Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/61/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213632 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715213632.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - K., A. S. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom S., E. XX/X, proti výživou povinnej matke navrhovateľky: D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., N. S. XXXX/XX (ďalej len „matka navrhovateľky"), o zvýšenie výživného, o odvolaní matky navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/403/2015-39 zo dňa 14. januára 2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 21C/403/2015-63 zo dňa 11. januára 2017, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 21C/403/2015-39 zo dňa 14. 01. 2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 21C/403/2015-63 zo dňa 11. 01. 2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky voči navrhovateľke, naposledy určenú uznesením Okresného súdu Martin č. k. 9C/313/2013-99 zo dňa 12. 06. 2014 vo výške 50,- eur mesačne, na sumu 130,- eur mesačne, ktorú je matka navrhovateľky povinná platiť navrhovateľke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01. 10. 2015. Dlh na výživnom za obdobie od 01. 10. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 240,- eur uložil matke navrhovateľky zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných vždy s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 09. 2015 domáhala zvýšenia výživného zo strany jej matky určenej uznesením Okresného súdu Martin č. k. 9C/313/2013-99 zo dňa 12. 06. 2014 vo výške 50,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01. 10. 2015 z dôvodu nárastu jej nákladov súvisiacich so štúdiom na vysokej škole. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť matky navrhovateľky voči navrhovateľke určená uznesením Okresného súdu Martin č. k. 9C/213/2013-99 zo dňa 12. 06. 2014 vo výške 50,- eur mesačne. Navrhovateľka v tom čase študovala na strednej škole v Banskej Štiavnici a bývala u svojej tety a uja v O. Y.. Otec navrhovateľky platil navrhovateľke výživné vo výške 115,- eur mesačne od 01. 01. 2010, po začatí štúdia na vysokej škole platí výživné vo výške 130,- eur mesačne. Matka navrhovateľky bola v júni 2014 na materskej dovolenke a starala sa o maloletého syna X., nar. XX. XX. XXXX. Jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 205,- eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 20,- eur mesačne. Citujúc ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd potom čo dospel k záveru, že na strane účastníkov konania došlo k zmene pomerov návrhu navrhovateľky v časti vyhovel. Mal za preukázané, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, keď táto už neštuduje na strednej škole, ale od 09. 07. 2015 študuje na Mendelovej univerzite v Brne na Lesníckej a drevárskej fakulte, odbor krajinárstvo. Býva na internáte, za ubytovanie mesačne platí 136,- eur. Ďalšie náklady súvisia s cestovným v Českej republike. Chodí na súkromné kurzy angličtiny v Brne, za ktoré platí cca 80,- eur ročne. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky navrhovateľky, ktorá pracuje v spoločnosti DEICHMANN- OBUV SK, s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom od novembra 2014 do septembra 2015 vo výške 569,- eur. Na pojednávaní dňa 14. 01. 2016 matka navrhovateľky uviedla výšku aktuálneho čistého mesačného príjmu 650,- eur. Vzhľadom na zmenu pomerov na strane navrhovateľky a odporkyne súd zvýšil výživné na navrhovateľku zo strany jej matky zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2015. Zameškané výživné za obdobie od 01. 10. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 240,- eur súd uložil matke navrhovateľky zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Dňa 11. 01. 2017 súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol, keď výživné oproti návrhu navrhovateľky, ktorá požadovala výživné vo výške 200,- eur, zvýšil na sumu 130,- eur a o zostávajúcej časti uplatnenej sumy 70,- eur rozhodnúť opomenul. 3. Proti tomuto rozsudku podala matka navrhovateľky odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v znížení výživného na sumu 40,- eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že s dcérou nie sú rodina, sú len matka a dcéra. Dcéra s ňou nekomunikuje, nestretáva sa s ňou a nejaví o ňu žiaden záujem. Jediné čo od nej chce sú peniaze. Ako matka sa k nej snažila nájsť si cestu, ona však nemá žiaden záujem. Nevidí dôvod financovať jej štúdium v zahraničí, keď aj na Slovensku máme takúto vysokú školu. Keď nemá na štúdium, nech neštuduje. Má tiež vedomosť o tom, že škola finančne prispieva zahraničným študentom. Uviedla, že žiada o predloženie dokladu o ubytovaní, pretože doklad, ktorý bol predložený bol nezrozumiteľný. Žiada tiež o dôkaz o výške cestovného, nakoľko navrhovateľka má zľavovú kartu na študijné obdobie. Nebol doložený doklad o súkromnom štúdiu anglického jazyka, ktoré navrhovateľka uviedla. Nesúhlasí s výškou určeného výživného, nakoľko neboli zohľadnené jej výdavky. 