Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/264/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217303 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115217303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. H., bytom K. XXXX/XX, U., zastúpený Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom K. X, U., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, v konaní o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/277/2015-107 zo dňa 29. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/277/2015-107 zo dňa 29.06.2016 potvrdzuje. Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 47,96 Eur v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 05.06.2015, domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.100,08 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci na tom skutkovom základe, že a/ Mgr. Michal Grošaft, advokát, vyfakturoval MUDr. Z. C. odmenu v sume 964,32 Eur za právne poradenstvo a právne služby poskytnuté jej osobe, ako aj jej právnemu predchodcovi matke K. C., rod. K., a to za 14 úkonov právnej služby; b/ Mgr. Michal Grošaft, advokát, vyfakturoval Ing. K. K. odmenu advokáta v sume vo výške 135,76 Eur, a to za právne poradenstvo a právne služby poskytnuté jeho osobe za dva úkony právnej služby špecifikované vo vyúčtovaní. Všetky uvedené podania tvoria obsah súdnych spisov v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.zn. 27D/238/2012 a sp.zn. 14C/100/2013 a uvedené úkony advokátom boli poskytnuté za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov dedičov po poručiteľke E. H., rod. K.. Dedičské konanie po poručiteľke bolo ukončené osvedčením o dedičstve z 13.02.2013 sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012 vydaným Notárskym úradom JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notárky so sídlom v U., v ktorom sa s vyššie uvedenými dedičmi vôbec nekonalo. Dňa 17.06.2014 vydal Najvyšší súd SR uznesenie pod sp.zn. 7MCdo/7/2013, ktorým zrušil osvedčenie o dedičstve z 13.02.2013 a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. V prípade, ak by notár pri výkone verejnej moci postupoval v súlade so zákonom, nedošlo by k potrebe ďalších účelne vynaložených nákladov na strane MUDr. Z. C. a Ing. K. K., a to titulom trov právneho zastúpenia, nakoľko o ich nároku by sa rozhodlo priamo v citovanom dedičskom konaní, prípadne v sporovom konaní, na ktoré by boli odkázaní, čo je de facto stav, ktorý nastal v súčasnej dobe po zrušení nezákonného osvedčenia o dedičstve. Dňa 01.10.2014 došlo medzi žalobcom na jednej strane a medzi MUDr. Z. C. na strane druhej, rovnako medzi žalobcom na jednej strane a Ing. K. K. na strane druhej, k uzatvoreniu dohôd o prevzatí dlhu a postúpeniu pohľadávky, z ktorých vyplynulo, že MUDr. Z. C. a Ing. K. K. evidujú dlh voči Mgr. Michalovi Grošaftovi, a to na základe ním vystavených faktúr splatných dňa 25.09.2014 titulom poskytnutia právnej pomoci s tým, že Ing. K. H. týmito dohodami prebral dlh MUDr. Z. C. a Ing. K. K. a zaviazal sa prevzatý dlh veriteľovi bezodkladne zaplatiť. V predmetných dohodách MUDr. Z. C., ako aj Ing. K. K. vyhlásili, že evidujú pohľadávky voči Slovenskej republike titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v dedičskej veci po poručiteľke E. H. a ktoré pohľadávky voči Slovenskej republike postúpili Ing. K. H., teda žalobcovi bezodplatne. 3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že advokát Michal Grošaft prijal od Ing. K. H. (žalobcu) sumu 135,76 Eur (účel faktúra č. 2014/035) a sumu 964,32 Eur (účel faktúra č. 2014/033). V dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K., zomrelej XX.XX.XXXX, bolo vydané notárom ako súdnym komisárom osvedčenie o dedičstve č.k. 27D/238/2012-32, Dnot 234/2012 zo dňa 13.02.2013, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva zo závetu O. K., nar. XX.XX.XXXX, v celosti podielov poručiteľky. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 7MCdo/7/2013 zo dňa 17. júna 2014 v dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K., zomrelej XX.XX.XXXX, v mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky osvedčenie o dedičstve zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že nebolo sporné, že poručiteľka nezanechala tzv. neopomenuteľných dedičov a do úvahy prichádzali zákonní dedičia v tretej skupine a dedič zo závetu O. K.. K. C. prichádzajúca do úvahy ako zákonná dedička (v tretej skupine) písomne (opakovane) namietala, že nebolo s jej osobou ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne spochybňovala pravosť dedičského titulu - závetu. Nakoľko súdny komisár nepostupoval v dedičskom konaní po poručiteľke v zmysle zákona (§ 175 ods. 2 O.s.p.), prichádzajúci do úvahy zákonní dedičia (v tretej skupine) sú naďalej účastníkmi dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s nimi ďalej konať, doručiť im dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mali právo podať opravný prostriedok v časti, ktorým bol ustálený okruh dedičov. Uvedeným nesprávnym postupom okresného súdu (súdnej komisárky) bola podávateľke podnetu K. C. pri prejednaní dedičstva po poručiteľke E. H. odňatá možnosť konať pred súdom. 