Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205167 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814205167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - S. Z., J. Q. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Serek, advokát, K., K. P. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja, advokát, K., Z. XX, 2/ maloletá X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/92/2014-85 zo dňa 20. júna 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 7C/92/2014-85 zo dňa 20. júna 2016 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu súpisné číslo XXX spolu s drevárňou, bez pozemku, ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. 327 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. S. Z. a obec Tvrdošín. Súd prikázal rodinný dom súpisné číslo XXX spolu s drevárňou, bez pozemku, ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. 327 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. S. Z. a obec Tvrdošín do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ po 1.825,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania predmetného spoluvlastníctva. Žalobu odôvodnila tým, že je väčšinou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX spolu s drevárňou, ktoré sú postavené na pozemku CKN parc. č. 327, zapísanou na LV č. XXXX pre obec Tvrdošín, k.ú. S. Z., na jej meno v podiele 5/6. Žalované v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami tohto domu, každá v podiele 1/12. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými v 1/ a 2/ rade, pretože tento rodinný dom v súčasnosti aj s manželom obývajú. Dom si vyžaduje nevyhnutnú rekonštrukciu, ktorú chce žalobkyňa realizovať po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby rodinný dom bol naďalej nerušene obývateľný. Žalobkyňa navrhla žalovaným v 1/ a 2/ rade mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že sa stane jeho výlučnou vlastníčkou a žalovaným vyplatí peňažnú náhradu za ich podiely po 1.825,- eur podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Žuffu, ale k dohode nedošlo. Žalovaná v 1/ rade súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s tým, že dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale nesúhlasila s navrhnutou výškou náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel. Za adekvátnu hodnotu domu považuje 30.000,- eur, teda na jej podiel pripadá suma 2.500,- eur. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa nechce zotrval v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými v 1/ a 2/ rade v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Žalované v 1/ a 2/ rade súhlasili s navrhnutým spôsobom vyporiadania, teda s tým, že dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Medzi účastníkmi ostala sporná výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1/ a 2/ rade. Podľa žalovanej v 1/ rade je primeranou náhradou suma 2.500,- eur, žalovaná v 2/ rade nekonkretizovala, koľko je podľa nej adekvátna náhrada za jej spoluvlastnícky podiel, ale navrhnutú náhradu považovala za nízku. V tomto smere žalované v 1/ a 2/ rade navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súd nepovažoval za potrebné vykonať tento dôkaz, pretože žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok Ing. Jozefa Žuffu, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom, preto súd prvej inštancie konštatoval, že dôkaz zameraný na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný bol a nie je dôvod dať zhotoviť nový znalecký posudok a to aj hoci znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa, má povahu listinného dôkazu. Žalované v 1/ a 2/ rade totiž znaleckému posudku, ktorý predložila žalobkyňa, nevyčítali konkrétne pochybenia typu nesprávnej metodiky chybných meraní alebo výpočtov, ale argumentovali len všeobecnými tvrdeniami o vyššej cene rodinných domov v danej lokalite. Pokiaľ žiadna zo strán nenamietala konkrétne dôvody, prečo by znalecký posudok predložený žalobkyňou nemal byť správny a použiteľný v tomto konaní, súd nemal dôvod o ňom pochybovať. Pokiaľ žalovaná 1/ argumentovala znaleckým posudkom vykonaným v inom súdnom konaní, na ocenenie podľa jej názoru podobného rodinného domu v rovnakej lokalite, súd túto argumentáciu neakceptoval, pretože všeobecná hodnota, od ktorej sa odvíja výška náhrady za spoluvlastnícky podiel v prípade jeho prikázania do vlastníctva iného účastníka nehnuteľnosti, závisí nielen od jej umiestnenia v určitom katastrálnom území, resp. obci, ale aj od iných faktorov, napr. umiestnenia, veku, stavu a pod. Hodnotu stavby pre účely určenia náhrady za spoluvlastnícky podiel v prípade jej vyporiadania prikázaním do vlastníctva iného spoluvlastníka za náhradu treba určiť vždy individuálne. Preto z uvedených dôvodov žalobe vyhovel. