Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/256/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200046 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416200046.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., v konaní o určenie poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/1/2016-73 zo dňa 3. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/1/2016-73 zo dňa 3. mája 2016 v I. a II. vete výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalovaného proti III. vete výroku rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/1/2016-73 zo dňa 3. mája 2016 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označenému ako odporca) povinnosť zaplatiť žalobkyni (označenej ako navrhovateľka) sumu 132,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 132,85 Eur od 08.03.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta I. výroku). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 16,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta II. výroku). V ostatnej časti žalobu (označenú ako návrh) zamietol (veta III. výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2016 v znení jej doplnenia zo dňa 05.02.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 199,27 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 13.01.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila voči žalovanému aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na KNC parc. č. 575, nachádzajúceho sa v k.ú. U., zapísaného na LV č. XXX. Výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného na uvedenej nehnuteľnosti predstavuje 3/4, žalobkyňa je jej podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 1/4. Strany sporu sú bývalí manželia ktorí, po rozvode manželstva zostali bývať v spoločnom dome. Predmetný rodinný dom teda užíva tak žalovaný, ako aj žalobkyňa, keď každý z ich má vyhradenú na užívanie svoju časť a niektoré priestory užívajú spoločne. Žalovaný však odmieta prispievať na prevádzku rodinného domu. Náklady spojené s užívaním domu za obdobie od 09/2015 až 01/2016, (a to preddavkové platby za elektrinu, ako aj náklady na povinnú platbu za RTVS) v celkovej výške 265,70 Eur musela preto uhradiť žalobkyňa sama. Žalovaný sa odmieta podieľať na nákladoch spojených s prevádzkou domu, napriek tomu, že dom užíva a má dostatok finančných prostriedkov, keďže dosahuje vyšší príjem ako žalobkyňa. Žalobkyňa preto žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 3/4 nákladov na prevádzku rodinného domu, ktoré za obdobie od 09/2015 do 01/2016 zaplatila. Z uhradenej sumy 265,70 Eur, jej podiel vo výške 3/4, ktorý pripadá na spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje sumu 199,27 Eur. 3. Dňa 14.03.2016 žalovaný doručil do spisu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odmieta platiť žalovanej predmetnú sumu, a to hlavne z dôvodu, že neužíva to, čo má na papieri, ale nehnuteľnosť užíva žalovaná a deti. 4. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre k.ú. obec U., okres Dolný Kubín mal súd preukázané, že v časti A LV je evidovaná parcela č. 575 o výmere 462 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 576 o výmere 236 m2 - záhrady a na parc. č. 575 postavená stavba - rodinný dom č.súp. XXX. V časti B LV je zapísané vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na K. T. - žalovaného v podiele 1/2 a K. T. (žalovaného) a T. T. (žalobkyňu) v podiele 1/2. Zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/8/2014 mal súd preukázané, manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom č. k. 5C/8/2014-18 zo dňa 24.02.2014, právoplatným 21.03.2014. Z platobných dokladov SIPO II za obdobie 09/15 - 01/16 súd zistil, že mesačná platba za elektrinu predstavuje sumu 48,50 Eur a za RTVS 4,64 Eur. 5. Okresný súd citoval ust. § 137 ods. 1 a § 144 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodinný dom, ktorý je v spoluvlastníctve K. T. - žalovaného v podiele 1/2 a K. T. (žalovaného) a T. T. (žalobkyne) v podiele 1/2, užívajú strany sporu spoločne, a to aj po rozvode manželstva. V spodnej časti domu sa nachádza garáž, ktorú užíva žalovaný, strany spoločne užívajú kuchyňu, práčovňu, kotolňu, jednu väčšiu a jednu menšiu pivnicu pod schodmi. Na poschodí domu sa nachádza kuchyňa, ktorú strany užívajú spoločne, detská izba, ktorú užívajú tri plnoleté deti strán sporu, kúpeľňa, ktorá je spoločná, spálňa, ktorú užíva žalovaný a obývacia izba, ktorú užíva žalobkyňa a deti. V podkroví sú dve izby, z toho jednu užíva výlučne žalobkyňa a druhú výlučne žalovaný a ďalej sa tam nachádza jeden spoločný priestor, ktorý slúži ako prechod k týmto izbám a dva nezariadené priestory. Deti bývajú v predmetnom dome len sporadicky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že náklady za elektrinu a RTVS za obdobie 09/2015 - 01/2016 hradila výlučne žalobkyňa. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka súd potom učil, že žalovaný je povinný podieľať sa na nákladoch za elektrinu a RTVS vo výške 1/2. Žalovaný je totiž nesporne podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/2, no tento svoj spoluvlastnícky podiel samostatne neužíva, ale je obmedzovaný užívaním jeho podielu žalobkyňou, ktorá vlastne užíva spoluvlastnícky podiel žalovaného približne v rozsahu jednej polovice, keďže sa jedná o rodinný dom, pričom podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nemu nebolo žiadnym spôsobom doposiaľ vyporiadané medzi výlučným vlastníkom jednej polovice - žalovaným a bezpodielovými spoluvlastníkmi druhej polovice - žalobkyňou a žalovaným. Predmetný podiel žalobkyňa užíva nad rozsah svojho práva a žalovaný jednoznačne neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, preto v tejto časti nároku súd mal za to, že žalobkyňa je povinná znášať polovicu nákladov spojených s vynaloženými nákladmi na platby SIPO. Pokiaľ sa týka spoluvlastníctva k druhej polovici nehnuteľnosti, ktorú vlastnia strany sporu titulom ich BSM, tu súd aplikoval ust. § 144 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že rozvodom manželstva ich BSM zaniklo. Ku dňu rozhodovania súdu však bolo nesporným, že k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo. Podľa ustálenej judikatúry sa obaja manželia (aj bývalí) majú v prípade absencie dohody podieľať na spoločných platbách súvisiacich s užívaním spoločnej veci jednou polovicou. Vyhodnotiac daný stav, keď obaja bývalí manželia užívajú každý polovicu nehnuteľnosti, je namieste, aby sa na platbách spojených s jej užívaním podieľali každý rovnako v jednej polovici. Na žalovaného potom pripadá suma 132,85 Eur (za RTVS jedna polovica zo sumy 23,20 Eur a za elektrinu jedna polovica zo sumy 242,50 Eur, na ktorú ho súd zaviazal a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Súčasne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, okresný súd konštatoval, že základná úroková sadzba ECB od 10.09.2014 do 16.03.2016 je 0,5 percentuálnych bodov. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 137 ods.1 a § 144 Občianskeho zákonníka, vznikol žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania, ktorý jej súd priznal vo výške 5,05 % odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (07.03.2016), čo možno považovať za výzvu na úhradu peňažného dlhu, nakoľko v konaní nevyšlo najavo, že by žalobkyňa požadovala peňažné plnenie od žalovaného už skôr. 7. Zároveň v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur konštatujúc, že jej neúspech bol v pomere k uplatňovanému nároku nepatrný. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a jeho vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie. 9. Zdôraznil, že už vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil jeho platby za dom, ktoré poukazoval od rozvodu manželstva až do mesiaca 8/2015 výlučne sám. Na tieto platby mu žalobkyňa žiadnym spôsobom neprispievala. Poukázal pritom, že dom okrem strán sporu užívajú aj ich tri deti, pričom žalobkyňa a syn so staršou dcérou mu bránia užívať jeho vlastníctvo v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Do časti nehnuteľnosti nemá žalovaný vôbec žiadny prístup. Hoci žalovaný platil po rozvode manželstva všetky platby za dom za obdobie roka a pol, a to aj platby za vodu, internet a zabezpečoval palivo na kúrenie, túto skutočnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil. Na prvom pojednávaní sudkyňa povedala, že pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy tieto platby žalovaného, ktoré mu budú