Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315200043 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315200043.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: PhDr. A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XX, G., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom D. XXXX/XX, G., proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r.o., so sídlom Makov č. 121, IČO: 36 005 843, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Stopka, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/1/2015-126 zo dňa 11. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania z priznanej sumy od 20.3.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 2.000 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Vychádzal z toho, že od predchádzajúcej darovacej zmluvy uzavretej medzi O. P. a žalobkyňou, ktorá (zmluva) bola zavkladovaná pod V 1900/2000 zo dňa 19.09.2000, zmluvné strany odstúpili na základe dohody o odstúpení zo dňa 20.06.2013, kde obsahovou náležitosťou dohody bolo aj ustanovenie/dojednanie, v zmysle ktorého úžitky z nehnuteľnosti patria A. D.. Za nesporné tu považoval , že žalovaný za dotknuté časové obdobie nevyplatil žiadne podiely. 2.Aktuálne - na základe LV č. XXXX pre katastrálne územie A. je žalobkyňa spoluvlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov titulom darovacej zmluvy č. V 2231/13 z 26.06.2013 (zápis vykonaný dňa 21.06.2013. 3.Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný užíva spoluvlastnícke podiely žalobkyne bez právneho dôvodu, t. j. bez platnej nájomnej zmluvy, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje. V tejto spojitosti bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že žalovaný zadržiava a užíva predmet vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalobkyne a to v spornom časovom období bez právneho dôvodu, zároveň požíva bez právneho dôvodu aj plody a úžitky z jej spoluvlastníckeho podielu. Podľa okresného súdu však v predmetnom časovom období, t. j. od 1.1.2012 do 31.12.2012, žalobkyňa nebola vlastníčkou dotknutých spoluvlastníckych podielov. Vlastnícke právo jej svedčí až na základe darovacej zmluvy V 2231/13 počnúc dňom vkladu od 26.06.2013. Inými slovami, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne k vymáhaniu bezdôvodného obohatenia. Ako právne irelevantné súd vyhodnotil tvrdenia žalobkyne, že jej svedčilo vlastnícke právo k sporným spoluvlastníckym podielom aj na základe zmluvy zavkladovanej pod č. V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000. V konaní totiž bolo nesporne preukázané, že dohodou o odstúpení zo dňa 20.6.2013 od tejto darovacej zmluvy odstúpila. V zmysle § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z tohto dôvodu odstúpením od zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 sa darovacia zmluva zo dňa 19.09.2000 zrušila od začiatku, t. j. ku dňu 19.9.2000, preto na základe tejto darovacej zmluvy žalobkyňa nemohla byť vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov ani v čase od 1.1.2012 do 31.12.2012. 4.Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalobkyne, že zmluvné strany si dohodli, že pôžitky z nehnuteľnosti ku dňu odstúpenia 20.6.2013 patria žalobkyni, čím je daná jej aktívna legitimácia na vymáhanie úžitkov vzniknutých do 20.6.2013 z predchádzajúceho spoluvlastníckeho vzťahu, súd prvej inštancie konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku, a to v rozsahu všetkých práv a povinností, z čoho logicky vyplýva, že na strane žalobkyne nemôžu existovať ani obsahové náležitostí vlastníckeho práva podľa § 123 OZ, vrátane práva požívať plody a úžitky. Odstúpením od zmluvy zaniká aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tak darovacia zmluva ako aj dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy sú právnymi vzťahmi medzi darcom a obdarovaným, ktoré nemôžu zaväzovať tretí subjekt (v tomto prípade žalovaného), pokiaľ nebol zmluvnou stranou. Okresný súd dodal, že ustanovenie § 48 ods. 2 OZ v časti: „...ak nie je účastníkmi dohodnuté inak.“, sa vzťahuje k časovému momentu odstúpenia a nemôže sa vzťahovať na obsahové náležitostí vlastníckeho práva podľa § 123 OZ. Momentom odstúpenia sa zmluva od počiatku zruší, to znamená, že zmluva bola uzavretá 19.9.2000, preto sa zrušila k tomuto dňu, ku ktorému sa stal vlastníkom O. P. so všetkými atribútmi vlastníckeho práva podľa § 123 OZ, t.j. s právom vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to počnúc dňom 19.9.2000. Inými slovami, odstúpením od zmluvy zaniká právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne - darovacia zmluva zo dňa 19.9.2000 a obnovuje sa predchádzajúci vlastnícky stav jej otca - darcu O. P.. Následný zápis vlastníckeho práva darcu O. P. do katastra nehnuteľností má len deklaratórny charakter, pretože priamo zo zákona sa zmluva zrušuje od počiatku, t. j. ku dňu 19.9.2000. Žalobkyni teda zaniklo aj právo na úžitky na základe pôvodnej darovacej zmluvy (V 1900/2000 zo dňa 19.09.2000), pričom práva a povinnosti vlastníka podľa § 123 OZ jej vznikli až na základe novej darovacej zmluvy (V 2231/13 zo dňa 26.06.2013). Zánik práv a povinností z pôvodnej darovacej zmluvy ku dňu 19.9.2000 znamená, že ak na základe tejto zmluvy nebolo plnené, záväzok plniť odpadá (len medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám), ak bolo plnené, zmluvné strany sa medzi sebou môžu vyporiadať v rámci vyporiadania ako pri bezdôvodnom obohatení - t. j. nie je vylúčené, aby O. P. dal svojej dcére úžitky na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2000, pokiaľ sa takto dohodli na vysporiadaní úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu, takáto dohoda je však dohodou zmluvných strán a v žiadnom prípade nemôže zaväzovať subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou. Vo vzťahu k tretej osobe - žalovanému - nevzniklo žalobkyni právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu - bezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2012 do 31.12.2012. 5.Okresnú súd teda uzavrel, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná v spore na vymáhanie úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu, nakoľko jej nesvedčí vlastnícky vzťah k sporným spoluvlastníckym podielom za uvedené časové obdobie a pretože jej nevzniklo právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy. Aktívnu legitimáciu k vymáhaniu úžitkov z predmetu vlastníctva za sporné časové obdobie má vlastník O. P.. Na základe dojednania medzi zmluvnými stranami sa môže úžitkov za sporné časové obdobie domáhať A. D. od O. P.. Toto dojednanie je len dojednaním o vzájomnom vyporiadaní medzi zmluvnými stranami, nezaväzuje žalovaného, ktorý nebol zmluvnou stranou a nezakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému na vymáhanie úžitkov za sporné obdobie. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6.O nároku na trovy konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov v rozsahu 100% s tým, že v zmysle § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 7.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok označila za zmätočný, prekvapivý, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a arbitrárny. Primárne okresnému súdu vytýkala, že napriek tomu, že medzitýmnym rozsudkom právoplatne vyslovil, že základ nároku je daný, následne (napadnutým) rozsudkom neprípustne žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Odvolateľka tiež namietala, že v judikatúre aplikovanej okresným súdom sa riešili iné právne veci a to dôsledky odstúpenia od zmlúv pri nadobudnutí vlastníckeho práva tretími osobami v dobrej viere. 8.Podľa žalobkyne nemôže logicky obstáť názor, v zmysle ktorého, ak sa účastníci darovacej zmluvy dohodli pri odstúpení na vysporiadaní úžitkov, takáto dohoda nemôže zaväzovať subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou. Akceptovaním takéhoto právneho názoru by sa postupník nikdy nemohol domôcť zmluvne postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi. Žalobkyňa neodstupovala od darovacej zmluvy s tým, aby si právne postavenie zhoršila, pri odstúpení od zmluvy sú chránené iba dobromyseľne nadobudnuté práva tretích osôb a nie je chránené profitovanie tretích osôb z odstúpenej zmluvy. Žalobu podávala ako vlastníčka (prípadne oprávnená držiteľka), pričom jej vlastnícky podiel za dané obdobie bol riadne a zákonným spôsobom zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Ak došlo k dohode o odstúpení od darovacej zmluvy, obojstranné odstúpenie bolo právne perfektné, dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy bola predložená príslušnému orgánu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Obojstranné odstúpenie od zmluvy je možné, žiadne ustanovenie zákona to nevylučuje. Do momentu odstúpenia žalobkyňa nakladala s predmetom daru v dobrej viere ako vlastník, svedčil jej nielen nadobúdací právny titul ale aj vonkajšie okolnosti - zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností, t. j. bola dobromyseľná, v dôsledku čoho bola oprávnenou držiteľkou a nemá zákonnú povinnosť (§ 458 ods. 2 OZ) vydávať úžitky z predmetu daru, na čom sa nesporne zhodli aj samotní účastníci dohody o odstúpení od darovacej zmluvy. V tejto spojitosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 3606/2009, resp. stanovisko Najvyššieho súdu ČR č. Cpj 40/82, v zmysle ktorého je kupujúci zásadne do zrušenia zmluvy v dobrej viere, nakoľko do tej doby užíva vec, ako jej vlastník. Za túto dobu nie je zásadne povinný poskytnúť vlastníkovi náhradu za užívanie veci a nie je preto povinný nahradiť mu to, o čo sa hodnota veci užívaním znížila, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody. Analogicky podľa odvolateľky bola do doby odstúpenia od darovacej zmluvy dobromyseľná a ak začala úžitky vymáhať od toho, kto si ich prisvojil, je vo veci aktívne legitimovaná. V opačnom prípade dochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, dokonca nie je vylúčené, že žalobkyňa nadobudla postavenie vlastníka k predmetu sporu na základe vydržania. 9.Odvolateľka uzavrela, že je dlhodobo vystavená stavu právnej neistoty, keď žalovaný od roku 2001 odmieta poskytnúť náhradu za užívanie spoluvlastníckych podielov, ktoré má v prenájme a z tohto dôvodu je na súde vedených cca 40 konaní. 10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že žalobkyňa od začiatku sporu nevie riadne zadefinovať, či uplatňuje nárok titulom nájomného alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň má žalovaný má za to, že žalobkyňa nie je vo veci aktívne legitimovaná. Od platnej darovacej zmluvy totiž odstúpila dňa 20.6.2013, na základe čoho sa zmluva s účinkami ex tunc zrušuje. K danej zmluve preto treba pristupovať, ako keby neexistovala. Táto darovacia zmluva teda nemôže predstavovať podklad, na základe ktorého sa žalobkyňa môže domáhať práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, nakoľko v súlade s uvedeným z aktuálneho pohľadu v tom čase vlastníčkou nebola. 11.Pokiaľ ide o dohodu v odstúpení od zmluvy ohľadne úžitkov z nehnuteľnosti, takáto dohoda podľa žalovaného nie je možná. Následne zopakoval zásadné závery súdu prvej inštancie a dodal, že žalobkyňa s O. P. uzatvorila dohodu o odstúpení zmluvy, bolo to jej vlastné rozhodnutie, na ktoré žalovaný nemá žiaden vplyv. Žalobkyňa, ako osoba plne spôsobilá na právne úkony si musí byť vedomá následkov, ktoré jej konanie spočívajúce v odstúpení od zmluvy spôsobilo a niesť za to i patričnú zodpovednosť. V žiadnom prípade takéto konanie nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného, ktorý ani nebol účastníkom danej dohody o odstúpení od zmluvy. 12.V následnom stanovisku žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením protistrany o zmätočnom uplatnení nároku titulom nájomného a titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko z jej návrhu nič také nevyplýva. Vo vzťahu argumentácii žalovaného o nemožnosti zmluvne prenechať úžitky z nehnuteľností akcentovala, že žiadne ustanovenie zákona nezakazuje dohodu o úžitkoch pri odstúpení od darovacej zmluvy. Pripomenula, že v danom spore ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo skutkovej podstaty uvedenej v § 451 OZ a nie z ust. § 457 OZ, kde povinnosť vrátiť si vzájomné plnenie majú iba účastníci zmluvy a nie iné tretie osoby, pretože neboli v pôvodnom synalagmatickom vzťahu s niektorou zo zmluvných strán. 13.Napokon, v rámci posledného vyjadrenia žalovaný uviedol, že „jasné slová nepotrebujú interpreta“. Znenie § 48 ods. 2 OZ totiž jednoznačne uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Bez akéhokoľvek výkladu je teda zrejmé, že nárok žalobkyne na zaplatenie ňou žalovanej sumy daný nie je. Žalobkyňa dobrovoľne odstúpila od darovacej zmluvy, akékoľvek špekulácie ohľadom jasných slov preto nie sú na mieste. Ak je raz v zákone uvedené, že zmluva sa od začiatku zrušuje, iný význam pripúšťajúci možnosť zachovania čiastočnej platnosti je v rozpore s logickým uvažovaním. 