Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213593 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715213593.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľky: C. I., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Z. Z., právne zastúpená JUDr. Máriou Povodovou, advokátkou so sídlom v U., X. O. XXX/X, proti odporcovi: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, U. I., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: U. I., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 19P/259/2015-69 zo dňa 20. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyživovacej povinnosti otca maloletých detí p o t v r d z u j e . V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov a maloleté deti U. a D. pochádzajúce z ich manželstva zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch a zároveň zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletých detí, na každé sumou 50 Eur mesačne. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov je nefunkčné po všetkých svojich stránkach, nežijú v spoločnej domácnosti ani spoločne nehospodária a nejde u nich o krátkodobý ani prechodný nesúlad manželských vzťahov. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vychádzal predovšetkým z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z názorov maloletých detí, ktorý bol zistený prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Obaja rodičia zhodne uviedli, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti je rozsah osobnej starostlivosti realizovaný striedavo týždeň u odporcu a týždeň u navrhovateľky. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z majetkových a osobných pomerov oboch rodičov. Každý rodič je povinný prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Životná úroveň detí a rodičov by mala by v zásade rovnaká. Príjem odporcu je však nepomerne vyšší ako príjem navrhovateľky. Aj keď zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom dĺžka tejto starostlivosti je u oboch rodičov rovnaká, má za to, že je dôvodné určiť výživné na maloleté deti. Navrhovateľka má jeden príjem, odporca má dva príjmy a zároveň je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Preto celkovo sú jeho majetkové a príjmové pomery nepomerne vyššie ako u navrhovateľky. Maloleté deti majú mať zabezpečenú rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov bez ohľadu na to, v koho starostlivosti sa ten ktorý týždeň nachádzajú. 3. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 144 O.s.p. účinného do 30.06.2016. 4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca v časti, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí. Je toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod na určenie vyživovacej povinnosti, keďže majetkové pomery a zárobkové možnosti oboch rodičov sú približne rovnaké. Pri striedavej starostlivosti sa určuje výživné len výnimočne, ak to odôvodňuje rozdielna dĺžka starostlivosti a rozdielne majetkové pomery rodičov. V prejednávanej veci nejde ani o jednu z týchto dvoch situácii, preto mal súd postupovať podľa druhej časti ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine a výživné neurčiť. Poukázal na to, že na výživu detí prispieva nielen osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním osobných potrieb detí, ale napríklad aj hradením poistenia a sporenia. Pokiaľ ide o jeho príjmy, pracuje na riadny úväzok v COOP Jednota spotrebné družstvo a funkciu starostu vykonáva na polovičný úväzok vo svojom voľnom čase, keď si vždy rozdeľuje toto voľno medzi prácu a deti. Jeho príjem za 8 hodinový pracovný čas je však nižší, ako je príjem navrhovateľky za ten istý pracovný čas. Taktiež príjem navrhovateľky je vyšší o 45 Eur, ktoré je posielal od septembra 2015, a to prídavok na jedno