Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/126/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214698 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715214698.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX Q. X, proti žalovanej: Silvia Šalagová - inn reality, s miestom podnikania Zvolenská 16/46, 036 01 Martin, IČO: 40 662 659, v konaní o zaplatenie 661,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/304/2015-73 zo dňa 12.5.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/304/2015-73 zo dňa 12.5.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/304/2015-123 zo dňa 10.3.2017 v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 163,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 51,22 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 34,32 Eur od 26.6.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 78,43 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 163,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51,22 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 34,32 Eur od 26.6.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 78,43 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 661,88 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51,22 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 34,32 Eur od 26.6.2012 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 78,43 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že nárok uplatňuje z titulu zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovanou, ktoré práva a povinnosti prevzala v dôsledku zlúčenia spol. Slovak Telekom a.s.. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou o pripojení a žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Služby boli vyúčtované vo faktúrach: č. 7207348297 so splatnosťou do 25.7.2012, dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky je 78,43 Eur; č. 7206287701 so splatnosťou do 25.6.2012, dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky je 34,32 Eur; č. 7205076642 so splatnosťou do 25.5.2012, dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky je 51,22 Eur. Sumu 497,91 Eur žalobca uplatnil z titulu zmluvnej pokuty za porušenie záväzku doby viazanosti v zmysle zmluvných dojednaní zo Zmluvy o pripojení, vyúčtovanej vo faktúre č. 7308322348. 2. Vo veci okresný súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom namietala, že nemá vedomosť o tom, že nemá uhradené faktúry, že jej bola doručená upomienka o nezaplatení uvedených faktúr, že ju postupca upovedomil o tom, že má pohľadávky a tieto postupuje žalobcovi a vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu, že sa jedná o dobu viac ako tri roky a po troch rokoch nedrží žiadne písomnosti, nakoľko to považuje za neopodstatnené. 3. Okresný súd poukázal na ust. § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ust. § 261 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. b), § 387 ods. 1, § 397, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a konštatoval čiastočnú dôvodnosť žaloby. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, tel. č. 911309984. Predloženou zmluvou o pripojení bolo preukázané, že zmluva bola uzatvorená so žalovanou ako fyzickou osobou - podnikateľom. Okresný súd zmluvný vzťah vyhodnotil podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako obchodno-záväzkový vzťah, nakoľko vznikol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Pokiaľ sa žalovaná bránila aplikáciou trojročnej premlčacej doby podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, okresný súd konštatoval, že s ohľadom na označenie účastníka - žalovanej ako fyzickej osoby - podnikateľa s uvedením obchodného mena, registračného čísla zápisu podnikateľa a IČO bolo nesporné, že zmluvný vzťah uzatvorila ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Podnikateľom podľa toho ustanovenia je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Živnostenské oprávnenie pri vzniku zmluvy poskytla žalovaná, keďže žalobca poskytol fotokópiu živnostenského listu (č.l. 19 spisu). Vykonaným dokazovaním výsluchom žalovanej nebolo sporné, že žalobca v súlade so zmluvou a jej dodatkom poskytol služby riadne, cenu služieb vyúčtoval za obdobie 8.4.2012 až 7.5.2012 faktúrou č. 7205076642 vo výške 54,72 Eur, za obdobie 8.5.2012 až 7.6.2012 faktúrou č. 7206287701 vo výške 37,82 Eur a za obdobie 8.6.2012 až 7.7.2012 faktúrou č. 7207348297 vo výške 81,93 Eur. Žalovaná nerozporovala poskytnutie služieb ani cenu služieb vyúčtovanú v predmetných faktúrach, namietala premlčanie uplatneného nároku. Pri vyhodnotení záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako obchodno- záväzkovým vzťahom na premlčanie okresný súd aplikoval ust. § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je 4 roky a podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba začala plynúť prvým dňom po splatnosti faktúry, t.j. dňom 26.7.2012 a pri štvorročnej premlčacej dobe táto uplynula 26.7.2016. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 30.10.2015, teda pred uplynutím premlčacej doby podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka. Okresný súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmluvného nároku zo zmluvy o pripojení vyúčtovaného v uvedených faktúrach, nakoľko mal preukázané, že služby v rozhodnom období žalovaná užívala, boli jej riadne poskytnuté, preto nárok na zaplatenie služieb bol v zmysle vyúčtovania v uvedených faktúrach dôvodný. 4. Okresný súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 497,91 Eur, nakoľko nemal preukázané porušenie zmluvnej povinnosti podľa dojednania čl. 2 v spojení s tabuľkou č. 1 k Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 26.6.2010. Okresný súd uviedol, že doba viazanosti podľa predmetného dodatku mala trvať do 28.7.2012 a žalovaná na pojednávaní dňa 12.5.2016 rozporovala naplnenie zmluvných predpokladov v zmysle bodu 2 Dodatku, teda, že by porušila zmluvnú povinnosť, za ktorej porušenie sa viazala uplatnená zmluvná pokuta. Žalobca na preukázanie porušenia povinnosti, ktorá bola zabezpečená uplatnenou zmluvnou pokutou, nenavrhol ani neoznačil žiadne dôkazy. Vzhľadom na nepreukázané porušenie povinnosti, na ktorú sa viazala zmluvná pokuta (nesprávne uvedené ,,povinnosť“), neboli naplnené ani zákonné predpoklady pre priznanie nároku z titulu zmluvnej pokuty, a preto okresný súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. 5. Okresný súd mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 a žalobcom, v spojení s listinným dôkazom - identifikáciou postupovanej pohľadávky, kde je pod referenčným číslom - dátumom splatnosti dlžnej sumy, variabilným symbolom, označením dlžníka, IČO a adresy, identifikovaná postupovaná suma práve z vyúčtovania vyššie uvedených faktúr pri aplikácii ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bolo postúpenie pohľadávky preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok, a teda bola daná aktívna legitimácia žalobcu ako postupníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalovaná, ktorej pomer úspechu bol väčší oproti úspechu žalobcu, návrh na náhradu trov konania neurobila, preto jej okresný súd náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Rozhodnutie okresného súdu, že zmluva medzi T-mobilom a žalovanou sa má riadiť podľa Obchodného zákonníka, považovala za irelevantné. Okresný súd neakceptoval jej tvrdenie, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná zdôraznila, že postupca neposlal jedinú upomienku, že by mu bola dlžná na faktúrach a nezaslal jedinú výzvu, že je dlžná za úhrady uvedených faktúr, čo považovala za v rozpore s Občianskym zákonníkom o dobrých mravoch. Poukázala na to, že predložila okresnému súdu návrh T-mobilu, kde ako žalovaná strana, teda ako právnická osoba s IČO-m sa dožaduje na súde 2-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka § 106 ods. 1. Uviedla, že Okresný súd Bratislava I. v súdnom konaní sp. zn. 21C/108/2012 rozhodol, že právnická osoba ČSOB Stavebná sporiteľňa, ktorá uzatvorila zmluvu podľa Obchodného zákonníka sa domáhala 2-ročnej premlčacej doby a súd jej vyhovel. Žalovaná poukázala na to, že keby nebola uhradila už prvú faktúru za služby, T-mobile by odpojil jej SIM kartu. Z uvedeného vyplýva, že nemohla neuhradiť tri faktúry a naďalej telefonovať. Mala za to, že žaloba je účelová. Žalovaná poukázala na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že v uvedenej zmluve vystupuje ako spotrebiteľ a zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Na jednej strane v zmluve vystupuje dodávateľ a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ, teda zákazník. Zmluvu pri uzatváraní nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, pretože je to typová zmluva, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch. Zdôraznila, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je podľa žalovanej potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tým sa žalovaná odvolávala na 2-ročnú premlčaciu dobu podľa § 106 ods. l Občianskeho zákonníka s tým, že faktúry jej neboli vôbec doručené. Posledná faktúra bola splatná dňom 25.7.2012 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol na Okresný súd Martin doručený dňa 30.10.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Žiadala preto rozsudok okresného súdu zrušiť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 7. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 5.8.2016 (č.l. 93 spisu). Žalobca s odvolaním žalovanej v plnej miere nesúhlasil, pokladal ho za neopodstatnené a postrádajúce oporu v zákone i skutkovom stave. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo posúdil a vo výroku rozsudku správne zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu s priznaním náhrady trov konania. 8. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 22.08.2016 (č.l. 103 spisu). S vyjadrením žalobcu nesúhlasila a považovala ho za neopodstatnené a účelové. Bola presvedčená, že súd prvej inštancie nedospel k správnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že žiadne faktúry od žalobcu jej doručené neboli a nepozná zákon, ktorý by jej ako fyzickej osobe po premlčacej dobe ukladal uchovávať doklady o zaplatení. Opakovane poukázala na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýraznila, že v uvedenej zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Keďže uvedená zmluva o pripojení spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, na všetky právne vzťahy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Naďalej zotrvala na uplatnení 2- ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, a to ust. § 106 ods. l. Navrhla návrh žalobcu zamietnuť. 9. Okresný súd podaním zo dňa 20.10.2016 doručil vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu právnemu zástupcovi žalobcu podľa doručenky na č.l. 113 rub spisu dňa 26.10.2016 s tým, že má možnosť sa k nemu písomne vyjadriť. Žalobca v lehote stanovenej okresným súdom a ani k momentu rozhodnutia krajského súdu sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovanej za aplikácie ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods.1 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 163,97 Eur spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/126/2017-136 zo dňa 06.11.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.11.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 12. V procesnej rovine primárne krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 14. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovanej, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 27.06.2016, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovanej v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže podľa obsahu listiny „Poučenie pre účastníkov konania“, ktoré bolo žalovanej doručené spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie na deň 12.05.2016 podľa doručenky na č.l. 59 rub spisu dňa 27.04.2016, vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania a rozhodovania prvostupňového súdu, ako aj vyplývalo z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.5.2016 (na č.l. 71 rub spisu), po ktorom poučení žalovaná nevzniesla žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 15. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 16. Zo strany žalovanej v podanom odvolaní predovšetkým odznela námietka, že zmluva o pripojení uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto sú pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšie, a z toho dôvodu, s ohľadom na dvojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka je žalobcom uplatnený nárok premlčaný. Žalovaná v odvolacom konaní uplatnila námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že v prejednávanom prípade žalovaná postavenie spotrebiteľa nemá, a teda sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. 17. Odvolací súd je toho názoru, že k posúdeniu charakteru predmetnej zmluvy o pripojení, uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronickej komunikácii v znení dodatkov, teda či je predmetnú zmluvu v znení dodatkov možné považovať za spotrebiteľskú, bolo určujúce tak, ako uzavrel okresný súd, že predmetnú zmluvu žalovaná uzatvorila ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením obchodného mena Silvia Šalagová, s miestom podnikania 1. Čsl. brigády 23/45, 038 61 Vrútky. V časti „Register, číslo zápisu podnikateľa“ je uvedené: 506-14035, v časti „IČO“ je uvedené: 40662659. Podľa zmluvy je jej prílohou živnostenský list. Z textu zmluvy vrátane dodatkov a aj prílohy je tak zrejmé, že žalovaná predmetnú zmluvu uzatvárala ako podnikateľ v zmysle živnostenského zákona, v súlade s výpisom zo živnostenského registra, v ktorom je ako podnikateľ evidovaná. Vychádzajúc z písomného znenia žalobcom predloženej zmluvy, v ktorej zmluve žalovaná uviedla svojej identifikačné číslo osoby, ktoré používa pri podnikaní, uviedla svoje identifikačné údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti, podľa názoru odvolacieho súdu tak dala žalovaná zreteľne najavo, že sa predmetná zmluva týka jej podnikateľskej činnosti. Za tejto situácie, kedy žalovaná uzatvorila predmetnú zmluvu v podstavení podnikateľa, bolo zrejmé, že vzťah sa týkal jej podnikateľskej činnosti a išlo o obchodno-záväzkový vzťah. Je potrebné uviesť, že v danom prípade bol rozhodujúci aj účel konania žalovanej, ktorá ako účastník zmluvy uviedla v zmluve svoje identifikačné údaje, a tým dala najavo, že sa to týka jej podnikateľskej činnosti, a preto nemohlo ísť o spotrebiteľa (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 1129/2008). Ak žalovaná v podanom odvolaní argumentovala odkazom na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., tak