Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/113/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217062 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115217062.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, F. H., proti žalovanému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, F. H., právne zastúpenému JUDr. Veronikou Romaníkovou, advokátkou, so sídlom F. XX, R., o vypratanie nehnuteľnosti a uloženie povinnosti na odstránenie časti strechy rodinného domu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/273/2015-152 zo dňa 22. novembra 2016, takto aHamzo r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu m e n í tak, že žalovanému voči žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalovanému nepriznáva nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. 2. Súd aj po opätovnom predložení návrhov na vykonanie dokazovania žalobkyňou tak, ako tieto vyplývajú z písomného podania tieto v celom rozsahu zamietol. V spojení s vykonaným dokazovaním pred súdom tieto považoval za nadbytočné a tak nehospodárne v tomto konaní, pretože vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, disponoval súd s potrebným rozsahom zistených a preukázaných skutočností k rozhodnutiu o žalobných návrhoch, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. K návrhom vypočuť jednotlivých pôvodných vlastníkov súd poznamenáva, že žalobkyňa opomenula uviesť, k akým skutočnostiam majú byť vypočutí. Z obsahu podania možno dedukovať, že pravdepodobne k udávaným sporom o hranicu susedných pozemkov. Túto skutočnosť uviedol aj žalovaný. Súd však poukazuje berúc do úvahy obe odborné vyjadrenia o priebehu hranice, pretože pri rozhodnutí či daný dôkaz vykonať alebo nie, nie je rozhodujúce konštatovanie zásahu do jedného alebo druhého pozemku, tieto namerané zásahy sa pohybujú v desiatkach centimetrov, na to len v jednotlivých bodoch pozemkov (teda napr. v celej jeho dĺžke), teda dá sa skonštatovať nepatrný zásah. Preto výsluch navrhnutých svedkov by bol neúčelný, lebo je nepredstaviteľné, že by takýto nepatrný zásah vedeli odhadnúť. Takýto osud sledoval aj predložené čestné vyhlásenie p. J. P.. Porovnaním navrhovanej zmeny II. výroku v podaní doručeného súdu 18.10.2016 zo žalobným návrhom toho istého výroku v žalobe dospel súd k záveru, že nejde o zmenu žalobného návrhu, ale len o úpravu pojmov v ňom obsiahnutých, preto o tomto návrhu ani nerozhodoval. Na vyššie zistený skutkový stav veci súd aplikoval ustanovenie § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd zhodnotil dve skupiny rovnocenných dôkazov - vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi pozemkami označenými ako parcele CKN č. 128/1 a CKN 127/1 zo dňa 06.11.2014 vyhotovený Ing. V Hrivíkom (vyhotoviteľ GEOMER Žilina, s. r. o.) predloženým k žalobe v spojení s jeho výpoveďou ako odborne zdatnej osoby, k nemu predloženej technickej správe - podľa ktorého vytýčenie bolo vykonané na podklade súradníc podrobných bodov vypočítaných z geometrického plánu č. 34496386-23/98 a ZPMZ 288 - a zoznamu súradníc vytyčovaných bodov v S-JTSK, podporne geometrický plán č. 34933590-1/2001 (týmto bol zameraný dom žalovaného) a - odborné vyjadrenie vyhotovené Annou Panouškovou - geodetkou zo dňa 16.09.2016 v spojení s jej výpoveďou, v ktorej podrobne opisuje zvolený postup pri vytýčení hranice dotknutých susedných pozemkov, podložený súčasne listinami, ktoré súd zahrnul do zistených skutočností z jej výpovede a zhotoveným nákresom. Ich vyhodnotením pri zachovaní hospodárnosti konania súd uzatvára, že geodetka Anna Panoušková odborne, náležite a presvedčivo zdôvodnila, čo bolo podkladom pre vypracovanie odborného vyjadrenia, zvolený postup pri výpočte lomových bodov pozemku argumentujúc príslušnými usmernenia k takejto odbornej technickej činnosti, ktorý viedol k zakresleniu hranice pozemku. Podrobne vysvetlila, z akých dôvodov podklady brané do úvahy konkurenčným náčrtom nemohla zvoliť pre vytýčenie hranice susedných pozemkov. Závery tohto odborného vyjadrenia zobral súd za základ svojho rozhodnutia, pre podrobnosť, odbornosť