Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225451 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116225451.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matka: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. S., Y. XXX/XX a otec V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M., H. K. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/245/2016-137 zo dňa 23. 01. 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 12. 01. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 04. 2006 v časti výživného na maloletého F. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k synovi na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2016. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 01. 10. 2016 do 31. 01. 2017 vo výške 134,44 eur a tento povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nezabezpečujú základné potreby a starostlivosť a nie sú schopní sa dohodnúť na zmene vyživovacej povinnosti. Súd preto po vykonanom dokazovaní konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov, dieťa je fyzicky vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho základných potrieb a pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadal na to, že ukončil služobný pomer z vlastnej iniciatívy, pričom argumentoval, že toto rozhodnutie riadnym spôsobom zvážil a pokiaľ by na neho nebol vyvíjaný psychický nátlak, nebol by ukončil činnosť v organizácii, kde pracoval od roku 2004. Následne sa pokúšal nájsť si nové zamestnanie a zdroj príjmu, čoho dôkazom sú pravidelné reporty na úrade práce, tiež sa zaujímal o zamestnanie aj prostredníctvom portálu profesia.sk, či iným spôsobom. Nesúhlasil tiež so závermi súdu, že od roku 2006 ako bolo stanovené výživné, toto sám z vlastnej iniciatívy nezvýšil, hoci mal zvýšený príjem. Súd vôbec neprihliadal na skutočnosť, že riešil bytovú situáciu, a to výstavbou rodinného domu. Za týmto účelom spláca viacero úverov, pričom inú možnosť ako si zabezpečiť bývanie nemal. Súd nebral do úvahy, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného jeho príjem predstavoval 153,47 eur v čistom ako výsluhový príspevok, ktorý však bude poberať len do 28. 02. 2018. V súčasnej dobe jeho príjem predstavuje 660,- eur brutto a má tiež nárok na variabilnú zložku mzdy vo výške 100 % základnej mzdy, avšak táto nie je zaručená a nárokovateľná. Napriek všetkým týmto skutočnostiam súd zvýšil výživné na sumu 100,- eur mesačne, a to aj spätne od októbra 2016, pričom preukázateľne má problém uhrádzať aj súčasnú výšku výživného, ktoré bez podpory rodiny a zo strany manželky by nedokázal hradiť vôbec. Pokiaľ mu prvoinštančný súd vyčítal, že nezdokladoval, na aký účel boli poskytnuté jednotlivé úvery, zo všetkých finančných prostriedkov financoval výstavbu rodinného domu, ktorý má podľa znaleckého posudku hodnotu 145 000,- eur. Po rozhodnutí súdu zistil, že bola začatá exekúcia, kde exekútor vymáha sumu 2 793,- eur, pričom tento dlh vznikol ešte za trvania manželstva, čo by mal tiež súd zohľadniť. Žiadal zrušiť rozsudok prvoinštančného súdu a ako vyplynulo z obsahu odvolania, ponechať doteraz stanovené výživné. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že aj zvýšenie výživného na sumu 100,- eur je minimum, čo potrebuje 14-ročný chlapec pre zabezpečenie jeho základných potrieb. Syn rastie, oblečenie a obuv mu musí zakupovať už v pánskej veľkosti. Naposledy určené výživné vo výške 66,39 eur (2 000,- Sk) bolo stanovené v čase, keď navštevoval materskú školu a mal 3 roky. Pri výchove syna jej pomáhali rodičia, ktorým sa však v poslednom čase zhoršil zdravotný stav, a preto aj ich pomoc je menšia. Otec sa so synom dlhodobo nekontaktuje, ani mu netelefonuje, hoci pozná jeho telefónne číslo, nekupuje mu žiadne oblečenie, pomôcky do školy, okrem výživného mu finančne navyše nič neprispieva. To, že otec prestal pracovať u polície z vlastnej iniciatívy, sa nemôže odzrkadliť v tom, že synovi nebude platiť výživné, aké potrebuje. Pôžičky a úvery, ktoré otec spomína, sú jeho problém. Pokiaľ nemal na výstavbu rodinného domu, mohol si zabezpečiť bývanie kúpou dvoj-, trojizbového bytu, ktorých cena je nižšia, ako uviedol hodnotu rodinného domu. Ona ako matka dieťaťa, o ktoré sa osobne stará, tiež si nemôže dovoliť vlastné bývanie a z tohto dôvodu sa nezaťažuje úvermi a pôžičkami. 