14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 15.Možno pripustiť, že zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie v štádiu po (právoplatnom) medzitýmnom rozsudku konštatujúcom danosť základu nároku (v ktorom štádiu už aktívna legitimácia mala byť posúdená) nie je „obvyklým„, sama osebe však táto skutočnosť k zmene napadnutého rozsudku neviedla. Dôvodom odchýlenia sa krajského súdu od záverov okresného súdu, pri nezmenenom skutkovom stave, bolo iné právne posúdenie účinkov zmluvného dojednania o prenechaní úžitkov v súvislosti s odstúpením od darovacej zmluvy (ktorej ne/platnosť, a teda ne/možnosť odstúpenia od nej, nie je - rešpektujúc okruh odvolacích dôvodov - predmetom odvolacieho konania). 16.Východiskovo sa žiada vymedziť, že ex tunc účinky dohody o odstúpení od zmluvy (ako to zhodne tvrdí súd prvej inštancie ako i sporové strany) sú nesporné. Nadväzne však zo žiadneho zákonného ustanovenia (ako správne argumentuje odvolateľka) nevyplýva obmedzenie zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ, resp. čl. 2 ods. 3 Ústavy SR) v podobe zákazu dohody o prenechaní úžitkov. Právne irelevantnou a zavádzajúcou je v danej spojitosti argumentácia žalovaného o neprípustnosti zachovania akejsi čiastkovej platnosti zmluvy. Predmetné dojednanie (obsiahnuté v bode I.2.veta posledná dohody o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností) totiž nie je založené na „čiastkovej“ platnosti darovacej zmluvy, naopak, ide o širšie vyporiadanie vzťahov zo zrušenej zmluvy, ktoré (vyporiadanie) napokon logicky a explicitne predvída právna úprava (a odôvodňuje právna teória) aj pre prípady odstúpenia do zmluvy v ustanovení § 451 OZ. Náležitým je totiž aj tvrdenie odvolateľky, že spôsob vyporiadania bezdôvodného obohatenia (pri zrušení zmluvy) upravený v § 457 OZ sa týka len synallagmatických záväzkov, akým darovacia zmluva nepochybne nie je. Súčasne predmetná dohoda nie je „dohoda inak“ v zmysle § 48 ods. 2 OZ. 17.Z rozvinutia opísanej úvahy vyplýva nepresnosť v argumentácii okresného súdu, nakoľko dotknuté zmluvné dojednanie “nezaväzuje“ tretí subjekt - žalovaného, t.j. neukladá mu žiadne povinnosti. Jeho dôsledkom je len to, že si nárok uplatňuje iný subjekt, zatiaľ čo záver okresného súdu, jeho dovedením do dôsledkov znamená právne neudržateľný záver, že takúto pohľadávku nesmie uplatňovať nikto iný než O. P.. Najbližšie svojim charakterom je teda predmetná klauzula k inštitútu postúpenia pohľadávky. 18.Zhrnúc konštatované, sporné zmluvné ustanovenie zakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne na uplatnenie žalovaného nároku - nájomného (za príslušné spoluvlastnícke podiely žalobkyne na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., užívaných žalovaným, ktorý evidentne neplnil ani O. P., ani žalobkyni) za rok 2012. Žalovaný osobitne nenamietal voči uplatnenej výške nároku - ročného nájomného, preto pristúpil krajský súd k zmene napadnutého rozsudku a priznal žalobkyni uplatnený nárok v rozsahu 2000 eur. 19.Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažnej čiastky, priznal súd žalobkyni aj úrok z omeškania (§ 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). S ohľadom na charakter priznaného plnenia, ide o prípad (§ 563 OZ), kedy čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, ani určený rozhodnutím súdu (R 19/1972), dlžník je preto povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo o plnenie veriteľ požiadal. Za takúto výzvu možno považovať doručenie súdnej žaloby, k čomu došlo dňa 4.3.2015 (č.l. 20 spisu), na základe čoho - vychádzajúc z 15-dňovej lehoty obsiahnutej v petite žaloby - ustálil odvolací súd ako okamih vzniku omeškania žalovaného na 20.3.2015 (16-ty deň od doručenia žaloby). 20.Vo zvyšnej časti, t.j. pokiaľ ide o prevyšujúci nárok na úrok z omeškania, krajský súd žalobu zamietol. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Krajský súd na základe odvolania žalobkyne zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a žalobe vyhovel. Žalobkyňa tak bola procesne neúspešná len v nepatrnom rozsahu (časti úroku z omeškania), preto jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.