osoby ich podávajúcej, o ktorej nemal súd pochybnosti, ako aj podmienky hospodárnosti a účelnosti konania, čo v súhrne viedlo súd k zamietnutiu návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania o priebehu hranice pozemkov. Uvedené závery odborného vyjadrenia vyvrátili zvolený postup Ing. V. Hrívika pre vytýčenie hranice predmetných susedných pozemkov a tvrdenia žalobkyne, že stavba oplotenia vo vlastníctve žalovaného zasahuje do jej pozemku ako i tvrdenie, že strecha rodinného domu vo vlastníctve žalovaného presahuje nad jej pozemok. Treba zdôrazniť, že podklad pre vypracovanie vytyčovacieho náčrtu - označený geometrický plán a údaje o lomových bodoch z neho vyplývajúcich neboli prevzaté do údajov katastra nehnuteľnosti. Prepojením s týmto záverom, súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania resp. odborného vyjadrenia na označenie presahujúcej časti strechy domu s uložením povinnosti žalovanému v takejto časti ju odstrániť. S poukazom na tvrdenie žalobkyne, že padanie dažďovej vody a snehu zo strechy rodinného domu ju obmedzujú vo výkone vlastníckeho práva k pozemku, súd uvádza nasledovné - zo situovania susediacich nehnuteľnosti, veľkosti strechy rodinného domu žalovaného, jej konštrukcie, na ktorú poukázal sám žalovaný, ktoré tvrdenie mal súd preverené ohliadkou nehnuteľností, v prvom rade poukazuje súd na neprimeranosť zvolenej navrhovanej povinnosti pre žalovaného - odstrániť časť strechy rodinného domu, preto žalobu aj v tejto časti zamietol. Z hľadiska situovania oboch nehnuteľností takýto neprimeraný a popri tom nákladný zásah nevyrieši žalobkyňou tvrdený stav a zásah do jej vlastníckeho práva k pozemku pretekaním vody, resp. padaním snehu definitívnym spôsobom, čoho si je vedomá aj žalobkyňa - viď jej vyjadrenie, teda nebol by definitívnym riešením tohto stavu, preto súd takto žiadanú povinnosť od žalovaného považuje aj za neúčelnú. To bol dôvod, pre ktorý súd už skôr upustil od podania odborného vyjadrenia v zmysle tohto návrhu. Súd pre komplexnosť problému poznamenáva, že rodinný dom žalovaného bol postavený predtým, ako žalobkyňa nadobudla susedný pozemok, teda pre daný stav nehnuteľností, s ktorým sa mala možnosť zoznámiť skôr, ako došlo k sporu medzi nimi, sa jej dá vytnúť nedostatok preventívneho správania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Štátu vznikli náklady v súvislosti s vykonanou ohliadkou, na ktoré má nárok voči žalobkyni ako neúspešnej strane sporu. 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Považuje ho za nesprávny v celom rozsahu z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za príliš arbitrárne, ktorým jej súd odoprel spravodlivú a účinnú ochranu jej vlastníckeho práva a práva pokojne užívať majetok, ktorých ochrany sa domáhala v zmysle § 126 ods. 1, v zmysle § 135c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobného návrhu I. sa domáhala vypratania pozemku CKN parcely č. 128/1 v katastrálnom území Z. žalovaným tak, aby odstránil oplotenie nachádzajúce sa na tejto parcele. V žalobnom návrhu II. sa domáhala odstránenia časti strechy rodinného domu č. XXX vo vlastníctve žalovaného v rozsahu presahujúcom na pozemok č. 128/1 z dôvodov, že časť strechy domu prečnievajúca do priestoru nad jej pozemkom je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne zrážky (dážď, sneh) z celej plochy strechy dopadajú na jej pozemok, spôsobujú jeho nadmerné zamokrenie a takýmito imisiami - dažďovými a snehovými zrážkami je obmedzovaná v užívaní svojho majetku. Od začiatku sporu tvrdila a preukazovala relevantnými dôkazmi, že žalovaný zabral aj časť jej pozemku parcela č. 128/1 a zriadil na ňom oplotenie s betónovým základom a že časť strechy jeho domu č. XXX prečnieva na jej pozemok. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok o zamietnutí tejto časti jej návrhu založil na tom, že uprednostnil odborné vyjadrenie pani Anny Panouškovej pred vytyčovacím náčrtom č. 689/2014 a odborným vyjadrením geodeta Ing. Vladimíra Hrivíka. Závery, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, uviedol v bode 23. a 24. v napadnutom rozsudku. Tieto závery o otázke, ktorú môže relevantne posúdiť len odborne spôsobilá osoba, sú ničím nepodložené a tým príliš subjektívne a svojvoľné. Navrhla riešiť kolíziu odborných stanovísk Anny Panouškovej a Ing. Vladimíra Hrivíka treťou osobou. Teda žiadala, aby súd nariadil kontrolné odborné vyjadrenie, resp. kontrolný posudok znalca - geodeta na zistenie podstatných skutočností, či stavby zriadené žalovaným sú zriadené na pozemku vo vlastníctve žalovaného (parcela č. 127/1) alebo zasahujú do parcely č. 128/1 vo vlastníctve žalobkyne a aký je rozsah tejto spornej plochy. Súd prvej inštancie nevykonal uvedený dôkaz, čo považuje za nesprávne. Súd tiež odoprel vykonať dokazovanie navrhnutými svedkami v jej podaní zo dňa 14.10.2016 a na pojednávaní 22.11.2016 na posúdenie skutočností, že medzi žalovaným a pôvodnými vlastníkmi boli sústavne spory ohľadom zaberania pozemku žalovaným. V súvislosti s prejednávaním povinnosti žalovaného uvedenej v žalobnom návrhu vo výroku II. bolo v konaní zistené, že sklon strechy domu č. 204 vo vlastníctve žalovaného, na ktorú nadväzuje strecha a prístavby domu v blízkosti hraníc pozemkov č. 127/1 a č. 128/1, spôsobuje pretekanie zrážok a padanie strechu z celej plochy strechy na pozemok žalobkyne, keďže odkvapový žľab a existujúce zachytávače snehu nedostatočne zachytávajú zrážky a žalobkyňa je zatekaním zrážok na svoj pozemok obťažovaná vo výkone svojho vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom. Týmito skutkovými zisteniami sa súd v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a nevyvodil z nich žiadne závery. Navyše súd na pojednávaní 18.12.2015 v súvislosti so zisteniami na obhliadke a na základe návrhu žalobkyne uviedol, že zabezpečí vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, resp. odborným vyjadrením odborníka z odboru stavebníctva na posúdenie, či stavebnotechnická konštrukcia strechy umožňuje vykonať požadované odstránenie časti strechy. Tento dôkaz, ktorý považuje za rozhodujúci pre relevantné, ale najmä presvedčivé posúdenie technickej možnosti a ekonomickej náročnosti odstránenia časti strechy zo stavby žalovaného a pre následné posúdenie požadovaného odstránenia zásahu do jej vlastníckeho práva vo výroku II. žalobného návrhu, resp. pre posúdenie iných technických riešení, ktoré by zabránili zatekanie jej pozemku bez toho, aby si do vyžadovalo odstránenie časti strechy, súd prvej inštancie nevykonal. Preto považuje postup súdu prvej inštancie za nesprávny, keď nevykonal tento navrhnutý dôkaz s poukazom na jeho nadbytočnosť a nehospodárnosť. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie o jej žalobnom návrhu v navrhovanom výroku II. na vyjadrení geodetky Anny Panouškovej, podľa ktorého strecha domu je na pozemku žalovaného a na tvrdeniach žalovaného o údajnej neprimeranej nákladovosti požadovaného odstránenia časti strechy, na údajnej absencii jej prevencie pri kúpe nehnuteľnosti a na tom, že údajne sa vyjadrila, že odstránenie časti strechy nie je riešením pretekania vody a padania snehu na jej pozemok, z čoho súd vyvodil záver o neúčelnosti žiadaného riešenia zásahu do jej vlastníckeho práva. Uvedené závery sú nesprávne a absolútne nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vyjadrenia Anny Panouškovej nie je možné posúdiť neprimeranosť stavebného zásahu do strechy stavby či mieru nákladovosti požadovanej povinnosti od žalovaného uvedenej v žalobnom návrhu II. Túto skutočnosť môže posúdiť len odborne spôsobilá osoba z odboru stavebníctva, ktorý dôkaz viackrát žiadala v konaní vykonať. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny aj z dôvodu, že je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný spor podľa § 126 ods. 1 OZ a nie aj podľa ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže sa domáhala aj odstránenia časti neoprávnenej stavby, ako aj neprimeraných zásahov do jej vlastníckeho práva imisiami v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere rozsudok súdu neobsahuje žiadne odôvodnenie, najmä v otázke, či dochádza k pretekaniu vody a padaniu snehu na jej pozemok a či tieto zásahy v podobe zamokrenia jej pozemku sú primerané alebo nie. Súd tiež nesprávne právne posúdil jej podanie zo dňa 14.10.2016, ktoré považoval nie za zmenu žaloby, ale ako „úpravu pojmov" vo výroku II. žalobného návrhu, a preto nerozhodoval o zmene žaloby. Ona podala návrh na zmenu žaloby v zmysle § 139 C. s. p., ktorou zmenou žiadala rozšírenie žalobného návrhu uvedeného vo výroku II. v podanej žalobe, a to tak, že rozširujúcim návrhom žiadala nielen odstránenie presahujúcej časti strechy domu č. 204 vo vlastníctve žalovaného na pozemok žalobkyne, čo bolo uvedené v pôvodnom výroku II., ale domáhala sa odstránenia časti strechy domu č. XXX vo vlastníctve žalovaného v rozsahu označenom v odbornom vyjadrení vyhotovenom odborne spôsobilou osobou. Zmenu žaloby riadne odôvodnila. Nerozhodnutím o zmene žaloby súd zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie sporu medzi žalobkyňou a žalovaným. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa si uplatňuje trovy konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na odborné vyjadrenie geodetky Anny Panouškovej. Rozdiel medzi meraniami Ing. Hrivíka a ich meraním vznikol preto, že pôvodný vytýčený náčrt vychádzal z geometrického plánu, ktorý nebol realizovaný v katastri nehnuteľností. Do roku 2001 existovali pôvodné parcely 125, 126 a 127, ktoré žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou a tak prešli do jeho vlastníctva. Citovaný geometrický plán, ktorý nebol použitý pre prevod pozemkov, bol vyhotovený len za účelom zlúčenia týchto parciel. Po ich kúpe ale nebol použitý pri prevode pozemkov. Pokiaľ bol zameraný dom žalovaného i žalobkyne, výmera parciel okolo domu sa určila len ich odpočtom, nikdy výmera nebola zameraná geometrickým plánom, čo potvrdila na pojednávaní aj žalobkyňa. Nesúhlasí so vznesenou námietkou žalobkyne voči odbornému vyjadreniu geodetky Anny Panouškovej. Geodetka vykonáva prácu geodeta na základe živnostenského oprávnenia viac ako 40 rokov. Súd prvej inštancie posúdil správne zameranie spornej parcely a oplotenie postavené žalovaným je na jeho pozemku. V druhej časti žaloby sa žalobkyňa domáhala odstránenia presahu strechy na jej pozemok z dôvodu pretekania dažďovej vody a padania snehu. Pre odstránenie tohto nedostatku na streche rodinného domu namontoval zachytávače snehu a proti dažďovej vode dostatočné odkvapové žľaby. Súd prvej inštancie správne posúdil, že zamietol odstránenie časti strechy z jeho rodinného domu. Súd sa zúčastnil ohliadky nehnuteľnosti a poukázal na neprimeranosť požiadavky vznesenej žalobkyňou. Okrem iného sneh i dažďová voda z jeho strechy dopadá na jeho pozemok. Na základe uvedeného a predložených dôkazov v súdnom spise navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uvádza, že trvá na tom, že odborné vyjadrenie pani Anny Panouškovej nedokazuje, že predmetné oplotenie žalovaného a časť strechy z jeho domu sa nenachádzajú na jej pozemku a presvedčivo nevyvracia vytýčenie priebehu hranice sporných pozemkov. Poukazuje na zameranie, ktoré vykonal vo vytyčovacom náčrte Ing. Vladimír Hrivík, ktorý je autorizovaným geodetom. Hranice sporných pozemkov vytyčoval priamo na mieste za účasti žalovaného a starostu obce. Aj pôvodný vytyčovací náčrt č. 4/2013 zo dňa 28.08.2013 dokazoval, že oplotenie žalovaného je na jej pozemku a že strecha domu č. XXX presahuje na jej pozemok parcelu č. 128/1. Pôvodné vytýčenie hraníc medzi spornými pozemkami v auguste 2013, ktoré vychádzalo zo skutočných meraní pozemkov v prírode a nevychádzalo z geometrického plánu, dokázalo, že predmetné stavby žalovaného zasahujú aj na jej pozemok. Rozdiel medzi oboma vytyčovacími náčrtmi hraníc sporných pozemkov bol v tom, že na novom vytyčovacom náčrte je vyznačený rozsah strechy domu žalovaného, ktorá presahuje nad jej pozemok a červenou farbou je vyznačený priebeh oplotenia žalovaného na jej pozemku. Z uvedených dvoch vytyčovacích náčrtov č. 4/2013 a č. 689/2014 s rovnakými závermi o predmete sporu vyplýva, že neobstojí argument súdu prvej inštancie, že Ing. Hrivík pri