Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/155/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226237 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116226237.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: De vries Justitia s.r.o., so sídlom Vyšehradská 1349/2, Praha, Česká republika, IČO 24305511, právne zastúpeneného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Z. H. X, G. G., proti žalovanej: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XXX, V. J. V., o zaplatenie 92,95 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 41Csp 132/2016-31 zo dňa 21.2.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd pri aplikácii § 267 ods. 1, 2 CSP odmietol odpor žalovanej proti platobnému rozkazu tamojšieho súdu, vydaného dňa 22.11.2016 pod sp. zn. 41Csp 132/2016. Vychádzal z toho, že žalovaná bola dostatočne poučená o tom, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti tvrdeniam žalobcu a predloženým dôkazom. Nadväzne, s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 3Obo/403/98, v zmysle ktorého uvedenie dôvodu nesplnenia dlhu nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej konštatoval, že žalovaná v odpore neuviedla žiadne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze. Odpor totiž nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami. Na to, aby jeho následkom bolo zrušenie platobného rozkazu, je nevyhnutné, aby bol vecne odôvodnený. To znamená, že argumenty žalovaného sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku. V posudzovanej veci však žalovaná práve naopak vyjadrila ochotu zaplatiť žalobcovi svoj dlh v splátkach a neuviedla žiadne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti. Súd prvej inštancie zdôraznil, že určenie lehoty nie je rozhodnutím vo veci samej a domáhanie sa inej splatnosti nemožno hodnotiť ako odôvodnenie odporu vo veci samej. Dodal, že ak nie je žalovaná vzhľadom na svoju životnú situáciu schopná uhradiť celú dlžnú sumu, na ktorú bola zaviazaná v platobnom rozkaze, má možnosť dohodnúť sa na príslušných splátkach priamo so žalobcom. 2.O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, avšak nie v celom rozsahu. Žalobcovi dlh spláca prevodom z účtu, predtým dlh splácala spoločnosti Finzo, kde je „absolútny chaos“. Poukázala na skutočnosť, že keď ochorela, nebolo možné sa s operátorkami - ktoré nechápali, že počas hospitalizácie nemôže uskutočňovať platby - dohodnúť, v dôsledku čoho celá vec dospela do tohto štádia. Okrem toho, ak by operátorky s ňou uzatvorili dohodu, advokát by nemusel platiť súdne trovy. Z tohto dôvodu žiada umožnenie splátok súdnych trov, nakoľko nemá inú možnosť. 4.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 6.Z obsahu platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 41Csp/132/2016-24 doručeného žalovanej dňa 29.11.2016 vyplýva výslovné poučenie o nevyhnutnosti podať odpor s odôvodnením vo veci samej. Nadväzne je potrebné konštatovať, že podanie žalovanej, spočívajúce v poukaze na nepriaznivú životnú/zdravotnú situáciu (neakceptovanú operátorkami žalobcu), predmetnú charakteristiku nenapĺňa. Odvolací súd nespochybňuje ťaživú situáciu žalovanej, avšak forma/prostriedky, ktoré zvolila na svoju obranu sú z pohľadu platnej právnej úpravy nesprávne/nenáležité a súd nemôže ísť pri ich posúdení nad zákonný rámec dotknutých procesných inštitútov. V tejto spojitosti neostáva krajskému súdu len potvrdiť, že zodpovedá normatívnej úprave ako i aplikačnej praxi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/1998) prezentovaný záver súdu prvej inštancie o nedostatočnom odôvodnení žalovanou podaného opravného prostriedku. Zmyslom predmetného inštitútu - odporu proti platobnému rozkazu - je totiž popretie dôvodnosti uplatneného nároku a tým zvrátenie nástupu účinkov rozhodnutia vydaného v skrátenom/rozkaznom konaní. Pokiaľ však žalovaná len poukazuje na svoje nepriaznivé osobné pomery v podobe hospitalizácie (a navyše zdôrazňuje, že si je vedomá svojho dlhu), uvedené žiadnym spôsobom nepopiera dôvodnosť žalovaného nároku. Inými slovami, žalovaná v podanom odpore nenamieta existenciu svojho dlhu (napr. pre neplatnosť zmluvy, prípadne z dôvodu úhrady dlžnej sumy, zániku dlhu započítaním a pod) - čo je podstatou/zmyslom podania odporu proti platobnému rozkazu, preto takýmto svojim postupom nemôže dosiahnuť zákonom predvídaný účinok, t.j. zrušenie platobného rozkazu, ktorý (účinok) nastáva len a výlučne v prípade, pokiaľ strana sporu v podanom odpore akýmkoľvek spôsobom poprie dôvodnosť žalovaného nároku, čo žalovaná v súdenej veci neučinila. 7.Rozvinúc opísané východiská, za kvalifikované vecné odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu nie je možné hodnotiť ani tvrdenie žalobkyne, že si je vedomá svojho dlhu, ale “nie v takom rozsahu“. Odhliadnuc od neurčitého „vymedzenia“ rozsahu v akom žalovaná uznáva/neuznáva svoj dlh, predovšetkým absencia akéhokoľvek konkrétneho dôvodu/skutočnosti (viď bod 6 tohto odôvodnenia) popretia dôvodnosti žalovaného nároku a to či už v rovine skutkových tvrdení alebo právneho posúdenia, odníma takémuto tvrdeniu/stanovisku spôsobilosť dosiahnuť zrušenie platobného rozkazu. Inými slovami, púha faktická námietka nesúhlasu (so žalovaným nárokom, resp. jeho bližšie nešpecifikovanou časťou) nepostačuje, nakoľko nezodpovedá zákonnej požiadavke vecného odôvodnenia odporu. Nedostatok tejto zákonnej náležitosti nemožno (pozri tiež Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C.H.Beck, 2016, str. 990) zhojiť ani postupom podľa § 129 CSP - výzvou na odstránenie vád podania. 8.Napokon, ani požiadavka umožnenia splátok (trov súdneho konania) nie je (logicky) odôvodnením odporu vo veci samej, t.j. spochybnením podstaty uplatneného nároku, ale len žiadosťou o inú úpravu splatnosti. Tu krajský súd dáva do pozornosti odvolateľky, že platobný rozkaz je osobitnou/samostatnou formou súdneho rozhodnutia. Civilný sporový poriadok pritom neupravuje (ako je tom upri uznesení), že pokiaľ nie je ustanovené inak, použijú sa na platobný rozkaz primerane ustanovenia o rozsudku (v danom prípade o povolení splátok). To znamená, že v prípade vydania platobného rozkazu je prípustné lehotu splatnosti určiť len v zákonom výslovne stanovenom rozsahu - do 15 dní od doručenia platobného rozkazu (§ 265 ods. 1 CSP). 9.Z iných dôvodov odvolateľ nesprávnosť napadnutého rozhodnutia nenamietal, odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 10.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ne) rozhodol krajský súd (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP) tak, že stranám sporu nepriznal ich náhradu. Odvolateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, preto mu náhrada trov konania neprináleží. Naproti tomu druhej procesnej strane nijaké trovy konania v súvislosti s odvolaním nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov žiadnej zo sporových strán. 11.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.