4. Žalobca zaslal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci listom zo dňa 20.11.2014 a požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v sume 1.100,08 Eur (964,32 Eur + 135,76 Eur). 5. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel a listom zo dňa 14. mája 2015 oznámil, že v prípade žalobcu je jeho nárok odvodzovaný od nároku jeho právnych predchodcov MUDr. Z. C. a Ing. K. K., v dôsledku čoho je pre dôvodnosť nároku potrebné skúmať splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu vo vzťahu ku právnym predchodcom žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dôvodom pre nevyhovenie žiadosti je už tá skutočnosť, že na strane právnych predchodcov žalobcu nedošlo k zmenšeniu majetku, to znamená, že na ich strane absentuje vznik škody. Títo totiž zo svojich prostriedkov neuhradili vzniknuté náklady, ale naopak došlo k prevzatiu dlhu inou osobou. 6. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že z rozhodnutia NS SR sp.zn. 7MCdo/7/2013 zo dňa 17.06.2014, ktorým bolo osvedčenie o dedičstve zrušené, vyplýva, že nesprávnym postupom súdnej komisárky bola podávateľke K. C. pri prejednaní dedičstva po poručiteľke E. H. odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa s ňou nekonalo ako s účastníčkou dedičského konania, to znamená, nesprávnym postupom súdu neboli dotknutí samotní právni predchodcovia žalobcu MUDr. Z. C. a Ing. K. K., následkom čoho im v dôsledku zrušeného rozhodnutia nemohla vzniknúť ujma. Rovnako vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody táto nevznikla právnym predchodcom žalobcu, pretože zo svojho majetku neuhradili odmenu advokáta vo výške 1.100,08 Eur, a teda nedošlo k faktickému zmenšeniu majetku právnych predchodcov, nakoľko uvedený dlh na seba bezodplatne prevzal žalobca. Žalobcom označená odmena advokáta za právne služby v žiadnom prípade nepredstavuje trovy, ktoré by vznikli právnym predchodcom v konaní, kde malo byť vydané údajné nezákonné rozhodnutie, a to v dedičskom konaní sp.zn. 27D/238/2012. Žalobcom uplatnená škoda nie je škodou, ktorá by vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím. O nároku na náhradu trov konania, ktorých náhradu si žalobca žiada, malo byť rozhodnuté v inom súdnom konaní, a preto ich nemožno považovať za škodu. 7. Vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného, týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu, súd uviedol, že záväzkový právny vzťah ako dvojstranný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vzniká nielen z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone. Zákonodarca pojmom pohľadávka vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Pod pojmom dlh sa rozumie nezaplatený peňažný záväzok. V zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. V tomto ustanovení je upravená zmena v subjektoch záväzku na strane dlžníka. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto pôvodného dlžníka nový dlžník a ide vlastne o opačnú situáciu ako pri postúpení pohľadávky, pri ktorom dochádza k zmene subjektov na veriteľskej strane. Pôvodný dlžník prestáva byť účastníkom záväzkového právneho vzťahu a na jeho miesto nastupuje nový dlžník. Teda ide o dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej namiesto pôvodného dlžníka vstupuje tretia zmluvná strana ako nový dlžník. Pre pôvodného dlžníka prevzatie dlhu znamená, že sa zbaví povinnosti splniť dlh a preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto pôvodného dlžníka. 8. Z dohody o prevzatí dlhu zo dňa 01.10.2014 vyplynulo, že žalobca dohodou prebral dlh MUDr. Z. C. voči veriteľovi advokátovi Michalovi Grošaftovi vo výške 964,32 Eur titulom poskytnutia právnej pomoci a právnych služieb za 14 úkonov právnej služby fakturovaných faktúrou č. 2014033 zo dňa 18.09.2014 a dlh Ing. K. K. voči advokátovi Michalovi Grošaftovi vo výške 135,76 Eur na základe vystavenej faktúry č. 2014034 zo dňa 18.09.2014, a to za dva úkony právnej služby a zaviazal sa prevzatý dlh veriteľovi zaplatiť. Peňažná pohľadávka veriteľa vo výške 1.100,08 Eur teda vznikla voči pôvodnému dlžníkovi a dlh zákonnou formou (§ 531 Občianskeho zákonníka) prevzal žalobca. Došlo ku zmene na strane dlžníka, nie však z titulu postúpenia pohľadávky, ale prevzatia dlhu žalobcom. Tento prevzatý dlh žalobcom bol dňa 01.10.2014 veriteľovi zaplatený. 