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade po 1.825,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podali odvolanie tak žalovaná v 1/ rade, ako aj žalovaná v 2/ rade. 3. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sumu 1.825,- eur určenú znalcom, resp. žalobkyňou na vyporiadanie zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu žalovanej považuje za neprimeranú a nerešpektujúcu dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ „o primeranej náhrade“, a preto spolu so žalovanou v 2/ rade navrhovali vykonanie kontrolného znaleckého posudku, čo súd zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie argumentoval, že dôkaz zameraný na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný bol a nie je dôvod dať zhotoviť nový znalecký posudok a to aj hoci znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa má povahu listinného dôkazu. Žalované v 1/ a 2/ rade totiž znaleckému posudku, ktorý predložila žalobkyňa nevyčítali konkrétne pochybenia typu nesprávnej metodiky chybných meraní alebo výpočtov, ale argumentovali len všeobecnými tvrdeniami o vyššej cene rodinných domov v danej lokalite. Pokiaľ žiadna zo strán nenamietala konkrétne dôvody, prečo by znalecký posudok predložený žalobkyňou nemal byť správny a použiteľný v tomto konaní, súd nemá dôvod o ňom pochybovať. S týmto názorom ale žalovaná v 1/ rade nesúhlasí, pretože je zrejmé, že žalobkyňa predložila posudok Ing. Žuffu č. 87/2014, ktorý je vyhotovený na účel dedičského konania po poručiteľovi E. E., teda znalec určuje obhájiteľne najnižšiu hodnotu za účelom čo najnižšej odmeny notára. Na spochybnenie posudku predloženého žalobkyňou predložila kópiu prvej a poslednej strany znaleckého posudku Ing. Žochňáka spolu s fotodokumentáciou, kde je evidentné, že ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ide o porovnateľný rodinný dom v tej istej oblasti, ktorý bol ohodnotený na 34.979,63 eur, teda o 13.560,49 eur hodnotnejší, ako dom vo veci samej. Zároveň žiadala pripojiť spis tamojšieho súdu č.k. 1C/34/2011, keďže v ňom sa nachádza práve predložený posudok v originálnom vyhotovení. Súd tento dôkaz nevykonal a sám rozhodol o skutočnostiach, na ktoré treba odborné znalosti. Na základe uvedeného navrhuje, aby krajský súd ako súd odvolací predmetný rozsudok vo výroku III. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Opatrovník maloletej žalovanej v 2/ rade v podanom odvolaní uviedol, že namieta výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel, nakoľko navrhnutá náhrada sa mu javí ako nízka, aj keď vychádza zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Žuffu. Uviedol, že predmetný rodinný dom stojí vo veľmi dobrej lokalite, kde trhová hodnota aj starších rodinných domov je oveľa vyššia, ako je uvedená cena domu v znaleckom posudku, ktorý bol ohodnotený len na sumu 21.876,53 eur. Chcú poukázať na znalecký posudok z iného konania, ktorý na súdnom pojednávaní predložil zástupca žalovanej v 1/ rade, kde bol ocenený obdobný rodinný dom v tej istej lokalite na sumu 57.300,- eur, z toho pozemok činil 10.359,- eur. Preto navrhovali vykonanie nového znaleckého dokazovania, súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zameraného na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zamietol. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušil a vec vrátil na nové konanie. 5. Žalobkyňa podala odvolanie voči IV. časti výroku rozsudku, ktorým súd žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Namietal v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý rozhodoval podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade. V prípade žalovanej v 1/ rade okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade je osobou v materiálnej núdzi a jej príjem nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a v prípade žalovanej v 2/ rade sa jedná o maloleté dieťa, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti s jediným príjmom - príspevkom od štátu vo výške 130,- eur mesačne. Zdôraznila, že od začiatku sa snažila so žalovanými v 1/ a 2/ rade mimosúdne dohodnúť, o čom svedčí aj písomný návrh na mimosúdne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. V konečnom dôsledku okresný súd rozhodol tak, ako navrhovala žalobkyňa v samotnom mimosúdnom návrhu. Skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade je podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci osobou v materiálnej núdzi, ešte nie je dôvodom na nepriznanie práva na náhradu trov v súdnom konaní, pretože zisťovanie materiálnych podmienok za účelom ustanovenia zástupcu z radov advokátov z Centra právnej pomoci a následne jeho ustanovenie, nie je dostatočným dôvodom na nepriznanie práva na náhrady trov konania v súdnom konaní. Navyše vyplatením náhrady za spoluvlastnícky podiel stráca žalovaná v 1/ rade postavenie osoby v materiálnej núdzi. Preto navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň sa domáha aj náhrady trov odvolacieho konania. 