Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116201131 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116201131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. L., nar. XX.XX.W. a S. L., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky - T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., O. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti T., E. L. X a otca - B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - N. C., G. O. XXX/X, toho času bytom R., K. XXX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/12/2016-421 zo dňa 13.02.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného na mal. M. a mal. S. zamietol a vo výroku o trovách konania m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. M. L., nar. XX. XX. XXXX výživné vo výške 230,- eur mesačne, počnúc od 07. 02. 2017, na výživu mal. S. L., nar. XX. XX. XXXX výživné vo výške 220,- eur mesačne, počnúc od 07. 02. 2017, a to vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlh na výživnom, ktorý vznikol otcovi za obdobie od 07. 02. 2017 do 25. 07. 2017 na mal. M. vo výške 173,54 eur a na mal. S. vo výške 115,62 eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 3 kalendárne mesiace od právoplatnosti rozsudku. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/103/2012-157 zo dňa 26. 11. 2012 v časti určenia výživného. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu: Otec je oprávnený stretávať sa: s maloletou M. každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod., kedy maloletú prevezme od matky v mieste bydliska maloletej, do stredy nasledujúceho týždňa, kedy maloletú M. zavezie do školy, ktorú maloletá navštevuje, s maloletým S. každý párny týždeň od piatka, kedy maloletého prevezme zo školy, ktorú maloletý S. navštevuje, do pondelka nasledujúceho týždňa, kedy otec maloletého S. zavezie do školy. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi M. a S.: - počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 9:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., - počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18.00 hod., - počas Veľkej noci každý nepárny rok od štvrtka od 9:00 hod. do utorka do 18:00 hod., - počas letných prázdnin každý rok od 16.07. od 9.00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 16.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Otec maloleté deti prevezme od matky v mieste bydliska maloletých detí a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí. Matku zaviazal maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť. Súd zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého S.. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú M. a zverenie maloletej M. do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú M. a maloletého S. zamietol. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/103/2012-157 zo dňa 26.11.2012 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi M. a S.. 2. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že dohoda rodičov, ktorú uzavreli ohľadne stretávania otca s mal. deťmi, je v záujme mal. detí. Rodičia sa dohodli na širšej úprave styku, dohodli sa na stretnutiach otca s deťmi aj počas vianočných sviatkov, jarných prázdnin, Veľkej noci a počas letných prázdnin. Súd vykonal aj pohovor s maloletou M., ktorá so širšou úpravou styku súhlasila. Súd dohodu rodičov, keďže je v záujme maloletých detí, schválil. Súd zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného na mal. S., keďže tento svoj návrh otec v priebehu konania zobral späť. Otec žiadal zverenie M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia sa v priebehu konania dohodli na širšej úprave styku otca s M., rešpektujúc názor maloletej, z toho dôvodu súd návrh otca na zverenie maloletej M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zamietol. Matka podávala návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, otec na zníženie výživného na mal. M.. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. Súd zistil, že matka býva s mal. deťmi v 3-izbovom byte, kde platí poplatky súvisiace s bývaním 300,- eur mesačne a tento poplatok sa zvýšil na sumu 350,- eur mesačne od 01.01.2017. Spláca úver mesačne 41,- eur. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Matka je zamestnaná a jej čistý príjem v priemere predstavuje okolo 457,- eur mesačne. M. je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Výdavky má so stravou, ošatením, školou, v súvislosti so stravou v školskej jedálni okolo 22,- eur. Navštevovala krúžok volejbalu, poplatok na mesiac bol 20,- eur, avšak teraz bude navštevovať dramatický krúžok a poplatok na rok predstavuje 30,- eur. Výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením, so školou, na začiatku školského roka so zakupovaním školských pomôcok. S. navštevuje internátnu školu,2. Ročník. Strava v škole predstavuje 50,- eur na mesiac, internát 13,- eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Matka mu zakupuje lieky v hodnote 3,- eurá na 2 - 3 mesiace. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti B. L., s.r.o. Za rok 2015 príjmy predstavovali sumu 42.624,27 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 41.045,40 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením predstavoval sumu 1.578,87 eur. Uviedol, že zo spoločnosti má príjem okolo 700,- eur mesačne. Otec pracuje v spoločnosti Amain, s.r.o. Žilina na dohodu a za obdobie 1 - 7/2016 mal priemernú mesačnú čistý mzdu vo výške 34,12 eur. V roku 2016 bol spoločníkom zahraničnej spoločnosti, kde boli dvaja spoločníci a jeden tichý spoločník. Táto spoločnosť bola zrušená, v roku 2016 mu bolo vyplatených 30 000,- eur. Časť prostriedkov spotreboval a časť prostriedkov, okolo 10.000,- eur, je zablokovaných z dôvodu exekúcie, keďže matka podávala návrh na exekúciu z dôvodu, že otec neplatil výživné, čo otec popiera a podával aj námietky voči exekúcii. Býva v rodinnom dome s priateľkou. Tento rodinný dom je vo vlastníctve jeho rodičov, ktorí tiež v rodinnom dome bývajú. Rodičia sú na dôchodku a platia poplatky súvisiace s bývaním. Otec je vlastníkom bytu, ktorý prenajíma a z nájmu sa platia poplatky za byt bytovému družstvu, energie a hypotekárny úver, ktorý bral na kúpu bytu a splátka predstavuje 178,14 eur. Otec kupoval 2 roky dozadu nové auto na leasing za sumu 18.600,- eur, pričom ročne sa platí splátka 4.500,- eur. Pokiaľ pracuje na nejakých projektoch, výdavky súvisiace s tým, teda cestovné, ubytovanie, mu hradí zamestnávateľ. Má výdavky v súvislosti so stravou a ošatením. Okrem bytu nie je vlastníkom iných nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že naposledy určené výživné na každé dieťa vo výške 200,- eur zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí z toho dôvodu, že i keď nastala zmena pomerov, keďže deti podrástli a došlo k zvýšeniu výdavkov so stravou, ošatením, došlo k rozšíreniu úpravy styku otca s maloletou M., otec sa s ňou bude stretávať každý druhý týždeň od piatka až do stredy, teda počas tohto obdobia bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú a jej výživu, pričom je zrejmé, že otec, okrem výživného, aj iným spôsobom maloletej prispieva, matka nepopierala, že jej zakupuje aj ošatenie, ktorého má maloletá dostatok. Čo sa týka mal. S., tento je počas týždňa v internáte, kde sa hradia poplatky, ktoré pokrýva výživné, ktoré otec zasiela a rodičia zabezpečujú o neho starostlivosť, každý počas dvoch víkendov v mesiaci. Treba tiež uviesť, že došlo zároveň aj k zmene pomerov na strane matky, ktorá v čase posledného rozhodovania súdu poberala rodičovský príspevok a v súčasnej dobe je zamestnaná a jej príjem v priemere predstavuje okolo 457,- eur mesačne v čistom. Z toho dôvodu súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Súd zamietol aj návrh otca na zníženie výživného, keďže podľa názoru súdu na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Príjmy spoločnosti, prostredníctvom ktorej otec podniká, sú približne rovnaké ako v čase posledného rozhodovania súdu, za rok 2011 príjmy spoločnosti predstavovali 42.550,- eur, výdavky 42.338,- eur a za rok 2015 boli príjmy 42.624,- eur, výdavky 41.045,- eur. Otec v tom čase uvádzal, že jeho príjem je okolo 2.000,- eur mesačne, pričom za rok 2016 mal vyplatenú odmenu zo zahraničnej spoločnosti, kde bol spoločníkom a to sumu 30.000,- eur. To znamená, že jeho príjem za rok 2016 bol vyšší ako v čase posledného rozhodovania súdu. Súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, nemohol teda prihliadať na to, že otec si dva roky dozadu kúpil nové auto a ročná splátka predstavuje 4.500 eur. Treba uviesť, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je deťom vyplácaný, každému dieťaťu vo výške 23,52 eur. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP. 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka, a to voči výroku o výživnom. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že naposledy určené výživné na každé dieťa vo výške 200,- eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. V súčasti súd pri hodnotení zmeny pomerov na strane maloletých detí nezobral do úvahy skutočnosť, že od posledného určovania výživného uplynulo viac ako 5 rokov, kedy maloleté deti vyrástli a každé z nich nastúpilo aj na iný stupeň vzdelávania. Skutočnosť, že po rozšírení styku otca s maloletou M. bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloletú v širšom časovom rozsahu ako pri pôvodnej úprave, nemôže byť vzhľadom na predĺženie styku otca s maloletou dcérou o štyri dni v mesiaci dôvodom na nezvýšenie výživného. Zároveň súd nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého S., kde starostlivosť o jeho osobu vzhľadom na jeho ťažké zdravotné postihnutie je omnoho náročnejšia, vyžaduje si osobitné náklady spojené so zabezpečením opatrovateľky v prípade prázdnin, či dlhodobejšej nemožnosti maloletého S. navštevovať internátnu základnú školu, nakoľko matka nemôže maloletého syna opatrovať výlučne sama, vzhľadom na obmedzený rozsah jej dovolenky a rodičia matky starostlivosť o S. vzhľadom na ich vek nezvládajú. Zároveň je dôležité poukázať na osobitné výdavky matky spojené s pobytom maloletého S. v internátnej škole, ktoré spočívajú v neustálom nákupe ošatenia, nakoľko tieto deti potrebujú oveľa väčšie množstvo spodného prádla, tričiek, teplákov, nohavíc, bundičiek a čiapok, ktoré matka musí na internát zabaliť. Súd prvej inštancie nezobral tiež do úvahy súčasnú životnú úroveň otca, ktorá od posledného určovania výživného sa zvýšila i napriek otcovej snahe túto skutočnosť vyvrátiť. Je dôležité poukázať na skutočnosť, že pri porovnávaní otcom deklarovaného hospodárskeho výsledku spoločnosti prostredníctvom ktorej otec podniká došlo k miernemu zlepšeniu, pričom v roku 2011 otec pri tomto hospodárskom výsledku tvrdil, že jeho mesačný príjem je okolo 2.000,- eur, takže je nelogické, že by tento príjem pri mierne zlepšenom hospodárskom výsledku nemal byť minimálne zachovaný. Z otcom predložených výpisov z účtu je zrejmé, že v roku 2016 bolo na jeho osobný účet pripísaných takmer 70.000,- eur ako vyplatenie odmeny zo zahraničnej spoločnosti, kde bol spoločníkom. Pričom súd prvej inštancie bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by otec súdu predložil, otcovi uveril, že jeho príjem je len 30.000,- eur. Vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal, že by z prijatých peňažných prostriedkov mal niekoho vyplatiť, mal by súd vychádzať z príjmu otca v sume 70.000,- eur a nie 30.000,- eur. S prihliadnutím na otcom predložené príjmy, ktoré aj tak súdu neuviedol v skutočnom rozsahu, nakoľko nepredložil účtovné dokumenty je zrejmé, že životná úroveň otca je neporovnateľná so životnou úrovňou matky, ktorú zdieľajú aj maloleté deti. Sám otec uviedol, že sumu 30.000,- eur v roku 2016 spotreboval. Matka má príjem 457,- eur po pripočítaní prídavkov na deti, príspevku ZŤP a výživného je celkový príjem do domácnosti mesačne v sume 950,- eur. Matka spolu s maloletými deťmi tak ročne spotrebuje sumu 11.400,- eur a to je neporovnateľne menej, ako to urobil otec za kratšie časové obdobie. Z dôvodu zdieľania otcovej životnej úrovne je preto potrebné pristúpiť zo strany súdu k zvýšeniu výživného a to na obidve maloleté deti. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na maloletú M. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 330,- eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že okresný súd rozhodol správne, nakoľko matka nepreukázala ani výdavky na deti vo výške výživného, ktoré poberá doteraz. Ako už uviedol v prvom polroku 2016 boli na jeho súkromný účet prijímané prostriedky zo zmlúv zaniknutej firmy, tie v druhom polroku skončili. Vo firme boli dvaja vlastníci, jeden tichý spoločník, preto sa príjem delil na adekvátne časti. Ako je vidieť v druhom polroku už príjem z firmy nebol a ostal len príjem so slovenskej spoločnosti, ktorý má doteraz a ktorý deklaroval aj na pojednávaniach. Matka preukazuje, že nie je schopná sa o deti starať, a preto zvažuje aj podanie na zverenie detí do úplnej starostlivosti. Neuvedomuje si, že z jeho aktuálneho príjmu dokáže vyžiť len vďaka tomu, že žije v dome rodičov a vďaka optimalizácií výdavkov, to odporúča urobiť aj matke. Matka nie je z výživného schopná zaplatiť ani plavecký výcvik, kvôli ktorému mu dcéra volala, aby jej peniaze požičal, pretože chcela ísť, alebo jej rozbil pokladničku. Taktiež v S.kole výzvu na zaplatenie internátu odovzdali jemu, nakoľko ju matka nebola schopná uhradiť. Taktiež ho požiadali o zakúpenie liekov pre S.. Matka nepoprela, že by na deti neprispievala aj mimo určeného výživného. Súd by preto mohol výživné aj znížiť. Takýto návrh zvažuje, nakoľko časom jeho príjem nebude postačovať na pokrytie ani aktuálneho výživného, keďže plánujú s priateľkou založiť rodinu. Pokiaľ ide o tvrdenia potreby opatrovateľky pre S., dcéra mu povedala, že nikto nikdy pri nich nebol, iba babka. Taktiež zavádzanie súdu o zašpinení a neustálom zakupovaní vecí nie je pravdivé. Väčšinu vecí, ktoré má S. na internáte, dostal od otca. Čo sa týka M., nemyslí si, že by aktuálna výška výživného nejako obmedzovala jej aktivity alebo znemožňovala starostlivosť. M. necháva všetky veci, ktoré jej kúpi. Matka jej pritom zakazuje kontakt s otcom aj cez vlastný mobil. Poukazuje tiež na to, že dcéra prestala navštevovať školskú jedáleň, nevie či sú to objektívne príčiny alebo nie, takže matka nemá výdavky so stravou ani v školskej jedálni. Odporúča matke pracovať a venovať sa deťom a ich starostlivosti a nie utrácaniu peňazí určených pre deti na dovolenky, na aktivity s priateľom. Rozhodnutie súdu považuje za správne a spravodlivé. Zvažuje podanie na zverenie detí do jeho starostlivosti, nakoľko od rozhodnutia súdu nedošlo k zmene, skôr naopak, dcéra je ešte viac stresovaná zo strany matky a jej priateľa tým, že si z nej robia nemiestne žarty, zverujú jej do starostlivosti Paťka napriek jej nevôli. Robia ju zodpovednou za jeho život. Ak matke nepostačuje aktuálne výživné, navrhuje zverenie detí do jeho starostlivosti a zaviazanie matky platiť sumu 200,- eur mesačne k jeho rukám. Tiež odporúča matke prestať používať výživné na právne zastúpenie, nakoľko sú to úplne zbytočne vyhodené peniaze. Má za to, že matka by mala zefektívniť nakladanie s financiami napríklad tým, že by sa presťahovala z trojizbového bytu do menšieho, tým ušetrí nemalé prostriedky, lebo nájom za menší byt je logicky menší alebo jej môže ponúknuť presťahovanie sa do jeho bytu v Bytči, ktorý je zariadený za 250,- eur mesačne, čím by ušetrila ďalších 100,- eur. 5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukazuje, že je plné klamstiev a urážok. Otec sa zblížil s pracovníkmi školského internátu v Považskej Bystrici, v ktorom je umiestnený maloletý S. a jeho prvoradým cieľom je diskreditovať osobu matky v očiach týchto pracovníčok. Matka tak opakovane zažíva v komunikácii so školským internátom nepríjemné situácie. I napriek týmto problémom sa nestalo, že by si matka nesplnila povinnosti voči internátu a namiesto nej musel poskytovať lieky, či iné potreby otec. Pokiaľ sa tak aj stalo, bolo to výslovne na podnet pracovníkov internátu, ktorý bol adresovaný otcovi, ako jednému z rodičov a nie jej. Matka v konaní riadne preukázala náklady na maloleté deti a na rozdiel od otca aj svoj príjem. Odporúčanie otca, aby si matka s deťmi našla bývanie v menšom byte považuje za prejav neúcty otca voči matke a rovnako aj k maloletým deťom, ktorým práve matka roky zabezpečuje bývanie a to aj s prihliadnutím na zdravotné problémy maloletého S., ktorý pre svoje nevyspytateľné správanie rušil maloletú M.. Matke vznikol kvôli nájmu záväzok z titulu neuhradeného nájomného, ktorý zaplatila z predaja osobného auta, ktoré vlastnila a za predaj