Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/177/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200908 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5015200908.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. M. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX W. G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 -10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2015, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 25. novembra 2015, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. mája 2016 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2017 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2015 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 5. januára 2015 starobný dôchodok v sume 260,80 Eur mesačne. 2. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona, ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Ďalej uviedol, že v dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že odporkyňa mala zabezpečiť krátenie starobného dôchodku primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., teda starobný dôchodok krátiť iba po dobu, po ktorú navrhovateľ odvádzal poistné do osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenie). 3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dovŕšením 58 rokov veku, dňa X. M. XXXX. Keďže zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s ustanovením § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ získal 41 rokov a 293 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok XX. M. XXXX. 4. Súd vec prejednal a rozhodol rozsudkom č. k. 25Sd/177/2015-41 dňa 7. apríla 2016. Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku krajského súdu odvolanie, žiadajúc rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací rozhodnutím č. k. 7So/48/2016 zo dňa 18. januára 2018 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 7. apríla 2016, č. k. 25Sd/177/2015-41 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nevyplýva, na základe ktorých skutkových a právnych dôvodov sa stotožnil so správnosťou postupu odporkyne pri krátení starobného dôchodku navrhovateľa primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. 5. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúce O.s.p. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo, vec verejne prejednal na pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. 6. Na pojednávaní navrhovateľ žiadal, aby mu odporkyňa prepočítala starobný dôchodok podľa algoritmu uvedeného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 1So/82/2016 zo dňa 30. januára 2018. V predmetom rozhodnutí Najvyššieho súdu na strane 7 je uvedené, „Odporkyňa uviedla, že je najskôr potrebné určiť sumu navrhovateľovho starobného dôchodku zodpovedajúcu dobe služby patriacu ku dňu nároku na výplatu starobného dôchodku, ktorá sa určí ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy starobného dôchodku za obdobie výkonu služby, ktorá sa určí ako podiel obdobia výkonu služby získaného v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k celkovému úhrnu dôb poistenia získaného v osobitnom aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“. Podľa navrhovateľa ide o to, aby sa tam neodpočítalo celých 25 rokov, ale len, čo platil v osobitnom systéme a toto potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenia vo veci zo dňa 30. októbra 2015 a 09.06.2016 a navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 06. augusta 2015 ako vecne správne potvrdil vzhľadom k tomu, že výpočet uvedeného dôchodku v rozhodnutí odporkyne je správny. 7. K vyjadreniu navrhovateľa na pojednávaní súd uvádza, že v spomínanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (1So/82/2016 zo dňa 30. januára 2018) sa okrem toho, čo uvádza navrhovateľ uvádza aj „Odporkyňa vypočítala sumu navrhovateľovho starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa zákona o sociálnom poistení, pričom v oboch výpočtoch prihliadala aj na roky služby, ktoré boli zhodnotené na výsluhový dôchodok. Keďže vyššou sumou bola suma podľa zákona o sociálnom poistení, ďalej vychádzala odporkyňa z tejto sumy. Následne s poukazom na článok 33 Dohovoru, odporkyňa takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľovi krátila“. Podľa súdu, postupovala odporkyňa rovnako aj pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa v tomto konaní. 8. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 22. júna 2015 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 5. januára 2015. 9. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-40.595-1/3-2007 zo dňa 6. februára 2007 bol navrhovateľovi podľa § 38, § 39 s poukázaním na § 143c ods. 8, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný od 01. januára 2007 výsluhový dôchodok vo výške 21.883,- Sk mesačne. 10. Suma starobného dôchodku bola odporkyňou určená v súlade s § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobné mzdové body v kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia sa zisťuje osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenia a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu o sociálnom poistení a príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 5. januáru je 10,6865 Eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 635,86925063 Eur mesačne. 11. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení bola navrhovateľa započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. 12. Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,- Eur za roky 2006, 2005, 2013, 2014 a 2012. Započítaná doba zamestnania je 39 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 78 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 105,3 Eur mesačne. K tejto sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 160,2013 Eur mesačne na 265,5013 Eur mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 15,930078 Eur mesačne na 281,431378 Eur mesačne. 13. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je 255,60 Eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je 101,10 Eur. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je vyššia, patrí navrhovateľovi starobný dôchodok v tejto sume. 14. V tomto konaní bola predmetom sporu otázka právneho posúdenia výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa s poukazom na námietky navrhovateľa o nesprávnej aplikácii článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. v súvislosti so spôsobom výpočtu starobného dôchodku a určenie jeho sumy. 15. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dovŕšením 58 rokov veku, t.j. dňa 05. januára 2015. 16. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodky vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia. Odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. 17. Rovnako z judikátu č. R 55/2011 vyplýva právny názor, že „na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu (výsluhového dôchodku) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Slovo „možno“ tu nevyjadruje zváženie možnosti odporkyne či bude dôchodok krátiť, ale vyjadruje, že krátenie je možné až po určení tzv. teoretickej výšky dôchodku. 18. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t.j. dôchodkového veku. 19. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určení sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. 20. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. 21. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore SR. Napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitne spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované Ústavou SR garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 22. Ak teda pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení poberateľa príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. odporkyňa aplikovala ustanovenie článku 33 ods. 2 tohto dohovoru, bolo úlohou súdu preskúmať len to, či toto krátenie je možné považovať za súladné s ústavou a Dohovorom č. 128. 23. Pri súbehu nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v plnej výške, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu, len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 24. Úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta v celkovej dobe poistenia, tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu príspevku za službu, ktorý považuje za výsluhový dôchodok. Pokiaľ teda odporkyňa pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku a túto teoretickú sumu krátila o sumu zodpovedajúcu dobe skončených rokov služby, takýto jej postup považuje súd za súladný s článkom 39 Ústavy SR a článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 25. V priebehu súdneho konania vydala odporkyňa nové rozhodnutia, a to rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 25. novembra 2015, ktorým podľa § 65, § 274, § 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 05. januára 2015 starobný dôchodok na sumu 261,50 € mesačne. Sumu starobného dôchodku podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 5,20 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 261,50 €. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. - II. zo dňa 25.11.2015 odporkyňa podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016, zvýšila navrhovateľovi od 01. januára 2016 starobný dôchodok na s umu 263,40 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. mája 2016 odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila odporkyňa od 01. januára 2016 navrhovateľovi starobný dôchodok na sumu 265,50 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila od 01. januára 2016 o 1,90 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.) na sumu 265,50 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 31. marca 2017 odporkyňa podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dg a § 293dr zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01. januára 2017 na sumu 274,40 € mesačne. K 31. decembru 2016 starobný dôchodok navrhovateľovi vypláca v sume 265,50 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa podľa § 82, § 293dg a § 293dr ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila od 01. januára 2017 o 8,20 € mesačne na 274,40 € mesačne. 26. Výpočet dôchodku podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. je pre navrhovateľa výhodnejší ako výpočet podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa zákona č. 100/1998 Zb. sú len teoretické výšky dôchodku (nie priznané sumy dôchodku), na ktoré by mal navrhovateľ nárok iba v prípade, ak y celú dobu odpracoval v tzv. „civilnom sektore“, a teda nevznikol by mu nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. 27. Súd sa stotožňuje so spôsobom výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa odporkyňou, resp. so spôsobom jeho krátenia, nakoľko odporkyňa pri jeho výpočte prihliadala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a v konaní bolo zistené, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok vznikol od 05. januára 2015 v sume 260,80 Eur mesačne tak, ako uviedla odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku. 28. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 06. augusta 2015 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vydané v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu potvrdil v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p.. 29. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. 30. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.