vytýčení hraníc sporných pozemkov vychádzal z geometrického plánu. Pokiaľ ide o vyjadrenie geodetky Anny Panouškovej, nevychádza zo zamerania hraníc sporných pozemkov v prírode, ale skutočné zameranie pozemkov a ich hraníc určila výpočtom, čo závažne spochybňuje závery pani Anny Panouškovej. Je toho názoru, že návrh na riešenie kolízie dvoch odborných vyjadrení, ktoré boli podané v tomto spore, je riešiteľné len vykonaním dôkazu - novým odborným vyjadrením. Tvrdenia žalovaného, že dážď a sneh z jeho domu dopadá na jeho pozemok, na streche svojho domu má dostatočné zariadenia na zachytávanie zrážok a že jej požiadavka na odstránenie týchto zásahov je neprimeraná, sú zavádzajúcim klamstvom a v absolútnom rozpore so skutočným stavom sporných pozemkov. Vykonaným dokazovaním, a to z obhliadky, výpovede Ing. Hrivíka, vytyčovacích náčrtov, fotodokumentácie, aj výpovede žalovaného vyplýva, že sedlová strecha domu žalovaného presahuje na jej pozemok za oplotenie žalovaného a že atmosférické zrážky vzhľadom na veľkosť plochy a sklon strechy a použitej krytiny dopadajú na jej pozemok a spôsobujú jeho značné zamokrenie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že geodetka vykonala odborné posúdenie na základe šetrenia na katastrálnom úrade podľa predložených katastrálnych máp, geometrického plánu, súradnicového systému parciel, hodnoty koeficientov na výpočet krajnej odchýlky. Pred vypracovaním geometrického plánu musela geodetka vychádzať z podkladu z katastra nehnuteľností, keďže súradnice hranice medzi spornými parcelami neboli dané. Uvedený postup musela zvoliť preto, lebo v čase nadobudnutia parciel 125, 126, 127 boli tieto zapísané na samostatných listoch vlastníctva. Označené parcely sa zlúčili geometrickým plánom pri zameraní rodinného domu žalovaného, ale neurčili sa súradnice hranice pozemkov. K týmto dôkazom predložila geodetka podrobné meranie zmien autorizačne overené v roku 2001, ktorého súčasťou je aj zoznam súradníc. Ďalej poukazuje na spôsob zamerania, pričom toto zameranie vyústilo do záveru, že oplotenie žalovaného je na jeho pozemku s dovolenou odchýlkou presnosti pri tomto meraní 0,24 m na jednom bode. Dovolené odchýlky sú určené vyhláškou č. 74/2001 a tieto sa vypočítavajú podľa mierky mapy a výmery. Ing. Vladimír Hrivík sa nevyjadril k spracovaniu podkladov pre geometrický plán spracovaný geodetkou pani Panouškovou, ani k jej písomnému vyjadreniu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, že sneh a dažďová voda z jeho strechy dopadajú na jeho pozemok preto nie je dôvod tento stav riešiť. Nepriaznivý stav s dažďovou vodou a snehom, ktorý opisuje vo svojom podaní žalobkyňa, riešil ešte pred podaním žaloby tak, že namontoval odkvapové žľaby, aby nedochádzalo k nepriaznivému dopadu na pozemok. Žiada rozsudok potvrdiť. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu v celom rozsahu zamietol a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. a vo výroku o trovách konania účastníkov rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 388 C. s. p. 8. Pokiaľ okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, odvolací súd považuje jeho rozhodnutie za vecne správne a konštatuje, že okresný súd správne v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje. 9. Odvolacie námietky žalobkyne nepovažuje za dôvodné. 10. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. 11. Pokiaľ ide o podanie, ktoré žalobkyňa označila ako zmenu žaloby, aj odvolací súd sa domnieva, že nešlo o zmenu žaloby v zmysle ust. § 139 C. s. p., o ktorej by mal súd povinnosť rozhodnúť. 