Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/342/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200280 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715200280.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 R.C.S. Paris, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č. 2, IČO: 47 258 713 (právny nástupca pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Panenská č. 7, IČO: 35 787 783), zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom O., ul. C. č. X, proti žalovaným: 1/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. C. č. XX, 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. S. č. XX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom R., ul. M. O. č. XX, o zaplatenie sumy 7.062,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 16C/8/2015-237 zo dňa 23. mája 2017, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a vo výroku IV. ktorým žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a vo výroku III., ktorým žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 16C/8/2015-237 zo dňa 23.05.2017 žalobu voči žalovanej 2/ zamietol (výrok I.). Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (výrok II.). Žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Panenská č. 7, IČO: 35 787 783) sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 7,062,65 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,99 % ročne zo sumy 6.740,97 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 7.062,65 eur od 11.07.2014 do zaplatenia. Okresný súd platobným rozkazom č. k. 16C/8/2015-19 zo dňa 28.01.2015 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná 2/ odpor. Uznesením č. k. 16C/8/2015-116 zo dňa 31.07.2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 7.062,65 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,99 % ročne zo sumy 6740,97 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 7.062,65 eur od 11.07.2014 do zaplatenia. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.02.2010 mal zistené, že pôvodný žalobca CETELEM Slovensko, a.s. poskytol žalovanému klasický úver účelový vo výške 8.300 eur s mesačnou splátkou 135,25 eur, s počtom mesačných splátok 120, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, RPMN bola dohodnutá vo výške 16,38 %, celkové náklady predstavovali 7.930 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,99 %, prvá splátka bola splatná k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. Súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je aj vyhlásenie žalovanej 2/ o tom, že súhlasí s uvedenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vyhlásenie, že spoločne a nerozdielne s partnerom uhradí záväzky zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva. Z výpovede zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42682622459003 zo dňa 07.07.2014, ktorá bola adresovaná žalovanému 1/ vyplýva, že žalobca z dôvodu omeškania so splácaním úveru vypovedal úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu doručenia druhej strane, čím sa stal dlh splatným v celom rozsahu. Súd sa v prvom rade zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že úver bol poskytnutý žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovaná 2/ pristúpila k záväzku prehlásením v zmluve o úhrade dlhu spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Z obsahu listinného dôkazu, a to zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.02.2010 mal súd preukázané, že žalovaný 1/ požiadal o poskytnutie úveru žalobcu. Žalovaná 2/ označená ako partnerka touto listinou taktiež požiadala žalobcu o poskytnutie úveru za podmienok uvedených v tejto žiadosti a zaviazala sa ho zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Žalovaná 2/ navrhla žalobcovi uzavretie zmluvy spolu so žalovaným 1/ na tom istom tlačive, vlastnoručne ho podpísala. Takýmto spôsobom žalobca bez výhrad akceptoval uvedenú žiadosť. Žalovaní 1/ a 2/ boli manželmi, v súčasnej dobe už nie sú. V konaní sú úverovo zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ide o ich solidárny záväzok a jedná sa o samostatné procesné spoločenstvo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že podaním odporu žalovanej 2/ došlo v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu platobného rozkazu len vo vzťahu k žalovanej 2/, nie však vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalovanému 1/ bol platobný rozkaz doručený až dňa 11.05.2017. Keďže v súlade s ust. § 219 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ v spojení s čl. 4 ods. 1 C. s. p. bol súd viazaný platobným rozkazom vo vzťahu k žalovanému 1/, predmetom konania vo vzťahu k žalovanému 1/ ostal iba nárok žalobcu v časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške 1 % ročne zo sumy 6.740,97 eur od 02.07.