ktorého získala 3.000,- eur. Záväzok na nájomnom jej vznikol aj z dôvodu, že v čase, keď bola odkázaná len na výživné a opatrovateľský príspevok, tak otec jej výživné pravidelne neplatil. Rovnako nepravdivé sú aj tvrdenia otca o údajnom odpredaji plienok. Nepravdivo otec informuje súd aj o údajnom otvorení konania v súvislosti s exekučným konaním. Otcove tvrdenia o jeho mesačnom príjme sú nepravdivé. Predstavuje sa ako osoba odkázaná na pomoc rodičov, avšak súdu nepreukázal, na čo v skutočnosti použil takmer 70.000,- eur. Rovnako nepreukázal, ako nakladá s bytom v jeho výlučnom vlastníctve. Rodiča matky sa o maloletého S. nedokážu postarať za neprítomnosti matky. Matka je preto odkázaná na pomoc staršej pani na dôchodku alebo študentky, ktorým za starostlivosť vypláca odmenu. Maloletá M. má šatstvo, ktoré používa doma u matky a v škole prevažne zakúpené matkou. Šatstvo od otca má u otca v R.. Maloletý S. má šatstvo zakúpené matkou a to tak, aby každý deň v internáte mal čisté oblečenie. Pokiaľ ide o stravovanie maloletej M., sama sa rozhodla, že nebude chodiť na obedy v školskej jedálni, pretože jej nechutia. Z tohto dôvodu jej matka jedlo pripravuje doma alebo kupuje. Nie je tiež pravdou, že by si maloletá M. platila zo svojich úspor plavecký výcvik, tento platila matka. Výpočet, že matka môže zo svojho príjmu dokonca ušetriť a to bez toho, aby otec zohľadnil aj veľmi časté tzv. jednorazové výdavky, ako je platba u zubára, letný tábor či plavecký výcvik, je dôkazom dlhodobého nezáujmu o reálne potreby maloletých detí. Matka v plnom rozsahu trvá na odvolacích dôvodoch. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že žiada súd, aby bolo nariadené pojednávanie, aby sa mohol vyjadriť ku klamstvám, ktoré boli uvedené v doručenom dokumente. Chce, aby ich uviedla aj pred súdom a niesla následky za to, že klamstvami zavádza súd. Nech si súd vyžiada zo školy vyjadrenie, aký má záujem matka o dieťa a ďalšie rôzne veci napr. ako marí súdne rozhodnutie, keďže za posledné dva mesiace ani raz nepripravila Paťka na to, že ide k nemu. Ba čo viac, ešte zobrala aj veci, ktoré má na internáte. Pred rozhodnutím s rozšírením času stráveného s deťmi platil výživné vo výške 400,- eur mesačne. S deťmi trávil dva víkendy, čo sú spolu 4 a pol dňa v mesiaci. Pri 31 dňovom mesiaci teda vyšlo výživné na 14,80 eur na deň. Po rozhodnutí súdu o rozšírení času stráveného s deťmi vychádza výživné na 19,- eur na deň. Matematicky sa dá vypočítať, že súd výživné zvýšil o 30%. Celkový príjem matky je vo výške 910,- eur. Jeho príjem pri zohľadnení platu 32,- eur, príjmov z podnikania 700,- eur, 160,- eur z prenájmu bytu predstavuje celkovo 892,- eur. Celé odvolanie považuje len ako snahu o pomstu zo strany matky. Od piateho mesiaca 2016 podniká už len v slovenskej firme a príjem, ktorý deklaroval počas pojednávania je reálnym odrazom jeho odvedenej práce, dokonca je nižší ako príjem exmanželky s výživným. Neostáva mu teda požiadať súd, aby deti zveril do jeho starostlivosti a matke nariadil platiť výživné, nakoľko je zjavné, že aj napriek vysokému výživnému nie je schopná starostlivosť zabezpečiť. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods.3 CSP napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom zmenil v zmysle ustanovenia § 388 CSP, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 8. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok, ktorým súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, tento je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Hoci okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci, z ktorých zistení odvolací súd vychádza a nijako sa od nich neodchyľuje, vyvodil z neho nesprávny právny záver, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. 9. Právnym dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane účastníkov konania, či už osôb výživou oprávnených (maloleté deti) alebo osôb výživou povinných (matka, otec), ktorá zmena musí byť zásadnejšieho charakteru. 10. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, okresný súd dostatočne nevyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a nesprávne zistený skutkový stav veci subsumoval pod ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 11. Možno sa stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že od posledného rozhodovania o výživnom ubehla doba cca 5 rokov. Okresný súd správne skonštatoval, že potreby maloletých detí sa po dobu piatich rokov zvýšili. 12. Maloletá M. navštevovala v čase predchádzajúcej úpravy prvý ročník základnej školy, v súčasnosti je žiačkou piateho ročníka základnej školy (resp. tento ročník už v čase rozhodovania odvolacieho súdu ukončila). Súdna prax už samotnú túto skutočnosť- prechod na druhý stupeň základnej školy považuje za zmenu pomerov na strane dieťaťa, pretože je logické, že staršie dieťa má vyššie náklady na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky (dieťa má viac predmetov). Stúpajú náklady na duševný rozvoj osobnosti (knihy, návšteva kina a pod.). Rovnako rozvoju osobnosti dieťaťa zodpovedá aj podpora športu (volejbalový krúžok, plavecký výcvik a pod.). 13. Podstatná zmena pomerov nastala aj na strane maloletého S., ktorý bol v čase predchádzajúcej úpravy v domácej starostlivosti matky, v súčasnosti navštevuje internátu školu, s čím je spojené platenie nákladov na internát a stravu v internáte, ale v tomto smere možno súhlasiť aj s matkou, že maloletý S. musí mať k dispozícií dostatočnú výbavu šatstva a obuvi. Zo zhodných tvrdení rodičov vyplýva, že dieťa užíva aj lieky. 14. Zároveň je tu aj povinnosť súdu ex offo prihliadnuť na zmenu životných nákladov, ktorá nepochybne v priebehu uplynutia piatich rokov nastala v zmysle nárastu životných nákladov, čo je všeobecne známa skutočnosť. 15. Takúto podstatnú zmenu pomerov nevyrovná ani rozšírenie styku otca s maloletými deťmi a skutočnosť, že matka začala pracovať. 16. Pokiaľ ide o rozšírenie styku otca s maloletými deťmi, samozrejme aj túto skutočnosť musí súd zohľadniť. Lenže zároveň treba vziať do úvahy, že je tu komplex výdavkov maloletých detí, ktoré neovplyvňuje šírka upraveného styku otca s deťmi a je ich povinná zabezpečiť matka, ktorá má deti vo svojej osobnej starostlivosti (náklady v súvislosti so školou, obliekanie, obuv, zdravotnícka starostlivosť, bývanie a pod.). 17. Pokiaľ aj matka v súčasnosti pracuje, z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem matky sa pohybuje v nízkej príjmovej hladine a zohľadniac jej výdavky, v obmedzenej miere môže pokrývať potreby detí aj s prihliadnutím na jej nízky príjem. Na strane matky treba zohľadniť, že deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť (najmä v prípade maloletej M., keďže maloletý S. je počas bežného týždňa v internátnej škole). Práve osobná starostlivosť o dve maloleté deti podľa názoru súdu je na strane matky aj prekážkou toho, aby mohla dosahovať vyšší príjem, ktoré obmedzenia na strane otca nie sú. 18. Veľmi významným faktorom je aj skutočnosť, že matka býva s deťmi v prenajatom byte, nemá vlastnú nehnuteľnosť, ktorá by mohla slúžiť na bývanie, pričom výška nájomného dosahuje 350,- eur mesačne. Na rozdiel od otca súd bývanie matky v trojizbovom byte za situácie, keď má zverené v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, z toho jedno dieťa so zdravotným postihnutím, nehodnotí ako nadštandartné. Po zaplatení výdavku na bývanie matke potom ostáva iba minimum zo svojho príjmu na zabezpečenie ostatných potrieb. Náklady na bývanie sa pritom musia premietnuť aj do určeného výživného, pretože matka zabezpečením nájomného bytu nesleduje len svoju bytovú potrebu, ale aj potrebu maloletých detí. Matka pritom ako osamelá osoba, ktorá sa stará o dve maloleté deti s ohľadom na výšku svojho príjmu nemá podľa názoru súdu možnosť zabezpečiť bývanie po rozvode manželstva inou formou, ako je nájomný pomer. Hoci otec vo svojich vyjadrenia „ponúka riešenie“ ponukou na bývanie matky s maloletými deťmi v jeho byte, ktorý prenajíma tretím osobám, táto ponuka sa odvolaciemu súdu javí ako formálna, keďže doposiaľ od rozvodu manželstva neurobil žiadne konkrétne riešenia, aby matke, ktorá sa stará o ich spoločné deti pomohol riešiť bytovú situáciu. Zrejme aj keby to s touto ponukou myslel vážne, je to nevyhovujúce riešenie, pretože matka býva a pracuje v Žiline, kde tiež dcéra navštevuje školu. 19. Pokiaľ otec uvádza, že matka nedostatočne preukázala výdavky na výživu maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o bežné, nie mimoriadne výdavky na výživu maloletých detí, ako je stravovanie, obliekanie, obuv, náklady na školské potreby, zdravotnícku starostlivosť, hygienické potreby, duševný rozvoj dieťaťa a športovú činnosť, tie sú súdu známe z úradnej činnosti. Spočívajú v denno-denných opakovaných platbách a nie je mysliteľné, aby každý takýto výdavok musel byť dokladovaný. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výživné musí byť určené tak, aby zabezpečilo do budúcna pravidelne vznikajúce potreby maloletých detí, ale aj potreby vyskytujúce sa jednorazovo alebo náhodne (napr. náklady na plavecký, lyžiarsky výcvik, mimoriadne náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod.). 20. Potreby detí sú však determinované možnosťami a schopnosťami rodičov. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia, ako životná úroveň matky. Ukazovateľom životnej úrovne povinného rodiča nie je len podané daňové priznanie, pretože nie všetky výdavky, ktoré sú spojené s podnikaním majú prednosť pred plnením výživného (v zmysle § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov). O životnej úrovni otca svedčí aj skutočnosť, že dokáže splácať lízing na motorové vozidlo vo výške 4.500,- eur ročne. Otec má na bývanie k dispozícií dom svojich rodičov, popritom vlastní byt, ktorý prenajíma (na rozdiel od matky s deťmi, ktorí bývajú v prenajatej nehnuteľnosti). O životnej úrovni otca nepochybne svedčia aj pohyby na jeho účte, pričom nemôže byť „po práve“ aby na účet otca chodili peniaze, ktoré patria jeho spoločníkom. 21. Zohľadniac potom podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, zvyšujúce sa náklady na bývanie, ktoré je potrebné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti a životnú úroveň otca, odvolací súd konštatuje, že došlo k takej zásadnej zmene pomerov, pre ktorú je potrebné výživné zvýšiť. 22. Zohľadniac skutočnosť, že otec sa s deťmi pravidelne stretáva a podieľa sa aj naturálne na úhrade ich výdavkov, zodpovedá podľa odvolacieho súdu zmene pomerov zvýšenie výživného u maloletej M. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne a u maloletého S. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, a to počnúc od podania návrhu (od 07.02.2017). 23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potom rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie matky zamietol, zmenil tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej M. výživné vo výške 230,- eur mesačne, na výživu maloletého S. vo výške 220,- eur mesačne, na obidve deti počnúc od 07.02.2017 vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 24. Odvolací súd tiež vyčíslil za obdobie od zvýšenia výživného t. j. od 07.02.2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku t. j. do 25.07.2017 dlh na výživnom, a to za pomernú časť mesiaca február 2017 (22 dní) a za päť kalendárnych mesiacov (marec až júl 2017) ako rozdiel medzi pôvodným a novourčeným výživným. U maloletej M. tento dlh predstavuje 173,54 eur, za mesiac február sumu 23,54 eur (22 dní x 1,07 eur denne) + 5 kalendárnych mesiacov po 30,- eur. U maloletého S. dlh predstavuje 115,62 eur, a to za pomernú časť mesiaca február 15,62 eur (22 dní x 1,71 eur) + 5 kalendárnych mesiacov po 20,- eur. Vzhľadom na majetkové pomery otca súd ho zaviazal toto dlžné výživné doplatiť k rukám matky v lehote tri kalendárne mesiace od právoplatnosti rozsudku. 25. Hoci matka v podanom odvolaní spochybnila len výrok rozsudku o výživnom, povinnosťou súdu bolo v zmysle ustanovenia § 65 CMP preskúmať aj ostatné výroky rozsudku. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že nezistil nedostatok procesných podmienok a výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu o styku otca s deťmi, čiastočne zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého S., zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú M. a zverenie maloletej M. do striedavej osobnej starostlivosti, považuje ich za vecne správne. 26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 CSP s poukazom na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)