Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117213761 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117213761.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U. M. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa č. 2080, IČO : 47 246 863, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO : 35 792 752, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO : 47 233 516, 2/ DKI PLAST, s.r.o., so sídlom Žilina, Bytčická č. 2, IČO : 35 855 282, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 8Csp/80/2017-17 zo dňa 20. apríla 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 8Csp/80/2017-17 zo dňa 20. apríla 2017 vo výroku, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca nemá voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. d) CSP v nadväznosti na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500129656 zo dňa 18.09.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. Žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500129656 zo dňa 18.09.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca nemá voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania. Zároveň poučil žalovaného v rade 1/, že môže podať proti F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U. M. XXXX/XX, žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo žalobu o náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia. 2. V rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a konštatoval, že na zabezpečenie pohľadávok žalovaného v rade 1/ vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500129656 uzatvorili žalobca a žalovaný v rade 1/ Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 85200129656. Na základe tejto Dohody bol zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovaného v rade 1/ mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vždy v riadnom výplatnom termíne žalobcu a odvádzať ich na účet žalovaného v rade 1/ vo výške 66,21 eur mesačne. Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či v mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Listom datovaným dňa 11.11.2015 žalovaný v rade 1/ požiadal žalovaného v rade 2/ o vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu až do vyrovnania celého dlhu, ktorý ku dňu 11.11.2015 mal predstavovať sumu 2.383,83 eur. Z potvrdenia žalovaného v rade 2/ zo dňa 04.04.2017 vyplýva, že vykonáva v zmysle „žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 11.11.2015 zrážky zo mzdy žalobcu od novembra 2015 v sume 66,21 eur mesačne. Do 31.03.2017 zrazil zo mzdy žalobcu a odviedol na účet žalovaného v rade 1/ sumu 1.059,36 eur. 3. Súd posúdil návrh žalobcu v kontexte predložených listinných dôkazných prostriedkov a dospel k záveru, že žalobca osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní žalovaného v rade 1/, ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiacej na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.09.2015, čo výrazným spôsobom obmedzuje žalobcu disponovať so svojim príjmom. Zrážky zo mzdy musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca nie je schopný tento proces zastaviť bez súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V dôsledku týchto skutočností je podľa názoru súdu potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi stranami, aby sa nevytvorili nezvratný stav a vznik ťažko nahraditeľnej škody. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia pritom zodpovedá významu a rozsahu nároku žalobcu, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. 4. V súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného v rade 1/ o možnosti podať žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo žalobu o náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia. 5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/, ktorý bol neúspešný. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ mal súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 2/ nepriznal. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je nutná účasť žalovaného v rade 2/ ako zamestnávateľa žalobcu v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalovaný v rade 2/ svojim správaním nedal žiadnu príčinu pre vznik sporu. Jeho povinnosťou bolo vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný v rade 2/ nemá priestor na to, aby odmietol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného v rade 1/. V opačnom prípade by sa vystavil súdnej žalobe o náhradu škody. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/, a to proti výroku o priznaní práva na náhradu trov konania voči odvolateľovi. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP konštatoval, že rozhodovanie o náhrade trov konania (vrátane platenia súdnych poplatkov) je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením (rozhodovaním o jeho nariadení) závislé od rozhodnutia o veci samej (§ 262 ods. 1 CSP). Na základe uvedeného odvolateľ tvrdil, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal žalobcovi právo na náhradu trov proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zákonná úprava výslovne predpokladá konečné rozhodnutie v oblasti uloženia povinnosti náhrady trov konania. V zmysle uvedených skutočností mal žalovaný za to, že nejestvuje žiadny zákonný dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti žiadal zmeniť tak, že výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi bude zrušený. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu dal do pozornosti, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd žalobcovi obligatórne uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V tomto prípade teda konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samu. V danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania s tým, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Na základe uvedeného preto správne rozhodol okresný súd aj o trovách konania. Žiadal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť a súčasne priznať voči žalovanému v rade 1/ náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalovaný v rade 1/ na podané vyjadrenie k odvolaniu písomne nereagoval. 9. Žalovaný v rade 2/ zostal v odvolacom konaní nečinný. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. 11. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. 12. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. O trovách konania vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 13. Súčasne odvolací súd preskúmal námietky žalovaného v rade 1/ uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 14. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď v obsahu rozhodnutia v rámci neodkladného opatrenia priznal žalobcovi právo na náhradu trov voči žalovanému. 15. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 OSP). Zákonná limitácia účinkov procesného zabezpečenia prostredníctvom predbežných opatrení vykazovala v mnohých prípadoch prvky neefektívnosti, a to najmä vo vzťahu k nadväzujúcemu exekučnému konaniu. Subjektívne práva, ktorým bola poskytnutá predbežná ochrana počas konania alebo bezprostredne pred ním, boli po jeho skončení spravidla naďalej vystavené pôvodnému ohrozeniu, keďže predbežné opatrenie zaniklo najneskôr uplynutím 30 dní od vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia (§ 77 ods. 1 písm. c) OSP). 16. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotno-právnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. 17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. 18. V sporovom konaní sa dôsledne aplikuje dispozičný princíp a súd je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný. Svojím rozhodnutím nemôže návrh prekročiť a priznať navrhovateľovi väčší rozsah procesnej ochrany než je požadovaná. 19. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Výnimku z daného pravidla predstavuje neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samú, a ktoré nie je viazané na meritórne konanie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi žalobnú povinnosť. Za daných okolností neprichádza konanie vo veci samej do úvahy a súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. To, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuložil žalobnú povinnosť, neznamená, že navrhovateľ sa nemôže samostatnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej. V danej súvislosti nie je rozhodnutím súdu o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzený. 22. Vychádzajúc z rozsahu podaného odvolania a v kontexte právneho výkladu uvedeného vyššie, je dôvodné konštatovať, že pokiaľ neodkladné opatrenie nemá byť nasledované žalobou, okresný súd postupoval v súlade s aktuálnou právnou úpravou, ustanoveniam Civilného sporového poriadku, keď napadnutým uznesením súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania a žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/ (§ 255 ods. 1 CSP). 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane proti žalovanému v rade 1/, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rade 2/ nevznikol. 24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).