Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232234 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115232234.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpená JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom H. XX, T. a otec N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 27. septembra 2016 č.k. 15P/359/2015-75 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 24.5.2017 č.k. 15P/359/2015-98, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým synom T. N., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne popísal zistený skutočný stav, následne citoval ust. § 28 ods. 2, § 25 ods. 1, § 26, § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých ustanovení vychádzal následne pri právnom posúdení veci. Ďalej v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/289/2014-25 zo dňa 13.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.05.2015. Uvedeným rozsudkom bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. T. sumou 110,- € mesačne. Súd vychádzal zo skutočností, že mal. T. bol vo veku pol roka a bol v celodennej starostlivosti matky. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a prídavkov na dieťa vo výške 23,52 €. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, živnosť mal však pozastavenú a bol nezamestnaný. Rodičia sa dohodli na výške výživného, ktoré zodpovedalo potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených nárokoch mal. T. v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Maloletý je vo veku necelých 2 rokov, zdravotný stav je primeraný veku, maloletý nebýva chorý. Matka je naďalej na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavok na dieťa 23,52 €. Otec bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa - S. D., a to v období od 13.04.2015 do 25.08.2015, kedy došlo k rozviazaniu pracovného pomeru na žiadosť otca. Jeho čistá mzda za obdobie 04/2015-08/2015 bola v mesačne v priemere v sume 282,77 €. Od 27.08.2015 je otec v pracovnom pomere v spoločnosti MIBA CAR, s.r.o., kde podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie 09/2015-12/2015 mal priemernú čistú mzdu v sume 409,- € a za obdobie 01/2016-08/2016 v sume 458,- €. Porovnanie príjmu otca nebolo celkom možné, pretože v pôvodnom konaní súd nezistil konkrétnu výšku príjmu otca, ale zistil len, že otec bol nezamestnaný. Ak však za takýchto okolnosti pristúpil k rodičovskej dohode, ktorou sa zaviazal prispievať na maloletého sumou 110,- €, musí byť schopný uhrádzať toto výživné aj v súčasnosti, kedy je riadne zamestnaný a dosahuje príjem 458,- € mesačne. Zároveň otec deklaroval mesačné výdavky v sume 577, 14 €, čo zjavne prekračuje otcov doložený príjem. Preto je zrejme, že otec disponuje aj inými príjmami, z ktorých hradí svoje potreby.Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu posledného súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak odôvodneným nárokom mal. T. ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Styk otca s mal. T. bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/289/2014-25 zo dňa 13.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.05.2015 a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod., prípadne ďalšie dni po predchádzajúcej vzájomnej dohode s matkou. Aktuálne podľa vyjadrenia účastníkov sa otec s maloletým nestretáva. Príčiny však rodičia uviedli rôzne, otec tvrdí, že matka mu maloletého nechce dávať a matka tvrdí, že otec neprejavuje záujem. Otec od schválenia rodičovskej dohody bol s mal. dieťaťom asi šesťkrát, čo je málo na to, aby si mohol s maloletým vytvoriť vzťah a aby spoznal denný režim maloletého natoľko, aby súd mohol rozhodnúť o stretávaní sa otca s maloletým aj tak, aby dieťa u otca prespalo, tak ako to žiadal otec. Vzhľadom k tej skutočnosti, že styk je už upravený rozsudkom tunajšieho súdu, pričom rozsah úpravy styku je dostatočný, aby si otec postupne vybudoval citové väzby s maloletým, súd návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol. Styk v takom rozsahu, ako ho žiadal otec, by v žiadnom prípade nebol v záujme maloletého, pre ktorého je otec v podstate cudzí človek a nie je možné, aby dieťa aktuálne u otca bolo každý druhý víkend. Pokiaľ sa otec domáhal toho, aby súd určil stretávanie sa otca s maloletým bez prítomnosti matky, tu súd poukazuje na skutočnosť, že styk s maloletým je upravený bez prítomnosti matky a táto nemôže podmieňovať uskutočnenie styku svojou prítomnosťou. V prípade, ak matka nerešpektuje existujúce rozhodnutie súdu, môže sa otec obrátiť na súd s návrhom na súdny výkon rozhodnutia, kde súd môže voči matke vyvodiť zodpovednosť za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu a to voči zamietnutiu návrhu na zníženie výživného, pričom naďalej zotrval na tom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil mu výživné z doterajších 110,- eur mesačne na 75,- eur mesačne. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na úpravu styku s maloletým T., aj v tejto časti navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk tak, ako požadoval v priebehu celého konania. 3. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa písomne nevyjadril, oznámil len odvolaciemu súdu, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 5. Krajský súd v Žiline ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CSP“, v spojitosti s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - zák. č. 161/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania, a preto sa podľa ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 8. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojitosti s ust. § 58 CMP. V tomto prípade odvolací súd nevzhliadol dôvody pre použitie ust. § 54 prípadne § 55 CMP. 9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)