Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/66/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224734 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117224734.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, t. č. A., ul. A.. XX, proti žalovanému: Ing. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom A., ul. V. L. č. XXXX/XA, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17Pc/23/2017-21 zo dňa 18. augusta 2017, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 17Pc/23/2017-21 zo dňa 18.08.2017 žalovanému uložil, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako tri metre. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by nariadil neodkladné opatrenie, v rámci ktorého by zakázal styk otca (žalovaného) s deťmi, ich kontaktovanie a priblíženie sa k deťom aj k ich matke. Zároveň by súd zakázal sociálnej pracovníčke pani M. akokoľvek zasahovať do prebiehajúceho procesu. Neodkladné opatrenie podľa žalobkyne malo trvať do skončenia všetkých trestných úkonov, ktoré prebiehajú na Kriminálnej polícii v Žiline, ako i na obvodných oddeleniach Policajného zboru SR, pokiaľ nebude vo všetkých prebiehajúcich úkonoch právoplatne rozhodnuté. Predmetom tohto konania je len návrh, ktorým žalobkyňa žiadala zakázať žalovanému kontaktovať a priblížiť sa k nej. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými zápisnicami o trestnom oznámení zo dňa 02.06.2017 a zo dňa 16.06.2017 ako i záznamom o podaní oznámenia zo dňa 24.03.2017. Zo zápisnice o oznámení skutočností nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby zo dňa 07.08.2017 súd zistil, že žalobkyňa v tomto oznámení opisuje správanie sa žalovaného k nej počas manželstva, počas rozvodového konania, pričom na strane 12 uvádza, že "len raz sa stalo, že ju exmanžel fyzicky napadol". Podľa výpovede C. Z. k udalosti z 15. 06. 2017 tento okrem iného uviedol, že vykonával sťahovacie služby pre žalobkyňu, pričom počas sťahovania osobných vecí a majetku žalobkyne z obce Kunerad prišiel na miesto jej bývalý manžel, ktorý si chcel vyfotiť do svojho mobilu veci, v tom čase uložené vo vozidle. Žalobkyňa sa mu v tom snažila zabrániť, bývalý manžel žalobkyňu udrel zovretou päsťou do pravej strany tváre a hlavy a v ďalšom možnom vyostrení konfliktu zabránili tým, že oboch bývalých manželov od seba oddelili. V predmetnej veci nemal súd osvedčené tvrdenia žalobkyne, že je PN s regresom s predpokladom trvalých následkov a dlhodobou fázou liečenia s PN rok a viac. K uvedenému ani neuviedla, kedy k tomuto poslednému útoku malo dôjsť. Rovnako neosvedčila tvrdenia o informáciách, ktoré sa jej mali dostať o tom, že žalovaný sa vyhráža jej fyzickou likvidáciu, zohavením, poliatím kyselinou, plánovaným zavlečením do susedného štátu, a pod. Žalobkyňa neuviedla, odkiaľ uvedené informácie nadobudla, nenavrhla svedkov, resp. nepripojila ich vyjadrenia. Zároveň súd mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie by prípadnému uvedenému konaniu žalovaného nezabránilo. Na druhej strane mal súd osvedčené, že žalobkyňa bola dňa 15.06.2017 fyzicky napadnutá žalovaným a to konkrétne z vyjadrenia C. Z., ktorý bol svedkom vyššie uvedeného incidentu. Žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu a tak zasahoval do jej telesnej a duševnej integrity, pričom nie je vylúčené, že v uvedenom konaní bude pokračovať. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť 3 metre. Uvedená vzdialenosť na jednej strane bude brániť fyzickému útoku žalovaného na žalobkyňu, na strane druhej neznemožní styk medzi stranami sporu, ku ktorému v budúcnosti bude dochádzať napr. v súvislosti s odovzdaním detí v zmysle súdom určenej úpravy styku. V ďalšom sa súd zaoberal ust. podľa § 336 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti so žalovaným odsťahovala a v súčasnosti býva v Žiline, teda mimo rodinného domu, v ktorom so žalovaným mali spoločnú domácnosť. Žalobkyňa žiadala iba možnosť, aby sa žalovaný k nej nepribližoval. Súd jej preto neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej na ochranu jej osobnosti, lebo z jej návrhu nevyplýva, že by sa takýchto nárokov mienila voči žalovanému domáhať a z tohto dôvodu nie je možné ju nútiť k uplatňovaniu si týchto prostriedkov na svoju ochranu proti jej vôli. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Žalobkyňa mala v konaní o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto mala nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. V prvom rade poukazoval na to, že súd mal postupovať v súlade s § 327 C. s. p. a takýto návrh neodkladného opatrenia odmietnuť, nakoľko neobsahuje predpísané náležitosti podľa ust. § 326 C. s. p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť pre úpravu vzťahov, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nie je z návrhu určitým spôsobom zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha), je nezrozumiteľný, neurčitý, pričom vady návrhu bránia pokračovať v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. Ďalej žalovaný poukázal na formálne nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože žalobkyňa sa domáhala návrhom aj vydania zákazu sociálnej pracovníčke pani M. na zasahovanie do prebiehajúceho procesu. Súd o tomto návrhu vôbec nerozhodol a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako sa vysporiadal s uvedeným návrhom v danej časti. Tiež uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodí žalobkyňa ňou tvrdenými obavami nie o seba, ale o deti a o ich zdravie a bezpečnosť a vo vzťahu k zákazu jeho styku s deťmi, a preto nie je dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia uložením jeho povinnosti, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 metre. Žalovaný zásadne popieral tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých by sa mal dopúšťať opakujúcich sa fyzických a verbálnych útokov, či už na adresu maloletých detí alebo na adresu žalobkyne a všetky tvrdenia sú podľa neho ňou vykonštruované, účelové, s cieľom vykresliť ho ako osobu, ktorá by nemala mať právo stýkať sa s deťmi, keďže využil právo z dôvodu neplnenia povinností umožňovať mu styk s deťmi a podal návrh na súdny výkon rozhodnutia a návrh na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. V súvislosti so svedeckou výpoveďou C. Z. žalovaný poukazoval na to, že súd pri hodnotení tohto dôkazu vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že ide o podanie, ktoré malo byť doručované na e-mailovú adresu žalobkyne z e-mailovej adresy C. Z., pričom takýto dôkaz - naviac bez presnej identifikácie osoby, ktorá podanie uvedeného obsahu spracovávala, s rozdielnymi dátumami 18.06.2017 a 14.07.2017 nie je vierohodný na preukázanie jeho protizákonného konania, z ktorého by bol súd oprávnený vyvodiť záver, že pre zabezpečenie ochrany práv a bezpečnosti žalobkyne je potrebné, aby súd vydal neodkladné opatrenie. Mailové podanie C. Z. nie je opatrené úradne osvedčeným podpisom osoby, ktorá mala dosvedčiť žalobkyňou tvrdené skutočnosti. Tiež nemá vedomosť k akej osobe sa vyjadruje C. Z., resp. osoba, ktorá podpísala e-mail, ktorý mal byť odoslaný žalobkyni 18.06.2017, ktorá by sa mala u neho informovať o udalosti zo dňa 10.06.2017. Žalovaný tiež uviedol, že doposiaľ nebolo voči nemu vznesené obvinenie pre spáchanie akéhokoľvek protizákonného konania, ktorého sa mal dopustiť, či už voči žalobkyni alebo iným osobám. Teda záver súdu o tom, že by mohlo byť osvedčené, že bola žalobkyňa ním fyzicky napadnutá spôsobom, ako sa to uvádza žalobkyňou a v e-mailovom podaní C. Z. zo dňa 18.06.2017 nie je opodstatnený. Ďalej z rozhodnutia o neodkladnom opatrení nevyplýva, z akých dôkazov súd vychádzal, keď dospel k záveru, že on zasahoval do telesnej a duševnej integrity žalobkyni a čo ho viedlo k obavám, že v uvedenom konaní by mal pokračovať. Napokon žalovaný poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie žalobkyňa zneužíva tak, že týmto rozhodnutím argumentuje nielen v súvislosti s tým, že mu bráni stýkať sa s deťmi, ale aj vo vzťahu k rôznym inštitúciám a osobám, pred ktorými ho znevažuje. Súdne rozhodnutie si vykladá tak, že on nemá právo byť s deťmi v kontakte osobne ani prostredníctvom SMS, telefonických kontaktov, mailu a pošty, tak ako to oznámila žalovanému v SMS správe dňa 07.09.2017. Žalovaný mal za to, že na základe návrhu o nariadení neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov nie je možné dospieť k záveru, že je osvedčený právny záujem na žiadanom neodkladnom opatrení, keďže žalobkyňa neosvedčila existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia, neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. neosvedčila, že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo na jej život a zdravie ohrozené. Práve naopak on dňa 10.06.2017 podal oznámenie vo veci napadnutia žalobkyňou. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu považovala odvolanie žalovaného za nepravdivé v spochybňovaní notárskeho úradu, nestranného svedka jej ako poškodenej a ostatných inštitúcií. Zdôraznila, že stále prebiehajú konania na Kriminálnej polícii ako i na obvodných oddeleniach PZ SR. Ďalej uviedla, že možno jej návrh neobsahoval predpísané náležitosti, ale bol pravdivým opisom skutočností, ktoré sa stali a boli doložené svedkom oproti návrhu protistrany, ktorý obsahuje možno síce všetky náležitosti ale je nepravdivé a zavádzajúce, čo sa dá pri podrobnom šetrení a dokazovaní jednoducho dokázať. V ďalšej časti vyjadrenia zotrvávala na verbálnom a fyzickom útočení na deťoch zo strany žalovaného, na odmietanie kontaktu detí s ním, v ktorej súvislosti uvádzala dôvody ich k tomu vedúce. 4. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu (v replike) zotrval na všetkých svojich skutkových tvrdeniach a právnych stanoviská ako sú uvedené v odvolaní. Popieral, že by bol na maloleté deti verbálne a fyzicky útočil, vylúčil, že by sa dopustil konania voči synovi, ktoré žalobkyňa opisuje a odmietnutím podať stravu dcérke. V časti vyjadrenia žalobkyne o úradnom osvedčení podpisu C. Z. žalovaný poukázal na to, že jemu v podaní doručenom jeho splnomocnenej zástupkyni v súvislosti s právnym zastupovaním vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 37P/41/2016 bola doručená len prvá strana e-mailu bez úradného overenia podpisu, ktoré je na zadnej strane predmetného mailu. Poukázal tiež na to, že doposiaľ voči nemu nebolo vznesené obvinenie za konanie, z ktorého ho žalobkyňa obviňuje, ku ktorému malo dôjsť dňa 10.06.2017. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení (v duplike) uviedla, že žalovaný je stále riešený políciou a momentálne čaká na pokračovanie trestného stíhania za týranie blízkej a zverenej osoby jej a syna. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 7, § 165 C. m. p., § 2 ods. 1 C. m. p., § 362 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 59 ods. 1 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 65, § 66 C. m. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s. p. 7. V preskúmavanej veci mal odvolací súd zistené, že podaným návrhom došlým súdu dňa 07.08.2017 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „Súd schvaľuje predmetný návrh matky, ktorá požaduje zákaz styku otca s deťmi ich kontaktovanie a priblíženie sa k deťom aj ich matke. Súd vydáva zákaz sociálnej pracovníčke p. M. na akékoľvek zasahovanie do prebiehajúceho procesu. Neodkladné opatrenie trvá do skončenia všetkých trestných úkonov, ktoré prebiehajú na Kriminálnej polícii v Žiline ako i na obvodných oddeleniach policajného zboru Slovenskej republiky, pokiaľ nebude vo všetkých prebiehajúcich úkonoch právoplatne rozhodnuté“. 8. S ohľadom na obsah vyššie navrhovaného neodkladného opatrenia, napadnuté rozhodnutie, ktorým súd žalovanému uložil, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako tri metre a námietku žalovaného v odvolaní týkajúcu sa nerozhodnutia súdu o vydaní zákazu sociálnej pracovníčke pani M. na zasahovanie do prebiehajúceho procesu, odvolací súd po dopyte na Okresný súd v Žiline zo dňa 30.11.2017 zistil, že predmetný návrh bol pôvodne zapísaný pod sp. zn. 9P/170/2017. Návrh matky v časti zákazu priblíženia sa k jej osobe bol prevedený na základe opatrenia predsedu súdu do registra „Pc“ a vedený pod sp. zn. 17Pc/23/2017 (týka sa napadnutého rozhodnutia - poznámka odvolacieho súdu). Vo zvyšnej časti t.j. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala o zákaz styku žalovaného s maloletými deťmi, ich kontaktovanie a priblíženie sa k deťom, bolo o návrhu matky rozhodnuté uznesením č. k. 37P/41/2016-24 zo dňa 15.08.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 07.09.2017, ktorý bol návrh matky zamietnutý. Z odôvodnenia pripojeného rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že vo vzťahu k návrhu matky na zákaz akéhokoľvek zasahovania kolíznej opatrovníčky pani M. do prebiehajúceho konania, súd matke písomne oznámil, že podľa obsahu ide o námietku zaujatosti konkrétnej pracovníčky úradu práce a je potrebné, aby sa matka so svojim návrhom obrátila na tento úrad. V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku môže súd rozhodovať o vylúčení sudcu, súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa alebo tlmočníka, ale nie o eventuálnej zaujatosti iných osôb, alebo orgánov, v danom prípade špecializovaného orgánu štátnej správy, ktorý bol ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletým deťom na základe rozhodnutia súdu len pre potreby tohto konania, a ktorý bude maloleté deti v tomto konaní zastupovať. Námietka matky smeruje voči konkrétnej pracovníčke, ktorá zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pred súdom, preto je v kompetencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina posúdiť postup zamestnancov a podľa zistených skutočností úrad zváži potrebu zmeny zamestnanca na zastupovanie v konaní pred súdom. Zmena zamestnanca je v kompetencii úradu. Vzhľadom na uvedené zistenia odvolací súd námietku žalovaného, že súd nerozhodol o celom návrhu žalobkyne nepovažoval za dôvodnú. Rovnako tak neprihliadol ani na výhrady žalovaného v odvolaní na žalobkyňou uvádzané dôvody nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s obavami o deti, o ich zdravie a bezpečie a vo vzťahu k zákazu jeho styku s deťmi. Dôvody boli predmetom rozhodnutia okresného súdu vo veci sp. zn. 37P/41/2016, ktorým súd návrh matky zamietol a ktoré bolo právoplatne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd však dodáva, že žalovaný v preskúmavanom konaní nemohol mať vedomosť o uvedenom rozhodnutí nakoľko to z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé. Okrem toho i preto, že ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, uznesenie o jeho zamietnutí doručuje len navrhovateľovi a uznesenie okresného súdu nebolo napadnuté odvolaním (§ 2 C. m. p., § 331 ods. 1 C. s. p.). 9. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal, že návrh žalobkyne neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý, pričom vady návrhu bránia pokračovať v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, a preto mal návrh odmietnuť. Podľa odvolacieho súdu z obsahu návrhu žalobkyne vyplynuli dôvody, pre ktoré žiadala, aby súd neodkladným opatrením žalovanému nariadil, aby sa nepribližoval k jej osobe. Poukázala totiž na prebiehajúce vyšetrovanie vo veci trestného stíhania ohľadom týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ublížení na zdraví, o vyhrážkach fyzickej likvidácie na základe informácií a o sledovaní a teda opísala rozhodujúce skutočnosti. Z návrhu bolo tiež zrejmé čoho sa nariadením neodkladného opatrenia domáhala. K návrhu pripojila listiny. Návrh tak obsahuje všeobecné náležitosti podľa § 127 C. s. p., ďalej náležitosti žaloby podľa § 132 C. s. p. a náležitosti podľa § 326 C. s. p. Nebol preto podľa odvolacieho súdu dôvod na odmietnutie návrhu žalobkyne v zmysle § 327 ods. 1 C. s. p. 10. Okresný súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúc žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť 3 metre vyhovel hlavne z dôvodu, že žalobkyňa bola dňa 15.06.2017 (správne dňa 10.06.2017 - poznámka odvolacieho súdu) fyzicky napadnutá žalovaným a čo bolo osvedčené vyjadrením C. Z., ktorý bol svedkom opisovaného incidentu. Žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu a tak zasahoval do jej telesnej a duševnej integrity, pričom nie je vylúčené, že v uvedenom konaní bude pokračovať. 11. Cieľom neodkladných opatrení je v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ (uložiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia), písm. h/ (uložiť strane, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená) C. s. p. ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepríjemného nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Relevantné skutkové tvrdenia je žalobca v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazových prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010 preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 12. Žalovaný v odvolaní namietal hlavne hodnovernosť predloženého dôkazu majúceho predstavovať e-mailové podanie. Odvolací súd mal z e-mailového podania poslaného C. Z. dňa 18.06.2017 žalobkyni preukázané, že obsahuje jeho vyjadrenie o spornej udalosti z 10.06.2017 a následnej udalosti z 18.06.2017. Podanie bolo menovaným dňa 14.07.2017 vlastnoručne podpísané pred notárom ako to vyplýva z pripojenej doložky na jeho opačnej strane. Originál e-mailu bol súčasťou prvopisu návrhu žalobkyne zaevidovaného pod predchádzajúcou sp. zn. 9P/170/2017 (teraz č.l. 124 p.v. spisu - poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd preto považoval predložené vyhlásenie za hodnoverné a preukazujúce, že žalovaný svojím konaním ohrozil telesnú integritu žalobkyne ktorej predmetom je život a zdravie. Napokon žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne uznal úradné osvedčenie podpisu na e-mailom podaní. To, že podľa tvrdenia žalovaného doposiaľ voči nemu nebolo vznesené obvinenie za konanie, z ktorého ho žalobkyňa obviňuje a ku ktorému malo dôjsť dňa 10.06.2017 odvolací súd nepovažoval pri posudzovaní za rozhodné. Podozrenie nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).