Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115225455 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115225455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: D.A.S. Rechtusschutz AG, so sídlom Hernalser Gurter 17, 1170 Viedeň, Rakúska republika, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky D.A.S. Rechtusschutz AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Prievozská 4C, 821 09 Bratislava, IČO: 47 250 569, proti žalovanému: K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX L., o zaplatenie sumy 192,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/392/2015-49 zo dňa 31.01.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/392/2015-49 zo dňa 31.01.2017, v druhej vete výroku, v ktorej súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,68 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 60,68 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia, zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Žilina č. k. 6C/392/2015-49 zo dňa 31.01.2017 n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri aplikácii ust. § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 131,98 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (veta prvá výroku). V časti o zaplatenie sumy 60,68 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 60,68 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia, zamietol (veta druhá výroku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 37 % (veta tretia výroku). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z poistnej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 10.02.2011 uzatvorili poistnú zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo poistenie ochrany práv a poistenie ochrany práv pri bývaní so začiatkom poistenia dňa 11.02.2011, s poistným obdobím jeden rok a poistnou sumou 17.000,00 Eur. Ročné poistné bolo stanovené na sumu 182,00 Eur, z čoho suma 165,00 Eur sa vzťahovala k poisteniu ochrany práv a suma 17,00 Eur k poisteniu ochrany práv pri bývaní. Žalovaný sa zaviazal ročné poistné uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 15,17 Eur. Listom zo dňa 26.04.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného spolu vo výške 197,21 Eur splatného k 11.04.2012. Súčasne žalovaného poučil, že ak dlžné poistné neuhradí do jedného mesiaca od doručenia výzvy, dôjde zo zákona k zániku poistenia. Predmetná výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 02.05.2013. Oznámenie, že poistná zmluva zanikla dňa 02.06.2013 pre nezaplatenie poistného v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka realizoval žalobca listom zo dňa 12.06.2013 adresovaným žalovanému. Súčasne v ňom vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 207,83 Eur za obdobie od 11.04.2012 do 02.06.2013. Listom zo dňa 20.02.2014 označeným ako „predžalobná upomienka“ žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného za obdobie od 11.05.2012 do 02.06.2013 spolu vo výške 192,66 Eur. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe poistnej zmluvy č. 5003751 zmluvný vzťah, z ktorého vyplývala povinnosť žalovaného ako poistníka uhradiť dohodnuté ročné poistné vo výške 182,00 Eur v mesačných splátkach vo výške 15,17 Eur a povinnosť žalobcu v prípade vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovanému dohodnuté poistné plnenie. Zo žalobcom uvedených skutočností, ktoré žalovaný v priebehu konania nijako nerozporoval, mal súd prvej inštancie tiež preukázané, že žalovaný neuhradil poistné vo výške 197,21 Eur, a preto ho žalobca v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyzval na jeho úhradu pod následkom zániku poistenia. Nakoľko žalovaný poistné neuhradil žalobcovi do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená dňa 02.05.2013, poistenie, v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo. Napriek zániku poistenia však žalobcovi prináleží právo na zaplatenie poistného za obdobie do zániku poistenia, a to vo výške 192,66 Eur za obdobie od 11.05.2012 do 02.06.2013, na ktorého úhradu žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 20.02.2014. 4. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je nárokom z poistnej zmluvy, ktorú strany uzavreli podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú uzatvoril žalobca ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd preto musel ex offo v zmysle ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa preskúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 192,66 Eur, nie je premlčané. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 20.08.2015, jeho právo zaplatenie sumy 60,68 Eur, ktorú sumu predstavujú mesačné splátky poistného vo výške 15,17 Eur splatné ku dňu 11.05.2012, ku dňu 11.06.2012, ku dňu 11.07.2012 a ku dňu 11.08.2012 (t.j. 4x 15,17 Eur = 60,68 Eur), je premlčané. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jednotlivých mesačných splátok poistného žalobcovi uplynula v dňoch 11.05.2015, 11.06.2015, 11.07.2015 a 11.08.2015. Okresný súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,68 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 60,68 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia zamietol. 5. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 131,98 Eur, však súd žalobe žalobcu, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 131,98 Eur. Žalobcovi okrem práva na zaplatenie sumy 131,98 Eur vzniklo aj právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých mesačných splátok poistného dňom nasledujúcim po 11. dni príslušného kalendárneho mesiaca v sledovanom období (t.j. dňom 12.09.2012; 12.10.2012; 12.11.2012; 12.12.2012, 12.1.2013; 12.2.2013; 12.03.2013; 12.04.2013 a 12.05.2013). V období od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 % a v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,50 % (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 15,17 Eur od 12.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 15,17 Eur od 12.4.2015 do zaplatenia a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,62 Eur od 12.5.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 13.07.2013 a vo výške 5,50 % ročne, súd mu viazaný rozsahom žaloby s poukazom na ust. § 216 ods. 1 CSP priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 131,98 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 6. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. Konštatoval, že keďže žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 131,98 Eur s príslušenstvom (čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 68,50 % z predmetu konania) a v časti o zaplatenie sumy 60,68 Eur s príslušenstvom súd jeho žalobu zamietol (čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,50 % z predmetu konania), vychádzajúc z ust. § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31 % (t.j. 68,50 % - 31,50 % = 37 %), o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v druhej vete výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 60,68 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne z uvedenej sumy od 13.07.2013 do zaplatenia a vyhovenia žaloby v predmetnej časti a tiež zmeny v tretej vete výroku o trovách konania tak, že žalobcovi bude priznaná voči žalovanému plná náhrada trov konania. 8. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nesprávne určil dátum splatnosti poistného a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval premlčanie časti práva žalobcu v dôsledku nesprávneho určenia dátumu splatnosti poistného. Odvolateľ sa stotožnil s názorom okresného súdu, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou. Nestotožnil sa však s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k premlčaniu časti jeho práva uplatneného žalobou, konkrétne štyroch mesačných splátok poistného vo výške 15,17 Eur a tomu zodpovedajúcemu nároku na úroky z omeškania v zákonnej výške, prezentovanom v napadnutom rozhodnutí. V poistnej zmluve č. 5003751 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.02.2011 bola dohodnutá ročná výška poistného v sume 182,00 Eur. Žalovaný bol povinný poistné uhrádzať v mesačných splátkach po 15,17 Eur. Splatnosť poistného sa riadila všeobecnými poistnými podmienkami žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy (ďalej len „VPP“). Podľa článku 11 ods. 4 VPP v prípade, že sú v poistnej zmluve dojednané splátky bežného poistného, považuje sa bežné poistné za splatné dňom splatnosti poslednej splátky bežného poistného. Všeobecné poistné podmienky boli žalovanému známe. Splatnosť poistného za prvé poistné obdobie trvajúce od 11.02.2011 do 10.02.2012 nastala v súlade s VPP žalobcu dňa 11.01.2012, t.j. dňom poslednej - dvanástej splátky bežného poistného. Žalovaný poistné za prvé poistné obdobie uhradil v plnej výške a v lehote jeho splatnosti. Z uvedeného dôvodu poistenie pokračovalo v ďalšom poistnom období od 11.02.2012 do 10.02.2013. Splatnosť poistného za druhé poistné obdobie nastala v súlade s VPP žalobcu dňa 11.02.2013. Žalovaný poistné za druhé poistné obdobie neuhradil v plnej výške a v lehote jeho splatnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 26.04.2013 zaslal žalovanému výzvu na jeho zaplatenie. Keďže žalovaný napriek tejto výzve dlžné poistné žalobcovi neuhradil, došlo k zániku poistnej zmluvy v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 9. Podstatou odvolania žalobcu je spornosť dátumu splatnosti poistného za ďalšie (druhé) poistné obdobie. Žalobca s poukazom na znenie článku 11 ods. 4 VPP tvrdil, že splatnosť (celého) poistného za druhé poistné obdobie nastala dňa 11.01.2013. Od tohto dátumu začala plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu na súde. Premlčacia lehota neplynie pre každú (jednotlivú) splátku poistného osobitne, tak ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd. Žalobca doručil žalobu na príslušný súd dňa 20.08.2015, a preto jeho nárok na zaplatenie dlžného poistného nemôže byť ani sčasti premlčaný. Okrem toho okresný súd pred vydaním platobného rozkazu dňa 16.09.2015 plynutie premlčacích lehôt podľa § 5b ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa neskúmal a tento vydal v zmysle žaloby žalobcu. Platobný rozkaz bol následne zrušený iba z dôvodu jeho nedoručenia žalovanému do vlastných rúk. Okresný súd Žilina následne bez ďalších výziev na doplnenie podania (napríklad výzvy na zdôvodnenie výšky uplatneného nároku s ohľadom na plynutie premlčacích lehôt) vydal vo veci rozsudok, v ktorom konštatoval premlčanie časti práva žalobcu. S takýmto procesným postupom súdu prvej inštancie však žalobca nesúhlasil. Poukázal pritom na ust. § 161 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je súd kedykoľvek počas konania povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (tzv. procesné podmienky). Ak v uvedenom prípade zo žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 20.08.2015, nebol súdu prvej inštancie zrejmý dátum splatnosti poistného, žalobca má za to, že tento nedostatok žaloby (vecnej procesnej podmienky konania) bolo možné v konaní odstrániť činnosťou súdu a to postupom v zmysle ust. § 161 ods. 3 CSP. Okresný súd Žilina mal teda vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania - teda vyzvať žalobcu, aby zdôvodnil výšku uplatneného nároku s ohľadom na plynutie premlčacích lehôt. 