Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216368 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116216368.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, 00-950, Poľská republika, číslo KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanej: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, G., o zaplatenie 446,09 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 41C/278/2016-45 zo dňa 26. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 446,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo zostatku istiny 299,23 Eur od 13.07.2015 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca odvodzoval nárok na zaplatenie istiny 446,09 Eur zo Zmluvy o používaní kreditnej karty zo dňa 26.09.2012, ktorú ako dôkaz predložil. Z jej obsahu bolo zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej úver v podobe revolvingového limitu dostupného na kreditnej karte 1.000 Eur. Žalovaná na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcie prostredníctvom kreditnej karty. Žalobca tvrdil, že bola vyčerpaná suma 2.370,76 Eur a uhradená suma 1.924,67 Eur. 2. Súd prvej inštancie vychádzal z povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust. § 132 ods. 1 CSP, a to opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok, pričom jej splnenie nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danej veci podľa jeho názoru v žalobe absentujú skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah ním uplatneného nároku. Žalobca jednoznačne nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych súm čerpaných žalovanou čiastka 2.370,76 Eur pozostáva. Rovnako nešpecifikoval, ktoré platby zo strany žalovanej predstavujú sumu 1.924,67 Eur. V žalobe nebolo vymedzené kedy žalovaná začala čerpať peňažné prostriedky, dokedy ich prostredníctvom kreditnej karty čerpala, teda za aké konkrétne obdobie jej vznikol dlh, ktorého sa konanie týka. Riadna špecifikácia požadovanej sumy a jej jednotlivých častí je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Tieto jednotlivé skutkové tvrdenia je potrebné uviesť z hľadiska predchádzania duplicitnému priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu, keď veriteľ by sa mohol domáhať nároku na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia trvania zmluvy. Pokiaľ žalobca doložil výpis z kreditnej karty žalovanej, resp. prehľad histórie vykonávaných transakcií na kartovom účte žalovanej v rozsahu 15 strán a na tento odkazoval, nebolo povinnosťou súdu z tohto dôkazu pracne zisťovať či a kedy žalovaná čerpala peňažné prostriedky, realizovala bankové operácie prostredníctvom kreditnej karty, a teda akú sumu z celkového úverového rámca prostredníctvom kreditnej karty vyčerpala. Rovnako nie je povinnosťou súdu dedukovať z dokladov predložených žalobcom ako a kedy jednotlivé nároky vznikali a či tieto zodpovedajú vyčíslenej čiastke. Nedostatočné vymedzenie skutkových okolností súd prvej inštancie vyhodnotil ako neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Napriek absencie uvedených náležitostí nemala predmetná žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať a ktorá by bránila jej vecnému prejednaniu. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z výsledku konania a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že žaloba spĺňala všetky potrebné všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 CSP, ako aj všetky zákonné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP. Súd prvej inštancie ho mal vyzvať na doplnenie žaloby v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 CSP, nakoľko ako vyplýva z jeho záverov ju vyhodnotil ako neúplnú. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje , e/ podpis. 8. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. 9. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa odseku 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 10. Z vyššie citovaného ust. § 132 CSP vyplýva, že žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v § 127 ods. 1 CSP a osobitné náležitosti žaloby uvedené v ustanovení § 132 ods. 1 CSP. Okrem označenia strán v spore je to pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, žalobný návrh a žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 11. V prejednávanej veci žalobca v žalobe, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 21.06.2016 opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo možné ustáliť, čo je základom uplatnenej žaloby. Išlo o nárok, ktorý mu vznikol na základe porušenia povinnosti žalovanej vyplývajúcej zo Zmluvy o používaní kreditnej karty uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.09.2012. Poukázal na to, že žalovaná porušila zmluvu, nakoľko bola v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace. Nakoľko v uzavretej zmluve absentoval údaj o výške priemernej hodnoty RPMN uviedol, že si uplatňuje len zostatok nesplateného úveru po započítaní všetkých úhrad žalovanou. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz označil výpis z účtu - história operácií na účte. 12. Uvedená žaloba spĺňala všetky všeobecné náležitosti podania stanovené v § 127 CSP, bolo v nej uvedené označenie súdu, ktorému bola určená, bolo z nej zrejmé, kto ju robí, akej veci sa týka, ako aj čo sa touto žalobou sleduje, t.j. žalobný petit a žaloba bola riadne podpísaná. Rovnako v žalobe boli riadne označené strany sporu, boli opísané rozhodujúce skutočnosti a označené dôkazy, ktorých sa žalobca dovolával. 13. Keďže odvolací súd nezistil absenciu žiadnej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre žalobu, nejde v tomto prípade o tzv. neúplné podanie, na doplnenie ktorého by bol povinný súd prvej inštancie žalobcu vyzývať v zmysle § 129 ods. 2 CSP. Nedostatok tvrdení žalobcu, pre ktoré bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá nespôsobovala ani neurčitosť podanej žaloby. To, že žalobca v žalobe neuviedol všetky potrebné tvrdenia, nespôsobuje neurčitosť žaloby, ale má za následok neunesenie povinnosti tvrdenia, následkom čoho dôjde k zamietnutiu žaloby po jej vecnom prejednaní. Týmto spôsobom postupoval aj súd prvej inštancie a odvolací súd považuje za správne dôvody napadnutého rozhodnutia uvedené v jeho bodoch 15 až 17 (§ 387 ods. 2 CSP), na základe ktorých dospel k záveru o neunesení bremena tvrdenia žalobcom. 14. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej v odvolacom konaní priznal proti žalobcovi nárok na náhradu jeho trov v plnom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)