Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205166 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116205166.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti C. E., nar. XX.XX.XXXX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, J. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXX/XX a otca C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - Y. XXX, právne zastúpený JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou, so sídlom X., A. T. XX, o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/71/2016-179 zo dňa 31.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol takto: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 120,- eur mesačne, na výživu maloletého P. výživným vo výške 90,- eur mesačne, na výživu maloletej J. výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 1. 9. 2016. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2016 na maloletého C. vo výške 40,- eur, na maloletého P. vo výške 20,- eur, na maloletú J. vo výške 20,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/188/2012-87 zo dňa 29. 11. 2012 v časti výživného na maloleté deti C., P. a J.. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 28, § 62, § 75 - § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav: O výživnom na maloleté deti naposledy rozhodoval okresný súd rozsudkom zo dňa 29.11.2012 č.k. 21P/188/2012-87, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške 100,- eur mesačne, na výživu mal. P. výživným vo výške 80,- eur mesačne, na výživu mal. J. výživným vo výške 70,- eur mesačne. Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s maloletými deťmi. Otec bol v tom čase zamestnaný, jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval za rok 2011 sumu 651,- €, za obdobie 1. - 4. 2012 sumu 560,- eur. Matka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 578,- €. Súd zistil, že matka s deťmi bývajú na poschodí rodinného domu, ktorého je spoluvlastníčkou. Majú samostatné bývanie. Za plyn platí 111,- eur mesačne, elektriku 70,- eur mesačne, za vodu je poplatok 20,- eur štvrťročne a za odpad sa polročne platí 50,- eur. Deťom platí internet 15,- eur mesačne. Matka je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom zvýšil, predstavuje 738,- eur. Okrem domu nie je vlastníčkou iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Mal. C. od septembra 2016 študuje na Strednej stavebnej škole v Žiline. Cestuje zo Strečna do Žiliny autobusom, jedna cesta stojí 50 centov a cesta trolejbusom v rámci Žiliny 53 centov. V jedálni v škole v Žiline platí okolo 25,- eur za stravu. Na začiatku roka boli zvýšené výdavky, keďže kupoval oblečenie na prax, za obuv vynaložil okolo 22,- eur, zakupoval knihu angličtiny v hodnote 20,- eur a pracovné zošity. Ďalšie výdavky má v súvislosti so stravou a ošatením. Mal. P. je žiakom 8. ročníka ZŠ v Strečne, výdavky má bežné so stravou, ošatením, so školou. Mal. J. navštevuje 5. ročník ZŠ v Strečne, jej výdavky sú v súvislosti so stravou, ošatením, školou. Už dlhšiu dobu má atopický ekzém a je potrebné jej v súvislosti s tým zakupovať rôzne prípravky, za ktoré matka vynaloží približne 8,- eur na mesiac. Matka platí C. poistenie 10,- eur mesačne, P. 10,65 eur mesačne a J. od roku 2013 - 22,- eur mesačne. Otec je naďalej zamestnaný, jeho priemerný mesačný čistý príjem sa zvýšil, predstavuje okolo 685,- eur. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi D., ktorý sa narodil 13.08.2013. Býva v rodinnom dome spoločne s priateľkou, pričom tento rodinný dom je vo vlastníctve jeho priateľky, ktorá je zamestnaná, jej príjem je okolo 550,- eur mesačne. Poplatok za plyn v rodinnom dome mesačne predstavuje 101,- eur, elektrika 50,- eur, za vodu sa platí polročne 50,- eur. Priateľka spláca úver na zakúpenie domu mesačne vo výške 150 eur. Za trvania manželstva bral otec spoločne s matkou detí úver, z ktorého bolo kupované auto, ktoré on užíva a zvyšná suma bola použitá na prerobenie rodinného domu, kde býva v súčasnej dobe matka s deťmi, pričom on je tiež spoluvlastníkom. Tento úver refinancoval, navýšil na sumu 12 000,- eur, pričom vo výške 8 600,- eur vyplatil starý úver a zvyšnú sumu použil na zariadenie domu, v ktorom býva, pričom mesačná splátka je 85,- eur. Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu v novembri 2012 došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré podrástli, zvýšili sa výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Mal. C. začal od septembra 2016 navštevovať Strednú stavebnú školu v Žiline. Matka žiadala zvýšiť výživné od právoplatnosti rozhodnutia, súd však nie je viazaný návrhom matky, k zmene výživného dochádza od času preukázanej zmeny pomerov a z toho dôvodu zvýšil výživné od septembra 2016, teda od času, ako C. začal navštevovať strednú školu a od tohto času zvýšil výživné aj na P., ktorý postúpil do 8. ročníka a tiež na J., ktorá postúpila na vyšší stupeň ZŠ, do 5. ročníka ZŠ. Súd zvýšil výživné na C. na sumu 120,- eur mesačne práve s poukazom na to, že navštevuje strednú školu, má preto zvýšené výdavky, okrem stravy, ošatenia, aj v súvislosti s návštevou strednej školy v Žiline. Na P. zvýšil výživné na sumu 90,- eur mesačne, teda o 10,- eur viac, keďže zmena pomerov nastala len v súvislosti so stravou a ošatením a taktiež na J. zvýšil výživné o 10,- eur viac, na 80,- eur mesačne vzhľadom na výdavky, ktoré sa zvýšili so stravou a ošatením. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd prihliadol na to, že otcovi v roku 2013 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. D., s matkou ktorého žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Treba uviesť, že pokiaľ otec uvádzal, že nemá z čoho platiť vyššie výživné, pokiaľ sa rozhodol mať ďalšie dieťa, musel si byť vedomý tej skutočnosti, že si bude musieť naďalej plniť vyživovaciu povinnosť k svojím trom deťom, ktorých výdavky a odôvodnené potreby budú neustále, vzhľadom k veku mal. detí, narastať. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Časť odôvodnených potrieb mal. detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je mal. deťom vyplácaný každému vo výške 23,52 eur. Treba tiež uviesť, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Súd poukazuje aj na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v novembri 2012 a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania terajšieho rozhodnutia. Porovnal u oboch rodičov možnosti, schopnosti a majetkové pomery a prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný, preto návrhu čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zároveň určil nedoplatok na výživnom. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietnuť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že podľa jeho názoru nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala opodstatnenosť návrhu matky na zvýšenie výživného. Nákladové položky, na ktoré poukazovala matka maloletých detí boli jednorázové v súvislosti so začatím štúdia syna C. na strednej odbornej škole. Na takýchto jednorázových nákladoch mal záujem podieľať sa spoločne s matkou maloletého, pričom navrhovateľka s otcom maloletých prestala komunikovať a nemá záujem s ním riešiť otázky týkajúce sa detí. Trval na tom, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane povinného rodiča. Naopak, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorej stúpol priemerný mesačný príjem z 578,- eur v roku 2012 na sumu 738,- eur. Uvedenú skutočnosť súd nezobral do úvahy a ňou sa nezaoberal. Ďalšou okolnosťou, ktorá svedčí o podstatnej zmene pomerov u povinného otca maloletých detí a ktorú preukázal, je skutočnosť narodenia mal. D. v roku 2013, ktorú mu je povinný poskytovať výživu a starať sa o jeho potreby. Je presvedčený, že všetky štyri deti, t.j. C., P., J., D., by mali mať pred zákonom rovnaké postavenie a ochranu., rovnaké práva na poskytovanie výživného, štát by mal chrániť ich záujmy rovnakou