dieťa + daňový bonus. Má zvýšené náklady o 125 Eur na splácanie stavebného úveru a od 01.07.2016 sa príjem navrhovateľky zvýšil na prídavok na dve deti, aj o daňový bonus na dve deti. Jeho ďalším výdavkom je starostlivosť o psa, ktorého zakúpili na návrh navrhovateľky, a to cca 40 Eur mesačne. S funkciou starostu má spojené výdavky, ktoré mu nie sú hradené z rozpočtu obce, nakoľko ide o obec s nízkym rozpočtom a obecné zastupiteľstvo neschválilo hradiť výdavky z rozpočtu obce, ale odporučilo starostovi, aby si ich hradil sám (benzín na motorové vozidlo cca 50 Eur mesačne, telefón 35 Eur mesačne). Ak bude určené výživné aj za daných okolností, neostanú mu žiadne voľné finančné prostriedky a stratí možnosť podľa vlastného uváženia kúpiť deťom to, čo on považuje za podstatné a potrebné. Pokiaľ je poukazované na jeho podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, tak toto nadobudol v rámci dedičstva po svojom nebohom otcovi a nie kúpou. Navrhovateľka má tiež možnosť využiť svoj voľný čas na zabezpečenie vyššieho príjmu. Navrhuje, aby si poberanie prídavku na deti uplatnil každý z rodičov najmenej na obdobie 6-tich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov podľa § 2 ods. 6 Zákona č. 600/2003 Z. z.. Ďalej tiež navrhuje, aby navrhovateľka nemohla disponovať, resp. zrušiť poistné zmluvy so sporením, ktoré majú maloleté deti uzatvorené v poisťovni Alico a.s., ktoré on doteraz uhrádzal každému ročne cca 180 Eur. Na základe uvedeného navrhuje, aby bol rozsudok okresného súdu v časti výživného zmenený tak, že nebude určená vyživovacia povinnosť žiadnemu z rodičov, poberanie prídavku na deti si uplatní každý z rodičov najmenej na obdobie 6-tich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a navrhovateľka nemôže disponovať, resp. zrušiť poistné zmluvy so sporením, ktoré majú maloleté deti. 5. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá súhlasí s rozsudkom okresného súdu ohľadne vyživovacej povinnosti, poukázala na to, že odporca je zamestnaný v COOP Jednota od 03.08.2009 a zároveň je starostom v obci na polovičný úväzok od 28.12.2010 do 15.12.2014 a od 16.12.2014 doteraz. Spoločnú domácnosť opustila začiatkom júla 2015 a odporca sa nepodieľal na pravidelných platbách detí, stravné v škole, ZUŠ, až do 01.07. poberal na obe deti prídavky a daňový bonus. Od septembra 2015 jej posielal na účet 45 Eur. Má za to, že v prejednávanej veci ide o situáciu predpokladanú zákonodarcom, a to, že u oboch rodičov sú rozdielne majetkové pomery. Nesúhlasí s fiktívnymi výpočtami odporcu týkajúcimi sa jej budúcich príjmov a započítaním na výdavky odporcu - stavebný úver, z ktorého zhodnocuje nehnuteľnosť rodinného domu, ktorá je v ideálnom spoluvlastníctve odporcu, matky odporcu a jeho ďalších súrodencov. Preto výdavky na zvýšenie hodnoty rodinného domu, nákladov na psa a výdavkov starostu považuje za nenáležité. Nesúhlasí so striedavým poberaním prídavku na dieťa. Poistné zmluvy uzatvorené na maloleté deti sporením nemá vo svojej fyzickej dispozícii, tieto má odporca, a preto navrhovateľka nemôže s nimi disponovať, resp. ich zrušiť. Predmetné poistné zmluvy sa nenachádzajú ani v spise. Nakoľko okresný súd vo veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť v celom rozsahu. 6. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, kde opätovne poukazuje, že úväzok starostu vykonáva po pracovnej dobe, ktorý ho ukracuje o jeho voľný čas. Navrhovateľka zavádza, nakoľko sa podieľal a podieľa na platbách detí a uhrádzal im aj pomôcky do základnej školy, ZUŠ, dobitie cestovného, oblečenie, obuv. Navrhovateľka do odchodu zo spoločnej domácnosti neprispievala na školské výlety a mimoškolské aktivity detí, ako aj dobitie telefónu na mobilných telefónoch. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na svoje výdavky, tak vetrovku, ktorú zakúpila maloletej U., táto si zo svojich ušetrených peňazí zaplatila 30 Eur. Má zato, že nejde o rozdielne majetkové pomery, aj keď má dva príjmy. Na dva príjmy musí vynaložiť väčšie úsilie a čas. Príjem navrhovateľky od 01.017.2016 je vyšší každý mesiac o štátne dávky, daňový bonus a prídavok na dve maloleté deti, spolu 89,86 Eur. Nejedná sa o fiktívny výpočet. Ak navrhovateľka neuznáva výdavok na stavebný úver, tak nech sa nepočíta nehnuteľnosť do majetkových pomerov. Ak nie sú zabezpečené výdavky z výkonu funkcie starostu, nebude zabezpečený ani príjem z funkcie starostu. Zdôraznil, že prispieval kúpou hygienických potrieb, obuvi (kopačky, tenisky, lyžiarska obuv), potreby pre školu ako zošity, perá, ceruzky, hradil výdavky aj na školskú družinu. Navrhovateľka až do odchodu zo spoločnej domácnosti neprispievala na každodennú stravu rodiny a ani iné výdavky. Je pravdou, že má k dispozícii poistné zmluvy, nakoľko poistenie so sporením na obe deti uhrádza sám. Navrhovateľka ako poistník na poistnej zmluve má právo disponovať s poistnou zmluvou až do plnoletosti dieťaťa. Poistenie na mal. D. má právo disponovať len poistník, teda navrhovateľka. Naďalej zastáva názor, že obaja majú porovnateľné schopnosti a možnosti a určenie výživného sa javí ako neúčelné a nepotrebné. Preto navrhuje, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený v celom rozsahu. 7. Na vyjadrenie odporcu reagovala navrhovateľka. Prídavky na ňu boli prehlásené od 01.07.2016, a to po súdnom pojednávaní 20.06.2016. Je pravda, že odporca jej posielal na účet 45 Eur od septembra 2016 (správne malo byť 2015 - poznámka odvolacieho súdu), avšak príjem odporcu bol v čistom mesačne vyšší o 470 Eur. Pred súdom prvej inštancie predložila listiny o príjmoch a výdavkoch na obe maloleté deti a pri súčte týchto výdavkov za obdobie od januára do mája 2016 je to spolu 816,21 Eur, teda mesačne 163,24 Eur na obe deti. Určené výživné na obe deti je na dolnej hranici možností odporcu a súhlasila s takto určeným výživným, z dôvodu nepredlžovania súdneho sporu. Odporca v súčasnej dobe neplatí žiadne výdavky mal. detí týkajúce sa stravy v školskej jedálni, výdaje na školu, ZUŠ poplatok na výučbu v jazykovej škole a všetky ostatné základné poplatky na školu. Dva príjmy odporcu sú nespochybniteľný fakt, na ktorý pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti odporcu súd prihliadal. Trvá na tom, že finančné prostriedky z úveru boli použité výlučne na zvýšenie hodnoty nehnuteľností v 2/8-inách prislúchajúcich odporcovi. Ďalej poukazovala na to, že odporca poberal prídavky na dieťa a uplatňoval si daňový bonus od narodenia oboch detí, ako aj poukazovala na hospodárenie v predchádzajúcich obdobiach. Vyjadrenie odporcu ohľadom platenia výdavkov na domácnosť sú zavádzajúce, nakoľko do podania žiadosti o rozvod tieto výdavky z veľkej časti zabezpečovala matka odporcu. Poistné zmluvy nemá k dispozícii a tieto sú uzatvorené na dobu dosiahnutia plnoletosti maloletých detí. Prehlasuje, že nemieni s poistnými zmluvami disponovať, odporca platí poistné pre svoje deti. Odporca bol v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a na základe tohto poučenia aj navrhovateľka doručila do súdneho spisu listiny o jej príjmoch a výdavkoch, pričom odporca predložil súdu svoje výdavky až pri doručení odvolania a má za to, že návrh na rozvod manželstva je návrhovým konaním, a teda súd pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať na skutočnosti uvedené po skončení dokazovania (poistné zmluvy) a taktiež po čase, ako nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode manželstva. Navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. 