Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200422 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816200422.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. H., nar. XX.XX.XXXX, maloletá bytom u matky, maloletá zastúpená kolíznym procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. K. XX, a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. P. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/13/2016-50 zo dňa 18. apríla 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 4P/13/2016 zo dňa 18. apríla 2017 zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec maloletej W. H. podaným návrhom žiadal, aby súd znížil výživné na maloletú, a to na sumu 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 21.08.2015 z dôvodu neplatenia výživného, ktoré mu bolo uložené platiť rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5P/49/213 zo dňa 03.03.2015 vo výške 80,- Eur mesačne, nastúpil do výkonu trestu, kde nepracuje. Matka maloletej nesúhlasila so znížením výživného a uviedla, že otec maloletej by jej mal platiť 80,- Eur bežné výživné a 10,- Eur mesačne zameškané výživné. Na súdom nariadené pojednávanie otec z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody sa nedostavil, súhlasil, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že matka maloletej poberá náhradné výživné. Dieťa chodí do špeciálnej školy do Námestova, kde len cestovné stojí 20,- Eur mesačne. Matka dieťaťu platí obedy vo výške 25,- Eur mesačne, dieťa má problémy so štítnou žľazou a berie lieky na ukľudnenie. Okrem toho má ešte ďalšie dve deti vo veku 10 a 4 roky. Výška mesačného príjmu matky je 530,- Eur, v ktorom sú zahrnuté prídavky na 3 deti, invalidný dôchodok matky a výživné na 2 deti. Otec dcéry M. jej dáva iba na škôlku, a preto podala návrh na určenie výživného na maloleté M.. Z príjmu, ktorý má matka platí nájomné vo výške 170,- Eur, v tejto sume sú zahrnuté aj poplatky na elektriku. Spláca pôžičku vo výške 500,- Eur v mesačných 80,- Eur splátkach. Pôžičku si musela zobrať z dôvodu, že nemala peniaze ani na jedlo. Dcéra M. chodí do škôlky vo Vavrečke, čo ju vyjde 10,- Eur mesačne na cestovnom. Pobyt na škôlku, ako bolo vyššie uvedené, hradí otec M.. O deti sa matka stará sama, preto v žiadnom prípade nesúhlasí so znížením výživného a zdôraznila, že dcéra dospieva a výdavky jej rastú. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné tak, aby bolo na prospech maloletej. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh na zníženie nie je dôvodný. Zdôraznil, že otec maloletej je od 21.08.2015 vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Tým, že otec si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletej, sám si spôsobil zmenu situácie, ktorá vyústila odsúdením a nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí a má za to, že súd nerozhodol správne, pretože on súdu doložil dôkaz o tom, že je vo výkone trestu odňatia slobody a že nie je zaradený do práce. Preto nemá z čoho platiť stanovené výživné. Nežiada odvolací súd o trvalé zníženie výživného, ale v súčasnosti, aby mohol a vládal zaplatiť celý dlh aj voči Sociálnej poisťovni, tak nemôže platiť takto určené výživné. Chce preto, aby mu bolo znížené výživné len do doby, kedy bude prepustený na slobodu. Zdôrazňuje, že jeho momentálna situácia je taká, že nie je schopný uspokojiť všetky pohľadávky, ktoré má, lebo je v obmedzenom režime a musí sa správať v súlade Ústavného poriadku a ten mu bráni robiť aktivity, ktoré by smerovali k tomu, aby mohol uspokojiť dlh na výživnom. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zdôraznil, že otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy a súčasný stav si zapríčinil vlastným nezodpovedným konaním v minulosti. Kvôli neplateniu výživného si musela matka maloletej požiadať o poskytovanie náhradného výživného. Otec s dcérou neudržiava žiadny kontakt. Zníženie výživného by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko maloletá má zvýšené výdaje súvisiace s jej dennodenným režimom, ošatením, nákladmi na liekmi, cestovným, školskými obedmi a školskými pomôckami. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 4. Otec maloletej v písomnej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako keby kopírovalo vyjadrenie v rozsudku, je tam len niekoľko doplňujúcich viet, ktoré už sú známe a hoci chápe, že inštitút kolízneho opatrovníka háji záujmy dieťaťa, ale toto už nie je záujem dieťaťa, ale záujem Sociálnej poisťovne. On sa nechce zbavovať zodpovednosti ani sa jej vyhýbať, žiada len o odpustenie dlžného výživného Sociálnej poisťovni. Po prepustení z výkonu trestu bude prispievať na svoju dcéru. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a postupom podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 6. V zmysle ust. § 387 ods. 1,2,3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne, jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu na zníženie výživného, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. 8. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie nepovažoval za dôvodné, keď zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že otec maloletej si svojim nezodpovedným postojom zavinil sám súčasnú situáciu a bolo by v rozpore so Zákonom o rodine, aby otec dieťaťa, ktorý je vo výkone trestu za trestný čin neplnenia si vyživovacej povinnosti, profitoval z tejto situácie spôsobom, že mu bude znížené výživné na sumu akú v návrhu požadoval. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súčasnosti supluje jeho vyživovaciu povinnosť náhradné výživné, ktoré v budúcnosti bude otec dieťaťa povinný vrátiť, a preto je v jeho vlastnom záujme, aby po skončení výkonu trestu si našiel adekvátne zamestnanie a svoje povinnosti tak voči dieťaťu ako aj voči štátu, ktorý za neho v súčasnosti plní vyživovaciu povinnosť si riadne splnil. Len samotná skutočnosť, že otec dieťaťa je toho času vo výkone trestu, kde nie je zaradený v pracovnom procese, nie je dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. 9. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny. 10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)