9. Žalobca svoju vecnú legitimáciu v konaní (náhrada škody v sume 1.100,08 Eur voči žalovanému) vyvodzoval z toho, že sa stal právnym nástupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v uvedenej sume z 01.10.2014. V tejto zmluve žalobca ako postupník a MUDr. Z. C. a Ing. K. K. ako postupca identifikovali postúpenú pohľadávku v uvedenej sume ako plnenie, ku ktorému je povinný žalovaný z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo veci dedičského konania po poručiteľke E. H., rod. K. sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012. 10. Skutkové zistenia súdu, že uznesením 7MCdo7/2013 Najvyšší súd SR v dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K., zomrelej XX.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a do úvahy prichádzali zákonní dedičia v tretej skupine, a to K. C., ktorá namietala, že nebolo s jej osobou ako účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne spochybňovala pravosť dedičského titulu - závetu, boli nesporné. Tiež bolo nesporné, že K. C., rod. K., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. K. H. (v tomto konaní žalobca) podala návrh o vydanie dedičstva oprávnenému podľa § 485 Občianskeho zákonníka a uznesením Okresný súd Žilina č.k. 14C/100/2013-121 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke E. H., rod. K., vedenej pod sp.zn. 15D/460/2014. V priebehu konania zomrela navrhovateľka K. C., preto súd pokračoval s jej právnymi nástupcami - dedičmi 1. MUDr. Z. C. (zastúpená Ing. K. H.) a 2. S. C.. 11. V bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd konštatoval, že Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Vychádzajúc z dikcie zákona postúpiť možno „pohľadávku“ a nie pohľadávku domnelú či neistú. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. V danom prípade právny význam má však existencia či neexistencia pohľadávky postupcu, ktorá je predmetom postúpenia. Dobrovoľné zastúpenie na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka) je typickým príkladom činnosti advokátov, ktoré bližšie podrobnosti vrátane určenia podmienok na jej výkon a odmeny určujú osobitné predpisy, a to Zákon o advokácií č. 586/2003 Z. z. a Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby. Súd bol toho názoru, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. splnomocneného zástupcu, advokáta a klienta) ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku. Nárok na náhradu trov sa totiž priznáva iba účastníkovi konania, a preto každá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu (účastníkovi konania). Súd konštatoval, že v prejednávanom prípade neboli splnené predpoklady pre to, aby došlo k postúpeniu pohľadávky právnych predchodcov žalobcu ako veriteľa voči štátu titulom škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to konkrétne osvedčenie o dedičstve zo dňa 13.02.2013 sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012, ktoré bolo zrušené, na žalobcu ako nového veriteľa v zmysle dohody zo dňa 01.10.2014. Zo skutkového zistenia je nepochybné, že žiaden záväzok právnych predchodcov žalobcu voči advokátovi titulom náhrady trov konania v čase jeho postúpenia neexistoval. Pri posúdení „práva na náhradu škody“ žalobcu voči štátu, ktoré odvodzoval od postúpenia pohľadávky právnych predchodcov vyhlásením, že „vlastnia pohľadávku voči štátu (vo výške odmeny za poskytnutie právnej služby)“ a z ktorého by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody, súd zdôraznil, že v prejednávanej veci právni predchodcovia žalobcu si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. neuplatnili právo na náhradu majetkovej škody (vo forme skutočnej škody podľa § 17 ods. 1, resp. náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 15), ale v domnienke, že vlastnia pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.100,08 Eur túto postúpili na žalobcu. Až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia by sa pohľadávka voči štátu stala potvrdením ich nároku, či práva na náhradu škody. Právny titul na náhradu škody, t.j. pohľadávku, právnym predchodcom žalobcu chýbal a nebol preukázaný. Súd bol toho názoru, že právnym predchodcom žalobcu ani škoda (vo výške odmeny za poskytnutie právnej služby advokátom) nevznikla, keďže ich dlh (za právne poradenstvo a právne služby) voči advokátovi dohodou zo dňa 01.10.2014 žalobca dobrovoľne prevzal. Podmienka existencie postupovanej pohľadávky v danom prípade nebola splnená. V dôsledku tohto stavu (postúpenie neexistentnej pohľadávky) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nemohlo byť priznané žalobcovi ako poškodenému subjektu, pretože žalobca nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľke E. H., rod. K.; pričom neexistencia postupovanej pohľadávky nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení. Súd ďalej vyslovil, že poškodeným subjektom v prípade preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody by mohli byť iba dedičia poručiteľky, ktorí však nie sú stranami v tomto spore. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd návrh v celom rozsahu zamietol. 12. V dôsledku nedostatku vecnej legitimácie žalobcu sa súd ďalej nezaoberal a po vecnej stránke neskúmal a nevyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam predneseným v konaní. 13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 47,96 Eur titulom cestovných výdavkov. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a súčasne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K predmetu sporu uviedol, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody z nezákonného úradného rozhodnutia, ktorá škoda predstavuje záväzok MUDr. Z. C. a Ing. K. K. uhradiť trovy právneho zastúpenia, ktorým tieto vznikli v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, ako aj v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie zrušené (konanie o mimoriadnom dovolaní na NS SR). Pokiaľ ide o závery okresného súdu týkajúce sa aktívnej legitimácie žalobcu, existencie nároku na náhradu škody, jeho závery sú nesprávne a nezodpovedajú právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. S poukazom na ust. § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka dal do pozornosti, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sú podporne použiteľné pre všetky právne vzťahy neupravené osobitným predpisom za podmienky, že osobitná právna úprava nezakazuje postúpenie takéhoto nároku. Osobitným právnym predpisom upravujúcim zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého právne vzťahy neupravené týmto zákonom, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia postupcovia MUDr. Z. C. a Ing. K. K. nárok na náhradu škody, ktorého vznik bol založený zrušením osvedčenia o dedičstve sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012, ako rozhodnutia nezákonného postúpili na postupníka, žalobcu, ktorý sa tak stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby vo veci samej. Nárok na náhradu škody, ktorý postupcom vznikol, v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a ktorý predstavuje trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené na bránenie ich práv, nie je osobitným predpisom a ani zákonným ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka vylúčený z postúpenia, a preto postúpeniu nebráni ani jedna zo zákonom vymedzených skutočností. Predmetom postúpenia bol konkrétny, presne identifikovateľný nárok proti štátu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, ktorému zodpovedá povinnosť úhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.100,08 Eur. Odvolateľ tvrdil, že existenciu nároku na náhradu škody mal súd vykonaným dokazovaním preukázanú, a preto ak by skutkové zistenia vyhodnotil správne, nemohol by vysloviť: „právny titul na náhradu škody (t. j. pohľadávku) právnym predchodcom žalobcu chýbal a nebol preukázaný“. Uvedené tvrdenie súdu je nesprávne, nakoľko právnym titulom vzniku nároku na náhradu škody bolo účelné vynaloženie trov konania, ktoré vznikli v konaniach, v ktorých došlo k nezákonnému rozhodnutiu, ako aj v konaní, v ktorom došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia (§ 18 zákona č. 514/2003 Z. z.), v ktorých sa dotknuté osoby domáhali ochrany svojich práv. Táto skutočnosť bola nesporná, a preto nemôže byť správne ani tvrdenie súdu, že právnym základom nároku, z ktorého mala vzniknúť škoda, je zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom (postupník) a MUDr. Z. C. (postupca) vo výške 964,32 Eur a Ing. K. K. (postupca) vo výške 135,76 Eur. Zmluva o postúpení pohľadávky (nároku) medzi žalobcom a MUDr. Z. C. a Ing. K. K. predstavuje len záväzkový vzťah medzi postupcom a postupníkom, titulom ktorého došlo k zmene na strane osoby poškodenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorú zmenu zákon nevylučuje, nie však k zmene právneho základu zodpovednostného nároku, z ktorého škoda vznikla. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení je osobou poškodenou nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci nielen osoba týmto rozhodnutím priamo dotknutá, ale aj tá, ktorá vstúpila do jej práv a povinností titulom prevodu alebo prechodu práv a povinností. V nadväznosti na uvedené platí, že postúpením (pohľadávky) sa nárok na náhradu škody, teda jeho podstata nemení, mení sa iba osoba na strane poškodeného, preto súdom vyslovený záver, podľa ktorého osoba žalobcu nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby, je záverom nesprávnym. Ku konštatovanej neexistencii pohľadávky odvolateľ uviedol, že záväzok právnych predchodcov žalobcu vznikol titulom povinnosti hradiť vyčíslené trovy právneho zastúpenia, ktoré reálne vznikli. Tým, že došlo k postúpeniu tohto nároku osobe žalobcu a ich následnej úhrade jeho osobou, došlo k naplneniu všetkých obligatórnych zákonných predpokladov, zakladajúcich existenciu predmetného nároku na náhradu škody. S poukazom na § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré vznikli v konaní, výsledkom ktorého bolo nezákonné rozhodnutie, v uvedenom prípade teda aj trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky MS SR. Trovy právneho zastúpenia, účelne vynaložené na bránenie práva sú zákonom priznané do nároku na náhradu škody, ktorú si poškodený voči štátu uplatňuje, a to bez ohľadu na to, či sú tieto uplatnené osobou, ktorá svoje postavenie nadobudla prevodom práv existujúceho nároku (zmluva o postúpení pohľadávky). V prípade existencie nároku na náhradu škody je úvaha súdu, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom, nesprávna. Súd mal preukázanú výšku trov právneho zastúpenia v konaní, výsledkom ktorého bolo nezákonné rozhodnutie, a preto bolo jeho povinnosťou skúmanie dôvodnosti tejto výšky vo vzťahu k ich účelnosti. 15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 18. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 19. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov prichádza do úvahy za splnenia zákonných predpokladov, a to a) nezákonné rozhodnutie, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Všetky predpoklady musia byť splnené súčasne, inak základ nároku nie je daný. 20. V konaní bolo preukázané, že uznesením NS SR sp. zn. 7MCdo 7/2013 zo dňa 17.06.2014 v dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K. bolo osvedčenie o dedičstve zrušené, pretože pri prejednaní dedičstva bola K. C. odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa s ňou nekonalo ako s účastníčkou dedičského konania. Žalobca tvrdil, že pokiaľ by súd (súdny komisár) postupoval v súlade so zákonom, nedošlo by k potrebe ďalších nákladov (právne služby advokáta) na strane jeho právnych predchodcov (MUDr. Z. C. a Ing. K. K.), nakoľko o ich nároku by sa rozhodlo priamo v dedičskom konaní, prípadne v sporovom konaní, na ktoré by boli odkázaní, čo je de facto stav, ktorý nastal v súčasnej dobe, po zrušení nezákonného Osvedčenia o dedičstve. K. C., dotknutá dedička sa domáhala svojich práv oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka v konaní žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 27.03.2013, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 14C/100/2013 a ktoré konanie súd prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn. 15D/460/2014. V priebehu konania K. C. zomrela, preto súd v konaní 14C/100/2013 pokračoval s jej právnymi nástupcami - dedičmi MUDr. Z. C. (právna predchodkyňa žalobcu) a S. C.. Okrem právnych nástupcov K. C. sa svojich práv podľa § 485 Občianskeho zákonníka v uvedenom konaní domáhal aj Ing. K. K., právny predchodca žalobcu. Právne služby advokáta Mgr. Michala Grošafta vyúčtované MUDr. Z. C. a Ing. K. K. v celkovej sume 1.100,08 Eur boli realizované podľa žalobcu za účelom ochrany práv dedičov po poručiteľke E. H., rod. K.. Dňa 01.10.2014 došlo medzi žalobcom a MUDr. Z. C., ako aj medzi žalobcom a Ing. K. K. k uzavretiu Dohody o bezodplatnom prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky voči štátu titulom nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27D/238/2012 a Notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notárky pod sp. zn. Dnot 234/2012, a to konkrétne Osvedčením o dedičstve zo dňa 13.02.2013. 21. Pri takto zistenom skutkovom stave odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že námietky z odvolania nie sú dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. Zodpovedá stavu veci konštatovanie okresného súdu, že ku dňu uzavretia Dohody o prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky, t. j. ku dňu 01.10.2014 právny titul na náhradu škody (pohľadávku) právnym predchodcom žalobcu chýbal a nebol preukázaný. Podmienka existencie pohľadávky v danom prípade teda splnená nebola. V dôsledku tohto stavu (postúpenie neexistentnej pohľadávky) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nemohlo byť žalobcovi priznané. 22. Odvolací súd zhodne s okresným súdom teda dospel k záveru, že vykonané dokazovanie nepreukázalo dôvodnosť podaného návrhu vo vzťahu k žalovanému. Úvahy okresného súdu neboli ľubovoľné, vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré boli v konaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané. Naviac okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podané odvolanie zo strany žalobcu nespochybnilo závery okresného súdu, a odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od ich vyhodnotenia súdom prvej inštancie. Ďalšie dôvody zo strany odvolacieho súdu by boli len opakovaním vecne správnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 23. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách prvoinštančného konania, ktoré zohľadňuje fakt, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí plná náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).