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o žalovaný nárok vo vzťahu k žalovanej 2/ súd mal za to, že žaloba bola podaná predčasne. Žalobca v konaní nevyprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k zosplatneniu úveru aj vo vzťahu k žalovanej 2/. Tento postup predčasného zosplatnenia úveru pre neplnenie povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas žalobca uplatnil len vo vzťahu k žalovanému 1/. Celý úver sa stal preto predčasne splatný len vo vzťahu k žalovanému 1/. Súd zdôraznil, že procesné spoločenstvo žalovaných je samostatné, napriek ich solidarite podľa hmotného práva. Žalobca sa podľa hmotného práva môže domáhať splnenia celého splatného záväzku len voči žalovanému 1/ alebo len voči žalovanému 2/, prípadne solidárne od oboch z nich a rovnako môže vyvolať predčasnú splatnosť úveru len voči jednému z nich ako aj voči nim obom. Keďže žalobca písomnosťou zo dňa 07.07.2014, ktorá bola adresovaná výlučne žalovanému 1/, vyvolal predčasnú splatnosť úveru len voči žalovanému 1/, nemôže sa domáhať voči žalovanej 2/ zaplatenia celého úveru. Navyše žalovaná 2/ sa v čase doručovania uvedenej písomnosti podľa vyjadrenia jej právnej zástupkyne nezdržovala na adrese doručovania. Žalobca uvedenú skutočnosť nerozporoval. Voči žalovanej 2/ sa môže domáhať len doteraz splatných splátok. Takýto nárok žalobcu však nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zamietol. Keďže súd bol viazaný vydaným platobným rozkazom, predmetom konania vo vzťahu k žalovanému 1/ ostal iba nárok žalobcu v časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške 1 % ročne zo sumy 6.740,97 eur od 02.07.2014 do zaplatenia. Súd žalobu v tejto časti taktiež zamietol, nakoľko mal za to, že v tejto časti nie je dôvodná. Po zosplatnení úveru má veriteľ právo iba na vrátenie istiny, lebo zmluvný úrok ako odplata (cena) za poskytnuté peňažné prostriedky mu prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. To znamená, že žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V takomto prípade totiž veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami, išlo o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou. Pre úplnosť súd uviedol, že aj keď žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 16.09.2015 uznal nárok žalobcu, pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku je v súlade s ust. § 282 C. s. p. potrebný návrh žalobcu, ktorý však žalobca neučinil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami C. s. p. (§ 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, 2). Keďže súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, úspech žalovanej 2/ predstavuje 100 %. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaný bol úspešný len v pomernej časti, a to v časti zmluvných úrokov vo výške 1 % ročne zo sumy 6.740,97 eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia. Keďže žalovaný 1/ si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a súd ani nemal zo spisového materiálu preukázaný vznik trov konania na jeho strane, rozhodol, že žalovaný 1/ nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to do výroku I., ktorým súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátil vec prvostupňovému súdu k novému prerokovaniu veci. V prvom rade nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že úver bol voči žalovanej 2/ riadne zosplatnený. Z obsahu priloženého dokumentu nazvaného „Výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42682622459003 zo dňa 07.07.2014 vyplýva, že výpoveď bola adresovaná aj žalovanej 2/, a to na adresu C. XX, XXX XX O., pričom z podpisu na priloženej doručenke je možné dospieť k záveru, že prevzatie výpovede zrealizovala žalovaná 2/. V prípade pochybnosti súdu o pravosti podpisu žalovanej 2/ je podľa žalobcu možné vykonať dopyt na Slovenskú poštu, a. s. za účelom preverenia v rámci reklamačného konania, kto zásielku - výpoveď - prezval. K odvolaniu pripojil výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 07.07.2014 a doručenku. Zároveň sa žalobca nestotožnil s argumentáciou súdu vo veci nepriznania aspoň doteraz splatných splátok, nakoľko tieto nie sú podľa názoru súdu predmetom konania. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že k zosplatneniu nedošlo, je povinný skúmať minimálne oprávnenosť na zaplatenie už splatných splátok, nakoľko tieto spadajú do žalobou uplatnenej dlžnej sumy úveru, ktorá je predmetom konania. 3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu sa stotožnila s rozsudkom súdu prvého stupňa ktorý návrh v plnom rozsahu zamietol pre to, že nedošlo k spoplatneniu úveru vo vzťahu k nej. Pokiaľ žalobca priložil výpoveď o spotrebiteľskom úvere adresovanú H. N., teda žalovanému 1/ a na druhej strane doložil kópiu doručenky, z tejto nie je zrejmé, kto v skutočnosti doručenku podpísal, čoho sa doručenka týkala a predovšetkým takýto listinný dôkaz nebol v spise pred vytýčením pojednávania ani na pojednávaní samom konanom dňa 23.05.2017. Vzhľadom na tieto skutočnosti poukázala na ust. § 153 a § 154 C. s. p., kedy prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým dokazovanie končí. Žalovaná 2/ žiadala preto, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 387 C. s. p. tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí. 4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne 1/ písomne nevyjadril. 5. Žalobca na vyjadrenie žalovanej 2/ písomne nereagoval. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov: 7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám týkajúcim sa procesných podmienok, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. Žalobca v odvolaní v prvom rade nesúhlasil s názorom súdu, že úver bol voči žalovanej 2/ riadne zosplatnený. 9. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu mal z vykonaného dokazovania zistené, že žalobcom 1/ a 2/ bol poskytnutý úver na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z výpovede zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.07.2014, ktorá bola adresovaná žalovanému 1/ vyplýva, že žalobca z dôvodu omeškania so splácaním úveru vypovedal zmluvu s účinnosťou ku dňu doručenia druhej strane, čím sa stal dlh splatným v celom rozsahu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu žalobca v konaní nevyprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k zosplatneniu úveru aj vo vzťahu k žalovanej 2/. 10. Podľa odvolacieho súdu predčasné zosplatnenie úveru predstavuje výrazný zásah do práv a povinností dlžníka, najmä zakladá jeho povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver aj s príslušenstvom. Je preto nevyhnutné, aby veriteľ jednoznačne a spoľahlivo preukázal, že boli splnené dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru. Žalobcu uvedenú skutočnosť preukazoval výpoveďou zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru danej dňa 07.07.2014, ktorá bola podľa hlavičky v liste adresovaná žalovanému 1/ a žalovanej 2/ na adresu S. XX/XX, XXX XX O.. Súčasťou spisu je len fotokópia doručenky zásielky adresovanej žalovanému 1/, ktorá sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 10.07.2014 s tým, že adresát je neznámy. Aj keď je pravdivé tvrdenie žalobcu, že výpoveď bola adresovaná aj žalovanej 2/ nebolo v konaní pred okresným súdom preukázané, že by žalovanej 2/ bola zásielka ním posielaná a doručená. Pokiaľ žalobca v odvolaní predložil ako dôkaz - podací lístok - odvolací súd poukazuje na to, že odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Ustanovenie § 366 C. s. p. upravuje situácie, kedy možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany použiť v odvolaní. Podľa ust. § 366 písm. d/ C. s. p. je právo podmienené tým, že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nakoľko žalobca v odvolaní bližšie nezdôvodnil a teda ani nedokázal, že dôkaz nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny odvolací súd naň neprihliadol. Napriek tomu dodáva, že ani z údajného podacieho lístka nevyplýva, komu bola zásielka adresovaná, čo malo byť predmetom doručovania a čo sa ním potvrdzuje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobcu v tejto časti za nedôvodné. 11. Ďalej sa žalobca v odvolaní nestotožnil s argumentáciou súdu ohľadom nepriznania aspoň doteraz splatných splátok pokiaľ nedošlo k zosplatneniu úveru. 12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej 2/ môže domáhať len doteraz splatných splátok. Takýto nárok žalobcu však nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zamietol. 13. Tento záver okresného súdu odvolací súd nepovažoval za správny. Keďže v konaní bolo preukázané, že vo vzťahu k žalovanej 2/ nedošlo k zosplatneniu úveru, mal sa následne zaoberať nárokom žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorý úver mal byť splácaný v splátkach a to ohľadom splátok splatných do dňa rozhodnutia a to bez toho, aby tento musel byť inak žalobcom uplatňovaný a teda, že nemohol byť predmetom tohto konania. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a teda vo vzťahu k žalovanej 2/ zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku čoho nevykonal navrhované dôkazy a doplnenie dokazovania odvolacím súdom nie je účelné ako i ohľadom súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 14. V ďalšom konaní súvislosti so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 18.02.2010 odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti, že v odôvodnení rozhodnutia pod bodom 11/ uvádzal, že úver bol poskytnutý vo výške 8.300 eur s mesačnou splátkou 135,25 eur, s počtom mesačných splátok 120, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru, pričom v podaní žalobcu z 02.06.2015 (č.l. 100 spisu) sa poukazuje na to, že žalovaní riadne nezdokladovali účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov a preto bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver bezúčelový vo výške 8.068 eur, ktorý mali títo splácať v 113 mesačných splátkach po 140,32 eur počnúc dňom 15.10.2010. Vzhľadom na uvedené by si mal ujasniť čo bolo predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná 2/ v konaní vzniesla námietku premlčania jednotlivých splátok úveru (č.l. 215 spisu) a bude preto povinnosťou okresného súdu sa aj so vznesenou námietkou premlčania vysporiadať. Zistené skutočnosti okresný súd následne vyhodnotí a vec právne posúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 15. V ostatnej časti a teda vo vzťahu k žalovanému 1/ a súvisiacom výroku o trovách konania zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).