Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230764 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115230764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N., P. XXX, 2/ WESTON PRAHA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Jelenia 1, IČO: 35 895 519, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, proti žalovaným: 1/ U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N., U. XXXX/XX, 2/ S. P., nar. X.X.XXXX, bytom N., Y. H. XXXX/XX, obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Teréziou Ďatkovou, so sídlom N. P. XX, o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/478/2015-83 zo dňa 19. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol v celom rozsahu. Z hľadiska procesného postupu vychádzal z nepripustenia zmeny žaloby (na peňažné plnenie - iné právo), ktorú predniesli žalobcovia na pojednávaní. Konštatoval, že výsledky dovtedajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Následne pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe na uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu určitého obsahu, ktorá je osobitným typom žaloby. Splnenie takej povinnosti môže vyplývať zo zákona alebo z právnych vzťahov. 2. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd uviedol, že zo zákona predmetná povinnosť pre žalovaných nevyplýva. Žalobca 1/ a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili písomnú zmluvu o spolupráci dňa 21.5.2012, v rámci ktorej bez pochybností prejavili svoju vôľu, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom (predovšetkým § 566 a § 642). Žalobca 1/ sa zaviazal vyvíjať (i) sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja nehnuteľností (už ako rozparcelovaných stavebných pozemkov) v spoluvlastníctve žalovaných. Priamo z textu zmluvy (bod 2.3) vyplývalo, že plná moc udelená pre žalobcu 1/ sa nevzťahuje na uzavretie kúpnych zmlúv na jednotlivé pozemky. Výslovne si zmluvné strany v bode 3.6. zmluvy dohodli aj oprávnenia v rámci rokovaní s tretími osobami. 3. Z právneho hľadiska okresný súd zdôraznil, že zmluva o sprostredkovaní patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodená od mandátnej zmluvy, ale nie je zmluvou o zastúpení. Bolo vecou zmluvných strán, do akej miery si upravili vzájomné práva a povinnosti, pričom bezprostredne zo zmluvy o spolupráci nevyplývala povinnosť žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom, ktorého zabezpečí žalobca 1/ (na tento účel mohla slúžiť napr. zmluva o budúcej zmluve). Okresný súd vyslovil, že žalovaní neporušili neuzatvorením kúpnej zmluvy predloženej žalobcom 1/ s treťou osobou (žalobca 2/) žiadnu povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy o spolupráci z 21.5.2012. Podľa okresného súdu vlastník nemá povinnosť vec predať a proti jeho vôli ho nemožno nútiť s vecou nakladať. Povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu teda žalovaným 1/ a 2/ nevyplýva ani z právneho vzťahu, preto žalobcom nesvedčí žiadne oprávnenie, na základe ktorého by sa mohli domáhať uzavretia požadovanej kúpnej zmluvy. Osobitne žalobcovi 2/ zo zmluvy o spolupráci zo dňa 21.5.2012 nevyplývajú (vôbec) žiadne oprávnenia. Nadväzne žalobcovia 1/ a 2/ nie sú v súdenej veci aktívne legitimovaní na uplatňovanie požadovaného nároku. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešní žalovaní 1/ a 2/ majú právo na ich náhradu v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali spoločné odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali porušenie práva na spravodlivý proces, keďže okresný súd až na nariadenom pojednávaní vyslovil právny názor, že „žaloba je podľa § 138 CSP zjavne nedôvodná a vyzval žalobcov, aby ju vzali späť“. Pred nariadením pojednávania však okresný súd žalobcov na takýto názor neupozornil. Žalobcovia uviedli, že v danej veci prichádzala do úvahy okrem „žaloby na uloženie povinnosti aj žaloba na zaplatenie“, preto požiadali po vyslovení názoru okresného súdu o odročenie pojednávania za účelom kvalifikovaného písomného návrhu na pripustenie zmeny žaloby; tomu zo strany súdu vyhovené nebolo. Podľa § 125 ods. 1 CSP je zrejmé, že podanie (aj návrh zmeny žaloby) je možné urobiť len písomne, pričom postupom okresného súdu bola táto možnosť žalobcom znemožnená. 6. Z vecnej stránky žalobcovia poukazovali na to, že predmetom a účelom zmluvy o spolupráci z 21.5.2012 medzi žalobcom 1/ a žalovanými bol prevod pozemkov vo vlastníctve žalovaných na tretie osoby, v ktorej súvislosti mal vykonať žalobca 1/ viaceré činnosti. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že žalovaní z predaja pozemkov získajú sumu 26,50 eur za m2 a rozdiel medzi touto sumou a trhovou cenou, za ktorú budú pozemky predané záujemcom/kupujúcim, prináleží žalobcovi 1/. Hoci do súčasnosti bolo predaných viacero pozemkov („žalovaní sa obohatili o sumu 176.124 eur“) a predmetný spôsob vzájomného vyrovnania medzi žalobcom 1/ a žalovanými bol dohodnutý za každý jednotlivý predaj, žalovaní žalobcovi 1/ doteraz nič nevyplatili. Odvolatelia opakovane tvrdili, že žalobca 1/ splnil všetky svoje povinnosti zo zmluvy o spolupráci, naproti tomu žalovaní niektoré rozparcelované stavebné pozemky v rozpore so zmluvou previedli na seba. 7. Žalobca 1/ svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o spolupráci so žalovanými, ktorá, hoci má v niektorých častiach charakter zmluvy o sprostredkovaní, nie je typickou sprostredkovateľskou zmluvou, lebo žalobca 1/ sa zaviazal aj na vykonávanie iných činností ako len samotného sprostredkovania. Jeho odplata teda nebola dohodnutá iba za sprostredkovanie predaja. Žalobca 2/ je ako strana sporu „uvedený z opatrnosti“, keďže vystupuje ako záujemca - kupujúci v kúpnej zmluve, ktorej uzavretia sa žalobcovia domáhajú. 8. Odvolatelia poukazovali tiež na to, že ak by žalovaní nemali povinnosť uzavrieť žalobcom 1/ sprostredkovanú zmluvu, zmluva o spolupráci „by nemala absolútne žiadnu logiku“. Žalovaní by totiž nemuseli zmluvu/zmluvy uzavrieť, ale žalobca 1/ by mal povinnosť vykonávať všetky činnosti, na ktoré sa zaviazal. Podľa odvolateľov je zrejmé, že toto nebol účel a zmysel dotknutej zmluvy. Vo všeobecnej rovine odkazovali na názor Ústavného súdu SR, ktorý (v inej veci) konštatoval, že interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe porovnateľná s výkladom právnych predpisov. 9. Žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedli, že priznanie práva žalobcovi 1/ domáhať sa, aby žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu so žalobcom 2/, pričom prevažná časť kúpnej ceny by bola vyplatená priamo žalobcovi 1/ (ktorý navyše ani nepreukázal splnenie vlastných zmluvných povinností zo zmluvy o spolupráci), by bolo zásahom do vlastníckych práv žalovaných. Stotožňovali sa so záverom okresného súdu, že žalobcom nesvedčí hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa uzavretia kúpnej zmluvy. Povinnostiam žalobcu 1/ zo sprostredkovateľskej zmluvy (zmluvy o spolupráci) totiž nezodpovedá povinnosť žalovaných uzavrieť sprostredkovanú zmluvu, ale povinnosť zaplatiť províziu za vykonanie činností žalobcovi 1/; jej splatnosť je však podmienená až prevodom všetkých nehnuteľností. Rovnako ani zo zákona nevyplýva povinnosť žalovaných uzavrieť žalobcom 1/ sprostredkovanú zmluvu. Nadväzne žalovaní zhodnotili, že protistrana si povinnosť zaplatiť províziu nesprávne zamieňa za povinnosť uzavrieť sprostredkovávané zmluvy. Tú nemožno zo zmluvy medzi žalobcom 1/ a žalovanými vyvodiť ani výkladom, keďže jednak kúpna cena mala byť výsledkom dohody medzi žalovanými, žalobcom 1/ a záujemcami o kúpu, a jednak vyplatená mala byť žalovaným ako predávajúcim, a nie žalobcovi 1/. 