav veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). V odvolaní uviedla, že žalobu podávala 25.05.2015, táto bola doručená všetkým účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy a dňom doručenia žaloby bola naplnená skutočnosť dovolania sa neplatnosti právneho úkonu, pretože žalovaní 1/ až 3/ boli uzrozumení, že sa v zákonnej lehote domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy. Je pravdou, že určovacia žaloba podaná podľa O. s. p. v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. vyžadovala pri určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Terajšia úprava zákona č. 160/2015 Z. z. v § 137 písm. c/ umožňuje určiť, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu písm. d/ o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa uviedla, že rozsudok bol pre ňu prekvapujúci, pretože súd v zmysle § 138 C. s. p. nepostupoval, kde je stanovené, že ak ide o zjavne nedôvodnú žalobu, ktorá vyplýva zo skutočností tvrdených v žalobe, je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Týmto inštitútom zákonodarca sledoval zrýchlenie a zhospodárnenie Civilného sporového konania. Za zjavne nedôvodnú žalobu možno považovať takú žalobu, kde zo skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné, že jej nemôže byť vyhovené. Právny názor vyslovený súdom, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako sa domáhala je neprípustná, pretože ide o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, považovala za mylný. Tvrdila, že naliehavý právny záujem je na takejto žalobe daný, v súlade s ust. § 137 písm. c/ alebo d/ C. s. p. a v tomto smere poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 14.05.2014 sp. zn. 7Cdo 46/2013. Doterajšia súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v takom prípade daný na samotnom určení práva. Zákonodarca vedomý si obtiaži pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu s účinnosťou od 15.10.2008 vsunul zákonom č. 384/2008 Z. z. do katastrálneho zákona ust. § 34 ods. 2, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Uvedené ustanovenie preto žalobcovi umožňuje s prehľadom podať žalobu proti účastníkom napadnutého právneho úkonu. Tieto závery prijal v uznesení NS SR sp. zn. 2Cdo 252/2009 zo dňa 28.10.2010. Súd prvej inštancie preto v rozpore s vysvetlivkami k § 140 Občianskeho zákonníka uvedenými v občianskom práve s vysvetlivkami Iura edition, pod bodom 10, kde oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tri možnosti: a/ domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka) - takáto žaloba oprávnenej osoby smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy a treba ju podať do uplynutia trojročnej premlčacej lehoty, b/ domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby, c/ ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi. Na základe uvedeného bola žalobkyňa názoru, že súd vykonal mylný výklad § 137 C. s. p., preto žiadala, aby odvolací súd jej odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zmenil prvostupňové rozhodnutie, ktoré odporuje súdnym rozhodnutiam vyššie uvedeným a jej právnej istote v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p. a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Pre prípad, že by odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne žiadala, aby pripustil dovolanie na vyriešenie základnej otázky „či je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ alebo d/ C. s. p. na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu, ak zaviazaný spoluvlastník neponúkol zvyšným spoluvlastníkom svoj podiel na predaj a predal tento podiel tretej osobe. 3. Žalovaní 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, 379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov: 5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 6. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu, že nepostupoval v zmysle ust. § 138 C. s. p. odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa ust. § 138 C. s. p., ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Nedôvodnou žalobou treba rozumieť žalobu, ktorá má všetky náležitosti podľa § 127 C. s. p., teda žalobu, ktorá obsahuje označenie strán, úplne opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh. Pôjde o žalobu, ktorá bude úplná s ohľadom na to, že z nej bude zrejmé to, čoho, proti komu a na základe akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha. Za zrejme nedôvodnú žalobu možno považovať takú žalobu, kde zo skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné že jej nemôže byť vyhovené. Odvolací súd nebol názoru, že len preto, že súd žalobu zamietol, išlo o prípad „zjavne nedôvodnej žaloby“. Naviac uvádza, že ak by aj súd konal o nedôvodnej žalobe bez toho, aby to uviedol žalobcovi, nie je možné dospieť k záveru, že by takéto porušenie povinnosti bolo vadou konania odôvodňujúcou prípadne zrušenie rozhodnutia vo veci samej. 7. K poukazovaniu žalobkyne na to, že naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je daný v zmysle ust. § 137 písm. c/ alebo d/ C. s. p. a preto súd vykonal mylný výklad ust. § 137 C. s. p. odvolací súd uvádza nasledovné: Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale sústrediť sa na hmotno-právnu podstatu veci. Podľa ust. § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určenie právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava C. s. p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). 8. Vzhľadom aj na vyššie uvedené okresný súd vec správne právne posúdil keď uzavrel, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je a vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c/ a d/ C. s. p. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že C. s. p. zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom ust. § 40a Občianskeho zákonníka takýmto právnym predpisom nie je. 9. Odvolanie žalobkyne, ktorá sa v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci odvolávala na doterajšiu súdnu prax pripúšťajúcu takéto žaloby za stavu preukázania naliehavého právneho záujmu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej a čo bolo dôvodom zmeny doterajšej koncepcie. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala aj na ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Nebola tak v danom prípade prípustná žaloba v znení určenia neplatnosti právneho úkonu. Za nového právneho stavu bolo na žalobkyni reagovať na uvedené prípadnou zmenou žaloby. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. 11. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len o nároku úspešných žalovaných 1/ - 3/ na náhradu trov odvolacieho konania a o pomere ich úspechu vo veci, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 12. K návrhu žalobcu na pripustenie dovolania proti potvrdzujúcemu prvostupňovému rozhodnutiu odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ktorý bol odvolací súd povinný pri svojom rozhodnutí aplikovať, neobsahuje obdobné ustanovenie ako Občiansky súdny poriadok v ust. § 238 ods. 3, a teda odvolací súd nemá možnosť dovolanie pripustiť. V prípade, ak sú však splnené podmienky ustanovené Civilným sporovým poriadkom, je dovolanie prípustné i proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).