12. Žalobkyňa sa v podanom návrhu domáhala 1. vypratania žalovaným časti pozemku s parcelným č. 128/1 v jej vlastníctve, v časti označenej v grafickej prílohe, 2. odstránenia časti strechy rodinného domu žalovaného č. súp. XXX tak, ako bude označená v grafickej prílohe znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku. Rozsah odstránenia strechy pri podaní žaloby nebol s určitosťou vymedzený. Nemožno konštatovať, že v podaní, ktoré doručila súdu 18.10.2016, zmenila žalobu, keď opätovne žiada, aby žalovaný odstránil časť strechy jeho rodinného domu č. súp. XXX postavenom na CKN parcele č. 127/2 v katastrálnom území Z. na strane hranice pozemkov s parcelou č. CKN 127/1 a s parcelou č. CKN 128/1 tak, ako je to označené v odbornom vyjadrení vyhotovenom odborne spôsobilou osobou ustanovenou súdom, ktoré bude súčasťou rozsudku. Teda opätovne v takto navrhovanej zmene žaloby nebola s určitosťou vymedzená miera odstránenia časti strechy. Nemožno preto konštatovať, že žalobkyňa by sa domáhala niečoho iného alebo viac ako v pôvodnom petite. 13. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobkyňou (znalecký posudok, výsluchy svedkov), odvolací súd konštatuje, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy žiadané účastníkom konania. Súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná. Podstatné je, či bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci. Pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov, odvolací súd považuje nevykonanie týchto dôkazov za správne, pretože nie je predpoklad, že by sa svedkovia vedeli vyjadriť k otázkam, ktoré boli predmetom dokazovania, a tou bol priebeh vlastníckej hranice pozemkov vo vlastníctve žalovaného (CKN 127/1) a žalobkyne (CKN 128/1). Keďže aj zo samotnej žaloby žalobkyne vyplýva, že aj v prípade, keby došlo k zásahu zo strany žalovaného, tento zásah by bol iba minimálny, a preto nie je predpoklad, že by sa k takémuto zásahu dokázali vyjadriť iné, ako odborne spôsobilé osoby. Rovnako aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo účelné vykonanie znaleckého dokazovania, resp. zabezpečenie ďalšieho odborného vyjadrenia. 14. Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala ochrany z titulu vlastníckeho práva k pozemku parcele CKN 128/1 v katastrálnom území Z., majúc za to, že časť stavieb vo vlastníctve žalovaného, a to časť oplotenia a časť strechy prístavby rodinného domu zasahuje do jej vlastníctva tým, že sú zriadené na jej pozemku, a teda žiadala ochranu v zmysle ust. § 126, § 135c Občianskeho zákonníka, odstránenia časti strechy na prístavbe rodinného domu žalovaného sa domáhala aj z titulu ochrany susedských práv pred imisiami v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska preukazovania rozhodných skutočností a právneho posúdenia preto tieto dôvody treba od seba oddeliť. 15. Z vykonaného dokazovania, s ktorými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný stavbou oplotenia ani hranicou strechy prístavby rodinného domu nezasahuje do vlastníctva žalobkyne k pozemku parcela č. 128/1, kat. územie Z.. Závery okresného súdu sa opierajú o odborné vyjadrenie geodetky Anny Panouškovej, ktorá určila priebeh hraníc pozemkov vo vlastníctve žalovaného CKN 127/1 a žalobkyne CKN 128/1. V konaní boli pritom predložené 2 vytyčovacie náčrty, ktoré zároveň možno považovať aj za odborné vyjadrenia, a to autorizovaného geodeta Ing. Vladimíra Hrivíka a geodetky Anny Panouškovej. Nepochybne v oboch prípadoch ide o odborne spôsobilé osoby (nie znalcov), pričom skutočnosť, o ktorej sa vyjadrovali, vyhotovili náčrt, je predmetom ich odbornej činnosti. Ich závery, pokiaľ ide o hranicu vyššie uvedených pozemkov, sa líšili (v minimálnom rozsahu), pričom súd pri rozhodovaní veci vychádzal z odborného vyjadrenia Anny Panouškovej. Okresný súd podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré vzal za podklad svojho rozhodnutia, odborné vyjadrenie a náčrt Anny Panouškovej. Geodetka Anna Panoušková súdu pri svojom výsluchu vysvetlila, ako vznikli rozdiely medzi jej zameraním a vytyčovacím náčrtom Ing. Hrivíka, spôsob svojho merania presvedčivo zdôvodnila a doložila príslušnými listinami. Voči odborným záverom a meraniu geodetky Anny Panouškovej neboli v konaní pred súdom prvej inštancie vznesené žiadne vecné odôvodnené námietky (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na koncentráciu konania, keď v odvolacom konaní už nemožno prihliadať na novoty - § 366 C. s. p.), ktoré by jej závery spochybnili. Nebol preto dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie, resp. požiadať o ďalšie odborné vyjadrenie odborne spôsobilú osobu, keď súd musí dbať na to, aby ochrana práv a povinností účastníkov bola účinná (čl. 2 základných princípov C. s. p.) a musí prihliadať aj na hospodárnosť konania. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd mal pre svoje rozhodnutie dostatočný podklad a riadne a zrozumiteľne svoje závery v tomto smere odôvodnil. 16. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno a nepreukázala, že stavby vo vlastníctve žalovaného (oplotenie, časť strechy) prečnievajú na pozemok v jej vlastníctve, preto sa účinne nemohla domôcť ochrany v zmysle ust. § 126, § 135c Občianskeho zákonníka a z uvedeného právneho dôvodu okresný súd vecne správne žalobu zamietol. 17. Žalovaná sa domáhala odstránenia časti strechy prístavby žalovaného aj z dôvodu ochrany pred imisiami v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Aj v tejto súvislosti žiadala nariadiť znalecké dokazovanie, aby odborne spôsobilá osoba posúdila, či je technicky možné a do akej miery odstrániť časť strechy prístavby rodinného domu žalovaného, aby nebola ohrozovaná imisiami z jeho pozemku - dažďovou vodou a snehom. Nemožno súhlasiť so žalovanou, že okresný súd sa týmto dôvodom jej žaloby nezaoberal, keď v bode 25. rozsudku zdôvodnil zamietnutie žaloby aj na podklade tohto dôvodu, a to z hľadiska neprimeranosti a nákladnosti navrhovaného opatrenia. 18. V zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 19. Ide o úpravu tzv. susedských práv, ktoré upravujú vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Občiansky zákonník tu vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tomuto cieľu má slúžiť právna úprava susedských práv. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastnícka druhej veci. Ochrana sa poskytuje právam vlastníka nehnuteľnej i hnuteľnej veci. Medzi typické susedské spory patria prípady, v ktorých došlo k zásahom - imisiám, teda k prenikaniu nejakých účinkov z jedného pozemku alebo stavby na susedný pozemok, príp. stavbu. Hoc ide o výkon vlastníckeho práva, aj vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahom, t. j. prenikaním nejakých účinkov z jedného pozemku alebo stavby na susedný pozemok. 20. Na základe ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa dotknutý subjekt môže proti rušivým zásahom domáhať ochrany osobitnou negatórnou žalobou, tzv. žaloba z imisií. Ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v pomere k ust. § 126 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky na poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ, treba pojem „nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Vlastníkovi sa teda poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré nad mieru primeraným pomerom ho obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. 21. Z uvedeného vyplýva, že nepostačuje, ak je vlastník susediaceho pozemku alebo stavby obťažovaný pri výkone svojich práv vlastníkom susediaceho pozemku alebo stavby. Súdnej ochrany sa môže domôcť iba vtedy, ak sused ho obťažuje spôsobom nad mieru primeranú pomerom. Zároveň však musí dotknutý vlastník zvoliť správny spôsob právnej ochrany tak, ako vyplýva z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrhom na začatie civilného sporového konania smerujúcom proti vlastníkovi sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva, R 45/1986). Pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže domáhať iba v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie. Takéto vážne ohrozenie zo strany žalobkyne však ani tvrdené, ani preukázané nebolo. 22. Žalobca ako pán sporu určuje vymedzením skutkových okolností a petitu uplatnený nárok, od ktorého sa odvíja aj predmet dokazovania. Pokiaľ by aj súdy došli k záveru, že žalobkyňa je nad mieru primeranú pomerom ohrozovaná imisiami zo strany žalobcu (padaním snehu a odtekaním dažďovej vody na jej pozemok), nemohli jej žalobe, pokiaľ sa domáhala odstránenia časti strechy, vyhovieť, pretože zvolený spôsob ochrany vlastníckeho práva nezodpovedá právnej úprave ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalobkyňa mohla žiadať iba o uloženie povinnosti žalovanému, aby sa zdržal bližšie vymedzeného rušenia žalobkyne (napr. aby zabránil padaniu snehu zo svojej strechy na pozemok žalobkyne, aby zabránil vnikaniu dažďových vôd na pozemok žalobkyne). 23. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na umiestnenie strechy žalovaného (tesne na hranicu pozemku so žalobkyňou) a zároveň jej sklon, je tu predpoklad a možno tak usúdiť z predložených fotografií, že žalovaná je obťažovaná imisiami zo strany žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zvolila nesprávny procesný prostriedok (žalobu na aktívne konanie - odstránenie strechy), uloženie opatrenia takéhoto charakteru žalovanému neprichádza v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka do úvahy. Nebolo dôvodné, aby súd vykonával dokazovanie v tom smere, či je žalobkyňa obťažovaná nad mieru primeranú pomerom a už vôbec nie odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok za účelom technickej vhodnosti odstránenia strechy žalovaného. 24. Z uvedených dôvodov okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a odvolací súd potom rozsudok okresného súdu v tejto časti potvrdil. 25. Rovnako za vecne správny považuje odvolací súd aj výrok o trovách štátu, ktoré mu v konaní vznikli, keď na ich zaplatenie zaviazal neúspešnú žalobkyňu. Preto v tejto časti taktiež rozsudok okresného súdu potvrdil. 26. Pokiaľ ide o trovy účastníkov konania, odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, keď v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. zaviazal na úhradu trov úspešnému žalovanému žalobkyňu. 27. V zmysle ust. § 257 C. s. p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Hoci základnou zásadou pre priznávanie trov konania je zásada úspechu vyjadrená v ust. § 255 ods. 1 C. s. p. (súd prizná strane náhrade trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), táto zásada nie je bezvýnimočná a je modifikovaná vyššie citovaným ustanovením § 257 C. s. p., keď výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí byť náhrada trov konania priznaná úspešnému účastníkovi. Výklad ustanovení Civilného sporového poriadku musí byť v súlade s jeho základnými princípmi, a to predovšetkým v súlade so zásadou spravodlivosti, ktorá je vyjadrená v čl. 2 základných princípov. 29. Nepochybne žalovaný bol úspešným účastníkom konania a v tejto súvislosti, vychádzajúc zo zásady úspechu, by mu patril nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. 30. Odvolací súd však zistil v okolnostiach prípadu také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. 31. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku, keď žalobkyňa bola neúspešnou v konaní aj z dôvodu nevhodne zvoleného procesného prostriedku ochrany. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že aj žalovaný by mal niesť svoj podiel zodpovednosti na vzniku susedských sporov, keď si ako vlastník nepočínal s potrebnou mierou opatrnosti, aby pri výkone svojho vlastníckeho práva neobťažoval iných vlastníkov. Hoci odvolací súd v tomto momente, keďže také dokazovanie neprebehlo, nemôže konštatovať, že žalovaný výkonom svojho vlastníckeho práva nad mieru primeraným pomerom obťažuje žalobkyňu, výkon jeho vlastníckeho práva však nezodpovedá pravidlám správania sa v spoločenských vzťahoch (je otázne, či vôbec je v súlade so stavebnými predpismi, to však nebolo predmetom dokazovania), keď zriadil strechu na prístavbe svojho rodinného domu tak, že kopíruje hranice pozemku. Takáto stavebná úprava predurčuje vznik susedských sporov. Odvolací súd má preto za to, že sám žalovaný, aj keď bol v tomto konaní je úspešným účastníkom, nesie svoj podiel zodpovednosti za súdne konanie, a preto je dôvodné, aby si každý z účastníkov znášal sám vzniknuté trovy konania. Inými slovami to, že žalobkyňa bola v tomto konaní neúspešná, neznamená, že nedochádza k zásahu do jej práv. Z uvedených dôvodov odvolací súd došiel k záveru, že náhrada trov prvoinštančného a zároveň aj odvolacieho konania úspešnému žalovanému nepatrí. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)