10. Žalovaní poukazovali na to, že z odvolania i záujmu protistrany zmeniť žalobu vyplýva záujem žalobcu 1/ získať províziu podľa zmluvy o spolupráci. Pokiaľ sa žalobca 1/ domáha uzavretia kúpnej zmluvy, vie presne vymedziť kúpnu cenu, resp. jej časť, ktorú by mal získať (368.198 eur), ale v momente, keď chce zmeniť žalobu, už nie je schopný výšku provízie uviesť. V tejto spojitosti žalobcovia dávali do pozornosti, že súdny poplatok za žalobu o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu činil 99,50 eur, ale v prípade domáhania sa nároku na províziu by išlo o 6 % z požadovanej čiastky. Z uvedeného je zrejmé, že podanie žaloby bolo len účelové. 11. Žalovaní mali za to, že v priebehu konania nebolo porušené právo žalobcov na spravodlivý súdny proces. Zdôraznili, že vo všeobecnosti žalobca nemá nárok na zmenu žaloby; so zmenou musí súhlasiť súd, pričom v konkrétnostiach súdenej veci požadovaná zmena nemala podklad vo výsledkoch dovtedajšieho dokazovania/konania. Dodali, že zákonodarca úpravou ustanovení o podaniach strán nemal v úmysle vylúčiť možnosť uskutočnenia podania aj ústne do zápisnice. Napokon, žalobcovi 1/ nič nebránilo domáhať sa zaplatenia provízie od žalovaných v inom súdnom konaní. 12. Na opísané vyjadrenie žalovaných už žalobcovia v odvolacom konaní nereagovali. 13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. Žalobcovia vymedzili dva zásadné odvolacie dôvody, ktoré sa však navzájom vylučujú. Pokiaľ tvrdia, že im bolo odňaté právo zmeniť posudzovanú žalobu na žalobu o zaplatenie, potom je zrejmé, že nimi uplatňovaný nárok na uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu (pripojenú k žalobe) sami nepovažujú za dôvodný. Naopak, pokiaľ tvrdia, že žalovaných zaťažuje povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, nie je významná zmena žaloby, lebo tá smerovala k inému nároku. Ani samotní odvolatelia pritom nespochybňujú, že oba tvrdené nároky (1. na uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom 2/; 2. na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi 1/ províziu) súčasne popri sebe neobstoja. 15. Náležite (proti)argumentujú žalovaní, že žalobca v sporovom civilnom konaní vo všeobecnosti nemá nárok na pripustenie/akceptovanie návrhu zmeny žaloby. Z daného hľadiska je rozhodujúcim výslovné a jednoznačné konštatovanie okresného súdu v napadnutom rozsudku (záver bodu 5. jeho odôvodnenia), že zmenu žaloby nepripustil z toho titulu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Dotknutý záver - bez ohľadu na to, že ho žalobcovia odvolaním ani nenapádajú - nie je preskúmateľný odvolacím súdom. 16. Okresnému súdu možno čiastočne vytknúť, že uznesenie o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby na pojednávaní dňa 19.10.2016 ústne neodôvodnil tak jednoznačne (čo je zrejmé zo zvukového záznamu tohto úkonu súdu), ako to učinil vo vyššie spomínanej časti písomného vyhotovenia rozsudku. Pokiaľ však okresný súd v konečnom dôsledku výslovne deklaroval svoje stanovisko nepripustiť zmenu žaloby o uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom 2/ na žalobu o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť províziu žalobcovi 1/, bolo by úplne kontraproduktívne a samoúčelné z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 z 21.4.2015) prikladať predmetnej nedôslednosti osobitnejší význam. Ani po eventuálnom zrušení napadnutého rozsudku by totiž v danej otázke nedošlo k inému výsledku, aký rezultoval z aktuálneho, resp. doterajšieho postupu okresného súdu. 17. V nadväznosti na konštatované nie je potrebné bližšie sa zaoberať súvislosťami nutnosti vykonania len písomného podania, alebo prípustnosti vykonania podania aj ústne do zápisnice, či polemikou o tom, že zjavnú neopodstatnenosť žaloby (§ 137 CSP) je prípustné konštatovať i na pojednávaní, alebo k uvedenému musí dôjsť najneskôr na predbežnom prejednaní žaloby. 