8. Na uvedené reagoval odporca, ktorý poukázal na to, že vo vyjadrení 25.08.2016 uviedol skutočnosti, ktoré boli uvedené na pojednávaní a neboli zaznamenané v odôvodnení rozsudku. O prepise daňového bonusu a prídavkov na deti sa informoval na ÚPSVaR Turčianske Teplice a bolo mu doporučené, aby zatiaľ prepis nevykonával na navrhovateľku. Z toho dôvodu z vlastnej iniciatívy začal navrhovateľke posielať od septembra 2015 do mája 2016 45 Eur, ktoré si neodpočítala navrhovateľka z uplatňovaných výdavkov. Dospel k záveru, že keď sú deti v striedavej starostlivosti, tak aj poberanie prídavku a daňového bonusu by si mal uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie 6-tich mesiacov. Výdavky navrhovateľky od januára do mája 2016 na mal. U. vo výške 449,48 Eur sú zavádzajúce. Náklad za angličtinu 144,67 Eur je nepresný, keď po dohode s navrhovateľkou polovicu tejto sumy vo výške 74 Eur 14.03.2016 jej uhradil. Okrem toho uhradil jazykovú školu za prvý polrok 2015, ako aj učebnicu v celkovej sume 103,69 Eur. Aj v súčasnej dobe má odporca výdavky na maloleté deti, uhradil ZUŠ vo výtvarnom odbore 24 Eur na obe maloleté deti, v hudobnom odbore na mal. U. 10 Eur, uhrádzal deťom pracovné zošity 18 Eur, školské pomôcky 25 Eur, školský výlet mal. D. 18 Eur, školský výlet mal. U. 15 Eur, poistenie. Taktiež dobitie cestovného na autobus, každý druhý mesiac deťom dobíja kredit na telefón vo výške 20 Eur pre každého. Zakúpenie celoslovenského rybárskeho lístka pre maloletého D.. Maloletej U. zakúpil turistickú obuv 60 Eur v auguste 2016. Platí ošatenie, obuv, drogériu, voľnočasové aktivity detí, lieky a ďalšie výdavky. Zopakoval, že ich majetkové pomery sú na rovnakej úrovni a navrhovateľka od 01.07.2016 poberá daňový bonus a rodinné prídavky na obe deti cca 90 Eur mesačne. Domnieva sa, že výkon funkcie starostu vykonáva v prospech rodiny a trávi čas aj s deťmi, pretože keby pracoval v zahraničí, (ako mu to navrhovala navrhovateľka v roku 2009), tak ten čas s deťmi by bol naozaj minimálny. Navrhovateľka síce nesúhlasila s podpisom úverovej zmluvy, ale chcela, aby podpisoval úverovú zmluvu s vyššou úverovou sumou. Na splácanie úveru sa nepodieľala a ani na výdavkoch, ktoré boli spojené s úverovou zmluvou. Naďalej trvá na tom, aby navrhovateľka nemohla disponovať s poistnou zmluvou, pretože je predpoklad jej zrušenia. Nesúhlasí s jej vyjadrením, že súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré boli predložené po skončení dokazovania v odvolacom konaní, nakoľko odvolanie podával už za účinnosti nového civilného mimosporového poriadku. Navrhuje, aby aj pri striedavej starostlivosti bolo upravené stretávanie sa maloletých detí tak, že počas Veľkej noci od Veľkého piatku 08:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod. a počas Vianoc od štedrého dňa od 08:00 hod. do 20:00 hod. Nesúhlasí s určením vyživovacej povinnosti pri striedavej starostlivosti, navrhuje poberanie prídavkov každý rodič na obdobie 6-tich mesiacov a navrhuje, aby deti počas Vianoc a Veľkej noci boli u rodičov striedavo počas Veľkej noci od Veľkého piatku od 08:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod. a počas Vianoc, Štedrého dňa od 08:00 hod. do 20:00 hod. a naďalej trvá, aby navrhovateľka nemohla disponovať s poistnou zmluvou. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť. 9. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o vyživovacej povinnosti potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti stanovenia vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom, konštatuje správnosť týchto dôvodov a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutie niektoré dôvody dopĺňa/opakuje. 