Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201303 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5817201303.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej Mgr. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. nad A. č. 8, t.č. Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice Martin, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom Námestovo, ul. Hviezdoslavova č. 49, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4Pu/6/2017-9 zo dňa 28. februára 2017, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 4Pu/6/2017-9 zo dňa 28.02.2017 vyslovil, že prevzatie umiestnenej Mgr. F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. nad A. č. X, do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, ul. Mieru 549/16, 028 01 Trstená, IČO: 00 634 891 bolo prípustné. Konštatoval, že zdravotnícke zariadenie e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017 oznámilo, že dňa 24.02.2017 o 09.06 hod. bola do ústavnej psychiatrickej starostlivosti prijatá bez jej súhlasu pacientka Mgr. F. N. pre výrazné poruchy správania v rámci základného ochorenia, pacientka sama priznáva neužívanie doporučenej psychiatrickej terapie. Psychiatrickým vyšetrením zistili, že pacientka trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba, resp. svoje okolie a táto duševná porucha si vyžaduje neodkladné psychiatrické liečenie. Na základe toho súd uznesením sp. zn. 4Pu/6/2017 zo dňa 27.02.2017 začal konanie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia. Súd v konaní vypočul ošetrujúcu lekárku menovanej a zistil, že pacientka bola prijatá do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jej súhlasu, ide o jej tretiu hospitalizáciu na oddelení. Privezená RZP, ktorú si sama privolala z dôvodu rozrušenia a úzkosti. Prijatá bola na oddelenie v rámci neodkladnej starostlivosti pre manickú epizódu a s poruchami správania pri bipolárnej afektívnej poruche. Poslednýkrát bola hospitalizovaná dňa 04.01.2017, pričom bola preložená na žiadosť rodiny za účelom doliečovania do Martina. V ambulantnej starostlivosti nespolupracuje. Pri vyšetrení sťažená spolupráca v kontakte iniciatívna, neusmerniteľná, reč logorhoická, opakovane zasahuje do rozhovoru, naliehavá v zdeľovaní ťažkostí, psychomotorické tempo zrýchlené, instabilné, vychádza z ambulancie, sedí na chodbe, kričí na manžela, na personál, vulgárna, hyperspontaneita, nálada manická, rezonantná, myslenie tachypsychické, so zvýšeným asociačným prísunom, pseudoinkoherentné, paranoidné koncepcie, vnímanie sa javí intaktné, pozornosť rozptýlená, zvýšená neúčelná aktivita, poruchy správania s tendenciou k heteroagresivite, hyposomnia, totálna anozognozia, noncompliance, osobnosť alternovaná pod manickým obrazom. Pre nespoluprácu nutná asistencia polície. Pacientka trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba resp. svoje okolie. Predpokladanú dĺžku liečby stanovila na dobu 4 až 6 týždňov. Z výsluchu umiestnenej súd zistil, že táto je priestorovo a časovo orientovaná. S pobytom na oddelení nesúhlasí. Vie, že sa má liečiť, nesúhlasí so stanovenou diagnózou, lieky neužíva z dôvodu ich vedľajších účinkov, po požití sa cíti zle. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 253 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C. m. p.“), ďalej § 9 ods. 4, § 6 ods. 9 písm. d/, § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 262 ods. 1, 2, 3 C. m. p. a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by umiestnená pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohla ohroziť seba alebo svoje okolie. V dôsledku toho preto súd rozhodol tak, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie umiestnená, a to prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Vytýkala súdu, že rozhodol nesprávne, predčasne a nezrozumiteľne, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Podľa umiestnenej ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia a obsahu spisu, súd vykonal okrem jej výsluchu len výsluch lekárky zariadenia MUDr. G.. Aj keď súd dodržal citované ustanovenia čl. 17 ods. 6 Ústavy SR, § 253 ods. 1 prvá veta C. m. p. a § 262 C. m. p. neprihliadol dôsledne na ďalšie ustanovenia C. m. p., a to § 35 a § 36 C. m. p., podľa ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Rozhodnutie preto vydal predčasne a nedôvodne. Ďalej umiestnená vytýkala súdu, že pri rozhodnutí sa obmedzil len na znenie § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, kde ak ide o osobu s duševnou poruchou, ktorá ohrozuje seba alebo okolie, nevyžaduje sa informovaný súhlas. Na tomto strohom znení skončilo aj samotné dokazovanie súdu vo veci samej pri výsluchu ošetrujúcej lekárky, v čom by spočívalo nebezpečenstvo „nehospitalizácie“ umiestnenej. Podľa nej pod ustanovenie zákona „pacient pre duševnú poruchu môže ohroziť seba alebo okolie“ sa musí subsumovať nejaké konanie, ktoré porušuje zákonom stanovené pravidlá a tým ohrozuje zákonom chránený záujem. V tomto prípade však už súd dokazovanie nevykonal a nie je možné zistiť, ako sa vysporiadal s tvrdením lekárky o ohrození zákonom