18. Rovnako neopodstatnená je tiež „druhá“ odvolacia námietka žalobcov. Žalobcovia len veľmi všeobecne tvrdia, že žalovaní sú povinní uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom, ktorého žalobca 1/ zabezpečí (v konkrétnostiach súdenej veci žalobca 2/). Neuvádzajú žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy o spolupráci z 21.5.2012, ktoré by takúto povinnosť žalovaných definovalo; a už vôbec nie vo forme, že kúpna cena (resp. jej rozhodujúca časť) bude vyplatená priamo žalobcovi 1/, ako to žalobcovia požadujú v kúpnej zmluve priloženej k žalobe. 19. Obdobne žalobcovia neoznačujú žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by kreovalo ich tvrdené oprávnenie domáhať sa voči žalovaným uloženia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. „Doplňujúca argumentácia“ o spôsobe, či metodike výkladu vôle prejavenej v právnych úkonoch alebo o vyváženosti zmluvných vzťahov (minimálne) vykazuje znaky účelovosti so snahou zahmlievať podstatu sporu medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ a 2/. Tá jednoznačne spočíva v nárokovaní si žalobcu 1/ na províziu zo zmluvy o spolupráci. Napokon, aj tvrdenia odvolateľov - prioritne žalobcu 1/ - v odvolaní smerujú k domáhaniu sa zaplatenia peňažnej čiastky. Nakoľko však svoju žalobu takýmto spôsobom nevymedzili a jej zmena v priebehu konania pripustená nebola, musí byť posudzovaná žaloba (koncipovaná ako žaloba o uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu) zamietnutá. 20. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim, spôsob uplatňovania tvrdených nárokov žalobcami (najmä žalobcom 1/), možno uviesť, že títo doplatili na svoju (až) vypočítavosť a snahu o účelové obchádzanie štandardného rizika strany v súdnom spore. Bezprostredne aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 19.10.2016 vyplýva, že k posudzovanej žalobe žalobcovia pristúpili v záujme vyhnúť sa žalobe o (peňažné) plnenie a s tým súvisiacimi súdnymi poplatkami. V tomto smere ich tvrdenie o údajnej „hospodárnosti“ je práve spomínanou snahou neniesť riziko neporovnateľne vyšších súdnych poplatkov v prípade žaloby o zaplatenie sumy takmer 400.000 eur. 21. Náležitým je vyjadrenie žalovaných, že žalobcovi 1/ nič nebránilo fakticky hneď po pojednávaní v súdenej veci, kedy nebol akceptovaný návrh žalobcov na zmenu žaloby, podať samostatnú žalobu o plnenie - o zaplatenie peňažnej sumy (provízie). Osobitne, ak žalobca 1/ tvrdí, že nárok na províziu mu vznikal jednotlivo za každý odpredaný stavebný pozemok, resp. že mu prináleží provízia aj za inú činnosť, ako len za sprostredkovanie predaja rozparcelovaných stavebných pozemkov z nehnuteľností pôvodne v spoluvlastníctve žalovaných. 22. Žalobcovia odvolaním síce výslovne nenapadli aj výrok rozsudku okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale tento výrok ako závislý od meritórneho rozhodnutia taktiež podlieha odvolaciemu prieskumu (§ 379 písm. a/ CSP). Bez ohľadu na to, že odvolatelia v danom smere neuviedli žiadne dôvody (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP - tak nemôže dôjsť ani k odlišnému záveru), krajský súd konštatuje, že okresný súd náležite aplikoval zásadu (plného) úspechu v spore - § 255 CSP. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto majú žalovaní voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. 24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.