Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010101 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617010101.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 8. augusta 2017 prejednal odvolania podané obžalovaným U. W. a manželkou obžalovaného B. W. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/24/2017 z 10.5.2017 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného U. W. a manželky B. W. z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/24/2017 z 10.5.2017 bol obžalovaný U. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na skutkovom základe, že: od mája 2013 do 22.11.2016 v dome č. XXX v obci A., okres C. L., kde býval v spoločnej domácnosti s manželkou B. W., nar. XX.XX.XXXX, maloletými dcérami L. W., nar. XX.X.XXXX, U. W., nar. X.X.XXXX a B. W., nar. XX.XX.XXXX, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie, a to napádaním, bitím, kopaním tak, že v máji 2013 po požití alkoholických nápojov bezdôvodne kričal na manželku a dcéry, že sú piče, kurvy, z kuchyne vzal kuchynský nôž, s ktorým smeroval na krk maloletej L. W., pričom v ďalšom konaní mu zabránila manželka B. W., ktorá chytila nôž za ostrie a tento sa mu snažila z ruky vytrhnúť, následkom čoho si porezala ruku, pričom keď sa jej nepodarilo nôž U. W. vytrhnúť, strčila do neho, na čo spadol a vtedy aj s dcérami ušla z domu. Dňa 24.12.2015 po tom, ako zistil, že dcéra L. si dopisuje s kamarátom, kričal na ňu, že je kurva, udrel ju dlaňou do tváre a odsotil ju, následne s ňou odišiel ku kultúrnemu domu v obci, kde ju ťahal za vlasy, opakovane udieral otvorenou dlaňou po tvári a nadával jej, že je kurva, piča. V mesiaci august 2016 zhodil dcéru U. W. na zem, kde ju opakovane kopal do nôh, následne ju hodil na posteľ, kde si buchla hlavu. V septembri 2016 po tom, ako si dcéra B. W. zablokovala telefón, chytil ju pod krk, oboma rukami ju škrtil tak, že sa nemohla nadýchnuť, a maloleté U. a L. ju museli kriesiť. V októbri 2016 prišiel do miesta bydliska pod vplyvom alkoholu asi o 04.00 hod. ráno, búchal na vchodové dvere a kričal: „Vstávajte, vy piče!", na čo sa manželka a dcéry zobudili a pretože mali z neho obavu, zavolali ich tetu A. B., ktorá prišla k nim domov, kde ich našla vystrašené a deti uplakané. Dňa 21. 11. 2016 v čase asi o 17.00 hod. zhodil na zem a kopal do oblasti krížov a krku dcéru L. W., pretože mala poškodiť mobilný telefón jeho švagrinej, asi trikrát ju kopol do hlavy a postavil sa jej na krk, čím jej spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pleca vľavo, pomliaždenie krížovej oblasti s dobou liečenia do 14 dní, následne žiadal od svojej manželky B., aby išla do obchodu a kúpila mu víno, čo odmietla, tak sa jej vyhrážal, že ju dobije tĺčikom, pričom uvedené konanie obvineného pociťovali manželka a dcéry ako ťažké príkorie, ktoré u nich vyvolávalo stres, pocity úzkosti a obavu o svoje zdravie a život. Za tento zločin bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ústavné ochranné protialkoholické liečenie. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaný U. W., aj jeho manželka B. W.. Obžalovaný U. W. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Obhajoba sa nestotožňuje s hodnotením znaleckého psychologického posudku, ktorý na osobu poškodenej B. W. st. vypracoval súdny znalec Mgr. Pavol Veselovský. Poukázal na to, že znalec sa jednoznačne vyjadril, že svedkyňa nie je osobou, u ktorej sa prejavuje syndróm týranej ženy a je predpoklad, že tieto prejavy dissimulovala, teda skrývala aj pri znaleckom dokazovaní. V znaleckom posudku a v hodnotení znalec uvádza, že sa vyšetrovaná osoba chce javiť v lepšom svetle a poukazuje na jej väzbu na obžalovaného, ktorá je evidentná. V znaleckom posudku nie je toto ďalej rozoberané. Predsa je objektívnou stránkou manželského spolužitia, že sú manželia navzájom závislí a spolu tvoria osobnostné spoločenstvo. Preto túto stránku znaleckého hodnotenia nie je možné pričítať v neprospech obžalovaného, v zmysle právnej zásady platiacej v trestnom práve „in dubio pro reo". Toto dokazovanie je dokazovaním nepriamym, ktoré neusvedčuje obžalovaného z viny, ktorá sa mu kladie za vinu v rozsudku. Poukázal aj na to, že znaleckým psychologickým dokazovaním nebol potvrdený ani syndróm týrania u svedkyne L. W.. Je preto toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že sa mal dopustiť skutku voči viacerým osobám, t.j. najmenej voči trom osobám podľa § 127 ods. 12 Tr. zák., a preto nebola naplnená právna kvalifikácia skutku podľa odseku 3 písm. d) § 208 Tr. zák. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania okresný súd mal uznať vinu iba podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Nesúhlasí s procesným postupom okresného súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne T. B. z prípravného konania, pretože obžalovaný nedal súhlas na čítanie výpovede. Okresný súd mal k listinnému dôkazu - prepúšťacej správy Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. I. P. C. L. vypočuť ošetrujúceho lekára, čo sťažuje interpretáciu tohto listinného dôkazu z odborného hľadiska. Jeho hodnotenie je potom iba hodnotením laikov bez medicínskeho odborného vzdelania a aj z tohto pohľadu je hodnotenie tohto listinného dôkazu v súdnom spise. Okresný súd mal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní podrobne popísal svoje konanie a popísal aj okolnosti, za ktorých sa mali stať jednotlivé čiastkové útoky a popísal aj dôvody svojho konania. Podľa jeho názoru je u obžalovaného daná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák. V konaní sa malo znaleckým posudkom preukázať, že obžalovaný trpí chorobou a poruchami správania zapríčinené alkoholom a jeho užívaním. Preto sa nestotožňuje s hodnotením tohto znaleckého posudku pri posudzovaní poľahčujúcich okolností, ktoré prevažujú nad jednou priťažujúcou okolnosťou. Zhrnutím všetkých argumentov a ich zhodnotením je podľa jeho názoru uložený trest neprimeraný, aj s poukazom na § 18 Trestného zákona. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), e) Tr. por. a s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol na podklade skutkového stavu, ktorý bol správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými odvolacím súdom. Obžalovaný v odvolaní, ktoré odôvodnil sám poukázal na to, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, pretože nikdy nikoho v živote netýral, a nieto ešte všetky. V prejednávanom prípade podľa jeho názoru nebola preukázaná subjektívna, ani objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou a vyznačuje sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a musí mať určitú trvalosť, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. A nie, že nemusí. Poškodený konaním páchateľa musí pociťovať také príkorie, ktoré nemožno znášať. Musí sa jednať o hrubší stupeň necitlivosti páchateľa voči poškodenému dlhšie trvajúce. Poukázal na to, že takéto konanie jeho rodina nikdy počas ich spolužitia nepociťovala. Uviedol, že k svojim deťom aj k manželke mal dobré vzťahy. Milovali ho a majú radi a isto im chýba. V uvedených súvislostiach krajskému súdu poslal ako prílohu listy dcér, ktoré mu píšu. Aj keď bol predtým vo väzení, vždy sa snažil stratený čas deťom nejako vynahradiť. Chodili spolu na výlety, plavárne, huby, na Liptovskú Maru, na Malinô Brdo, na vychádzky do prírody. Rodine zabezpečil vyhliadkový let. Mali z toho pekný zážitok. Deťom nikdy nevyčítal zlé známky, ani ich za to netrestal. Dobre vychádzal aj s najstaršou dcérou L., nikdy jej nechcel zle, tak nevie, prečo si vymýšľa veci, ktoré sa nikdy nestali. Len sa ju snažil trochu prevychovať. Nikdy jej nič nezakazoval. Deťom vždy nakúpil rovným dielom, spravodlivo. Zdôraznil, že jeho manželku urobili poškodenou proti jej vôli. Ona od začiatok tvrdí, že nebola týraná. Kázali jej, aby sa s ním rozviedla a išla do azylového domu ku týraným ženám. Vyšetrovateľ sa jej ani neopýtal, či vôbec súhlasí s trestným stíhaním, ktoré sa vedie voči jeho osobe. Všetci idú proti nemu. S manželkou udržiavajú kontakt cez telefón, dopisy, chodí mu aj na návštevy pravidelne každý mesiac. S manželkou sú spolu už 18 rokov a kebyže sa ku nej nechová slušne a nemá ju rád, tak by sa s ním už dávno rozviedla. V ďalšom obžalovaný podrobne hodnotí svedecké výpovede jednotlivých poškodených a svedkýň A. B. a T. B. a zaujíma k obsahu ich svedeckých výpovedí vlastné názory. V konaní pred súdom navrhol osobný výsluch poškodenej L. W., čo mu okresný súd zamietol. Poukázal tiež na to, že mu nikto nepovedal, že za ním príde nejaký znalec. Najprv vypovedal pred znalcom 9.1. o 9.00 hod a o 12.00 hod mu dali podpísať, že ho príde vypočuť znalec MUDr. Benkovič a že sa proti tomu môže do troch dní odvolať. Hlavná vec, že až po výsluchu mu to prišlo, takže sa proti tomu nemohol ani odvolať. Verí, že Krajský súd v Žiline prešetrí jeho prípad lepšie ako Okresný súd Liptovský Mikuláš. Manželka obžalovaného B. W. st. podala odvolanie v prospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania poukázala na to, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu. Poukázala na to, že okresný súd obžalovaného odsúdil na základe svedeckých výpovedí jej sestier A. a T. B., ktoré sú nepravdivé. Sestry nevedia ako žijú, lebo nebývajú s nimi. Išlo len o nepriame svedkyne, ktoré vypovedali na základe toho, čo počuli a nie toho, čo videli. S manželom žije 18 rokov a tak najlepšie vie, aký je. Nikdy ju netýral, ani jej deti, to by nedovolila. Vyšetrovateľ ju urobil poškodenou proti jej vôli. Ona sa necíti byť poškodená v tejto veci. Jej sa nikto nepýtal, či súhlasí s trestným stíhaním manžela. Dokonca jej navrhovali, aby sa dala s obžalovaným rozviesť. Dcéram nič nechýbalo, chodia stále do školy, nevymeškávajú. Zo zdravotných kariet nevyplýva nič také, že by boli dcéry týrané. Čo dcéry potrebovali, to mali. Chodili na výlety, na kúpalisko. Dokonca im manžel kúpil vyhliadkový let. V ďalšej časti odvolania sa B. W. st. podrobne vyjadrovala k jednotlivým čiastkovým útokom, ktoré boli uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Nožom sa porezala sama. B. nikdy neškrtil tak, ako uvádzajú dcéry. Keby jej tak ubližoval, tak by si na neho ani nespomenula. Otcovi do výkonu väzby stále píše, keď majú kontaktnú návštevu, ide s ňou. Potvrdila, že 22.11.2016 dcéru L. obžalovaný párkrát udrel a dvakrát kopol. Dcéru zdvihla a táto jej povedala, že ju nič nebolí, nič jej nie je, a tak sa najedla a šla spať. Ráno ju pozerala, keď išla do roboty a nič jej nebolo. Nevie, z akého dôvodu to deti urobili. Veď sa mali a aj ho stále majú radi. Píšu mu listy, plačú za ním. Nevie, prečo to takto skončilo. Mali síce rešpekt pred ním, ako aj pred ňou, tak to však má byť. Ako to má teraz všetko zvládnuť sama z jedného platu, domácnosť, stravu, oblečenie, kúrenie, vodu. Teraz je ona týraná, lebo musí zvládnuť sama uživiť tri deti, a to skoro desať rokov. Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a uložil mu primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov a zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie. Obhajca spoločne s obžalovaným hodnotia výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní tak, že pri hodnotení vychádzajú v prospech obžalovaného. Odvolanie obžalovaného a jeho obhajcu považuje za nedôvodné, pretože vo veci sa vykonalo na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, pričom poukazuje jednak na výpovede svedkov a znalecké dokazovanie, z ktorých bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., pretože bolo preukázané, že správanie sa obžalovaného čiastočne pod vplyvom alkoholu spôsobovalo fyzickú bolesť (facky, údery, kopance) a psychickú bolesť (negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia, smútku a bezmocnosti), v dôsledku čoho u manželky obžalovaného došlo k vzniku postrraumatickej stresovej poruchy s patologickou väzbou na obžalovaného a neschopnosťou správne posúdiť závažnosť jeho agresívneho správania, v dôsledku čoho nedokázala efektívne riešiť situáciu v rodine. Obdobne znalec konštatoval, že aj u dcér obžalovaného sa prejavil syndróm týranej osoby, resp. došlo k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Okrem maloletých dcér a manželky, ktorá na hlavnom pojednávaní čiastočne zmenila výpoveď, bol skutok obžalovanému preukázaný okrem znaleckých posudkov aj výpoveďami svedkýň B., ktoré opísali správanie sa obžalovaného voči svojim blízkym príbuzným. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky obžalovaného B. W. uviedol, že napadnutým rozsudkom sa nerozhodovalo o náhrade škody poškodenej, lebo táto si žiadnu škodu neuplatnila. Čo sa týka právnej kvalifikácie a uloženia trestu, tento považuje za zákonný. Rovnako tak uloženie ochranného ústavného protialkoholického liečenia. Obhajca k vyjadreniu prokurátora uviedol, že obhajoba považuje uloženie trestu za neprimerané a v týchto súvislostiach odkázal na písomné dôvody odvolania. Nesúhlasí s názorom prokurátora, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Je toho názoru, že obžalovanému bol uložený trest až k hranici 2/3, teda nie na dolnej hranici trestnej sadzby. Obhajca k odvolaniu poškodenej B. W. (manželky obžalovaného) uviedol, že odvolanie poškodenej je odvolaním ako strany v trestnom konaní. Odvolacie dôvody poškodenej smerujú tak ku konaniu pred začatím súdneho konania, teda k prípravnému konaniu pred vyšetrovateľom, rovnako aj k sudcovi pre prípravné konanie. Pretože tieto dôvody zakladajú procesné pochybenia v prípravnom konaní a v konaní pred sudcom pre prípravné konanie, navrhol, aby sa odvolací súd vysporiadal s týmito dôvodmi zo strany poškodenej a doplnil dokazovanie výsluchom poškodenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolania obžalovaného U. W. a manželky obžalovaného B. W. nie sú dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný U. W.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých predsedníčka senátu okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie. Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Zákon č. 397/2015 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2016, priniesol okrem iného aj zmeny v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., účinného od 1.1.2016 znie nasledovne: Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Pri základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. bude aj naďalej platiť, že „týranie" (t.j. spôsobenie jeho následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia) nie je a nikdy ani nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického, či verbálneho útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé osebe znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, respektíve iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v písmenách a) až e) nemusia samostatne vôbec napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického trpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické, či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru. Podľa názoru krajského súdu, z uvedeného pohľadu bola vec náležite objasnená. Spôsob, akým sa obžalovaný k poškodeným správal a konal, pre jeho závažné a dlhoročné konanie, je potrebné vyhodnotiť ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 Tr. zák. Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že odvolateľ na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu. Podľa názoru krajského súdu v posudzovanom prípade vina obžalovaného bola bezpečne a jednoznačne preukázaná v rámci základnej, ako aj v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôkazy v uvedenej veci možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného, že v kritickom období týral poškodené - blízke osoby spôsobujúc im psychické a fyzické utrpenie najmä bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozilo psychické a fyzické zdravie poškodených. Týmito dôkazmi sú svedecké výpovede poškodených dcér obžalovaného: Michaely W., U. W., B. W. ml., čiastočne aj svedecké výpovede manželky obžalovaného - poškodenej B. W. st. a svedecké výpovede svedkýň: A. B. (sestry poškodenej B. W. st.), T. B. (sestry poškodenej B. W. st.) Druhú skupinu tvoria dôkazy, ktoré vylučujú, resp. spochybňujú, že by obžalovaný fyzicky a psychicky poškodené, manželku a svoje dcéry týral. Týmito dôkazmi sú výpoveď samotného obžalovaného a čiastočne výpovede poškodenej manželky B. W. st. Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nemá pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti prvej skupiny dôkazov, ktoré vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že v kritickom čase psychicky a fyzicky netýral poškodené. Krajský súd môže len potvrdiť, že práve poškodené a menované svedkyne presvedčivo usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného skutku a odvolaciemu súdu nie sú známe žiadne skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť ich výpovedí. Výpovede menovaných svedkýň krajský súd považuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné. Je nesporné, že poškodené maloleté dcéry obžalovaného L., U. aj B. W. v prípravnom konaní detailne popísali podstatné okolnosti spáchania súdeného skutku, pričom ide o výpovede nemenné a bez akýchkoľvek podstatných rozporov. Vo vzťahu k výpovedi poškodeného, odvolací súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani konštantná judikatúra nevylučuje, aby bola výpoveď svedka poškodeného, ktorý je v prevažnej miere aj oznamovateľom trestného činu, použitá ako usvedčujúci dôkaz. Krajský súd už v mnohých svojich rozhodnutiach judikoval, aké sú požiadavky ohľadne kvality výpovede svedka, ktorá je jediným dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného. Ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy) musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom vzťahu, prípadne v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného, často hmotného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. V posudzovanom prípade nie sú výpovede poškodených len jedným z dôkazných prostriedkov produkovaných v trestnom konaní, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného trestného činu. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede poškodených logicky prepájajú aj ďalšie dôkazy vykonané v danej veci, a to najmä výsluchy vyššie menovaných svedkýň - A. a T. B., znalecké psychologické posudky vypracované na osobu poškodených a osobný výsluch súdneho znalca Mgr. Pavla Veselovského v konaní pred súdom, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vypracovaný na osobu obžalovaného a osobný výsluch súdneho znalca MUDr. Jozefa Benkoviča v konaní pred súdom, lekárska správa ohľadne zdravotného stavu poškodenej L. W. z 22.11.2016, a v neposlednom rade usvedčujúcimi dôkazmi sú aj obrazovo-zvukové záznamy na DVD nosiči, na ktorých sú zachytené výsluchy maloletých poškodených, s obsahom ktorých sa v rámci prípravy na verejné zasadnutie oboznámil aj odvolací súd. V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by poškodené maloleté dcéry a svedkyne B. vypovedali nepravdu o podstatných okolnostiach spáchania súdeného skutku. Vzhľadom na okolnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom pojednávaní a vykonané dokazovanie, okresný súd výpovede samotného obžalovaného a poškodenej B. W. st. správne posúdil ako nedostatočne spôsobilé na preukázanie neviny obžalovaného. Svedeckú výpoveď poškodenej B. W. st., ako správne konštatoval okresný súd, je potrebné hodnotiť nielen v kontexte rozporov, ktoré v jej výpovediach vznikli, ale predovšetkým v nadväznosti na závery, ku ktorým pri skúmaní jej osobnosti a dôveryhodnosti výpovede dospel súdny znalec Mgr. Pavol Veselovský. Je nepochybné, že aj keď svoje svedecké výpovede poškodená korigovala v prospech obžalovaného v dôsledku patologickej väzby na agresora, jej výpovede majú svoju výpovednú hodnotu a poskytujú obraz správania sa obžalovaného k jej osobe a maloletým dcéram. Hoci poškodená pripustila, že deti volali jej sestry, pretože z otca mali strach, na druhú stranu podporila obžalovaného, keď vyslovila, že takéto výchovné metódy a postupy obžalovaného schvaľuje. Poškodená ospravedlňovala správanie obžalovaného jeho ebrietou, tvrdila, že v triezvom stave sa správa inak, že má deti rád, že by im neublížil. Nechcela pripustiť, že dcéram pri kopaní manželom hrozila vážna ujma na zdraví. Zľahčovala aj porezanie nožom s tým, že porezanie nožom na prstoch si spôsobila vlastne ona sama. Poškodená sa snažila násilie v rodine zakrývať. Po zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania z odboru psychológia, jednotlivo i v súhrne s ostatnými dôkazmi, aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Pavlom Veselovským. Súdny znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré mali pre podanie znaleckých posudkov význam. Znalecké posudky sú dostatočne presvedčivo odôvodnené, nemajú vnútorné rozpory, ich závery sú logické a nie sú v rozpore s inými dôkazmi vo veci, o ktorých správnosti ani po preskúmaní niet dôvodu pochybovať. Krajský súd pripomína, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi (R 40/1969). Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odborný názor znalca vlastným, v danej veci laickým názorom, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné alebo dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto podkladov (R 40/1972). Pochybnosti o záveroch znaleckého posudku sa musia zakladať na konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je namieste postup podľa § 146 Tr. por. ( Rt 56/94 II). Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. U. F. vo veci posúdenia osobnosti poškodenej B. W., staršej vyplynulo, že jej osobnosť je pomerne dobre diferencovaná s vyváženým zastúpením extravertných a introvertných tendencií, s dobrým sebaovládaním, organizovaním si aktivít, so zvýšenou sensitivitou a paranoiditou, energickým správaním, bez prejavov úzkosti a pocitov viny v spojitosti s agresivitou. Agresivita nie je dominujúcou črtou jej osobnosti, resp. v jej správaní je málo zastúpená. Medzi interpersonálnymi tendenciami prevažujú sociálne pozitívne tendencie k citovo sýteným vzťahom a komunikácii nad tendenciami presadzovania sa cez direktivitu a agresivitu. Prítomná je patologická väzba na manžela, ktorá vedie k nedostatočnej kritickosti k jeho správaniu, podceňovaniu jeho nebezpečnosti a k neschopnosti účinne riešiť problém s jeho agresivitou voči ostatným členom rodiny. Snaží sa chrániť deti a zároveň aj manžela, pričom je voči manželovi v plne podriadenej pozícii a cíti povinnosť mu v súčasnej situácii pomôcť. Zvýšené zistené tendencie javiť sa v lepšom svetle svedčia pre nižšiu sebakritickosť, nižšiu validitu jej výpovedí o sebe a o svojom správaní a pre snahu vytvoriť nereálne pozitívny bezproblémový obraz o sebe a druhých. Jej rozumové schopnosti sú priemerné, pamäťové schopnosti sú mierne nadpriemerné. Duševné schopnosti jej umožňujú správne vnímať pochopiť, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti v podstatných črtách a s mnohými detailmi. Intelektuálna náročnosť popísaných skutočností zodpovedá jej schopnostiam chápania. Jej všeobecná vierohodnosť je dobrá. Vzhľadom k zvýšenej snahe javiť sa v lepšom svetle a vzhľadom na patologickú väzbu na manžela, ktorá sa spája s popieraním a bagatelizáciou zranení, intenzity útokov a viny útočníka je jej špecifická vierohodnosť znížená a teda aj jej schopnosť správne reprodukovať prežité udalosti je znížená. U B. W. v čase vyšetrenia nezistil prejavy príznakov I. kategórie syndrómu týrania, ktoré patria pod posttraumatickú stresovú poruchu. Na druhej strane jej slovný prejav a správanie niesli jednoznačné znaky patologickej väzby na agresora spojené s bagatelizáciou a popieraním skutkov manžela a s naučenou bezmocnosťou a pasivitou k riešeniu problému. Za pravdepodobné považoval, že v minulosti sa u menovanej mohli vyskytovať aj prejavy úzkosti a depresie, čo korešponduje s výpoveďou A. B., jej sestry, že videli na nej, že je smutná a utiahnutá po tom, čo ju manžel zbil, hoci im vždy vravela, že je všetko v poriadku. Rovnako pred znalcom sa snažila akékoľvek svoje ťažkosti skrývať, tieto dissimulovávať s cieľom neuškodiť tým manželovi. Je preto možné u nej uvažovať o syndróme týranej ženy s typickými prejavmi bezmocnosti, pasivity a patologickej väzby na manžela, so sporným vyjadrením známok posttraumatickej stresovej poruchy, pričom tieto prejavy zvykla menovaná pred inými skrývať a je predpoklad, že ich dissimulovala, teda skrývala aj pri znaleckom vyšetrení. Zo strany manžela trpela priamym fyzickým aj psychickým násilím. Zároveň trpela aj jeho opakovaným fyzickým a psychickým násilím voči dcéram, ktoré má rada. Konanie manžela jej spôsobovalo fyzickú bolesť (pri fackách, úderoch, kopancoch, zhodení na zem), a tiež psychickú bolesť - prežívala negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia, smútku a bezmocnosti. Dlhodobým pôsobením správania sa obvineného, došlo u nej k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy s patologickou väzbou na manžela a neschopnosťou správne posúdiť závažnosť agresívneho správania sa manžela a efektívne riešiť situáciu v rodine a chrániť seba aj deti pred utrpením a rizikom poranení, ktoré takéto správanie manžela voči ostatným členom rodiny spôsobovalo. Na hlavnom pojednávaní znalec ešte doplnil, že v zdravotnej dokumentácii jednej z dcér figurovala otrava Neurolom, ktorý je užívaný na úzkosť, takže buď matka B. W. alebo niekto z ďalšej rodiny tento liek užíval. Následne poškodená vysvetlila, že takéto lieky neužívala ona, ale niektorá z jej sestier. Znalec sa tiež vyjadril k otázke dissimulácie poškodenou, o čom svedčili nepravdepodobne bezproblémové výsledky dotazníkov, ktoré tam, kde iní ľudia majú určitú mieru ťažkostí, mala hlboko podpriemernú mieru ťažkostí, čo je až nepravdepodobné. Po využití jednotlivých metód vyšetrovania dospel k záveru o signáloch určitej pravdepodobnej miery dissimulácie (skrývanie) ťažkostí. Ako dôležitejšie znaky syndrómu týranej ženy u nej posúdil práve závislosť na manželovi a snahu vypovedať v jeho prospech, pretože bagatelizovala konanie, ktoré bolo zjavne nebezpečné pre jej deti a zároveň hovorila o tom, že sa ich vždy snaží chrániť. Snažila sa bagatelizovať a skrývať svoje problémy. Keďže nezistil prejavy, ktoré by svedčili o ťažkej úzkosti, ťažkej depresii a ťažkých psychosomatických problémoch v súvislosti so stresom, len ich náznaky, poukázal aj na skutočnosť, že sama poškodená vyrastala v rodine, kde otec pil a bol agresívny a od detstva je na určitú mieru agresivity v rodine zvyknutá, a preto mohla považovať správanie svojho manžela za normálne. Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. Pavol Veselovský vo veci posúdenia osobnosti poškodenej L. W. mal súd preukázané, že napriek prežitým udalostiam, o ktorých vypovedala menovaná netrpí jednoznačne vyjadreným syndrómom týrania. Taktiež poukázal na to, že výpoveď menovanej pri znaleckom vyšetrení sa v podstatnej miere zhoduje s jej výpoveďami na polícii, korešponduje s výpoveďami ostatných svedkýň o predmetných udalostiach, pričom pri znaleckom vyšetrení uviedla množstvo ďalších nových detailov. Neverbálne prejavy boli pri popise udalostí v súlade s verbálnym obsahom rozprávania. Nie sú prítomné známky toho, že by si udalosti vymyslela a predkladala ich naspamäť naučenú verziu. Je vysoko pravdepodobné, že menovaná opisuje reálne prežité udalosti. Znalec považuje špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej za dobrú. U menovanej neboli zistené skony k vymýšľaniu si, neboli ani zistené sklony k účelovému spracovaniu skutočností. Správanie sa obžalovaného spôsobovalo maloletej L. W. psychické utrpenie - prežívala silné emócie strachu, bezmocnosti, poníženia obmedzovania, zranenia, bezmocného hnevu, zároveň jej spôsobovalo pri opakovaných fyzických útokoch aj fyzické utrpenie, ktoré bolo najväčšie v prípade posledného útoku, kde jej obvinený spôsobil aj fyzické zranenie, ktoré vyžadovalo lekárske ošetrenie, hospitalizáciu a niekoľkodňové pozorovanie. Psychologickým vyšetrením boli u nej zistené známky prežívania vonkajšieho stresu, zvýšenej úzkosti, paranoidity, neurotizácie osobnosti s možnosťou výskytu psychicky podmienených telesných ťažkostí a labilných reakcií v záťaži, ktoré sú pravdepodobne dôsledkom prežitých udalostí v rodine a vznikli v dôsledku správania obvineného, pričom ide o menej závažné následky ako je syndróm týrania, či posttraumatická stresová porucha. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. Pavol Veselovský vo veci posúdenia osobnosti poškodenej maloletej U. W., znalec uviedol, že jej intelektové schopnosti sú priemerné až nadpriemerné, pamäťové schopnosti sú nadpriemerné, duševné schopnosti umožňujú správne vnímať, pochopiť, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, primerane veku v podstatných črtách a s mnohými detailmi. Vplyvom času došlo u nej k znejasneniu niektorých spomienok a k neistote pri vybavovaní si detailov. Ďalej znalec uviedol, že miera jej neurotizácie pri prežívaných pocitoch strachu a úzkosti je menšia ako u najmladšej sestry B., je pomerná miere ťažkostí u staršej dcéry L.. Nevyskytovali sa u nej flashbacky ani nočné mory, v ktorých by znova prežívala intenzívny strach, ktorý prežila v reálnych situáciách útokov otca na ňu a ostatné členky rodiny. Otca má rada, avšak nejde o patologický vzťah závislosti a stotožnenia sa s útočníkom pre dôvody, pre ktoré členky rodiny napádal. Vyčítala by si keby mu zadala príčinu na hnev, čo by svedčilo pre prítomnosť syndrómu týrania u nej. Naopak jeho agresivitu a bitie odsudzuje a aktívne sa snažila seba a členov rodiny pred jeho útokmi chrániť. Maloletá U. W. trpela zo strany otca priamym fyzickým násilím aj priamy psychickým násilím, zároveň trpela aj opakovaným fyzickým a psychickým násilím otca voči sestrám a matke, ktoré má rada. Konanie otca jej spôsobovalo fyzickú bolesť pri (fackách, úderoch, kopancoch, udretí sa zhodení na zem, vyrazenie dychu) a tiež psychickú bolesť (prežívala negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia, smútku bezmocnosti, hnevu). U menovanej dlhodobým pôsobením stresu došlo k neurotizácii osobnosti a jej predčasnému vyzrievaniu. Naučila sa báť nielen pri útokoch a kriku otca na ňu, ale aj na ostatné členky rodiny a tiež v situáciách, keď hrozilo, že sa otec opije. Keďže matka deti pri útokoch otca bránila, ale domáce násilie v rodine sa snažila zakrývať, sa snažila aktívne situáciu riešiť privolaním pomoci matkiných sestier, ktorých intervencia opakovane pomohla otcovu agresivitu stlmiť. Aj s dlhším časovým odstupom, spomienky na situácie, keď otec kričal alebo napádal ju alebo sestry alebo matku sú pre ňu stresujúce, vyvolávajú úzkosť a jej sprievodné telesné prejavy, čo je tiež dôsledkom správania sa obžalovaného voči členom rodiny. Závermi znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. Pavol Veselovský vo veci posúdenia osobnosti poškodenej maloletej B. W., mladšej vyhodnotil osobnosť ako detskú, extravertovanú s výraznou mierou neurotických ťažkostí s prežívaním strachu a úzkosti s možnými poruchami správania a sociálnych vzťahov. Emotivita je predčasne stabilizovaná, svedčí o úzkosti, neurotickej inhibovanosti a nadmernej konformite správania. Zrejmá je prítomnosť vonkajšieho stresu, ktorý vedie k neurotizácii detskej osobnosti, pravdepodobný je výskyt úzkostných a fobických prejavov. V situáciách vyvolávajúcich silné emócie sa objavuje masívna úzkosť spojená so strachom z agresie v podobe totálnej deštrukcie. Neboli zistené známky zvýšenej tendencie javiť sa v lepšom svetle. Ďalej znalec uviedol, že schopnosti vyšetrovanej jej umožňujú vnímať, pochopiť a zapamätať a správne reprodukovať prežité udalosti, primerane veku v podstatných črtách a s viacerými detailmi. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je čiastočne znížená v dôsledku detského veku, resp. nezrelosti funkcií detského mozgu, pričom je schopná poskytnúť relevantné informácie o prežitých udalostiach. Nebola u nej zistená zvýšená snaha javiť sa v lepšom svetle. Vplyvom času a psychických obrán došlo u nej k vytesneniu niektorých udalostí a detailov, či k ich skresleniu. Schopnosť reprodukcie spomienok na traumatizujúce udalosti negatívne ovplyvňuje prítomný syndróm týrania, ktorý vedie k vyhýbaniu sa traumatizujúcim spomienkam a rozprávaniu o nich. V prípade nutnosti o nich hovoriť vedie k snahe redukovať rozsah popisovania udalostí na najmenšiu možnú mieru. V dôsledku väzby na otca jej výpoveď môže byť ovplyvnená pocitmi strachu, viny a snahou otcovi čím menej uškodiť. Špecifická vierohodnosť výpovede je čiastočne znížená v dôsledku syndrómu týrania a aktivácie psychických obrán proti traumatizujúcim spomienkam. U maloletej boli zistené príznaky syndrómu týrania, resp. posttraumatickej stresovej poruchy. Ide o miernejší stupeň poruchy, v podobe neurotizácie osobnosti, prežívania intenzívneho strachu a úzkosti v situáciách kriku a hádok, strachu z fyzického zničenia seba a svojich blízkych v konfliktných situáciách inhibície, spontánneho správania, predčasnej zrelosti, kontrolou svojho správania, prispôsobení sa požiadavkám otca, sebaobviňovaní sa za to, že bola otcom potrestaná. Prítomná je silná citová väzba na otca a naznačená aj snaha pomôcť otcovi v situácii trestného stíhania a nezrelým detským spôsobom bagatelizovať intenzitu a následky jeho útoku na seba. Zrejmé sú prejavy vyhýbania sa rozprávaniu o traumatizujúcich udalostiach, vytesňovania takýchto spomienok, nepríjemné prežívanie iných situácií, ktoré jej pripomínajú prežité traumy (krik spolužiakov, učiteliek), čo je typické pri syndróme týrania, resp. pri posttraumatickej stresovej poruche. Nebolo zachytené znovu prežívanie stresujúcich udalostí vo forme playbackov, teda živých spomienkových zábleskov alebo nočných môr ani v rozprávaní maloletej, ani jej sestier a matky. Napriek tomu, že maloletá je najzraniteľnejšou členkou rodiny a bola najmenej z rodiny vystavená priamemu fyzickému a psychickému násiliu zo strany otca, intenzívne na ňu toto správanie aj k ostatným členom pôsobilo a najvýraznejšie sa u nej prejavujú psychické dôsledky dlhodobého násilného správania sa otca v rodine. Správanie sa otca v nej vyvolávalo intenzívny strach a úzkosť, či už sa násilne správal k nej alebo k ostatným členom rodiny. Traumatizácia, dlhú dobu sa opakujúcimi zážitkami agresívneho správania sa otca, viedli u nej k vzniku syndrómu týrania, resp. post traumatickej stresovej poruchy miernejšieho stupňa. Došlo k neurotizácii jej detskej osobnosti, predčasnej zrelosti v oblasti afektivity a inhibície spontánneho správania, k objavovaniu sa intenzívneho strachu a úzkosti v situáciách kriku a hádok aj mimo rodiny. K inhibícii spontánneho správania, v snahe prispôsobiť sa požiadavkám otca s pocitom viny za to, že otcov hnev vyvolala, vytvoreniu silnej sitovej väzby na otca napriek intenzívnemu strachu z jeho rozprávania, objavili sa aj známky snahy pomôcť mu, či nepriťažiť v trestnom konaní, bagatelizovať intenzitu a následky jeho útokov na seba. V dôsledku psychických obrán proti prežívaniu úzkosti sa snaží vyhýbať spomienkam a rozprávaniu a traumatizujúcich udalostiach. Podvedome vytesňuje traumatizujúce spomienky. U maloletej sa najvýraznejšie prejavujú negatívne následky dlhodobého násilného správania sa otca v rodine. K odvolacej námietke obžalovaného, že okresný súd pochybil, keď osobne nevypočul svedkyňu L. W. na hlavnom pojednávaní, krajský súd udáva, že je len v pôsobnosti súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná na hlavnom pojednávaní a ktorý nie. Aby súd mohol relevantne posúdiť jeho prípadnú dôkaznú hodnotu, musí mať ustálené, čo, aká skutočnosť sa má vykonaním navrhovaného dôkazu potvrdiť, resp. vyvrátiť a následne, či táto skutočnosť už nie je bez dôvodných pochybností potvrdená, vyvrátená inými dôkaznými prostriedkami. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 20 uviedol, z akých dôvodov nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutné výsluch osoby mladšej ako 18 rokov pri trestnom čine spáchanom voči blízkej osobe v konaní pred súdom znovu vykonať. Neobstojí ani námietka obžalovaného, že nie je možné prihliadať na výpoveď svedkyne T. B., pretože na hlavnom pojednávaní nedal súhlas s čítaním výpovede menovanej svedkyne z prípravného konania. Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že výpoveď svedkyne T. B. - sestry poškodenej a švagrinej obžalovaného z prípravného konania zo dňa 3.1.2017 možno považovať za dôkaz vykonaný v súlade zo zákonom. Výsluch svedkyne bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne na č.l. 51-52 vyplýva, že obhajca obžalovaného sa výsluchu nezúčastnil. O termíne výsluchu však bol riadne a včas upovedomený (čl. 53). Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že by obhajca v priebehu trestného konania niekedy namietal, že vyšetrovateľ mu neoznámil miesto a čas tohto vyšetrovacieho úkonu. Treba zdôrazniť, že menovaná svedkyňa bola pred výsluchom v prípravnom konaní poučená v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a po poučení výslovne uviedla, že nevyužíva právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por. a vypovedať bude, aj napriek tomu, že obžalovaný je jej švagor. Zároveň uviedla, že sa bojí, čo sa stane, ak bude vypovedať proti nemu, pretože už sa stalo v minulosti, že keď sa vrátil z väzenia, tak vyfackal sestru J. za to, že ona na neho zavolala policajtov. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 21.4.2017 pri výsluchu svedkyne a jej odpovedi po zákonnom poučení, že odopiera vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej švagor, postupovala správne, keď prečítala výpoveď menovanej svedkyne z prípravného konania. Okresný súd však nemal postupovať podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. , ale podľa § 263 ods. 4 Tr. por. V okolnostiach danej veci sa žiada pripomenúť, že na prečítanie zápisnice o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por., sa nevyžaduje osobitný súhlas obžalovaného. Krajský súd k tejto časti odvolacích námietok obžalovaného zdôrazňuje, že zápisnica o hlavnom pojednávaní má charakter verejnej listiny. Je potrebné ju považovať za dôkaz o tom, aký bol priebeh hlavného pojednávania (analogicky to platí ohľadne zápisnice akéhokoľvek úkonu trestného konania). Zároveň platí, že skutočnosti uvedené v zápisnici sú pravdivé, resp. správne, pokiaľ by nesprávnosť obsahu nebola vyvrátená a preukázaná inými dôkazmi. Podľa § 58 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zápisnica o každom úkone trestného konania má okrem iných náležitostí obsahovať návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb. V dôsledku toho v prípade vypočutia svedka, ktorý má podľa § 130 Tr. por. právo odoprieť výpoveď, zápisnica o jeho vypočutí musí obsahovať nielen obsah poučenia, ale aj obsah vyjadrenia svedka, či toto právo využíva alebo nie. O tom, či svedok využíva alebo nevyužíva svoje právo odmietnuť vo veci výpoveď podľa § 130 Tr. por., sa nepochybne musí vyjadriť takým spôsobom, aby nevznikli pochybnosti o jeho prejavenej vôli. Na druhej strane však nie je možné nútiť svedka, aby použil priamo zákonnú formuláciu, že „nevyužíva právo odoprieť výpoveď". Podstatný bude vždy obsah vyjadrenia svedka. Krajský súd konštatuje, že po preskúmaní obsahu spisu, a to obsahu zápisníc o výsluchu svedkyne T. B. z prípravného konania, jednoznačne vyplynulo, že svedkyňa po riadnom zákonnom poučení vypovedať chcela a aj vypovedala v trestnej veci obžalovaného, vo vzťahu ku ktorému bola osobou uvedenou v § 130 Tr. por. Formulácie jej vyjadrení krajský súd považoval za dostatočné z hľadiska ustanovenia § 130 Tr. por., a to tak odseku 1 aj odseku 2. Krajský súd v závere tejto časti uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. K výroku o treste Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného neexistuje ani jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a na túto skutočnosť možno prihliadať). Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát súdne potrestaný. Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu. Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (tzv. prevahu priťažujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. K výroku o ochrannom opatrení Pokiaľ ide o uloženie ochranného opatrenia, okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák., uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo, že obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkym osobám, obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, ktorý je návykovou látkou. Znaleckým dokazovaním bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti na alkohole. Pričom súdny znalec konštatoval potrebu uloženia ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou, ktorá svojou intenzitou a kontrolou dodržiavania liečebného procesu splní účel ochranného liečenia lepšie ako liečba ambulantná. K odvolaniu manželky obžalovaného B. W. st. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., veta prvá, v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Krajský súd odvolanie poškodenej B. W. st. z hľadiska jeho obsahu posúdil ako odvolanie manželky obžalovaného podaného v jeho prospech a smerujúceho tak proti výroku o vine, aj proti výroku o treste. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie konštatované právne závery týkajúce sa tak výroku o vine, ako aj výroku o treste, krajský súd odvolanie manželky obžalovaného B. W. st. ako nedôvodné zamietol. Krajský súd zdôrazňuje, že právo udeliť, resp. neudeliť súhlas s trestným stíhaním páchateľa, je možné len v prípadoch taxatívne uvedených trestných činov v § 211 Tr. por. Na začatie trestného stíhania a pokračovanie trestného stíhania v prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. sa súhlas poškodeného nevyžaduje. Skutočnosť, že B. W. st. sa v priebehu celého trestného konania, a to aj v rámci odvolacieho konania, necíti byť poškodenou a nedala súhlas na trestné stíhanie svojho manžela pre prejednávaný skutok, nebráni trestnému stíhaniu obžalovaného. Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.