KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina24. 7. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/33/2017 z 24. 7. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júla 2017, sp. zn. 5CoP/33/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115232234.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/33/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232234
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115232234.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: T. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov - matka X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpená JUDr.
Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom H. XX, T. a otec N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13,
Žilina, o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina zo dňa 27. septembra 2016 č.k. 15P/359/2015-75 v spojitosti s opravným
uznesením zo dňa 24.5.2017 č.k. 15P/359/2015-98, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na
zníženie výživného a úpravu styku s maloletým synom T. N., nar. XX.XX.XXXX.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne popísal zistený skutočný
stav, následne citoval ust. § 28 ods. 2, § 25 ods. 1, § 26, § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine, z ktorých ustanovení vychádzal následne pri právnom posúdení veci.
Ďalej v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Žilina, č. k. 21P/289/2014-25 zo dňa 13.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 14.05.2015. Uvedeným rozsudkom bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej sa maloletý
zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. T. sumou 110,- €
mesačne. Súd vychádzal zo skutočností, že mal. T. bol vo veku pol roka a bol v celodennej starostlivosti
matky. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a prídavkov na dieťa vo
výške 23,52 €. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, živnosť mal však pozastavenú a bol
nezamestnaný. Rodičia sa dohodli na výške výživného, ktoré zodpovedalo potrebám maloletého a
možnostiam a schopnostiam otca. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať
určitú zmenu v odôvodnených nárokoch mal. T. v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o
základné nároky ako je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne
zvýšené výdavky. Maloletý je vo veku necelých 2 rokov, zdravotný stav je primeraný veku, maloletý
nebýva chorý. Matka je naďalej na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške
203,20 € a prídavok na dieťa 23,52 €. Otec bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa - S. D., a
to v období od 13.04.2015 do 25.08.2015, kedy došlo k rozviazaniu pracovného pomeru na žiadosť
otca. Jeho čistá mzda za obdobie 04/2015-08/2015 bola v mesačne v priemere v sume 282,77 €.



Od 27.08.2015 je otec v pracovnom pomere v spoločnosti MIBA CAR, s.r.o., kde podľa potvrdenia
zamestnávateľa za obdobie 09/2015-12/2015 mal priemernú čistú mzdu v sume 409,- € a za obdobie
01/2016-08/2016 v sume 458,- €. Porovnanie príjmu otca nebolo celkom možné, pretože v pôvodnom
konaní súd nezistil konkrétnu výšku príjmu otca, ale zistil len, že otec bol nezamestnaný. Ak však za
takýchto okolnosti pristúpil k rodičovskej dohode, ktorou sa zaviazal prispievať na maloletého sumou
110,- €, musí byť schopný uhrádzať toto výživné aj v súčasnosti, kedy je riadne zamestnaný a dosahuje
príjem 458,- € mesačne. Zároveň otec deklaroval mesačné výdavky v sume 577, 14 €, čo zjavne
prekračuje otcov doložený príjem. Preto je zrejme, že otec disponuje aj inými príjmami, z ktorých hradí
svoje potreby.Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu posledného
súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak
odôvodneným nárokom mal. T. ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca na zníženie
výživného zamietol. Styk otca s mal. T. bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k.
21P/289/2014-25 zo dňa 13.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.05.2015
a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej otec oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod., prípadne ďalšie dni po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s matkou. Aktuálne podľa vyjadrenia účastníkov sa otec s maloletým nestretáva.
Príčiny však rodičia uviedli rôzne, otec tvrdí, že matka mu maloletého nechce dávať a matka tvrdí, že
otec neprejavuje záujem. Otec od schválenia rodičovskej dohody bol s mal. dieťaťom asi šesťkrát, čo
je málo na to, aby si mohol s maloletým vytvoriť vzťah a aby spoznal denný režim maloletého natoľko,
aby súd mohol rozhodnúť o stretávaní sa otca s maloletým aj tak, aby dieťa u otca prespalo, tak ako
to žiadal otec. Vzhľadom k tej skutočnosti, že styk je už upravený rozsudkom tunajšieho súdu, pričom
rozsah úpravy styku je dostatočný, aby si otec postupne vybudoval citové väzby s maloletým, súd návrh
otca na zmenu úpravy styku zamietol. Styk v takom rozsahu, ako ho žiadal otec, by v žiadnom prípade
nebol v záujme maloletého, pre ktorého je otec v podstate cudzí človek a nie je možné, aby dieťa
aktuálne u otca bolo každý druhý víkend. Pokiaľ sa otec domáhal toho, aby súd určil stretávanie sa otca s
maloletým bez prítomnosti matky, tu súd poukazuje na skutočnosť, že styk s maloletým je upravený bez
prítomnosti matky a táto nemôže podmieňovať uskutočnenie styku svojou prítomnosťou. V prípade, ak
matka nerešpektuje existujúce rozhodnutie súdu, môže sa otec obrátiť na súd s návrhom na súdny výkon
rozhodnutia, kde súd môže voči matke vyvodiť zodpovednosť za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa
prostredníctvom právneho zástupcu a to voči zamietnutiu návrhu na zníženie výživného, pričom naďalej
zotrval na tom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil mu výživné z doterajších
110,- eur mesačne na 75,- eur mesačne. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na úpravu styku s maloletým
T., aj v tejto časti navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk tak,
ako požadoval v priebehu celého konania.

3. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu
navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa písomne nevyjadril, oznámil len
odvolaciemu súdu, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd v Žiline ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového
poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CSP“, v spojitosti s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku - zák. č. 161/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CMP“) po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu
podaného odvolania, a preto sa podľa ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.



7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

8. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojitosti s ust. § 58
CMP. V tomto prípade odvolací súd nevzhliadol dôvody pre použitie ust. § 54 prípadne § 55 CMP.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 15P/359/2015

    potvrdené