v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej odrátané. Odvolateľ tiež zdôraznil, že hoci dospelé deti užívajú dom spoločne so stranami sporu, na úhradách zaň sa žiadnym spôsobom nepodieľajú. Žalovaný však už nie je ochotný ich vydržiavať za tým účelom, aby oni využívali „mama hotel“. Žalovaný poukázal na fakt, že hoci svoje platby za internet, vodu, elektrinu i palivo za predchádzajúce obdobie doložil do spisu dôkazmi a žiadal ich zohľadniť pri rozhodovaní v prejednávanej veci, súd sa jeho nárokom pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal. Žiadal preto, aby mu bola „zrušená platba v prospech žalobkyne“, vrátane súdnych trov s prihliadnutím na ním uhradené platby po rozvode manželstva, na ktorých sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nepodieľala. 10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 11. Popísala, že spolužitie žalobkyne a žalovaného je dlhodobo konfliktné, a preto sa s ním nerozprávajú ani tri dospelé deti pochádzajúce z ich manželstva. Vzťahy strán sporu a ich deti sú poznačené domácim násilím, ktoré páchal žalovaný na žalobkyni a aj na ich deťoch. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaný platil internet, ale odpojil ho, palivo, ktoré zabezpečil, však nezaplatil. Mal ho totiž zadarmo. Rovnako neprispieval ani deťom na školu a ich neživil, ani im neuhrádzal platby za oblečenie a nestaral sa ani o údržbu domu. Celé roky musela žalobkyňa so žalovaným žiť v manželstve z ruky do úst. Nikdy poriadne nezarobil, hoci pracoval na železniciach 38 rokov, jeho príjem je 800,00 Eur aj viac. Žalobkyňa si musela zobrať pôžičku na televízor, chladničku i mikrovlnnú rúru. Potvrdila, že žalovaný platil len elektrinu a vodu, no plyn neplatil, hoci si na ňom varil. Opakovane zdôraznila, že ich deti sa v dome zdržiavajú veľmi zriedkavo. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobkyne zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, v ktorých popísal veľmi konfliktné spolunažívanie strán sporu a ich dospelých detí. Zdôraznil, že v dome sa zdržiava veľmi málo, hoci mu patrí väčšinový podiel na ňom, nemíňa vodu, ani nemá zapnuté spotrebiče, tak ako jeho exmanželka s deťmi, ktoré sa v dome dlhodobo zdržiavajú. Žalobu žalobkyne preto považuje za nedôvodnú aj s ohľadom na fakt, že jemu neboli zohľadnené platby, ktoré doposiaľ za dom uhrádzal výlučne sám. 13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovaného označila obsah jeho podania za klamlivý a opätovne zdôraznila, že za obdobie 30 rokov ju týral, bil a že je to práve žalovaný, ktorý si zamyká miestnosti v byte. Poprela, že by spoločne s deťmi bránila žalovanému v užívaní domu. Žalobkyňa opätovne potvrdila konfliktné spolunažívanie strán sporu a ich troch detí, ako aj fakt, že nemieni svoje deti, (ktorým treba pomôcť), z domu vyhnať. Uviedla, že neustále sú medzi stranami sporu zvady, kvôli vode, spotrebe elektrickej energie. Žalovaný jej vyberá aj drevo z pece. Viaceré veci uvádzané odvolateľom v jeho podaniach označila za nepravdivé, ku ktorým sa nemieni po rokoch vyjadrovať. 14. V ďalšom vyjadrení zo dňa 18.06.2016 žalovaný opätovne popisoval konflikty v domácnosti so žalobkyňou a ich deťmi, tvrdenia, ktoré boli obsahom predchádzajúcich podaní. 15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil v I. vete výroku, a v závislom výroku II. o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 16. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 18. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP (pred 01.07.2016 § 157 ods. 2 O.s.p.), dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, znemožní stranám realizovať ich procesné práva, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 19. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia - vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia. 20. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. 21. Predmetom konania v posudzovanej veci je úhrada platieb za náklady spojené s užívaním rodinného domu súp. č. XXX postavenom na KNC parc. č. XXX k.ú. U. zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. U.. Žalobkyňa žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný prispievať na náklady spojené s prevádzkou rodinného domu, a to preddavkové platby za elektrinu aj náklady za povinnú platbu RTVS za obdobie mesiacov 09/2015 až 01/2016, ktoré hradila výlučne sama v celkovej výške 265,70 Eur. Vychádzajúc z výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného na nehnuteľnosti (3/4), žiadala žalobkyňa priznať sumu 199,27 Eur s príslušenstvom. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2016 (č.l. 29 až 32 spisu) žiadal žalobu zamietnuť a zároveň vzniesol vzájomný návrh (§ 97 O.s.p. účinného do 30.06.2016), v ktorom žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť mu za obdobie 24 mesiacov (od rozvodu vo februári 2014) úhrady spojené s užívaním domu, a to za elektrinu, vodu, internet a náklady za užívanie polovice jeho domu, záhrady a dvora, ktoré vyčíslil na celkovú sumu 3.867,80 Eur. Zároveň si uplatnil k žalovanej istine aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % (č.l. 31 a 32 spisu). Vzájomným návrhom je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ (§ 98 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Z uvedeného podania žalovaného je zrejmé, že žiadal započítať svoje platby za dom oproti istine uplatnenej voči nemu žalobkyni žalobou v prejednávanej veci. 22. Vzhľadom na obsah žaloby, vyjadrenia žalovaného, bolo potrebné, aby sa konajúci súd v posudzovanej veci vyporiadal sa so vzájomnou žalobou žalovaného, čo však okresný súd vôbec neučinil, a to napriek okolnosti, že sa na pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 s vyjadrením žalovaného z č.l. 29 až 32 oboznámil a žalovaný vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní uviedol, že zotrváva na tom, čo písomne súdu uviedol (č.l. 59 až 60 spisu). Napriek tomu sa okresný súd týmto vzájomným návrhom žalovaného a jeho započítacím prejavom vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal, a jeho meritórne rozhodnutie v tomto smere neobsahuje žiadne odôvodnenie. 23. Dôvody napadnutého rozsudku v predmetnej časti úplne absentujú, v dôsledku čoho okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Od vyhodnotenia vzájomného návrhu a započítacieho prejavu žalovaného sa totiž odvíjalo meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci, ktoré malo nepochybne závislý charakter. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov, preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo vete I., v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 132,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z uvedenej sumy od 08.03.2016 do zaplatenia a v závislej vete výroku II. o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP). 24. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi žalobu žalobkyne, no bude sa zaoberať aj vzájomnou žalobou žalovaného a jeho započítacím prejavom (v prípade potreby vady tohto podania súd odstráni postupom podľa § 128 CSP). Následne vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany a vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku žalobkyne uplatnenom žalobou a tiež o vzájomnej žalobe žalovaného (§ 147 CSP), pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku bude súd prvej inštancie vychádzať z ust. § 220 CSP. 25. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 26. Vo vzťahu k III. vete výroku odvolací súd uvádza, že podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 27. V zmysle § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 28. Odvolanie ako riadny opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje. Z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každej strane prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tej strane, v neprospech ktorej napadnuté rozhodnutie nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach. Z uvedeného potom vyplýva, že právo podať odvolanie prislúcha len tej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená v jej právach určitá ujma. 29. Pretože odvolanie žalovaného smeruje aj proti III. vete výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd v ostatnej časti žalobu (označenú ako návrh) zamietol, odvolací súd musel také odvolanie podľa citovaného ust. § 386 písm. b) O.s.p. odmietnuť, nakoľko bolo podané osobou, ktorá nie je oprávnená na takýto procesný úkon. 30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)