Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3CoE/240/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5408200701 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5408200701.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Márie Urbanovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, v exekučnej veci oprávneného: ARTIN, spol. s r.o., so sídlom Bardejov, Radničné námestie 6, IČO: 31 666 183, zastúpený spoločnosťou POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Vysoká 19, IČO: 47 233 559, proti povinnej: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, o vymoženie 1.112,33 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu V., P. X. XX/X, pod sp.zn. EX 335/08, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 8Er/41/2008-19 z 29.6.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Er/41/2008-19 z 29.6.2016 potvrdzuje. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 8Er/41/2008-19 z 29.6.2016 exekúciu zastavil. O trovách exekúcie si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenie § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. m), § 39 ods. 4, § 243f ods. 1,3 až 6 Exekučného poriadku. V zmysle uvedených ustanovení Exekučného poriadku oprávnený návrh na začatie exekúcie doplnil v zákonom ustanovenej lehote, podľa exekučného súdu však nie spôsobom uvedeným v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu je daná nevyvrátiteľná domnienka uvedená v ustanovení § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku existujú. Exekučný súd mal z predloženej Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo (ďalej len „Zmluva“) preukázané, že medzi účastníkmi právneho vzťahu vznikol spotrebiteľský právny vzťah, teda exekučný titul, zmenkový platobný rozkaz, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Hoci oprávnený rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou čiastočne opísal a predložil súdu fotokópiu Zmluvy, Dohody o vyplňovacom práve k zmenke a Obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a.s., jednoznačne nepreukázal, či v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom pre absenciu dokladov odôvodňujúcich výšku uplatnenej sumy, t.j. kompletný prehľad splácania úveru povinnou, presnú špecifikáciu zmenkovej sumy, ktorú si spoločnosť Apollis, a.s. v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul uplatnila, cenník uplatnených poplatkov, nakoľko banka bola oprávnená uplatniť inú výšku poplatkov ako tých, ktoré boli uvedené v Zmluve, ak sa počas lehoty splatnosti úveru zmenila výška predmetných poplatkov v Cenníku banky. 3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje a oprávnenému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,14 Eur. Oprávnený namietal, že exekučný súd mal k dispozícii všetky relevantné dokumenty, z ktorého dôvodu mal možnosť preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený zdôraznil, že použitie zmenky bolo v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky prípustné. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že „nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenia nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity.“, ako aj odlišné stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu vydaného v konaní vedenom pod sp.zn. I. ÚS 547/2012 a dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 438/2015 Z.z.“). Podľa oprávneného účelom zákona č. 438/2015 Z.z. je síce ochrana spotrebiteľa, nie však „generálna amnestia dlhov“, ktorá by poškodila aj veriteľov, ktorý v dobrej viere poskytli dlžníkovi pôžičku alebo úver, pričom pri tom postupovali zákonným spôsobom. V danom prípade bola zmenkou zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého bankou, ktorá musí spĺňať prísne zákonné predpoklady a ktorej činnosť podliehala a podlieha prísnej kontrole zo strany Národnej banky Slovenska. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z. bolo chrániť pred vydávaním rozsudkom, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru, pričom takýmito veriteľmi boli spravidla nebankové spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery. 4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Vzhľadom na to, že predloženú vec krajský súd posudzoval po 1.7.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu účinnú od 1.7.2016, t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 7. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony (medzi nimi i Exekučný poriadok), je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľovi. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a v prípade ak vznikla, či v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená právomoc exekučného súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. v prebiehajúcich exekúciách, tieto zastaviť. 8. Účelom ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je zabezpečenia pokladov, na základe ktorých exekučný súd posúdi, či vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V prípade kladného záveru exekučný súd následne posúdi, či nie je daný dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 veta predposledná Exekučného poriadku, resp. na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. 9. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo z 30.5.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (OTP Banka Slovensko, a.s.) a povinnou je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani oprávnený. Následne bolo plne v právomoci exekučného súdu vysporiadať sa s otázkou dodržania zásad pre ochranu spotrebiteľa, ktoré vysporiadanie je však limitované dôkaznou povinnosťou oprávneného v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania exekučný súd nemohol riadne a jednoznačne posúdiť, či v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, resp. rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Oprávnený, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nepreukázal listinnými dôkazmi všetky relevantné skutočnosti vylučujúce záver o aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje oprávneného. Exekučný súd má, bez ohľadu na povahu veriteľa (banka, nebanková spoločnosť) povinnosť preskúmať, či v nachádzacom konaní bolo právo vyplývajúce zo zmenky uplatnené riadne, pričom absencia dôkazov nevyhnutných na preverenie dotknutých skutočností nevyhnutne vedie tak ako v posudzovanom prípade, k zastaveniu exekúcie. 10. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní zdôraznil prípustnosť použitia zmenky v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, odvolací súd uvádza, že na opačnom závere súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ani nezaložil. Vychádzajúc z hmotno-právnej úpravy platnej a účinnej v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená (30.5.2005), možno konštatovať, že použitie zmenky na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere prípustné bolo, veriteľ si však musel počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru (§ 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Vzhľadom na skutočnosť, že zmenkový súd vo veci samej spravidla rozhoduje len na poklade tvrdení uvedených oprávneným v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky, posúdenie, či si veriteľ počínal tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nevyhnutne vyžaduje predloženie relevantných dôkazov na preukázanie takéhoto postupu veriteľa. I s poukazom na potrebu mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo v spotrebiteľských veciach a to ochranu slabšej strany možno konštatovať, že exekučný súd v posudzovanej veci postupoval správne. Oprávnený i podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal listinnými dôkazmi všetky relevantné skutočnosti vedúce k zisteniu, kedy došlo k zosplatneniu úveru a tým k nadobudnutiu práva na zákonné zmenkové úroky, či a akú časť pohľadávky povinná uhradila, aká časť povinnou uhradenej čiastky pripadla na istinu a aká na príslušenstvo pohľadávky, aká časť dlžnej sumy pripadla na dlžné úroky a aká predstavovala poplatky z úveru, či tieto boli uplatnené oprávnene, v súlade so zmluvou a to s poukazom na v Zmluve dojednanú pohyblivú úrokovú sadzbu a právo banky základnú úrokovú sadzbu jednostranne zmeniť v nadväznosti na vývoj úrokových sadzieb na trhu medzibankových depozít a vývoj podmienok na finančnom trhu. Obdobné možno konštatovať aj vo vzťahu k poplatkom uvedeným v čl. II. Zmluvy, keď v prípade zmeny výšky predmetných poplatkov v Cenníku banky počas lehoty splatnosti úveru bol dlžník banke povinný uhrádzať poplatky podľa platného Cenníka banky. 11. Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že exekučný súd rešpektujúc princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity, vychádzajúc z právneho stavu v čase vystavenia zmenky, použitie zmenky akceptoval, čo ho však nezbavovalo povinnosť uplatnený nárok posúdiť z hľadísk uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, avšak len v rozsahu oprávneným splnenej dôkaznej povinnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 v spojení s § 396 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto nemá právo na ich náhradu. V odvolacom konaní bola úspešná povinná, preto by jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania za predpokladu, že by jej trovy konania (§ 251 CSP) vznikli. V posudzovanom prípade však z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by povinnej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy vôbec vznikli. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)