chráneného záujmu. Súd podľa umiestnenej nelustroval ohľadom nej ani register trestov ani priestupkov, nežiadal správu od OR PZ Dolný Kubín, Obvodného oddelenia Trstená či sa ona dopustila nejakého konania (doposiaľ právoplatne neukončené) smerujúceho proti životu a zdraviu seba či iných ľudí alebo či takéto konanie smerovalo proti občianskemu nažívaniu, resp. majetku spoluobčanov. Z výsluchu lekársky možno laikom v oblasti psychiatrie usúdiť len to, že pacientka je manická, iniciatívna, neusmerniteľná, vulgárna, na všetkých kričí, no nikde lekárka nespomína ani súd nezisťoval, že by mala pacientka sebevražedné úmysly či pokusy, že by niekedy fyzicky zaútočila na iného a podobne. Napriek tomu, že ide o vážny zásah do základných práv a slobôd pacientky chránených Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi súd nezistil skutočný stav veci a nevykonal ďalšie dokazovanie. Umiestnená preto navrhla, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. 3. Zdravotnícke zariadenie vo vyjadrení k odvolaniu umiestnenej súhlasilo s uznesením okresného súdu. Podľa neho z klinického hľadiska sa jednalo o závažné duševné ochorenie, kedy v danom čase bola pacientka k svojmu stavu absolútne nekritická, v ambulantných podmienkach opakovane nespolupracujúce. Zdravotnícke zariadenie poukázalo na to, že podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/204 Z. z. o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti nie len ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, ale aj tak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Uvedenému daný klinický stav plne zodpovedal a hrozilo vysoké riziko z premeškania a nepredvídateľného konania. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7, § 255 ods. 1 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 59 ods. 1 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal uznesenie okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. 6. Odvolanie umiestnenej nepovažoval za dôvodné. 7. Umiestnená v prvom rade namietala, že súd vydal rozhodnutie predčasne majúc za to, že bol povinný zmysle ust. § 35 a § 36 C. m. p. zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd okrem jej výsluchu vykonal len výsluch lekárky zariadenia. 8. Účelom prvej fázy detenčného konania je posúdiť zákonnosť prevzatia umiestneného, nie zákonnosť a dôvodnosť jeho ďalšieho držania. Na rozdiel od konania o spôsobilosti na právne úkony ide v prípade detencie len o prvú fázu konania, ktorej hlavným zmyslom je posúdiť zákonnosť prevzatia umiestneného vo veľmi krátkej lehote. 9. Podľa odvolacieho súdu okresný súd pristúpil k vykonaniu dokazovania, ktorého minimálny zákonný rámec upravuje ust. § 260 a § 261 C. m. p. nasledovne: a) súd umiestneného vyslúchne; ak by výsluch bol na ujmu zdravotného stavu umiestneného, možno od výsluchu upustiť a súd v takom prípade umiestneného vzhliadne, b) súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Naviac dodáva, že prvom štádiu detenčného konania spravidla od súdu nemožno požadovať vykonanie aj iných dôkazov, ako výsluch umiestnenej osoby a ošetrujúceho lekára (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 228/2007 zo dňa 28.02.2008). 10. Podľa umiestnenej v odvolaní nie je možné z rozhodnutia súdu zistiť v čom spočívalo nebezpečenstvo jej „nehospitalizácie“ pričom súd ani dokazovanie nevykonal. 11. Podľa odvolacieho súdu okresný súd rozhoduje o tom či prevzatie bolo alebo nebolo prípustné. Z uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase prevzatia umiestneného na hospitalizáciu, to znamená či v momente, keď došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, existovali na takéto obmedzenie dôvody podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z. Z citovaného hmotnoprávneho ustanovenia vyplýva, že prevziať umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je možné iba vtedy, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby a) ohrozuje seba alebo svoje okolie, b) alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu. 12. Odvolací súd mal preukázané, že umiestnená trpí duševnou poruchou - manická epizóda a poruchy správania pri bipolárnej afektívnej poruche. Umiestnená bola opakovane hospitalizovaná. Mal tiež zistené, že Okresný súd Námestovo už uznesením č. k. 4Pu/2/2014-10 zo dňa 09.10.2014 určil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckej starostlivosti Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, psychiatrické oddelenie došlo (07.10.2014) zo zákonných dôvodov. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoP/80/2014-23 zo dňa 26.11.2014 uznesenie okresného súdu potvrdil. Naposledy bola menovaná hospitalizovaná v januári 2017. Sama priznala, že lieky neužíva a podľa vyjadrenia zdravotníckeho zariadenia v ambulantnej starostlivosti nespolupracuje. Za uvedeného stavu je preto podľa odvolacieho súdu naplnený aj hmotnoprávny dôvod detencie a teda že ohrozuje seba ako i svoje okolie a hrozí aj vážne zhoršenie jej zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s ochorením. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).