11. Podľa § 62 ods. 6 CMP, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 12. Neurčenie výživného by podľa tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča. 13. V preskúmavanej veci je zrejmé, že dĺžka striedavej osobnej starostlivosti rodičov rovnaká, z ktorého dôvodu by nebolo potrebné určovať výživné. Avšak bolo preukázané, že majetkové pomery otca sa výhodnejšie ako u matky. Tvrdenie otca, že jeho príjem zo základného zamestnania je nižší ako je príjem matky nemožno brať do úvahy, nakoľko sa zisťujú všetky majetkové a príjmové pomery povinných rodičov. Preto u otca je potrebné prihliadať aj na príjem, ktorý dosahuje z vedľajšieho pracovného záväzku, a to z vykonávania funkcie starostu v obci. Takto bolo v konaní preukázané, že matka mala priemerný čistý mesačný príjem 596,38 Eur a otec spolu obidva príjmy 1019,12 eur ( 557,55 + 461,57), teda vyšší od matky o 422,74 Eur. Aj keby súd prihliadal na tvrdenia otca, že príjem matky sa zvýšil od 1.7.2016 o prídavky a daňový bonus v priemere o 90 Eur a jemu sa o to znížil príjem, jednalo by sa u matky o príjem v priemere 686,38 Eur a u otca o príjem v priemere 929,12 Eur a aj v tomto prípade má otec vyšší príjem o 242,74 Eur. Tvrdenia otca, že z príjmu za výkon funkcie starostu si hradí výdavky za benzín a telefón, ktoré náklady súvisia s týmto výkonom funkcie, súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nie je možné u neho prihliadal na výdavok v súvislosti s úverom, nakoľko z tohto úveru zhodnocuje nehnuteľnosť, nakoľko pri výživnom nie je možné prihliadať na výdavky rodičov, ale predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. 14. Otec k odvolaniu priložil listinné dôkazy preukazujúce, že v r. 2006 a r. 2007 platil stravné deťom. V danej veci sa však určuje výživné na čas po rozvode manželstva rodičov do budúcna. Preto nie je možné prihliadať na to, ako v minulosti sa hradili tieto výdavky. Poukazoval tiež, že deťom hradí ročné poistné so sporením, pričom predložil doklady preukazujúce, že na mal. D. v r. 2016 uhradil poistné v sume 175,96 Eur (čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 14,75 Eur) a na mal. U. uhradil poistné vo výške 94,41 Eur (86,29 + 8,12), čo prepočte na mesiac predstavuje 7,87 Eur. Nepreukázal, že by v tomto období hradil deťom stravné v škole, čo hradí matka podľa jej vyjadrenia na každé dieťa 20 Eur mesačne. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že platenie poistného a stravného rodičmi je možné navzájom porovnateľné. 15. Odporca v odvolaní žiadal, aby súd rozhodol o prídavkoch na detí, o tom, že matka nemôže disponovať s poistnými zmluvami a upraviť stretávanie rodičov s deťmi počas Vianoc a Veľkonočných sviatkov. Predmetom preskúmavania odvolanie konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, avšak nie nad rámec, čo nebolo predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Predmetom tohto konania nebolo rozhodovanie o prídavkoch na deti, ani nakladanie s poistnými zmluvami, preto odvolací súd uvedené nemôže preskúmavať. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že poberanie prídavkov na deti v prípade zverenia do striedavej starostlivosti je zákonne upravené v ust. § 2 ods. 5, 6 zák.č. 600/2003 Z.z. Pokiaľ ide o úpravu stretávania rodičov s maloletými deťmi počas Vianoc a Veľkonočných sviatkov podľa názoru odvolacieho súdu toto nie je potrebné upravovať s poukazom na krátke intervaly striedavej starostlivosti (týždenne) a vzhľadom na vek maloletých detí, ktoré sú schopné sa už aj samé rozhodnúť, s ktorým z rodičov a kedy chcú tieto sviatky tráviť a v tomto prípade ocenia práve vôľu rodičov sa na predmetnom dohodnúť. 16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V predmetom konaní si ani jeden z účastníkov konania neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania. 17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.