KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Žilina30. 5. 2017plný textcitované 3×

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/120/2017 z 30. 5. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 30. mája 2017, sp. zn. 10Co/120/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5116224816.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/120/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224816
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116224816.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ U. U., nar. X.X.XXXX,
bytom W. XXX, 2/ X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. W. Y., G. X. Y. XXXX/X, právne zastúpených
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, proti
žalovaným 1/ Mgr. Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. W. Y., Y. L. XXX/X, 2/ F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. XXX, 3/ Mgr. R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. W. Y., Y. L. XXX/X, 4/ R. U., nar. X.XX.XXXX, bytom
V. W. Y., L. XXXX/XX, 5/ Mgr. M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX, 6/ Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, v štádiu konania o neúplnom podaní vo veci
samej, na základe odvolania žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k 7C/206/2016-22 zo
dňa 19.1.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcov.
Vychádzal z toho, že už na začiatku konania musí byť nehnuteľnosť, určenia vlastníckeho práva
ku ktorej sa žalobcovia domáhajú, určito a presne špecifikovaná a predmet konania nie je možné
vymedzovať dodatočne. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd konštatoval, že žalobcovia síce v
doplnení prvotného podania/žaloby označili nehnuteľnosti, z ktorých má byť vytvorený pozemok, ktorý
bude predmetom konania, ale bezprostredne tento (sporný) novovytvorený pozemok nešpecifikovali.
Rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené vlastnícke právo k takto (ne)špecifikovanému pozemku, by
nebolo materiálne vykonateľné. Okresný súd preto uzavrel, že pre dotknutý nedostatok nie je možné
v konaní pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a prejednanie. Tvrdili, že im vydaním napadnutého
rozhodnutia bolo upreté právo na súdnu ochranu a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobcovia uviedli, že pokiaľ sa nedostanú na pozemok alebo jeho časť, ktorá by mala byť zameraná,
môžu predmet konania označiť i takým spôsobom, ako učinili v prejednávanom prípade. Znalec, ktorý
bude musieť byť ustanovený vo veci, na mieste samom geometrickým plánom konkrétne určí, o akú
spornú plochu ide. Následne žalobcovia spresnia i žalobný petit; za aktuálnych okolností je však doterajší
žalobný návrh „absolútne vyhovujúci“.

3. Vzhľadom na momentálne štádium konania odvolanie (ako ani pôvodná, resp. doplnená žaloba)
nebolo doručované protistrane.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.



5. Žalobný petit je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby, lebo v ňom žalobca uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť. Zároveň ním žalobca stanovuje rozsah požadovanej súdnej
ochrany. Pretože ide v podstate o návrh výroku súdneho rozhodnutia, zákon kladie na formuláciu
žalobného petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa má zabezpečiť presnosť a určitosť výrokov
rozsudkov.
6. Hoci Civilný sporový poriadok - s poukazom na to, že v čase podania žaloby nemusí byť ešte známy
celkový rozsah rozhodných skutkových a právnych okolností - pripúšťa, aby žalobca za konania so
súhlasom súdu spresnil žalobu, prípadne ju zmenil (§ 139 a nasl. CSP). Uvedené však nič nemení
na povinnosti žalobcu vymedziť žalobný petit spôsobom dostatočne presným zrozumiteľným a určitým,
umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania. To, o čom sa koná,
nemôže byť určené až dodatočne; napríklad výsledkami dokazovania, vrátane dokazovania znaleckým
posudkom. Od predmetnej požiadavky na kvalitu žalobného petitu nemožno ustúpiť ani v prípadoch,
v ktorých žalobcovi určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri
jeho formulovaní a obsahovom vymedzení (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 42/2005).

7. Na základe predmetných východísk a úvah sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu o
nedostatočnosti žalobného návrhu. Žalobcovia, hoci nepochybne majú predstavu o spornom pozemku
(priamo v odvolaní uvádzajú „...na mieste samom ukážeme“), túto predstavu žiadnym konkrétnejším
spôsobom nevyjadrili tak, aby bol dostatočne vymedzený predmet konania a bolo možné riadne
pokračovať v meritórnom prejednávaní veci.
8. Bez ohľadu na dôvodnosť tvrdenia žalobcov, že na spornú časť pozemkov nemajú prístup a teda
nemôžu vykonať (riadne) geodetické zameranie, mohli (ak sa chceli vyhnúť odmietnutiu ich podania)
žalobný petit relevantne vymedziť iným spôsobom. Napríklad na základe aktualizácie dostupných
pozemnoknižných alebo katastrálnych máp čo i len laicky graficky označiť hranice pozemku, ohľadne
ktorého sa domáhajú určenia, že patrí do dedičstva po zosnulom R. U.. Takýto prístup by im umožnil
v konaní reagovať na jeho priebeh (vrátane záverov súdom ustanoveného znalca, na nevyhnutnosť
ustanovenia ktorého v odvolaní sami poukazovali) a v prípade potreby spresniť, prípadne so súhlasom
súdu aj zmeniť žalobný petit.

9. Len na okraj krajský súd poznamenáva, že žalobcovia (ani v odvolaní) bližšie neobjasnili okolnosti,
pre ktoré nebolo možné z ich strany sporný pozemok zamerať. Nadväzne je diskutabilné, či ide o
reálne danú nemožnosť. Neobstojí tiež argumentácia odvolateľov o odopretí im práva na súdnu ochranu.
Ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR) nie je absolútne a možno sa
ho domáhať len spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. - vo vzťahu k prejednávanej veci - na podklade
žaloby spĺňajúcej všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti.

10. V záujme komplexnosti odvolací súd dodáva, že odmietnutie podania žalobcov nepredstavuje vo
vzťahu k ich (tvrdenému) nároku prekážku veci rozhodnutej. To znamená, že sa v budúcnosti môžu
domáhať jeho súdnej ochrany; samozrejme, na základe žaloby spĺňajúcej všetky zákonné náležitosti,
osobitne v časti určitosti a jednoznačnosti predmetu konania a žalobného petitu.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že v doterajšom štádiu konania bolo konané iba so žalobcami, odvolací
súd (zhodne ako súd I. inštancie) osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania
medzi sporovými stranami.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5116224816

  1. 19. 1. 2017Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/206/2016 z 19. 1. 2017potvrdené
  2. 30. 5. 2017Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/120/2017 z 30. 5. 2017 (toto rozhodnutie)