zo žiadnych vykonaných dôkazov, ani z tvrdení žalovanej neplynulo, že by služby, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanej na základe tejto zmluvy v znení dodatkov poskytoval, používala pre svoju osobnú potrebu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Ak žalovaná v sporovom konaní tvrdila, že v danom zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupuje ako spotrebiteľ, bola ohľadom tohto tvrdenia nositeľkou dôkazného bremena. Žalovaná len tvrdila, avšak nepreukázala také konanie, z ktorého by bolo možné usúdiť, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy v znení dodatkov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nekonala. Okresný súd vecne správne konštatoval, že ak žalovaná je v zmluve o pripojení označená ako fyzická osoba - podnikateľ, svojim miestom podnikania a IČOm, tak túto zmluvu uzatvárala ako podnikateľ v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ žalovaná nemala postavenie spotrebiteľa, neobstála potom jej argumentácia s odkazom na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. a ani s odkazom na ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko základným predpokladom pre to, aby zmluvný vzťah bolo možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, je, aby jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Pokiaľ žalovaná len tvrdila svoje postavenie spotrebiteľa, tak samo o sebe takéto tvrdenie bez ďalšieho neznamenalo a ani nedokázalo, že konala ako spotrebiteľ. 18. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú žalovaná uplatnila, uvádza krajský súd, že za situácie, kedy žalovaná v predmetnom právnom vzťahu nemá postavenie spotrebiteľa, ale postavenie podnikateľa, je v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na čo správne poukázal okresný súd, na mieste na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie. Okresný súd vecne správne poukázal na ust. § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba v dĺžke štyroch rokov, a preto nárok uplatnený žalobcom žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.10.2015 na zaplatenie plnenia, ktoré sa stalo splatným prvým dňom po splatnosti faktúr (dňa 26.5.2012, 26.6.2012, 26.7.2012), premlčaný nie je. Čo sa týka odvolacej argumentácie žalovanej ohľadom dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, s poukazom na konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 21C/108/2012, krajský súd uvádza, že ani v prípade, ak by sa jednalo o vzťah, v ktorom by žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, by nebolo možné aplikovať dvojročnú premlčaciu dobu tak, ako to tvrdila žalovaná. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré v odvolaní žalovaná poukazovala, totižto upravuje premlčaciu dobu v dĺžke dvoch rokov v prípade uplatneného práva na náhradu škody. Predmetom konania na základe návrhu na začatie konania podaného žalobcom, však nie je nárok žalobcu na náhradu škody, ale nárok na zaplatenie zmluvného plnenia dojednaného zmluvou o pripojení. Preto v danom prípade, ak by sa daný zmluvný vzťah upravoval ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nebolo by možné aplikoval ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 19. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní tvrdila, že jej zo strany žalobcu ani postupcu nebola zaslaná žiadna výzva, ani upomienka a faktúry jej neboli doručené, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb nie je rozhodujúce, či žalobca, resp. jeho právny predchodca dodatočne žalovanú vyzýval alebo nevyzýval na úhradu dlhovanej sumy, nakoľko povinnosť zasielať takúto výzvu, resp. upomienku žalovanej ako dlžníkovi žalobcovi ako veriteľovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Žalovaná potvrdila, že zo strany žalobcu (právneho predchodcu) jej boli služby za obdobie, za ktoré boli vystavené vyúčtovacie faktúry, plnené riadne, a teda bola povinná za poskytnuté služby zo strany žalobcu (právneho predchodcu) zaplatiť. Pokiaľ žalovaná cenu poskytnutých služieb nezaplatila riadne a včas, okresný súd správne rozhodol, že je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 163,97 Eur titulom ceny poskytnutých služieb spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania. Žalovaná plnenie poskytnuté žalobcom ani vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb nespochybnila. 20. V zmysle uvedených zhodnotení bolo potom dôvodné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 163,97 Eur spolu s príslušenstvom potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Žalovaná výrok o trovách prvoinštančného konania odvolaním osobitne nenapadla, a preto bol i tento výrok ako závislý od výroku v merite veci potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní so svojim odvolaním žalovaná nebola úspešná, úspešným bol žalobca, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.