Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/157/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225968 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116225968.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: J. U., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, Z., zastúpeného JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou, so sídlom J. D. XX, V., proti žalovaným: 1/ G. D., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, Z., 2/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 3/ J. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, v konaní o zaplatenie 22.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 7C/208/2016-63 zo dňa 25.1.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 7C/208/2016-63 zo dňa 25.1.2017 zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí o merite prejednávanej veci. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáha od žalovaných zaplatenia istiny 22.000,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.6.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. 20.1.2017 žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktorým žiada zriadiť na nehnuteľnostiach špecifikovaných v petite tohto návrhu záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie vymáhanej pohľadávky. Poukázal na to, že žalovaní čelia niekoľkonásobne vyšším záväzkom, ako vyplýva z listov vlastníctva, na ktorých sú evidované majetky v ich vlastníctve a robia úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku prevodmi na iné osoby, zriaďovaním záložných práv na nehnuteľnosti, ako aj podvodným výmazom už jestvujúcich záložných práv, čím hrozí vážna obava, že záväzky žalovaných nebudú uspokojené. Žalovaní v 1/ a 2/ rade nie sú schopní plniť svoje peňažné záväzky, majú viacero veriteľoch. Na listoch vlastníctva postupne pribúdajú zápisy o prebiehajúcich exekúciách, a teda je dôvodný predpoklad, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu je ohrozená. Z tohto dôvodu je opodstatnené zabezpečiť pohľadávku žalobcu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi na majetok vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade záložné právo na zabezpečenie pohľadávky. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov mal osvedčenú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zo zmluvy o pôžičke a žalobcom a žalovanými v 2/ a 3/ rade titulom ručiteľského záväzku. Žalobca žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, v podielovom spoluvlastníctve alebo výlučnom vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade. Z listov vlastníctva, na ktorých sú tieto nehnuteľnosti evidované, vyplýva, že ide o pozemky (z hľadiska vymedzenia druhu sa jedná o záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ornú pôdu, trvalé trávne porasty), ako aj o stavby, napr. ubytovňa, garáž, stolárske dielne. Je nepochybné, že tieto nehnuteľnosti musia mať niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, ako je pohľadávka žalobcu voči žalovaným. Preto podľa súdu prvej inštancie by navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimerane zasahovalo do vlastníckych práv žalovaných v 1/ a 2/ rade. V konaní nebolo osvedčené, že by existovala objektívna obava, že exekúcia na výkon prípadného rozhodnutia, ktorým by boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, bude ohrozená. Z predloženej zmluvy o pôžičke vyplýva, že na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka (žalovaného v 1/ rade) vrátiť veriteľovi (žalobcovi) požičanú sumu, zvolili zmluvné strany zabezpečenie formou ručenia nielen žalovaným 2/, ale aj žalovaným 3/, pričom ručitelia dobrovoľne prevzali záväzok ručenia za vrátenie pôžičky celým majetkom. Žalobca v návrhu uvádza že je opodstatnené zabezpečiť pohľadávku žalobcu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, no podľa názoru súdu, ak pri uzatváraní zmluvy o pôžičke zmluvné strany nezvolili dostatočné zabezpečenie záväzku dlžníka vrátiť požičané peňažné prostriedky, napr. aj záložným právom, nie je možné toto dodatočne nahradiť zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia súdom. Konštatoval, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh na jeho vydanie zamietol. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí a vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, nakoľko z väčšiny predložených listov vlastníctva je nepochybné, že sa jedná prevažne o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, ktoré vzhľadom na svoju ideálnu výmeru a charakter pozemkov predstavujú len nepatrnú hodnotu. V prípade nehnuteľnosti: C KN pare. č. 1464/4 záhrady o výmere 66 m2 v podieli 1/1, C KN pare. č. 1465/2 orná pôda o výmere 6 m2 v podieli 1/1, C KN pare. č. 1465/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 289 m2 v podieli 1 /1, C KN pare. č. 1465/4 orná pôda o výmere 26 m2 v podieli 1/1, C KN pare. č. 1465/5 orná pôda o výmere 20 m2 v podieli 1/1, C KN pare. č. 1465/6 orná pôda o výmere 204 m2 v podieli 1/1. C KN pare. c. 1706/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 v podieli 1/1, stavba, poly funkčný dom súp. č. XXX postavený na C KN pare. č. 1465/3 v podieli 1/1, vedených katastrálnym odborom Okresného úradu v Žiline na LV č. XXX pre, k.ú. Z., obec Z. ide o nehnuteľnosti postihnuté právnymi vadami, poznačenými prebiehajúcimi súdnymi a exekučnými konaniami, už zapísanými neodkladnými opatreniami a výkonom záložného práva, ktoré spôsobujú rapídne zníženie ich ceny ako aj prekážky v ďalšom vymáhaní pohľadávok. Z tohto hľadiska je nepochybné že súd nesprávne skonštatoval skutkový stav veci, keď konštatoval, že „vychádzal zo zásady primeranosti zásahu, kde zabezpečovacie opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať stranu konania, proti ktorému smeruje“. Ďalej odvolateľ uviedol, že rovnako je tak tomu aj v prípade spoluvlastníckych práv žalovaných na ďalších nehnuteľnostiach. Preto, ak súd vzhliadol neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaných pomerom objemu, charakteru a tým aj potenciálnej hodnoty nehnuteľnosti ku hodnote pohľadávky žalobcu, nič mu nebránilo vyhovieť žalobe aspoň v časti, zriadením záložného práva len na niektoré nehnuteľnosti, ku ktorým zriadenia záložného práva sa žalobca domáhal. S poukazom na uvedené navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie, poprípade zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu alebo aspoň čiastočne vyhovie. 3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ho potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. 4. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. 7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka a na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V konaní nebolo osvedčené, že by existovala objektívna obava, že exekúcia na výkon prípadného rozhodnutia, ktorým by boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, bude ohrozená. Z predloženej zmluvy o pôžičke nepochybne vyplýva, že na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka (žalovaného v 1/ rade) vrátiť veriteľovi (žalobcovi) požičanú sumu, uskutočnili zmluvné strany zabezpečenie formou ručenia žalovaným v 2/ a žalovaným v 3/ rade, keď ručitelia prevzali záväzok ručenia za vrátením požičanej sumy celým ich majetkom. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. 9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)