Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/131/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230424 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116230424.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, v spore navrhovateľov v rade 1/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXX/XX, U. - D., v rade 2/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXX/XX, U. - D., zastúpených Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom H. XX, U. proti žalovaným v rade 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, v rade 2/ PRO aukcie, s.r.o., so sídlom Kopaničiarska 10, Bratislava, IČO: 46 771 778, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/145/2016-102 zo dňa 08. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa výkonu dražby nehnuteľností, mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 2/ zamieta. Vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovaný v rade 2/ má nárok voči navrhovateľom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti ponecháva uznesenie nedotknuté. Odvolanie žalovaného v rade 1/ odmieta. Žalovaný v rade 2/ má nárok voči navrhovateľom na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým uznesením súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na zabezpečenie Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 2010003610 ku konkrétnym nehnuteľnostiam, rovnakú povinnosť uložil aj žalovanému v rade 2/ a rozhodol, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania neodkladného opatrenia. 2) V danej veci sú navrhovatelia vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Nakoľko dlžníci (osoby odlišné od žalobcov) nesplácali úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a bezodkladne potom začal s výkonom záložného práva z titulu záložnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 1/ ako záložným veriteľom. Záložný veriteľ začal výkon záložného práva prostredníctvom dražiteľa podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/, zároveň ako aj záložcovia, namietajú neplatnosť úverovej zmluvy, záložnej zmluvy z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, a teda hlavne výšku vymáhanej pohľadávky, za účelom ktorej uspokojenia má byť speňažený v dražbe nehnuteľný majetok navrhovateľov. Ďalej namietajú aj nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou založených nehnuteľností. Záložný veriteľ, a to žalovaný v rade 1/, nemá voči dlžníkom judikovanú pohľadávku (z obsahu spisu nevyplýva, že by si veriteľ, a to žalovaný v rade 1/, vymáhal pohľadávku voči dlžníkom najskôr súdnou cestou a následne prípadne v exekučnom konaní). Z uvedeného vyplýva, že medzi dotknutými stranami nie je jednoznačne ustálená výška pohľadávky, ktorá je zabezpečená nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov. Mal za to, že v návrhu opísané skutočnosti osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ochrana vlastníckeho práva žalobcov) a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi týmito stranami neodkladného opatrenia (kým nebude jednoznačne ustálená výška pohľadávky - zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa výkonu dražby nehnuteľností). Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ mali v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, a preto majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/. 3) Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v rade 1/. Poukázal na dôvody podaného návrhu zo strany navrhovateľov, pričom pokiaľ jedným z nich mala byť nízka cena nehnuteľností, tá bola určená znaleckým posudkom. Znalec zodpovedá za vecnú správnosť posudku a objektívnosť ním stanovenej hodnoty. Nie je povinnosťou dražobníka, ani navrhovateľa dražby preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Poukázal aj na súdne rozhodnutia k tejto otázke. Ďalej poukázal na nedostatok právomoci prvostupňového súdu prejednať danú vec, nakoľko všetky spory zo zmluvy o úvere majú byť rozhodované rozhodcovským súdom. Navrhovatelia nedostatočne zdôvodnili naliehavosť a bezodkladnosť požadovaného zásahu zo strany súdu. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, resp. zmeniť ho a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 4) Žalovaný v rade 2/ poukázal vo svojom odvolaní na to, že cena nehnuteľností bola určená v zmysle zákona, a to na základe znaleckého posudku. Dražobník si splnil svoju povinnosť v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Za znalecký posudok je zodpovedný znalec. Poukázal aj na judikatúru k danej problematike. Bez právneho významu bolo aj tvrdenie navrhovateľov, že je nevyhnutné zabezpečiť ochranu ich vlastníckeho práva, nakoľko záväzky žalovaného v rade 1/ neboli splnené riadne a včas a v zmysle zmluvy o záložnom práve má oprávnený právo začať výkon záložného práva. Navrhol rozhodnutie zrušiť, resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 5) Navrhovatelia sa k podaným odvolaniam nevyjadrili. 6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý výrok, ktorým uložil žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa výkonu dražby nehnuteľností, podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 2/ zamietol a takisto postupoval aj pri výroku o trovách konania, keď ho zmenil tak, že žalovaný v rade 2/ má nárok voči navrhovateľom v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti ponechal uznesenie nedotknuté a odvolanie žalovaného v rade 1/ ako oneskorene podané v zmysle ust. § 386 ods. 1 písm. a/ CSP odmietol. 7) Pokiaľ išlo o žalovaného v rade 1/, jeho odvolanie súd posúdil ako odvolanie podané po lehote. Podľa ustanovenia § 386 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 8) Podľa ust. § 362 ods. 1, 2 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť, ani skrátiť a lehotou procesnou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (najčastejšie pošta). 9) Podľa ust. § 121 ods. 2, 3 a 5 CSP sa do plynutia lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 10) V zmysle ust. § 111 ods. 1 CSP sa do vlastných rúk doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. 11) Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný v rade 1/ si zásielku s uznesením, ktoré následne napadol odvolaním, prebral dňa 12.12.2016. Následne prvým dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 13.12.2016. Lehota (15 dní) na podanie odvolania skončila uplynutím dňa, ktorým bol 27.12.2016, keďže išlo o utorok, tento deň bol preto posledným dňom lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného v rade 1/ proti napadnutému uzneseniu bolo podané na poštovú prepravu dňa 28.12.2016, t. j. po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd predmetné odvolanie odmietol ako podané oneskorene. 12) Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaného v rade 2/ odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pretože nie je potrebné nariadiť žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, nakoľko žalovaný v rade 2/, ako dražobník, môže byť zmenený navrhovateľom dražby, t.j. veriteľom - v tomto prípade žalovaným v rade 1/ a na tohto nového dražobníka by sa už nariadené neodkladné opatrenie nevzťahovalo. Neodkladné opatrenie nariadené žalovanému v rade 2/ nechráni navrhovateľov efektívnym spôsobom. V danom prípade poukazuje odvolací súd na ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. 13) Postavenie dražobníka sa tak odvíja od postavenia navrhovateľa dražby. Pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, nie je nutné nariaďovať neodkladné opatrenie aj voči dražobníkovi samotnému. Navrhovateľov chráni už samotný zákon, bez ďalšej potreby nariaďovania neodkladného opatrenia, a to pred každým potenciálnym dražobníkom, nielen konkrétnym subjektom (tak ako to navrhovali v danom prípade). Na základe uvedeného teda návrh navrhovateľov v uvedenej časti zamietol. 14) O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný v rade 2/ mal úspech v odvolacom konaní, má preto aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie upravujúce rozhodnutie o náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k odmietnutiu odvolania, a preto odvolací súd analogicky postupoval podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého by bol žalovaný v rade 1/ povinný nahradiť trovy navrhovateľom, pokiaľ išlo o jeho odvolanie, no keďže títo ostali v odvolacom konaní nečinní, nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, no stále im ostala povinnosť nahradiť trovy žalovaného v rade 2/, ak mu nejaké trovy vznikli. 15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).