Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115216667 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115216667.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: Kristína Bobotová - KIKASPOL, s miestom podnikania 010 04 Bitarová 8, IČO: 41 921 950, zastúpenej JUDr. Milošom Mojtom, B. XXX/XX, XXX XX T. (zástupca má pozastavenú činnosť advokáta), proti žalovanému: TigerPrint s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 45 698 813, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, v konaní o zaplatenie 370,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/16/2015-73 zo dňa 22.10.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/16/2015-96 zo dňa 15.04.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/16/2015-73 zo dňa 22.10.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/16/2015-96 zo dňa 15.04.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh zamietol a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 22,- Eur titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a vo výške 131,80 Eur titulom trov právneho zastúpenia. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 370,20 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že si u nej žalovaný objednal tovar, ktorý mu dodala, vystavila faktúru, ale žalovaný ju nezaplatil. 2. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa pracovala pre spoločnosť KRAJNOSPOL SK, s.r.o. (poznámka krajského súdu správne malo byť uvedené KRAJSPOL SK, s.r.o.) do mesiaca marec 2015, dokedy za túto spoločnosť vydávala tovar, a to aj žalovanému. Táto spoločnosť bola dlhoročným partnerom žalovaného a v danom období bol počas neprítomnosti konateľa tejto spoločnosti dodaný tovar žalovanému a následne vystavená faktúra žalobkyňou ako dodávateľom, hoci bolo preukázané, že tovar bol dodaný žalovanému na prevádzke na ulici Hviezdoslavova, ktorá bola výlučne iba prevádzkou spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. a žalobkyňa nemala žiadne právo si tam skladovať svoj tovar. Pokiaľ žalobkyňa vydala žalovanému tovar, žalovaný nemal vedomosť o tom, že už v tejto spoločnosti nepracuje, aj keď sa na prevádzke zdržiavala. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovanému dodala svoj tovar a nehodnovernosť jej tvrdení preukazuje skutočnosť, že tovar vydávala nie na svojej prevádzke, ale na prevádzke spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., pričom nebol žiadny zákonný dôvod, aby tam žalobkyňa mala zložený aj svoj tovar. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že si tam tovar zložila na jeden - dva dni, poukázal okresný súd na rozpor ohľadom vystavenia faktúry dňa 28.03.2013 s dátumom dodania 28.03.2013, pričom z predloženého dodacieho listu vyplývajú dva dátumy, z toho iba jeden je čitateľný, a to 13.03. a ďalší dátum je 01.03., resp. 11.03.2013, avšak pri tvrdení žalobkyne, že tovar mala zložený na danej prevádzke iba jeden - dva dni, dodanie tovaru dátumovo nekorešponduje vystaveniu faktúry. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tovar mala na danej prevádzke iba chvíľu, a to 07.03., tak ho vtedy mohla aj vydať, a teda ani tento dátum nie je v súlade s predchádzajúcimi skutočnosťami. Okrem toho sa žalobkyňa zaplatenia faktúry domáhala až v rámci prebiehajúceho súdneho konania, hoci faktúra je z roku 2013 a tieto kroky podnikla až po mimosúdnej dohode v rámci konania o nekalej súťaži vedeného proti nej. Žalobkyňa na otázku, či pri vydávaní tovaru na prevádzke spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., v čase, keď tam už nepracovala, nebolo ostatným zamestnancom podozrivé, že sa tam nachádza, odpovedala vyhýbavo s tým, že to nevie posúdiť a že predsa robila predtým na živnosť pre danú spoločnosť. 