Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416201054 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416201054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Amálie Paulerovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka Mgr. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., O. I. XXXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Ferdinandom Klinovským, so sídlom v A. J., H. R. XXXX; otec JUDr. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., D. XXX/XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Klátikom, PhD., so sídlom D. D., H. XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2P/37/2016-198 zo dňa 7. februára 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 07.04.2016 prispievať na výživu maloletej J. Q., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného z a m i e t a . Zameškané výživné za obdobie od 07.04.2016 od 07.02.2017 otcovi n e v z n i k l o . Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o schválení rodičovskej dohody uzavretej na pojednávaní 08.12.2016, týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravu stretávania otca s maloletou J.. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. J. zverená do osobnej starostlivosti matky a bol upravený rozsah stretávania sa otca s maloletou dcérou. Konštatoval, že predmetná dohoda (v znení presne vymedzenom vo výroku napadnutého rozsudku) neodporuje zákonu. Nadväzne okresný súd uložil otcovi povinnosť s účinnosťou od 07.04.2016 prispievať na výživu mal. J. mesačne sumou 240 eur, zameškané výživné za obdobie od 07.04.2016 do 07.02.2017 v sume 600 eur uložil otcovi zaplatiť jednorazovo do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (do sumy 350 eur mesačne) návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamietol. 2. Po vykonaní dokazovania považoval za nesporné, že zárobkové pomery otca sú „neporovnateľne lepšie“ ako u matky. Maloletá býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa stará „o bytovú situáciu“, s čím sú spojené výdavky, rovnako zabezpečuje ďalšie potreby mal. J., vrátane (pomerne širokých) voľno-časových aktivít. Okresný súd zohľadnil, že matka popri „materiálnej zaťaženosti“ sa dieťaťu musí venovať v prípade jeho zdravotných problémov, návštev rodičovských združení a primerane sa starať o jeho spoločenský, kultúrny, či športový rozvoj. Následne za primerané považoval mesačné výživné v sume 240 eur. Akceptoval pritom, že otec na výživu dcéry prispieva i mimo rámec výživného a maloletej taktiež platí poistenie. Na druhej strane konštatoval, že otec nemusí splácať leasingové splátky, resp. splátky spotrebného úveru týkajúce sa dvoch osobných motorových vozidiel; prevádzkovaných dvoch vozidiel označil za nadštandardné. 3. Pri vymedzení zameškaného výživného okresný súd vychádzal z rozdielu medzi stanovenou výškou výživného a medzi platbami otca poskytnutými matke v rozhodnom období. Vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery mal za to, že je namieste jednorazové uhradenie sumy 600 eur v (relatívne dlhšej) lehote 60-dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 52 CMP). 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výrokoch o určení výživného, vrátane zameškaného výživného podal odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal ich zmeny tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletej J. sumou 150 eur mesačne, alebo ich zrušenia a vrátenia veci na vykonanie potrebného dokazovania. Uviedol, že pre meškanie (spôsobené nepredvídateľnou dopravnou situáciou) nemohol pred okresným súdom predložiť všetky dôkazy a predniesť súvisiace vysvetlenia. Namietal, že nebolo zohľadnené, že v júli 2017 očakáva s manželkou narodenie dieťaťa. 5. Otec zopakoval, že na výživu dcéry výrazne prispieva i mimo rámec výživného, či už priamymi dodatočnými platbami alebo zakupovaním potrebných vecí (oblečenie, hračky, športové potreby...). Zároveň počas jeho stretnutí s maloletou matke nevznikajú žiadne výdavky. Okresný súd nezohľadnil, že suma 192,89 eur za bývanie je hradená ním (a nie jeho manželkou; tá platí „iba“ súvisiaci úver 100 eur). V spojitosti s prevádzkovaním dvoch motorových vozidiel otec uviedol, že leasingové splátky za jedno z nich spláca v rámci vrátenia dlhu fyzickej osobe, ktorá vozidlo v plnom rozsahu aj užíva a stane sa i jeho majiteľkou po splatení leasingových splátok. Z vlastníctva polovice rodinného domu v J. otcovi neplynú žiadne benefity; v dome naďalej býva jeho matka. 