4. K podanému vyjadreniu otec maloletého dieťaťa uviedol, že po opustení spoločnej domácnosti si matka dieťaťa zobrala nábytok, pričom aj na ten boli použité úvery, ktoré však sám splácal. Opätovne vysvetlil, z akého dôvodu ukončil služobný pomer u polície. Uviedol, že charakter práce a pomery na pracovisku sa časom mohli meniť, nemôže byť pranierovaný pre skutočnosť, že dobrovoľne ukončil takýto pomer, keďže za posledných 20 rokov bol ako nezamestnaný vedený na úrade práce maximálne po dobu jedného roka, vždy si našiel zodpovedajúce zamestnanie sám, a preto žiadal, aby odvolací súd posúdil jeho príjmy a výdavky, zohľadnil potreby dieťaťa s tým, že ak sa v budúcnosti výdavky na dieťa zvýšia, je možné opäť prehodnotiť výšku výživného. V súčasnej dobe však, keď sa voči nemu vedie exekučné konanie a jeho príjem nepresahuje sumu 400,- eur mesačne, je to neprijateľné vzhľadom aj na výživu jeho ďalších detí. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom, z napadnutého rozsudku a spisového materiálu mal preukázané, že matka dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného pre maloletého F., keď naposledy výživné bolo určené v roku 2006 vo výške 2 000,- Sk (66,39 eur). V tom čase mal maloletý F. 3 roky, navštevoval predškolské zariadenie. V čase zvýšenia výživného bol žiakom 8. ročníka základnej školy. Matka dieťaťa dosahuje priemerný čistý príjem 487,- eur, žije s dieťaťom v rodinnom dome svojich rodičov spoločne s nimi, prispieva na náklady vo výške 1/2-ice. Otec maloletého F. býva s terajšou manželkou a dvomi dcérami v rodinnom dome, poberá výsluhový príspevok vo výške 153,48 eur, príjem v zamestnaní podľa pracovnej zmluvy by mal predstavovať 660,- eur v hrubom + nenárokovateľná zložka až do výšky 100 % základného príjmu. Otec pracoval u polície, jeho príjem predstavoval v priemere 866,- eur v čistom. Služobný pomer ukončil na vlastnú žiadosť 29. 02. 2016. 7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na konštatovanie jeho správnosti v súlade s § 387 ods. 2 CSP. 8. V tomto prípade prvoinštančný súd správne poukázal na príjem otca, ktorý dosahoval ako príslušník polície, pričom služobný pomer ukončil z vlastnej iniciatívy. Súd tiež správne porovnal pomery v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom a pomery na strane rodičov, aj dieťaťa v súčasnosti. Je zrejmé, že dieťa je fyzicky vyspelejšie, navštevuje 2. stupeň základnej školy a už len z tohto dôvodu sa zvýšili náklady na zabezpečenie jeho základných potrieb súvisiacich so štúdiom, ako aj ostatnými voľnočasovými aktivitami. Matka dieťaťa okrem plnenia si vyživovacej povinnosti (zabezpečenie bývania a stravovania, ošatenia) sa o dieťa osobne stará. S prihliadnutím na príjem otca (či už dosahovaný ako príslušníka polície alebo dosahovaný v súčasnej dobe u svojho zamestnávateľa), ako aj s prihliadnutím na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, správne prvoinštančný súd zvýšil výživné, pričom aj odvolací súd toto zvýšenie na sumu 100,- eur mesačne považuje za primerané, či už potrebám maloletého dieťaťa alebo možnostiam a schopnostiam rodičov. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd stotožnil, pričom v odvolaní otec dieťaťa neuviedol žiadne iné skutočnosti alebo dôvody, ktoré by viedli odvolací súd k iným záverom, než ktoré vyslovil súd prvej inštancie, resp. s ktorými by sa už vo svojom rozhodnutí súd nevysporiadal. 9. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nárok na ich náhradu nemá. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).