3. Okresný súd záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah, a to kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd mal preukázaný dlhoročný vzťah žalovaného so spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., pre ktorú spoločnosť pracovala aj žalobkyňa, a to až do mesiaca 03/2013, kedy sa v danej spoločnosti počas neprítomnosti konateľa stratili dodacie listy a následne boli klientom tejto spoločnosti zasielané faktúry žalobkyňou ako dodávateľom, voči ktorej bolo vedené konanie o nekalej súťaži, ktoré skončilo mimosúdnou dohodou, v rámci ktorej žalobkyňa poskytla určité finančné vyrovnanie. Tvrdenie žalobkyne, že si u nej žalovaný objednal a prevzal tovar za dva mesiace, je podľa okresného súdu značne nepravdepodobné, vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu žalovaného so spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o. Žalovanému žalobkyňa fakturovala dodanie tovaru, ktorý bol dodaný na prevádzke uvedenej spoločnosti, pričom tvrdenia žalobkyne o zložení jej tovaru na tejto prevádzke sú bez právneho základu a rozporné s ohľadom na uvedené dátumy v dodacích listoch a dátum údajného zloženia tovaru na prevádzke. Pokiaľ žalobkyňa preukazovala zabezpečenie tovaru, ktorý dodala aj žalovanému, tak podľa okresného súdu predložené listiny si odporujú nielen v dátume vystavenia, ale aj v názve tovaru (napr. tovar objednaný žalobkyňou Orafov a v dodacom liste uvedený pre žalovaného Orajet). Podľa okresného súdu právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že je možné preukázať pohyb skladového tovaru podľa účtovných dokladov, čo však žalobkyňa nepreukázala, a teda nepreukázala vlastníctvo tovaru dodaného žalovanému. Svedok Krajči potvrdil, že na prevádzke na Hviezdoslavovej ulici je uskladnený výlučne tovar spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. a neexistuje žiadny právny titul ani vedomosť o tom, že by tam žalobkyňa zložila nejaký tovar. Pri preberaní tovaru, ktorý odovzdávala žalobkyňa, nemal žalobca vedomosť o tom, že žalobkyňa už pre túto spoločnosť nepracuje a ak vydávala tovar na jej prevádzke, musela ho vydávať len ako tovar tejto spoločnosti. Okresný súd poukázal na ust. § 16 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak žalobkyňa vykonávala nejaké úkony v prevádzke tejto spoločnosti, tak úkony vykonávala pre túto spoločnosť. Žalobkyňa samotná mala prevádzku na úplne inej adrese. 4. Okresný súd tak žalobu zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala objednávku žalovaného, vydanie svojho tovaru a vo svojich tvrdeniach si značne odporovala v dátumoch uskladnenia tovaru, dodania tovaru, doby skladovania tovaru na prevádzke spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., pričom nepreukázala dôvod uskladnenia tovaru na tejto prevádzke, keď jej prevádzka bola na inej adrese. 5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a s ohľadom na zamietnutie žaloby priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a titulom trov právneho zastúpenia. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa cestou zástupcu. V odvolaní namietla, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je tendenčné a prezentuje len fakty svedčiace v prospech žalovaného. Okresný súd dôkazy hodnotil subjektívne, keď opakovane uviedol, že žalobkyňa sa vyhýbala odpovedi, čo je vágne a subjektívne tvrdenie. Okresný súd tiež posudzoval vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, ktorý podľa okresného súdu mal mať zistené skutočnosti od svojho klienta a tieto uvádzať a nevyjadrovať sa k niečomu, čo nemá zistené. Podľa žalobkyne okresný súd týmto vyjadrením posudzoval niečo, čo mu neprináleží posudzovať. V konaní však najdôležitejšou skutočnosťou bol fakt, že žalovaný od žalobkyne už pred sporným prípadom, ktorý je predmetom konania, jedenkrát prevzal tovar a za tento tovar aj zaplatil faktúru č. 20130017. Neobstojí preto jeho argumentácia, že sa domnieval, že pokiaľ nakupuje tovar od žalobkyne, ide o tovar od spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., v ktorej žalobkyňa predtým pracovala. Jedná sa o logický rozpor v tvrdení žalovaného, ktorý sa nemohol dostať do omylu, keď pred spornou dodávkou tovaru už tovar jedenkrát prevzal a za tento aj žalobkyni zaplatil. Neobstojí ani odkaz prvostupňového súdu na ust. § 16 Obchodného zákonníka, ktorý okresný súd nesprávne aplikoval. Podľa žalobkyne toto ustanovenie rieši vzťah medzi spoločnosťou v jej prevádzke a treťou osobou, ak za túto spoločnosť v jej prevádzke koná určitá osoba. V danom prípade však žalobkyňa v konaní nevystupovala v prevádzke za spoločnosť KRAJSPOL SK, s.r.o., ale