6. Otec namietal daňové priznanie matky, ktoré označil za účelovo znížené v časti príjmov. Taktiež za účelové označil tvrdenie matky, že peniaze získané z predaja vozidla vrátila kamarátke. Navyše, údajnú predajnú cenu 3.000 eur považoval za nepravdivú, keďže jeho hodnota sa pohybovala od 4.000 do 5.000 eur. Ide pritom o predaj vozidla, na zakúpenie ktorého v polovici prispel i otec. Zdôraznil, že naďalej bude matke prispievať nad ním navrhované výživné - 150 eur mesačne - zakupovaním vecí pre maloletú; pre maloletú príde kedykoľvek i mimo dohodnutého rozsahu stretnutí a matke je ochotný požičať motorové vozidlo na účely výletov s maloletou J. (ako už minulosti i učinil). Dodal, že určené výživné 240 eur mesačne je v konečnom dôsledku neprimerané potrebám dieťaťa vo veku mal. J.; ktorá aktuálne - mimo iného - už nenavštevuje ani gymnastický a tanečný krúžok. 7. Kolízny opatrovník i matka žiadali rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť. 8. Matka uviedla, že okresný súd konal v zmysle procesných predpisov; otec ani neavizoval meškanie v súvislosti s pojednávaním dňa 07.02.2017. Celkovo v odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty. Matka splácanie leasingových splátok, resp. splátok spotrebných úverov v sume 578,97 eur označila za nadštandardné; tieto úvery navyše ani nemajú prednosť pred platbami výživného. Kúpnu cenu za vozidlo preukázala v konaní pred okresným súdom predložením predmetnej kúpnej zmluvy. Matka nespochybňovala materiálne plnenia otca a príspevky mimo rámec výživného v roku 2016 (ani príspevok na zakúpenie postele pre maloletú J. v januári 2017), ale zdôraznila, že od rozhodnutia okresného súdu mimo rámec výživného ničím neprispel. Nemá preto garanciu, že pri určení nižšieho výživného by otec poskytoval plnenia mimo vyživovacej povinnosti. V súvislosti s predpokladaným narodením dieťaťa otcovi a jeho manželke doplnila, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (otec pritom uviedol až tri rôzne mesiace, kedy má k narodeniu dieťaťa dôjsť). 9. V ďalšom štádiu odvolacieho konania už účastníci na svoje prvotné podania (odvolanie a vyjadrenie k nemu) nereagovali. 10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal mimo schválenej rodičovskej dohody, v ktorej časti v zmysle § 122 CMP rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (dotknutý výrok ani nebol odvolaním spochybňovaný) a bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti zmenil podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku. 11. Krajský súd sa nestotožnil v plnej miere s východiskami a úvahami okresného súdu. Zodpovedá síce stavu veci, že bezprostredné každodenné potreby mal. J. zabezpečuje matka, ale bytová potreba je uspokojovaná v byte, ktorého polovičným spoluvlastníkom je aj otec. Nebolo pritom sporné, že súvisiaci úver, ktorý spláca matka, sa viaže na „jej“ polovičný spoluvlastnícky podiel. Nadväzne je zrejmé, že otec sa takto nepriamo podieľa v značnej miere na zabezpečovaní jednej zo základných potrieb maloletej (bytovej potreby). 12. Rovnako nie je možné nevyhodnotiť rozsah stretávania otca s maloletou a jeho dopad na súvisiace výdavky oboch rodičov so starostlivosťou o mal. J.. V danom smere je primeraná odvolacia námietka o tom, že v čase stretnutí dcéry s otcom matke nevznikajú žiadne výdavky (tieto jej nevznikajú - na rozdiel od otca - ani v súvislosti s bezprostredným odovzdávaním a preberaním maloletej rodičmi navzájom). Z rozsahu dohodnutého stretávania (napĺňanie ktorého matka potvrdila) vyplýva, že dieťa bude s otcom, resp. u otca v priebehu roka v úhrne viac ako dva mesiace, za ktoré obdobie bude otec stále prispievať matke na výživu maloletej bežným výživným, hoci v danom čase nebude mať matka žiadne priame náklady v spojitosti so starostlivosťou o maloletú. 