10. Žalobca ďalej uviedol, že termín splatnosti bežného poistného riešil vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR, napr. vo svojom rozhodnutí 2Obdo/7/2008 zo dňa 10.08.2008, z ktorého vyplýva, že splatnosť bežného poistného nastáva (v prípade, ak je plnenie poistného rozdelené na niekoľko splátok) dňom poslednej splátky bežného poistného; a to aj bez toho, že by to muselo byť medzi poistiteľom a poistníkom písomne dohodnuté (tzv. dohoda o posune splatnosti dohodnutého plnenia). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že splatnosť pohľadávky vo všeobecnosti, teda aj splatnosť bežného poistného, znamená vlastnosť veriteľovej pohľadávky (teda aj poistného), spočívajúca v tom, že od označeného času môže veriteľ od dlžníka požadovať splatenie jeho dlhu a ak to dlžník neurobí, môže sa veriteľ domáhať ochrany svojho práva na súde bez toho, aby súd mohol označiť jeho žalobu za predčasne podanú. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Z ust. § 565 Občianskeho zákonníka arg. a contrario vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou každej dohody o plnení v splátkach je zároveň aj dohoda o posune splatnosti dohodnutého plnenia. S výnimkou prípadov uvedených v prvej vete ust. § 565 Občianskeho zákonníka sa veriteľ nemôže domáhať celého dohodnutého plnenia, ale vždy iba jeho splatnej časti (splátky). Celého plnenia sa tak veriteľ môže domáhať až v čase splatnosti poslednej dohodnutej splátky. Z uvedeného vyplýva, že ak si zmluvné strany dohodli platenie poistného v štvrťročných splátkach, právnym dôsledkom uzavretia takejto dohody je vždy aj dohoda o posune splatnosti platenia poistného, a to aj bez toho, že k jej obsahu neoddeliteľne patrí, aby to muselo byť v dohode expressis verbis uvedené. 11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej v druhej vete výroku, v ktorej súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,68 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 60,68 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia zamietol, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (veta tretia výroku), ako vecne správny potvrdil. 13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd nezistil v postupe prvoinštančného súdu ani vady v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP. 15. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený žalobou z poistnej zmluvy č. 5003751, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 10.02.2001. K žalobe bola pripojená spomínaná zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán, výzva na zaplatenie poistného adresovaná žalovanému dňa 26.04.2013 s dokladom o jej doručení adresátovi dňa 02.05.2013, a tiež ďalšie zásielky žalobcu adresované žalovanému, konkrétne oznámenie o zániku poistnej zmluvy a o výške dlžného poistného zo dňa 12.06.2013 a predžalobná výzva na zaplatenie dlžného poistného vo výške 192,66 Eur zo dňa 20.02.2013, bez dokladu o ich doručení adresátovi. Všeobecné poistné podmienky, na ktoré odvolateľ poukazoval až vo svojom opravnom prostriedku, však do spisu neboli žalobcom pripojené počas celého konania (tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho). 16. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Zároveň je ale potrebné zdôrazniť, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemusí súd prihliadnuť, ak ich strana v neuplatní v spore včas (§ 153 CSP). V spotrebiteľskom spore môže len spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 17. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 18. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. 19. Žalobca v podanej žalobe a ani v priebehu prvoinštančného konania (do vyhlásenia rozsudku vo veci samej) nárok uplatnený žalobou neodôvodnil aplikáciou článku 11 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok, ktoré mali byť súčasťou zmluvy. S poukazom na to, že za danej situácie neboli splnené podmienky ust. § 366 CSP, tento prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, už žalobca nemohol použiť a odvolací súd naň ani neprihliadal. Navyše ani v štádiu odvolacieho konania odvolateľ predmetné Všeobecné poistné podmienky nepredložil do súdneho spisu. Vzhľadom na popísanú procesnú situáciu odvolací súd splatnosť poistného nemohol ustáliť inak, než ako to učinil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. 20. Tak ako to správne konštatoval v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia, vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený poistnou zmluvou zo dňa 10.02.2011, spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za danej situácie bol teda súd povinný ex offo v zmysle ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa skúmať, či žalobou uplatnené právo nie je premlčané. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd až dňa 20.08.2015, okresný súd dospel k správnemu záveru, že právo žalobcu na zaplatenie sumy 60,68 Eur, ktorá pozostáva z mesačných splátok poistného vo výške 15,17 Eur splatných k 11.05.2012, k 11.06.2012, k 11.07.2012 a k 11.08.2012, je premlčané. S poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka pri aplikácii § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia lehota na uplatnenie jednotlivých mesačných splátok poistného uplynula dňa 11.05.2012, 11.06.2012, 11.07.2015 a 11.08.2015. 21. Zákon nevylučuje, aby si účastníci poistnej zmluvy dojednali platenie bežného poistného v splátkach. Plnenie dlhu v splátkach je v podstate plnením po častiach s tým, že výška a splatnosť jednotlivých splátok je vopred určená. Dlh je vlastne rozdelený na niekoľko častí, ktoré sa postupne samostatne stávajú splatné. Záväzok zaniká postupne tak, ako sú stanovené splátky. Omeškanie dlžníka sa posudzuje u každej splátky samostatne. U čiastočného plnenia sa jedná o rozloženie jedného predmetu plnenia (bežného poistného), ktorý mal byť splnený jednorazovo, do častí, ktorých plnením dlh postupne zaniká a splnením poslednej časti zaniká celý. Rozdelením bežného poistného za jedno poistné obdobie (napr. jeden rok) na splátky nedochádza k rozdeleniu poistného obdobia na kratšie časové úseky. Poistné platené za poistné obdobie sa považuje za opakované plnenie, ktoré sa spláca v splátkach rozpočítaných na príslušné poistné obdobie. V prípade, ak v poistnej zmluve nebola dojednaná strata výhody splátok, ak poistník nezaplatí niektorú splátku poistného, pre premlčanie jednotlivých splátok platí ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Premlčacia doba každej splátky začína plynúť odo dňa jej splatnosti. 22. Nedôslednosť prvoinštančného súdu, ktorý v spotrebiteľskej veci pri rozhodovaní o vydaní platobného rozkazu opomenul aplikovať ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bola odstránená jeho rozhodnutím o zrušení tohto rozhodnutia (uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 6C/392/2015-38 zo dňa 24.10.2016). Hmotnoprávne i procesné ustanovenia právnych predpisov chrániace spotrebiteľa v záväzkových vzťahoch i v civilnom sporovom konaní patria k realite európskeho i slovenského vnútroštátneho práva, o ktorej si už snáď nik nedovolí pochybovať. Ak teda aj došlo k pochybeniu súdu v uvedenom smere, následne spotrebiteľský spor prebehol v súlade so zákonom. Odvolávanie sa žalobcu na tento nezákonný postup súdu preto neobstojí. 23. Nedôvodnou je i námietka odvolateľa o tom, že okresný súd bol povinný postupovať v súlade s ust. § 161 ods. 3 CSP a vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania tak, aby zdôvodnil výšku uplatneného nároku s ohľadom na plynutie premlčacích lehôt. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej a tieto boli v súdenej veci splnené. Z ust. § 150 CSP vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca uviedol v žalobe podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto spore. Zároveň v žalobe označil a pripojil k nej listiny na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie nebol v danom prípade povinný postupovať v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP. Predmetné ustanovenie totiž slúži len na zmiernenie následkov situácie, keď strana sporu povinnosť tvrdiť (výnimočne) z objektívnych dôvodov splniť nevie, pretože určitú relevantnú skutočnosť nepozná, hoci ju pozná protistrana. Hovoríme, že strana trpí informačných deficitom. To ale nie je prípad žalobcu v prejednávanej veci. Žalobcovi bol známy obsah ním vydaných všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa vo svojom opravnom prostriedku odvolával, no tieto tak v štádiu prvoinštančného, ako i odvolacieho konania, súdu nepredložil. Za takéhoto stavu je žalobca povinný znášať dôsledok neunesenia dôkazného bremena, čo má za následok jeho čiastočný neúspech v spore. 24. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo/7/2008 zo dňa 10.08.2008, odvolací súd poznamenáva, že v tomto smere judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je jednotná. Ako príklad uvádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Obo 113/2000, z ktorého vyplýva, že poistné, ktoré je rozdelené do splátok je splatné až splatnosťou poslednej splátky, a naopak rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obo 83/2004, podľa ktorého je poistné, ktoré bolo rozdelené do splátok splatné už splatnosťou prvej splátky. Je však potrebné, že každý spor súd posudzuje individuálne a pri jeho meritórnom rozhodovaní vychádza z dôkazov produkovaných stranami v spore. Pri neunesení dôkazného bremena žalovaným (pozri bod 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia), platí preto argumentácia odvolacieho súdu uvedená vyššie. 25. Okresný súd teda postupoval správne, keď pri aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s použitím § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 60,68 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % z uvedenej sumy počítaných od 13.07.2013 zamietol. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej (t.j. v druhej vete výroku) ako vecne správny potvrdil. 27. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta tretia výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedených. 28. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (veta prvá výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 30. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016. 31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).