Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209652 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715209652.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : R. U., nar.XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky Bc. S. U., rod. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, N., v súčasnosti Z. XX, Z., právne zastúpenej JUDr. Danielou Harkabusovou, PhD., advokátkou, so sídlom v Z., B. S. XXXXX/XX a otca Mgr. Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom v Z., N. námestie XXXXX/XXB, maloletá bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 10.2. 2017 č.k. 20P/194/2015-214, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zverení maloletej R. U. do osobnej starostlivosti matky a v časti výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e . V ostatnej časti o určení výživného, vrátane tvorby úspor a o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Martine ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére R. U., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletá R. U., nar.XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný platiť na maloletú R. U., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 200 Eur mesačne od 1.7.2015, z toho bežné výživné 100 Eur mesačne k rukám matky a 100 Eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej zriadený matkou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Súd ukladá matke povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do sedem dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletej je potrebný súhlas súdu. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou R. U., nar. XX.XX.XXXX takto: každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod., cez Vianoce každý nepárny kalendárny rok od 29.12. od 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 17,00 hod. a každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9,00 hod. do 28.12. do 17,00 hod., cez Veľkú noc každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 16,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16,00 hod., cez jarné prázdniny každý párny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej prázdninám od 9,00 hod. do stredy do 17,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od stredy do 9,00 hod. do nedele do 17,00 hod., cez jesenné prázdniny každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17,00 hod., cez letné prázdniny každý kalendárny rok celý prvý júlový týždeň, celý tretí júlový týždeň, celý prvý augustový týždeň a celý tretí augustový týždeň vždy od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod. Otec si maloletú prevezme pred domácnosťou matky a po ukončení styku odovzdá matke pred touto domácnosťou. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletou umožniť. Rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvej inštancie podrobne popísal zistený skutkový stav, následne citoval ustanovenia Zákona o rodine, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci a ďalej rozsudok odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o mal. R. súd vyhovel návrhu matky a zveril ju do jej starostlivosti, nevyhovel návrhu otca o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom v týždňových intervaloch. Rozhodol tak v najlepšom záujme maloletej, jej bezpečia a stability a pri rešpektovaní aj jej názoru, ktorý vyslovila pri rozhovore u sudkyne za prítomnosti kolíznej opatrovníčky v októbri 2016. Má rada matku i otca, chce aby bývali spolu, ale nechce byť dlhšie u otca, len na krátko, lebo by nevidela dlho matku a chýbala by jej. Je rada aj s otcom, rada k nemu chodí, chodia na výlety. Názor maloletej je dôležitý a aj podľa názoru kolíznej opatrovníčky je potrebné ho rešpektovať. Nemožno úplne súhlasiť s názorom právnej zástupkyne otca, že maloletá nevie posúdiť čo je pre ňu najvhodnejšie, v čase rozhovoru mala skoro päť rokov, nie štyri roky a vedela reagovať veľmi spontánne, rozumne. Určite, že nevedela hneď pochopiť koľko je to týždeň, ale keď jej to bolo znázornené na prstoch, pochopila že je to dlho. Súd nepochybuje, že otec sa dokáže o maloletú postarať, aj za pomoci svojej matky a starej matky maloletej, s ktorou má maloletá pozitívny citový vzťah, že je s nimi šťastná a neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otca v starostlivosti diskvalifikovali. Aj sama matka konštatovala, že maloletá má s otcom výborný vzťah, otec sa o ňu staral, venoval sa jej, ale na ňu ako matku je dosť citovo naviazaná. Podieľať sa na jej výchove môže otec i bez striedavej osobnej starostlivosti pri rozšírenom styku, ktorý súd upravil každý druhý týždeň už od štvrtku vrátane sviatkov a všetkých prázdnin a budú zachované aj jeho práva, nie síce na rovnakú starostlivosť ako u matky, ale v dosť širokom rozsahu, v rámci ktorého ju môže viesť k športom a ťahať ju k správnemu životnému smeru. Matka mu umožní stretávanie aj cez týždeň v prípade záujmu. Určite, že obidvaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti a sú povinní chrániť záujmy svojho maloletého dieťaťa a že mal. R. má vybudované vzťahové väzby tak na matku, ako aj na otca, na jeho rodinu, ale na matku sú silnejšie. Nemožno súhlasiť s názorom, že je teraz čas na odskúšanie striedavej osobnej starostlivosti, lebo maloletá je vo veku, že sa vie prispôsobiť a zvyknúť si, mohlo by jej to spôsobiť traumu. Mal. R. chce byť i s otcom, ale nie tak dlho ako s matkou, treba to rešpektovať, napriek tomu, že prostredie u otca pozná, lebo v ňom určitú dobu vyrastala. Je nesporné, že v doterajšej výchove bol otec pre maloletú prínosom, obohatil jej život, veľa ju naučil, aj veci, ktoré by ju matka nenaučila a nevedela jej dať, napríklad šport, nie každý má k športu vlohy, turistiku, nie každého to baví, ale to neznamená, že jej nemôže dať niečo iné, čo zase nedokáže otec a rovnako ju obohatiť. Čo je ešte potrebné v tejto súvislosti uviesť a čo je dôležité, je vzájomná komunikácia medzi rodičmi, ktorú nemožno hodnotiť ako dobrú, pozitívnu a takú aká by medzi rodičmi, ktorým záleží na ich maloletom dieťati, mala byť. To