mierou a žiadne z maloletých detí by nemalo byť diskriminované preto, že pochádza z nemanželského vzťahu. Uvádzal, že súd pri určení výživného musí prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a majetkové pomery povinného. Poukázal na súčasný zárobok rodičov maloletých detí, z čoho je nepochybné, že vyšší zárobok dosahuje v súčasnosti matka maloletých detí oproti otcovi. V čase spolužitia matky aj otca maloletých detí sa otec maloletých detí vo väčšej miere podieľal na finančnom zabezpečení celej rodiny a osobnou rekonštrukciou domu, v ktorom v súčasnosti bývajú maloletí so svojou matkou a vytvorili im podmienky na bývanie. On sám je v súčasnosti v situácií, kedy musí zabezpečiť novú rodinu bez ohľadu na dôvody, ktoré ho viedli k rozvodu manželstva. Aj keď je jeho zárobok v súčasnosti nižší ako zárobok navrhovateľky, nie je vylúčené do budúcnosti, že sa zmenia pomery. Jeho schopnosti a možnosti sú však v súčasnosti obmedzené tým, že ak má zabezpečiť svoju súčasnú rodinu aspoň základnými potrebami, matka mal. D. musela nastúpiť do práce a rodičia sa striedajú v starostlivosti o neho. Má za to, že nebol preukázaný žiadny akceptovateľný dôvod, ktorý by mohol súd viesť k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých zvýšením opodstatnených výdavkov. Naopak, k podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca maloletých detí narodením syna D., vytvorením novej rodiny a domácnosti a zvýšil sa podstatne príjem matky maloletých detí od posledného rozhodnutia o výživnom. 3. K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Vo svojom vyjadrení uviedla, že svojim návrhom na zvýšenie výživného žiadala vyššie výživné na maloleté deti oproti výživnému určenému rozsudkom okresného súdu. Preto nemôže súhlasiť s rozsudkom, ktorý v časti jej návrh zamietol, majúc za to, že aj keď okresný súd správne zistil skutkový stav, zistené skutočnosti nedostatočne vyhodnotil v neprospech maloletých detí, keď v prevažnej miere zobral do úvahy zmenu pomerov na strane povinného otca, ktorý si založil novú rodinu a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. D.. Otec maloletých detí nepochopiteľne podal voči rozsudku odvolanie, hoci tento rozsudok po každej stránke zvýhodňuje jeho novú rodinu. Keď čisto matematicky zoberie do úvahy zárobok otca a jeho partnerky, ktorí tvoria trojčlennú rodinu, v ktorej na jedného člena vychádza 411,60 eur. Zoberúc jej zárobok, doterajšie výživné, pričom oni tvoria štvorčlennú rodinu, kde na jedného člena vychádza 247,- eur, v čom vidí krutý nepomer medzi životnou úrovňou zúčastnených. V ďalšom poukázala, že maloleté deti vyrastajú v neúplnej rodine, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na ich psychický stav a ďalší vývoj. Otec maloletých detí si na výročné dni ich mien, narodenín a sviatkov na maloleté deti nespomenie, nezavolá, nepoteší ich žiadnym darčekom a nad rámec výživného ničím neprispieva. Preto nechápe, o akej diskriminácii otec hovorí v súvislosti s jeho ďalším dieťaťom, ktoré vyrastá v úplnej rodine. K zvýšeniu jej mesačného príjmu došlo z dôvodu, že pracuje počas nočných zmien, ktoré jej zaručuje vyšší príjem. Uviedla, že na zvýšenie výživného majú deti zákonný nárok, keď vzrástli ich potreby v súvislosti s ich rastom, dospievaním, zmenou školy, s prechodom na strednú školu, zdravotným stavom. Poukázala na to, že bola nútená vziať si úver vo výške 30.000,- eur a vyplatiť otca maloletých detí v rámci BSM. 4. K vyjadreniu matky maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uvádzal, že má veľmi pozitívny vzťah k svojim deťom od ich narodenia, veľmi ich miluje a je si plne vedomý toho, že rozhodnutie rozviesť sa, nemôže pozitívne vplývať na myslenie ich spoločných detí. Je však presvedčený, že ani manželstvo, v ktorom absentovalo porozumenie a láska, nemohlo byť príkladom do ich budúceho života. Od svojho odchodu zo spoločného domu prejavoval záujem sa s deťmi stýkať čo najčastejšie a