6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalovanej v 1/ a 2/ rade uviedla, že ich odvolania nepovažuje za dôvodné. Zdôraznila, že od 1.1.2004 musí znalec použiť pri vypracovávaní znaleckých posudkov v oblasti oceňovania nehnuteľnosti všeobecnú cenu nehnuteľností, čo znamená trhovú hodnotu. Všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti na účely vypracovania znaleckého posudku sa rozumie hodnota nehnuteľnosti, ktorú znalec stanovuje v znaleckom posudku. Táto hodnota by mala zodpovedať predajnej cene, ktorú možno dosiahnuť na voľnom trhu, keď predávajúci aj kupujúci konajú s patričnou opatrnosťou a informovanosťou bez vedľajších pohnútok. Na všeobecnú hodnotu vplývajú mnohé faktory (technický stav nehnuteľnosti, vybavenie nehnuteľnosti, aktuálny stav na trhu s nehnuteľnosťami a pod.), ktoré znalec musí vo výpočte zohľadniť. Všeobecná hodnota nezahŕňa vplyv špecifických vplyvov (napr. predaj medzi rodinou, osobný záujem kupujúceho, ktorý je ochotný zaplatiť vyššiu cenu, predaj pod časovou tiesňou a pod.). Je rozdiel medzi pojmom „všeobecná hodnota“ a pojmom „cena nehnuteľnosti“. Cenu nehnuteľnosti možno vyjadriť ako finančný objem, ktorý zaplatí kupujúci predávajúcemu za inú vec a závisí od dohody medzi oboma stranami. Cena nehnuteľnosti môže byť rôzna, ale aj rovnaká, ako jej hodnota. Na cenu nehnuteľnosti vplývajú mnohé faktory, ktoré sú často subjektívne a znalec ich nemôže zahrnúť do výpočtu všeobecnej hodnoty. Úloha znalca je byť nestranný a nezaujatý. Medzi ľuďmi často prevláda názor (aj žalovaná v 1/ rade je toho názoru, že znalec určil najnižšiu hodnotu za účelom najnižšej odmeny notára), že znalec stanovuje nižšiu hodnotu, ako je skutočná predajná cena nehnuteľnosti. Úlohou znalca je stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú má táto v danom čase, mieste. Znalec stanovuje hodnotu podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a je za výslednú hodnotu zodpovedný. Tvrdiť teda, že hodnota nehnuteľnosti je nízka, je nesprávne, pretože ako je už vyššie naznačené, je rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti a cenou nehnuteľnosti. Pokiaľ sa v odvolaní vytýka skutočnosť, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz - pripojenie spisu Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/34/2011, v ktorom mal byť obsiahnutý znalecký posudok na porovnateľnú nehnuteľnosť - rodinný dom v tej istej oblasti ohodnotený na 34.979,63 eur, žalobkyňa uvádza, že sa jednalo o inú nehnuteľnosť a každá nehnuteľnosť má svoje špecifiká a každú je pre účely vypracovania znaleckého posudku potrebné posudzovať individuálne, bez aplikácie cien podobných nehnuteľností zverejnených na internetových stránkach. Predmetom tohto konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, avšak bez pozemku, čím je samozrejme hodnota nehnuteľnosti nižšia. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku III. potvrdil. Zároveň navrhol priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalovaná v 1/ rade v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný nesprávne a predčasne, pretože suma 1.825,- eur určená znalcom, resp. žalobkyňou na vyporiadanie zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu žalovanej je neprimeraná a nerešpektuje dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ o „primeranej náhrade“. Na ten účel spolu so žalovanou v 2/ rade navrhli vykonanie kontrolného znaleckého posudku, súd napriek návrhu a ustanovenia § 127 ods. 2 O.s.p. uvedený dôkaz nevykonal a sám rozhodol o skutočnostiach, na ktoré treba odborné znalosti. Pripomína, že pojednávanie, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené, sa konalo dňa 20.6.2016, teda za účinnosti starého procesného predpisu a to zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. Navrhla preto predmetný rozsudok vo výroku III. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Žalovaná v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti výroku IV. rozsudku o trovách konania navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok vo výroku IV. potvrdil. 9. V dôsledku podaných odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade, ako aj žalobkyne bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) a v odvolaním napadnutých častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. 10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli odvolatelia, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Výstižne, vyčerpávajúco a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podaných odvolaniach neuviedli žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. 13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že v ust. § 142 Občianskeho zákonníka je zakotvený spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva. Vzťah medzi zrušením spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Ak však k nej nedôjde (nie je rozhodujúceho, z akého dôvodu), nastupuje spôsob vyporiadania súdom, ktorého význam spočíva aj v tom, že garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je vždy návrhové a osobou oprávnenou podať návrh je výlučne spoluvlastník, bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému (alebo viacerých) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienené naplnením predpokladov, ktoré možno rozlíšiť na subjektívne a objektívne. Subjektívnym predpokladom dlhodobo ustálenou súdnou praxou je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí. Medzi tieto podmienky patrí i povinnosť poskytnúť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel. Objektívnymi predpokladmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú účelné využitie veci a veľkosť spoluvlastníckeho podielu (priamo zakotvené v § 142 ods. 1 OZ). Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli naplnené predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď vec bola prikázaná žalobkyni, ktorá v predmetných nehnuteľnostiach bola väčšinovou spoluvlastníčkou v podiele 5/6-ín a žalované v 1/ a 2/ rade podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/12-ina. Prikázaním veci do vlastníctva žalobkyne bude vec účelne využitá, pretože žalobkyňa v nehnuteľnosti býva. Žalované v 1/ a 2/ rade s prikázaním veci do vlastníctva žalobkyne súhlasili, sporným zostala výška náhrady. 14. Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím súdu vylúčený. Súdna prax sa musela vysporiadať s koncepciou primeranej náhrady z pohľadu, akým spôsobom má byť stanovená jej výška. Za primeranú náhradu za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorý by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Ako bolo vyššie spomenuté, žalované v 1/ a 2/ rade súhlasili s navrhnutým spôsobom vyporiadania, teda s tým, že dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, medzi účastníkmi ostala sporná len výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaným v 1/ a 2/ rade. Podľa žalovanej v 1/ rade je primeranou náhradou suma 2.500,- eur, žalovaná v 2/ rade nekonkretizovala koľko je podľa nej adekvátna náhrada za jej spoluvlastnícky podiel, len uviedla, že navrhnutú náhradu 1.825,- eur považuje za nízku. V tomto smere žalované v 1/ a 2/ rade navrhli vykonanie kontrolného znaleckého posudku na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Správne súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, pretože žalobkyňa prvostupňovému súdu predložila znalecký posudok Ing. Jozefa Žuffu, ktorým uvedený znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom. Preto konštatoval, že dôkaz zameraný na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný bol a nie je dôvod dať zhotoviť nový znalecký posudok a to aj hoci znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa, má povahu listinného dôkazu. Ani v odvolacom konaní žalované v 1/ a 2/ rade znaleckému posudku, ktorý predložila žalobkyňa, nevyčítali konkrétne pochybenia či už typu nesprávnej metodiky, chybných meraní alebo výpočtov, len argumentovali všeobecnými tvrdeniami o vyššej cene rodinných domov v danej lokalite a tvrdením, že predmetný posudok pochádza z dedičského konania po poručiteľovi E. E., v ktorom znalec určil nižšiu hodnotu za účelom čo najnižšej odmeny notára. Táto argumentácia odvolateľov - žalovaných v 1/ a 2/ rade neobstojí a odvolací súd zhodne s právnym názorom prvostupňového súdu konštatuje, že neboli zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade namietané a vytýkané také relevantné dôvody, prečo by žalobkyňou predložený znalecký posudok nemal byť správny a použiteľný v tomto konaní. Pokiaľ poukazovali na znalecký posudok vykonaný v inom súdnom konaní, je právne irelevantné poukazovať na znalecký posudok z úplne iného konania, ktorý bol vypracovaný preukázateľne na inú nehnuteľnosť. 15. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalovaným nič nebránilo v rámci zásady koncentrácie konania a procesnej obrany, keďže žalobca predložil listinný dôkaz - znalecký posudok, ktorý preukázal všeobecnú hodnotu vyporiadanej nehnuteľnosti, zaobstarať si hodnoverný dôkaz, ktorým by právne účinným spôsobom vyvrátili toto zistenie o všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností. 16. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani v časti rozhodnutia o trovách konania. Navyše poukazuje, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme obidvoch strán. 17. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Ani jedna zo sporových strán v odvolacom konaní nebola úspešná, preto bolo rozhodnuté, že žiadnemu z účastníkov sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)