13. Zo všeobecného hľadiska nemožno ako nenáležitú odmietnuť argumentáciu matky, že nie je garantované, že otec bude i v budúcnosti prispievať na výživu dieťaťa nad rámec určeného výživného. Z daného (akceptovateľného) východiska však nie je primeraným záver vedúci k určeniu výživného v takom rozsahu, ktorý by reálne neumožňoval povinnému rodičovi nielen poskytovať plnenia (finančné, či materiálne) nad rámec výživného, ale v podstate ani pokryť výdavky spojené s podnetným a prospešným naplnením stretávania sa s maloletým dieťaťom (napr. výlety, kultúrne či športové podujatia a podobne). Určenie výživného povinnému rodičovi v maximálne možnej miere (laicky povedané „úplne na hrane“) neraz vedie k tomu, že postavenie takéhoto rodiča sa zredukuje len na platcu výživného, čo je často spojené i so zhoršením vzťahov dieťaťa s týmto rodičom. Nie je totiž v možnostiach povinného rodiča financovať spomínané podnetné a pre dieťa prospešné trávenie spoločne prežívaného času. 14. V konkrétnostiach súdenej veci je nutné tieto súvislosti vnímať o to viac, že otec v priebehu roku 2016 i 2017 nesporne prispieval aj nad rámec výživného, pričom išlo o plnenia na „potrebné veci“; rovnako jeho vzťah s dcérou je (emocionálne) pozitívny a rozhodne nie je len vzťahom odvodzujúcim sa od plnenia výživného. Samozrejme, pokiaľ súd uvedené spojitosti zohľadní a povinný rodič prestane prispievať (materiálne, resp. finančne) nad rámec určeného výživného, ide o skutočnosť, ktorá napĺňa charakteristiky zmeny pomerov odôvodňujúce iné rozhodnutie o výživnom (o jeho zvýšení). 15. Na druhej strane je nutné konštatovať, že hoci príjem otca je stabilný a relatívne (napríklad v porovnaní s priemerným zárobkom v hospodárstve Slovenskej republiky) vysoký, otec v neprimeranej miere na seba preberá úverové zaťaženie. Napriek tomu, že v súčasnosti je pomerne populárne „žiť na dlh“, z vlastných vyjadrení otca je zrejmé, že zvolené dlhové zaťaženie nezvláda a na jeho financovanie musí využívať nákladné, komplikované a konečnom dôsledku nevýhodné formy, resp. prostriedky (napr. financovanie cudzieho lízingu). Neúmerné úverové zaťaženie pritom nemôže byť na ťarchu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. K stabilizácii a ozdraveniu finančnej situácie otca by určite prospelo, ak by nové úverové/dlhové zaťaženia na seba preberal až vtedy, keď predchádzajúce úplne vyrovná. 16. Taktiež správne argumentuje matka, že na (budúce) narodenie dieťaťa otcovi a jeho manželke nie je možné prihliadať, lebo pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Zodpovedajúca stavu veci je i súvisiaca námietka matky, že otec v troch vyjadreniach k tejto okolnosti uviedol tri rôzne kalendárne mesiace roku 2017, ako predpokladané termíny pôrodu. 17. Na základe konštatovaných východísk a úvah odvolací súd dospel k záveru, že výživným primeraným tak odôvodneným potrebám mal. J. (ktorá je zdravým dieťaťom v predškolskom veku), ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam otca, je mesačné výživné v sume 180 eur, v ktorom smere zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu. Len pre úplnosť dodáva, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie neboli zistené relevantné nedostatky, a to ani v spojitosti s priebehom pojednávania dňa 07.02.2017. 18. Vzhľadom na zmenu výšky bežného výživného krajský súd prehodnocoval i výšku zameškaného výživného za obdobie od 07.04.2016 do 07.02.2017. Z nesporných vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že v uvedenom časovom intervale otec prispel na výživu mal. J. celkovo sumou 1.800 eur (apríl až jún 2016 po 150 eur, august 2016 až január 2017 po 200 eur). Nakoľko predmetná suma zodpovedá presne určenej výške výživného (10 mesiacov po 180 eur ), otcovi v dotknutom období zameškané výživné nevzniklo. 19. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, v zmysle § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o nároku na náhradu trov celého (prvo i druhoinštnačného) konania. S poukazom na § 52 CMP (citovaný v napadnutom rozhodnutí) žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu jeho trov. 20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.