vyvíjal úsilie, aby sa medzi ním a jeho deťmi tento dobrý vzťah nezmenil. Navrhovateľka neustále zavádza súd ak tvrdí, že sa snaží u detí pestovať kladný vzťah k otcovi. Naopak, hoci mali deti v jeho novom domove pripravené všetky podmienky na stretávanie, otec s nimi vykonával výlety a snažil sa s nimi v rámci možnosti čo najviac stýkať, matka maloletých v nich, predovšetkým v najstaršom synovi C., buduje nenávisť, nevraživosť voči otcovi. Nie je pravdou, že sa o svoje deti nezaujíma, pod vplyvom matky sa s ním prestali stýkať, prestali mu dvíhať telefón, nechcú prísť k nemu na návštevu, hoci to v minulosti bolo bežné, dokonca si vytvorili dobrý súrodenecký vzťah s jeho najmladším synom. Jeho darčeky deťom matka vyhodila. Do spoločných priestorov domu, v ktorom navrhovateľka spoločne s deťmi býva a na ktorom ďalší spoluvlastnícky podiel získala kúpou od otca maloletých, ho nevpustila, neumožňovala mu priamo kontaktovať deti a presvedčiť sa, ako v súčasnosti žijú. Možno predpokladať, že navrhovateľka nechce, aby vedel o jej súkromnom živote a o ženatom priateľovi, ktorý v dome s ňou už dlhší čas údajne býva, hoci tvrdí, že býva sama, sama sa stará o deti. Má vedomosť, že o starostlivosť o maloleté deti jej pomáhajú rodinní príslušníci. K tvrdeniu o vyplatení podielu z rodinného domu uvádzal, že navrhovateľka po rozvode bola vo výhode vo vzťahu k bývaniu, na rozdiel od neho, ktorý sa musel o seba postarať a zároveň splácať spoločný úver z manželstva. Jeho partnerka a matka maloletého D. si na kúpu súčasnej starej nehnuteľnosti - domu zobrala úver, pričom spoločne sa snažia tento dom rekonštruovať. Z prostriedkov, ktoré získal od navrhovateľky je povinný poskytnúť svojej partnerke časť financií na nevyhnutnú úplnú renováciu strechy a uhradiť polovicu nadobúdacej ceny, aby sa stal podielovým spoluvlastníkom domu, v ktorom býva. Mal záujem rodinný dom, v ktorom navrhovateľka býva, previesť na maloleté deti a vykonal všetky potrebné úkony v tejto súvislosti, s čím navrhovateľka nesúhlasila. 5. Kolízna opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril. 6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je otec maloletých detí v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 13. Vyživovaciu povinnosť majú rodičia voči svojím deťom a táto slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje uspokojovanie potrieb ako je strava, zdravotná starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa a pod. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, tzn. že vyživovacia povinnosť je pre obidvoch rodičov kvalitatívne rovnaká, ale kvantitatívne rozdielna. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaký. Kvantita je daná schopnosťami a možnosťami každého rodiča. Zohľadňujú sa majetkové pomery, zárobkové schopnosti, plnenie vyživovacej povinnosti voči ďalším osobám a životná úroveň každého z rodičov. Osobnú starostlivosť rodiča o dieťa je možné považovať za spôsob plnenia si vyživovacej povinnosti. Výška ako hodnota výživného zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na jeho fyzický vek, zdravotný stav, prípravu na budúce povolanie a pod. 14. Z vyššie uvedených skutočností vychádzal súd prvej inštancie, keď návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí voči maloletým deťom. Pri rozhodovaní vychádzal zo schopnosti a možnosti povinného rodiča, ako aj z potrieb maloletých detí. Poukazoval na možnosti a schopnosti rodiča, u ktorého maloleté deti bývajú, ako aj osobnú starostlivosť rodiča o maloleté deti. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k zvýšeniu potrieb maloletých detí vzhľadom na odstup času od posledného určovania vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Taktiež zohľadnil skutočnosť, že u povinného rodiča došlo k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti voči mal. D.. 15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. 16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP