Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210425 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116210425.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej, a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu: Mgr. J. I., nar. XX.XX.Y., bytom F. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 41C/173/2016-152 zo dňa 8. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti mu v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok, ktorým bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý, z o s t á v a n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že tento ako neopodstatnený zamietol. Ako nedôvodnú zamietol aj žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, č. zmluvy 47292186 z 24.11.2014 uzatvorený medzi ním a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však tento vzťah kvalifikoval ako spotrebiteľský úver, na ktorý aplikoval ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Primárne sa vyporiadaval s námietkou žalovaného o nedostatku právomoci všeobecného súdu. Konštatoval, že zo samotného článku IX. obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. síce vyplýva právo klienta predložiť spor na rozhodnutie všeobecnému súdu, toto právo však zaniká podaním žaloby na rozhodcovský súd. Hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu videl aj v tom, že žalovaný môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol na konanie inak príslušný, oproti tomu žalobca nemá na výber z viacerých možností rozhodcovských súdov. Na základe tejto rozhodcovskej doložky v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca žalobca právo brániť sa voči nárokom na súde (všeobecnom, či rozhodcovskom) v mieste svojho bydliska. Okrem toho, žalobca nemal možnosť dohodnú si so žalovaným individuálny text tejto rozhodcovskej doložky, ktorý bol predtlačený a zostavený žalovaným v už pripravenej zmluve. Vôľa strán o tom, že spor medzi nimi predložia na prejednanie konkrétnemu rozhodcovskému súdu tak pochádza len od jednej, a to silnejšej strany žalovaného. 3. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení podľa § 137 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Odkazujúc na právny názor vyplývajúci z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, že určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vtedy, ak má požadované určenie povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy tak podľa názoru súdu prvej inštancie musí spočívať v tom, že sa vyriešia všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorí sa pevný základ pre ich budúce právne vzťahy. Vychádzal z tvrdení žalobcu o potrebe mať takýmto určením vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému. Na vyriešenie takéhoto sporu však môže slúžiť len konanie o žalobe na plnenie, v rámci ktorého sa ako predbežná vyrieši otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorého určenia sa žalobca domáha. Uzavrel, že v danom prípade by určovacia žaloba neplnila ani svoj účel preventívnej ochrany práv. Prípadné vyhovenie žalobe by stav právnej neistoty neodstránilo a tento by trval naďalej. Z uvedených dôvodov žalobu ako procesne neprípustnú zamietol. 4. V nadväznosti na tieto závery súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania, do ukončenia prejudiciálneho konania, ktoré podal Okresný súd Dunajská Streda 02.02.2015 v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. proti žalovanej A. B.. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Napriek tomu, že žalobcovi bol po splnení zákonných predpokladov ustanovený advokát na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, túto okolnosť nevyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a nevidel tak priestor pre aplikáciu § 257 CSP. 6. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby a závislého výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie a žalovanej neprizná žiadne trovy právneho zastúpenia, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie je naliehavý právny záujem na ním žiadanom určení. Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku sa nespomína, či ku dňu podania žaloby bola istina zaplatená alebo nie. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že výška istiny dosahovala 2.400 Eur, mesačná splátka predstavovala 80 Eur. Nepochybne, ku dňu podania žaloby, t.j. 20.04.2016 nedošlo z jeho strany k uhradeniu istiny. Pokiaľ by pravidelne splácal mesačné splátky, tak ku dňu podania žaloby by zaplatil z istiny sumu 1.360 Eur. Skutočnosť, či je istina ku dňu žaloby zaplatená alebo nie, je rozhodujúca najmä pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu. 8. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobca uviedol, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, pretože jeho príjem už dlhodobejšie nepresahuje hranicu 1,4 násobku sumy životného minima, pričom sa spolu s ním posudzuje manželka, ktorá je nezamestnaná a dve nezaopatrené deti. Rovnako nevlastní žiaden majetok. Všetky tieto skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu nemala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasné, zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu. Žalobný petit by tak, ako ho podal žalobca určite neodstránil spornosť medzi zmluvnými stranami, ale vytvoril by priestor pre nové konanie, kde by sa jedna zo strán domáhala plnenia od tej druhej. Za bezpredmetné považoval zistenie, či žalobca zaplatil istinu alebo nie. Pokiaľ by ju žalobca nezaplatil a bol by vyslovený názor, že úver je bezúročný a bez poplatkov, aj tak by bolo možné iniciovať súdne konanie voči žalobcovi na doplatenie istiny a v tom prípade by sa vytvoril podklad pre nové súdne konanie. Za účelové a zavádzajúce označil žalovaný tvrdenia žalobcu o jeho materiálnej núdzi. V súvislosti s preverovaním schopností žalobcu splácať úver bolo zistené, že žalobca mal v čase uzatvárania úverových zmlúv pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 2.100 Eur. Zmluva bola uzatváraná dňa 24.11.2014, t.j. od jej uzatvorenia neuplynulo dlhšie časové obdobie a nie je teda možné konštatovať materiálnu núdzu na strane žalobcu. 10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. 01.07.2016), v súvislosti s § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodoval podľa CSP. V súlade s § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona sú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana konania (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom § 379 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý bol poskytnutý žalovaným žalobcovi, na základe spornej úverovej zmluvy. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol s účinnosťou od 01.07.2016 platný Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedajší právny predpis Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok upravujúci občianske súdne konanie a ktorý bol platný aj účinný v čase podania žalobného návrhu dňa 22.04.2016. Ust. § 137 písm. c/ CSP (citovaný v napadnutom rozsudku) vychádza z pôvodného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., s obmedzením podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené obmedzenie sa však netýka prejednávanej veci, v nej sa správne súd prvej inštancie zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom žiadanom určení. 12. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj podľa záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. 13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, má za to, že určenie (vyslovenie) bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy by nemohlo zabrániť žalobcovi domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo žalovaný dostal nad rámec poskytnutej istiny. Vyriešiť otázku, t.j. spor, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno v konaní o návrhu na plnenie. 14. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav neodôvodňoval aplikovanie uvedených právnych záverov na prejednávanú vec. 15. Žalobca v podanom žalobnom návrhu netvrdil, že žalovanému uhradil sumu nad poskytnutú istinu na základe zmluvy o úvere, naopak čo sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu poukázal na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Opätovne existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení žalobca prezentoval v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2016, kde sa znovu odvolal na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR s dôrazom, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. 16. Žalovaný vo vyjadreniach (vyjadrenie zo dňa 18.08.2016 č. l. 115 a nasl. spisu) k otázke existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení poukazoval na všeobecné prípady, kedy takýto naliehavý právny záujem nie je daný. Netvrdil, že zo strany žalobcu už bolo plnené nad rámec sumy, ktorá mu bola poskytnutá na základe úverovej zmluvy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 09.09.2016 v jeho úvode poukázal na to, že bez vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného sporného úveru môže žalovaná strana kedykoľvek a stále uplatňovať svoj nárok, avšak v prípade konštatovania takéhoto určenia by mohla požadovať už len samotnú istinu bez úrokov a bez poplatkov. 17. Z týchto tvrdení žalobcu a na to nadväzujúcich vyjadrení žalovaného bez ďalšieho nevyplýva skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca si môže uplatňovať „vrátenie“ poplatkov, prípadne úrokov, ktoré uhradil žalovanému nad rámec poskytnutej istiny. Ak žalobca poukazoval na závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je nutné vychádzať zo skutkového stavu, ktorý tento súd bral do úvahy pri formulovaní svojich právnych záverov. V tomto prípade Najvyšší súd vychádzal zo zistenia, že spotrebiteľ nemal možnosť domáhať sa voči veriteľovi plnenia, ako vrátenia toho, čo mu uhradil nad rámec poskytnutej istiny z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy, pretože v tom čase nad rámec poskytnutej istiny neuhradil žiadnu sumu. Na podanie žaloby o peňažné plnenie bol aktívne legitimovaný iba veriteľ a spotrebiteľ nemal možnosť žiadať o posúdenie platnosti úverovej zmluvy inak, len určovacou žalobou. 18. Vychádzajúc z týchto záverov, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení primárne bude skúmať, či zo strany žalobcu už došlo k plneniu z tejto zmluvy žalovanému, v akom rozsahu a teda, či by riešenie neplatnosti na základe týchto zistení bolo/nebolo len prejudiciálnou otázkou, ktorá by musela byť ustálená v prípade ďalšieho súdneho sporu na plnenie, ktorý by mohol žalobca iniciovať. Vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. 20. Na záver považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na zrušenie rozhodnutia súdu vo veci samej, došlo bez ďalšieho k zrušeniu aj výroku o trovách konania. V tomto štádiu konania tak nebolo nutné zaoberať sa dôvodnosťou odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa trov konania. Len na okraj krajský súd zdôrazňuje, že strana sporu je povinná preukázať svoje tvrdenia, aj pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa okolností hodných osobitného zreteľa. 21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)