platí aj o ich vzájomných vzťahoch a v tomto smere by mali vyvinúť viac úsilia a snahy to zmeniť a neriešiť už to čo si povedali, urobili, to je minulosť a treba myslieť na budúcnosť. V nej nie je vylúčená ani striedavá osobná starostlivosť, keď bude mal. R. staršia a bude to pre ňu prospešné. Musia byť splnené viaceré podmienky a základným predpokladom je dohoda a spolupráca rodičov, čo v prípade rodičov U. v súčasnosti nie je. V prostredí, kde maloletá s matkou a starou matkou v 2-izbovom byte žije a býva, sú vytvorené vhodné podmienky pre riadny, zdravý a harmonický vývin, kolízny opatrovník v doterajšej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Aj u otca v 5-izbovom rodinnom dome jeho matky a jej dlhoročného priateľa má v kompletne zariadenej domácnosti udržiavanej na veľmi dobrej hygienickej úrovni vhodné podmienky pre zdravý vývin, súd toto nespochybňuje, sú tu ale iné vyššie uvedené dôvody pre rozhodnutie súdu o zverení mal. R. do osobnej starostlivosti matky. Pri určovaní výšky výživného na mal. R. súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a dieťaťa, keď rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Na jednej strane zohľadnil individuálne odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú dané jej vekom viac ako päť rokov, uspokojovaním hlavne bežných hmotných potrieb ako sú strava, oblečenie, obutie, hygienické potreby, hračky, tiež výdavkami spojenými s navštevovaním predškolskej prípravy a s liečbou zdravotných problémov, ktorými trpí, kde matka niekedy musí doplácať i vyššie sumy. Potom určené bežné výživné 100 Eur je primerané a optimálne s prihliadnutím na to, že časť potrieb, i keď minimálna, je zabezpečovaná aj z prídavku na dieťa. Na druhej strane zohľadnil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a zaviazal ho aj povinnosťou prispievania na úspory maloletej, keď je v takej finančnej situácii, že je schopný platiť z celkového príjmu 700 Eur (uviedol sám na pojednávaní ako aktuálny príjem zo živnosti, ktorú začal prevádzkovať len koncom roka 2016) nielen bežné výživné, ale tvoriť maloletej i úspory, ktoré sa budú môcť využiť so súhlasom súdu v budúcnosti, napríklad ak sa otcovi zníži príjem a nebude môcť platiť určené výživné alebo na hradenie výdavkov prípravy na budúce povolanie alebo zdravotnej starostlivosti. Otec sa po skončení pracovného pomeru v Kimex Group nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, nepožiadal o žiadne dávky a žil z príjmu od svojej matky, ktorej ako živnostníčke pomáhal v podnikaní a za to mu bez akejkoľvek či už pracovnej alebo inej zmluvy poskytovala príjem. Pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, hoci tam dosahoval príjem cca 950 Eur, podobne aj v IBM International, kde mal dokonca možnosť pracovať z domu. Naviac má aj príjem z prenájmu bytu v Bratislave. Je nepochybné, že životná úroveň otca je lepšia ako matky a je dôvodné, aby sa na nej podieľala aj maloletá platením výživného otcom 200 Eur. Pri rozhodovaní o výške výživného súd komplexne posúdil možnosti a schopnosti otca, matky a potreby mal. R.. Výživné určil od 1.7.2015, od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh, keď vychádzal z toho, že výživné sa platí mesačne vopred a súd považuje za prirodzené a spravodlivé ho určiť od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný, ide o maloleté dieťa, nie odo dňa podania návrhu ako pri plnoletom dieťati a súd nepovažuje za dôvodné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa. Potom pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok 2.850 Eur, z toho na bežnom výživnom 950 Eur a 1.900 Eur na úsporách, ktorý súd vypočítal sumou a mesiacmi, za ktoré vznikol mínus zaplatené bežné výživné, 100 Eur krát 19 mesiacov = 1.900 Eur mínus 50 Eur krát 19 mesiacov = 950 Eur, rozdiel 950 Eur a úspory 100 Eur krát 19 mesiacov = 1.900 Eur. Nedoplatok mu umožnil splácať v splátkach po 80 Eur , z toho na bežné výživné 30 Eur a na úspory 50 Eur, takéto splátky považoval za primerané a zodpovedajúce jeho možnostiam, nebolo možné určiť nižšie splátky, bude ho 32 mesiacov bežné výživné a 38 mesiacov úspory, všetko pod následkom straty výhody splátok s tým, že v prípade neplnenia splátok sa stane splatným jednorazovo. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP konanie vo veciach starostlivosti o maloletých podľa § 111 a nasl. CMP) a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Pokiaľ ide o určené výživné vrátane tvorby úspor, nesúhlasil s výškou určeného výživného - tvorby úspor, vytýkal súdu prvej inštancie, že nezistil riadne skutkový stav a navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá naopak uviedla, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, zobral správne do úvahy všetky relevantné okolnosti tak na strane maloletej R., otca ako aj na strane matky. Navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Žiline ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CSP“, v spojitosti s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - zák. č. 161/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti, a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie zveril maloletú R. U. do osobnej starostlivosti matky a v časti výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania, a preto sa podľa ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 8. V ostatnej časti, o určenie výživného, vrátane tvorby úspor, a o nároku na náhradu trov konania musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. p) CSP, pretože súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia v tejto časti, a teda nesprávnym procesným postupom porušil právo na spravodlivý proces. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 9. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti (v ktorej musel odvolací súd jeho rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) nie je zrejmý príjem otca dieťaťa, z ktorého súd vychádzal pri určovaní výživného vrátane tvorby úspor, na čo sa v ďalšom konaní bude musieť zamerať. 10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)