sama za seba. 7. Podľa žalobkyne okresný súd tiež nesprávne poukázal na to, že žalobkyňa svoje nekalé konanie voči spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., potvrdila tým, že v rámci súdneho konania sa dohodla a poškodenému vyplatila finančnú sumu. Rozhodnutie okresného súdu je tak odôvodnené skutočnosťami, ktoré sa nezakladajú na pravde, nakoľko žalobkyňa v súdnom konaní neuzatvorila s uvedenou spoločnosťou žiadny zmier a nevykonala ani žiadny iný procesný úkon, pretože konanie bolo zastavené. Účastníkmi tejto dohody nebola len žalobkyňa a uvedená spoločnosť, ale aj tretia osoba, pričom predmetom sporu nebolo len nekalo-súťažné konanie, takže je nesprávne robiť zjednodušené závery o tom, že žalobkyňa potvrdila svoje nekalé praktiky voči spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. Okresný súd tiež nesprávne posúdil faktúru spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., nakoľko pokiaľ na nej absentuje podpis a pečiatka vystaviteľa, ide o neplatný daňový doklad a okresný súd musí v takomto prípade vychádzať zo zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý upravuje, čo má daňový doklad obsahovať. Okresný súd nemohol riešiť otázku platnosti tohto daňového dokladu bez toho, aby prihliadol na zákonom stanovené náležitosti. Okresný súd sa v odôvodnení opomenul zaoberať skutočnosťami, svedčiacimi v prospech žalobkyne, prípadne k týmto skutočnostiam zaujal stanovisko v rozpore s právnym poriadkom SR. To, že sa žalovaný pomýlil, keď uhradil žalobkyni faktúru, že sa pomýlil a nevedel, že tovar, za ktorý nezaplatil, prevzal od žalobkyne a nie od spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., ako aj to, že sa pomýlil a nevedel, že časť z tohto tovaru, ktorý prevzal priamo vo svojej prevádzke, prevzal od žalobkyne, nie je dôvodom pre to, aby za prijaté plnenie nezaplatil. Žalovaný ako aj svedok si detailne pamätali na prípad, ktorý je predmetom sporu, ale na priamu otázku, či si pamätajú aj na ostatné obdobné prípady z roku 2013, odpovedali, že nie. Žalobkyňa z tohto dôvodu považuje výpovede žalovaného ako aj svedka za účelové a v značnej miere nepravdivé. Žalobkyňa tak žiadala napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť a rozhodnúť v intenciách žaloby. 8. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol, že žalobkyňa svoj názor o neobjektívnom hodnotení dôkazov okresným súdom vyvodila z okolností, že sa vyhýbala odpovedi na otázku a že jej právny zástupca mal mať zistené okolnosti od svojho klienta a tieto v konaní uvádzať. Z uvedeného tak vyplynula nevedomosť právneho zástupcu, že v konaní zastupuje a vystupuje v mene klienta, tak ako to správne ozrejmil okresný súd. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný už jedenkrát pred sporným prípadom prevzal tovar od žalobkyne a tento aj zaplatil, v konaní bolo preukázané, že v tomto prípade rovnako ako v spornom prípade, prevzal žalovaný tovar výlučne v prevádzke spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., na Hviezdoslavovej ulici, kde žalobkyňa nikdy svoju prevádzku nemala a kde pracovala pre túto spoločnosť, čo sama v konaní potvrdila. Žalovaný bol v tom, že tovar odoberá od svojho stáleho obchodného partnera, spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., v jeho prevádzke a ohľadom fakturácie bol zo strany žalobkyne uvedený do omylu, keďže táto predložila formálne identickú faktúru, ako vystavovala spoločnosť KRAJSPOL SK, s.r.o., dokonca s podobným názvom dodávateľa KIKASPOL, čo však už bola samotná žalobkyňa. Žalovaný tak faktúru uhradil s tým, že je to faktúra od spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. a o nesprávnej úhrade sa dozvedel až od konateľa tejto spoločnosti, pána Krajčiho, čo tento svedok na pojednávaní potvrdil. Tento prípad žalovaný so spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o. a žalobkyňou ďalej neriešil, pretože bol súčasťou mimosúdnej dohody medzi žalobkyňou a spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., tak ako to potvrdil svedok Krajči. Ak žalobkyňa úhradu tejto faktúry za daných okolností považuje za najdôležitejšiu okolnosť, je zrejmé, že záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nevznikol, žalovaný si od žalobkyne nikdy nič neobjednal a tovar nakupoval výlučne v prevádzke svojho partnera, spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., ktorá prevádzka nikdy nebola označená ako prevádzka žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že by tovar, ktorý sa na tejto prevádzke nachádzal, bol v jej vlastníctve a nepreukázala žiadny právny titul, aby bol v tejto prevádzke umiestnený jej tovar. 