4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie matky považovala za účelové, tendenčné a zavádzajúce. Pokiaľ ide o jej vzťah s matkou, je to práve matka, ktorá zlyhala. Prioritou pre jej matku je vytváranie si nových vzťahov, vlastné pohodlie a spokojnosť. Každý rodič by bol hrdý na svoje dieťa, ktoré študuje na prestížnej škole, čím sa mu otvárajú nové a širšie možnosti zamestnania, takto sa však k veci stavia len jej otec. Má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodol a posúdil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, ako aj na strane jej matky. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že zvýšenie výživného na sumu 130,- eur nie je neprimerane vysoké, keď len za internát platí mesačne 136,- eur mesačne. 5. Dňa 25. 01. 2017 navrhovateľka doručila okresnému súdu žiadosť o zníženie výživného z dôvodu, že od 17. 10. 2016 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a jej mesačný príjem je 450,- eur. Akonáhle bude zamestnaná, bude platiť výživné podľa právoplatného rozsudku. Navrhovateľke platí 60,- eur mesačne. Z uvedeného dôvodu žiadala o zmenu rozsudku č. k. 21C/403/2015-63 zo sumy 130,- eur na sumu 60,- eur mesačne, počnúc dňom 01. 01. 2017. 6. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nových procesných kódexov, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinných od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 395 ods. 1 C. m. p., § 470 ods. 1, 3 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 395 ods. 2 C. m. p., § 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 395 ods. 1, 2 C. m. p., § 470 ods. 1, 2 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p. v spojení s § 395 ods. 1, 2 C. m. p., § 470 ods. 1, 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v zásade zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky matky navrhovateľky nepovažuje odvolací súd za dôvodné. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Takouto zmenou môže byť napr. strata či nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je potrebné skúmať príčiny tejto straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zmene rozhodnutia v súvislosti so zmenou pomerov ide o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, vyžaduje sa, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, a teda ak sa táto zmena závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti. 10. Porovnajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá odôvodňuje zvýšenie naposledy určeného výživného. Zmena pomerov na strane navrhovateľky je spojená predovšetkým s jej nástupom na vyšší stupeň vzdelávania (vysokú školu), s čím sú nesporne zvýšené výdavky, o to viac, keď ide o štúdium v zahraničí, s čím sú spojené výdavky na cestovné a ubytovanie. Navrhovateľka v konaní riadne preukázala výdavky súvisiace s ubytovaním na internáte, a to zmluvou o ubytovaní ako aj potvrdením o úhrade ceny ubytovania. Rovnako navrhovateľka v konaní predložila cestovné lístky za účelom preukázania úhrady cestovného z Bratislavy do Brna (10,40 eur) či z Brna do Kútov (3,- eurá) a či cestovného v súvislosti s presunom medzi internátom a školou (8,50 eur za mesiac). Okrem toho navrhovateľke nesporne pribudli ďalšie výdavky spojené s nákupom vysokoškolských učebníc, školských pomôcok a pod. Pokiaľ matka navrhovateľky v odvolaní uvádzala, že škola finančne prispieva zahraničným študentom, uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Podľa potvrdenia Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne, ktoré navrhovateľka predložila už v konaní pred súdom prvej inštancie, navrhovateľka nepoberala žiadne štipendiá. Navrhovateľka má naďalej výdavky spojené so stravovaním, odievaním, hygienou, so zdravotnou starostlivosťou, ktoré síce nepreukázala, avšak mnohé životné náklady sú všeobecne známe a pri ich určení je možné vychádzať napr. aj z oficiálnych štatistických údajov publikovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky. 11. Súd prvej inštancie správne konštatoval aj zmenu pomerov na strane matky navrhovateľky ako výživou povinnej osoby, ktorá v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavoval len rodičovský príspevok vo výške 205,- eur a prídavky na dieťa. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie bola matka zamestnaná u zamestnávateľa DEICHMANN - OBUV SK, s. r. o., Dunajská Streda, s priemerným čistým mesačným príjmom (podľa vyjadrenia matky navrhovateľky) cca 650,- eur. 12. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľky spojené so štúdiom na vysokej škole (ubytovanie na internáte 130,- eur, cestovné cca 20,- eur mesačne), základnými životnými potrebami (na stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť), či ďalšie jednorázové a nepravidelné výdavky (učebnice a školské pomôcky, voľnočasové aktivity) potom odvolací súd nepovažuje súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 130,- eur zo strany matky, a to aj s prihliadnutím na jej reálne zárobkové a majetkové pomery, za neprimerané. 13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky navrhovateľky vytýkajúcu súdu neprihliadnutie k jej výdavkom, matka navrhovateľky výdavky, ktoré uviedla v priebehu konania (splátka hypotekárneho úveru 117,- eur, úhrada opatrovateľke 200,- eur, splátky úverov 65,- eur a 40,- eur, úhrada za škôlku mal. syna 30,- eur a úhrada za služby mobilného operátora 30,- eur) nepreukázala. Pokiaľ ide o splátky úveru, odvolací súd zároveň uvádza, že v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z výpovede matky navrhovateľky na pojednávaní dňa 14. 01. 2016 pred okresným súdom zároveň vyplýva, že táto je v súčasnosti vydatá, pričom všetky výdavky spojené s bývaním hradí jej manžel. 14. Pokiaľ matka navrhovateľky v odvolaní konštatovala, že s navrhovateľkou nie sú rodina a ich vzťah je len čisto biologický, odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov (tak matky ako aj otca) voči deťom je povinnosťou ex lege, ktorá rodičovi vzniká narodením dieťaťa a trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona o rodine). Čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, v ktorom je obsiahnutý aj ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva, garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu pritom predpokladá zaistenie tak materiálnych ako aj nemateriálnych (citových, psychosociálnych, kultúrnych atď.) podmienok toho, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú k socializácii dieťaťa. Materiálne podmienky výchovy sa realizujú práve prostredníctvom vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. 15. Ako neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil i námietku matky vo vzťahu k štúdiu navrhovateľky na vysokej škole, pokiaľ navrhovateľka na štúdium nemá. Zákon o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti určuje ako jedno z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výšky výživného hľadisko odôvodnenosti potrieb dieťaťa. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Jedným zo zmyslov a účelom poskytovania výživného zo strany rodičov je umožniť dieťaťu dosiahnutie čo možno najvyššieho stupňa vzdelania a tým mu dať možnosť získať v budúcnosti sociálne istoty, ktoré sú spojené so začlenením dieťaťa do pracovného procesu. Pokiaľ to teda možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby, v danom prípade matky navrhovateľky, umožňujú, je potrebné za odôvodnené potreby dieťaťa nesporne považovať aj náklady súvisiace so vzdelávaním na vysokej škole. 16. S poukazom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu čo sa týka výšky určeného zvýšeného výživného na navrhovateľku, ktorú považuje za primeranú nielen odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale aj možnostiam a schopnostiam matky navrhovateľky ako výživou povinnej osoby. Na uvedenú skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemá vplyv ani oznámenie matky, že od 17. 10. 2016 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, keď z oznámenia matky navrhovateľky zároveň vyplýva, že táto má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá je vyplácaná vo výške cca 450,- eur. Je zrejmé, že i tento príjem je vyšší ako bol príjem matky v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na navrhovateľku a i tento príjem umožňuje matke navrhovateľky hradiť výživné v súdom určenej výške. 17. Na základe uvedeného považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného zo strany matky navrhovateľky na navrhovateľku na sumu 130,- eur mesačne za správne a nakoľko i zameškané výživné bolo okresným súdom vypočítané správne, rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)