9. K použitiu ust. § 16 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že žalobkyňa dlhoročne pracovala na základe zmluvy pre spoločnosť KRAJSPOL SK, s.r.o., v jej prevádzke na ulici Hviezdoslavovej v Žiline, odkiaľ ju žalovaný poznal ako pracovníka tejto spoločnosti, ktorý vyskladňoval a vydával tovar pre odberateľov, a to aj pre žalovaného. Žalovaný, ktorý so svojím obchodným partnerom KRAJSPOL SK, s.r.o., naďalej spolupracuje a tovar od neho odoberá z tejto prevádzky, nikdy neprejavil žiadny záujem odoberať tento tovar od iného dodávateľa. Táto prevádzka nikdy nebola označená ako prevádzka nejakého iného dodávateľa a keďže žalobkyňa dlhodobo v tejto prevádzke pracovala a nikdy žiadnym spôsobom neoznámila a neoznačila žalovanému svoju osobu ako iného dodávateľa, žalovaný tovar z tejto prevádzky odoberal ako tovar od spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. Svedok Krajči na pojednávaní potvrdil, že tovar v tejto prevádzke bol vždy tovarom spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., ktorej prevádzka patrila a žiadna iná spoločnosť alebo dodávateľ tam nemala uskladnený alebo uložený tovar. 10. K otázke mimosúdnej dohody medzi žalobkyňou a spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., žalovaný uviedol, že žalobkyňa potvrdila súdne konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorom ju spoločnosť KRAJSPOL SK, s.r.o., žalovala za nekalosúťažné konanie a iné spôsobené škody z dôvodu, že využila prístup k dodacím listom tejto spoločnosti, ktoré vzala z jej prevádzky na ulici Hviezdoslavovej a na tieto dodacie listy vystavovala faktúry v mene svojej osoby. Toto konanie skončilo zastavením z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody a je preto legitímne, ak okresný súd vyslovil záver, že týmito okolnosťami žalobkyňa potvrdila svoje nekalé konanie voči uvedenej spoločnosti a zároveň odberateľom tejto spoločnosti vrátane žalovaného. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietla, že sa okresný súd nevyporiadal s platnosťou faktúry od spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., vystavenej žalovanému. Žalovaný v konaní uviedol, že túto faktúru predložil a vytlačil z emailovej komunikácie s touto spoločnosťou, z ktorého dôvodu táto neobsahuje podpisy, avšak túto doložil aj výpisom z účtu, z čoho vyplýva, že túto faktúru danej spoločnosti riadne zaplatil, a to v rovnakej výške, akej sa v konaní domáha duplicitne žalobkyňa. V účtovníctve má žalovaný zaevidovanú predmetnú faktúru so všetkými potrebnými náležitosťami. Keďže obidve spoločnosti tak KRAJSPOL SK, s.r.o., ako aj žalovaný sú platcami DPH a žalovaný si z tejto faktúry aj DPH na vstupe uplatnil, nebolo úlohou okresného súdu skúmať platnosť tejto faktúry z pohľadu daňových zákonov, keďže to nebolo predmetom konania. Žalobkyňa nekonkretizovala, ktoré dôkazy svedčiace v jej prospech okresný súd nevyhodnotil alebo sa nimi nezaoberal. Vo všeobecnosti súd nie je povinný zaujať stanovisko a dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie podstatné, ktoré vysvetľujú, ako dospel k svojmu rozhodnutiu, čo bolo v danom prípade splnené. Žalovaný tak žiadal odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila. 12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/71/2016-104 zo dňa 16.05.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.05.2017 na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 04.12.2015 (č.l. 82 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietla predovšetkým hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie s tým, že prvoinštančný súd dôkazy hodnotil subjektívne a sugestívne a prezentoval len fakty, ktoré svedčia v prospech žalovaného. V súvislosti s otázkou hodnotenia dôkazov krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 19. Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že predmetom uplatneného nároku žalobkyne bolo zaplatenie ceny dodaného tovaru v zmysle vystavenej faktúry. Jednalo sa o tovar, ktorý žalovaný prevzal na ulici Hviezdoslavovej v Žiline v prevádzkarni spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. Okresný súd mal správne ustálený dlhotrvajúci obchodný vzťah medzi žalovaným ako odberateľom a touto spoločnosťou ako dodávateľom, pričom žalobkyňa na základe vzťahu so spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., pracovala v uvedenej prevádzkarni tejto spoločnosti. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaný svoju objednávku vo vzťahu k predmetnému tovaru smeroval na žalobkyňu ako predávajúceho. Žalovaný v konaní uvádzal, že tovar vždy objednával výlučne od spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o. a žalobkyňa v konaní nepreukázala akúkoľvek či už ústnu alebo písomnú objednávku predmetného tovaru, ktorú by žalovaný vystavil voči žalobkyni. Z vyjadrenia samotnej žalobkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 22.10.2015 (č.l. 55 spisu) vyplýva, že dodávka tovaru sa realizovala tak, že žalovaný si fóliu zobral hneď a dosku mu doviezli iný deň. V konaní pritom nebolo sporné, že prvá časť dodávky podľa dodacieho listu z č.l. 4 súdneho spisu, ktorej zaplatenie je predmetom konania, bola realizovaná práve v prevádzkarni spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., na ulici Hviezdoslavova v Žiline. Základom pre vznik tohto zmluvného vzťahu teda bolo konanie, ku ktorému došlo práve na ulici Hviezdoslavovej v prevádzkarni tejto spoločnosti, kde ako sama žalobkyňa uviedla, mala mať predmetný tovar zložený. Pre posúdenie otázky vzniku záväzkovo-právneho vzťahu je tak relevantné konanie, ku ktorému došlo práve v prevádzkarni spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., bez ohľadu na skutočnosť, že časť dodávky bola následne realizovaná jej dovezením priamo žalovanému do jeho prevádzkarne tak, ako to žalobkyňa namietla v podanom odvolaní. Vzhľadom k nespornej skutočnosti, že žalobkyňa konala v prevádzkarni spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., je namieste aplikovať ust. § 16 Obchodného zákonníka, tak ako k jeho aplikácii vecne správne pristúpil súd prvej inštancie. V zmysle tohto ustanovenia podnikateľa, v danom prípade spoločnosť KRAJSPOL SK, s.r.o., zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba na takéto konanie nie je oprávnená. Ak potom žalobkyňa vystupovala v prevádzkarni spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., a v tejto prevádzkarni realizovala dodávku tovaru pre žalovaného, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný mal mať vedomosť o tom, že žalobkyňa konala vo vlastnom mene a nie v mene uvedenej spoločnosti, tak takýmto konaním žalobkyne vznikol právny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., ako podnikateľom, v prevádzkarni ktorého k uvedenému konaniu došlo. Z pohľadu žalovaného, ktorý ako to vyplýva z výpovede svedka Krajčiho a z výpovede konateľa žalovaného, dlhodobo spolupracoval so spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., ktorej konateľom je svedok Krajči a ktorý dlhodobo realizoval odber tovaru od tejto spoločnosti práve v uvedenej prevádzkarni, pričom počas tohto obdobia samotná žalobkyňa pracovala pre spoločnosť KRAJSPOL SK, s.r.o., nie je možné očakávať, že by pri takomto kreovaní právneho vzťahu mohol mať vedomosť o tom, že v danom konkrétnom prípade žalobkyňa nekoná v mene uvedenej spoločnosti, ale v mene svojom. 20. Na uvedených záveroch nič nemení ani tvrdenie žalobkyne v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ktoré následne žalobkyňa zopakovala aj v podanom odvolaní, v zmysle ktorého zo strany žalovaného bola faktúra za predchádzajúcu dodávku, vystavená žalobkyňou, v celosti zaplatená. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že táto dodávka tovaru nie je predmetom prebiehajúceho súdneho konania, pričom otázku vzniku konkrétneho záväzkovo-právneho vzťahu je treba posudzovať individuálne vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré viedli k jeho kreovaniu. Len zo samotnej skutočnosti, že faktúra, ktorá bola vystavená za obdobným spôsobom realizovanú dodávku, bola žalovaným uhradená, tak nie je možné dospieť k záveru, že v prípade ďalšej, následne realizovanej dodávky došlo ku vzniku právneho vzťahu práve medzi žalobkyňou a žalovaným. Okrem toho je potrebné poukázať aj na vyjadrenie svedka Krajčiho a vyjadrenie žalovaného, z ktorých vyplýva, že aj táto žalovaným uhradená dodávka bola spochybnená a podľa vyjadrenia žalovaného bola predmetná faktúra uhradená omylom. Rovnako neobstojí ani námietka žalobkyne vo vzťahu k záveru okresného súdu ohľadom konania vedeného medzi žalobkyňou a spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., vo veci nekalosúťažného konania, ktoré skončilo mimosúdnou dohodou. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa jednalo o také konštatovanie okresného súdu, na ktorom by okresný súd založil svoje rozhodnutie v merite veci. Krajský súd vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby sú relevantné výlučne okolnosti, ktoré mali viesť ku vzniku obchodno-právneho záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom žalobkyňa ako nositeľka dôkazného bremena existenciu takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu vykonanými dôkazmi nepreukázala. V zhode so súdom prvej inštancie možno poukázať aj na rozpory v listinách predložených samotnou žalobkyňou vo vzťahu k dátumom, kedy mala žalobkyňa tovar určený pre žalovaného nadobudnúť, kedy ho mala zložiť v prevádzke spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., a kedy mala tento tovar podľa dodacieho listu odovzdať žalovanému. Tieto okolnosti ďalej spochybňujú tvrdenia žalobkyne v konaní, pričom závery okresného súdu ohľadom týchto rozporov v dokladoch predložených samotnou žalobkyňou žalobkyňa v ňou podanom odvolaní nespochybnila. 21. Žalobkyňa v odvolaní namietla tiež záver prvoinštančného súdu ohľadom faktúry spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., ktorá bola založená v spise a na ktorej absentuje podpis a pečiatka vystaviteľa s tým, že sa jedná o neplatný daňový doklad. Krajský súd vo vzťahu k tejto faktúre, založenej na č.l. 25 súdneho spisu, uvádza, že sa jedná o faktúru vystavenú spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., ako dodávateľom voči žalovanému ako odberateľovi na predmet dodávky, ktorý je označený totožným spôsobom ako vo faktúre vystavenej žalobkyňou voči žalovanému (č.l. 3 spisu). K faktúre vystavenej spoločnosťou KRAJSPOL SK, s.r.o., však treba predovšetkým uviesť, že zaplatenie sumy uplatnenej touto faktúrou nie je predmetom prebiehajúceho konania a skutočnosť, či táto faktúra spĺňa alebo nespĺňa náležitosti riadneho daňového dokladu, vyžadované relevantnými právnymi predpismi, je tak pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanému irelevantná. Otázka, na základe akej faktúry žalovaný predmetnú dodávku zaplatil spoločnosti KRAJSPOL SK, s.r.o., s uplatneným nárokom žalobkyne nesúvisí, nakoľko bez ohľadu na to, či táto faktúra spĺňala alebo nespĺňala požadované náležitosti, nemôže táto otázka nijakým spôsobom ovplyvniť vyhodnotenie dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku. 22. Krajský súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne považuje za potrebné poukázať na dôkaznú povinnosť žalobkyne upravenú v ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, ktoré bolo platné v čase konania súdu prvého stupňa. V zmysle tohto ustanovenia je iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov viazaná predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon stanovuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov ani na základe dôkazov, ktoré prípadne súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vznik právneho vzťahu, na základe ktorého by žalovaný bol povinný zaplatiť jej v konaní uplatnenú peňažnú sumu s príslušenstvom. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak žalobu žalobkyne voči žalovanému ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 23. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách nebol odvolaním žalobkyne osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.