Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200167 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200167.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Eurotransfer s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 53, Bratislava, IČO: 31 722 261 (právny nástupca žalobcu: DANO s.r.o., so sídlom Okružná č. 3239, Modra, IČO: 36 177 725, vymazaný z obchodného registra dňa 11.04.2018), právne zast. advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100256491/2017 zo dňa 10.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.: 21213916/2015 zo dňa 10.11.2015 vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty JP - Komplet s.r.o. IČO: 46 167 218, rozdiel dane v sume 52 384,90 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. Daň podaným daňovým priznaním bola 3 229,22 €, daň zistená správcom dane 55 614,12 € a rozdiel dane 52 384,90 €. V odôvodnení uviedol, že v tomto zdaňovacom období si platiteľ uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2012008, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.05.2012 od daňového subjektu MF Building s.r.o., Bratislava za stavebné práce. V súvislosti s preverovaním reálneho uskutočnenia stavebných prác dodávateľom MF Building, s.r.o. pre odberateľa JP - Komplet, s.r.o. vykonal správca dane dokazovanie. Kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že stavebné práci boli vykonané dodávateľom spoločnosťou KAM-STAV, s.r.o.. On sám nemá žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli práce realizovať a nevie ani dokázať, kto v skutočnosti práce vykonal. Nevie predložiť žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie prác. Stavebné práce s malým navýšením fakturoval ďalej a odberateľ D O P S T A V - obchodná a stavebná spoločnosť s.r.o., Breza ich znovu len ďalej fakturovala. Stavebné práce pre D O P S T A V boli vykonané v reťazci: JP - Komplet, s.r.o. - MF Building, s.r.o. - TABAL, s.r.o. - KAM-STAV, s.r.o., ale ani jedna spoločnosť nemá zamestnancov a nevie preukázať, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal. Stavebné práce si navzájom fakturovali a zo spísaných zápisníc o ústnom pojednávaní vyplýva, že konatelia spoločnosti sa dlhšiu dobu poznajú. Spoločnosť TABAL, s.r.o. a KAM-STAV, s.r.o. v čase výkonu prác nemala konateľa a nikto nebol poverený zastupovaním spoločnosti. Spoločnosti TABAL, s.r.o. a KAM-STAV, s.r.o. podľa zistení v Sociálnej poisťovni taktiež nemali vlastných zamestnancov, ktorí mohli práce vykonávať. Spoločnosť MF Building, s.r.o. zmenila obchodné meno od 11.10.2014 na Build IT, s.r.o., so sídlom v Košiciach a konateľom sa stal Atila Péber, občan Maďarska. Následne spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Zdravíčko, s.r.o., Bratislava. Konateľom tejto spoločnosti je taktiež Atila Péber, Maďarsko. Výzva na predloženie dokladov spoločnosti Zdravíčko, s.r.o. sa vrátila späť s poznámkou adresát neznámy. Kontrolovaný daňový subjekt svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi podpornými dôkazmi potvrdzujúcimi skutočnosť, že predložené faktúry zobrazujú reálne dodanie stavebných prác konkrétneho dodávateľa konkrétnemu odberateľovi, resp. ak stavebné práce aj boli vykonané, kto ich v skutočnosti realizoval. Preto správca dane nemá dôvod považovať deklarované stavebné práce za riadne dodané, teda ani odpočítanie od tohto dodávateľa nemôže uznať. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpisov, že fakturované transakcie boli vykonané spoločnosťou uvedenou na predmetnej faktúre. Platiteľovi dane nevzniklo právo na odpočítane dane z predmetnej faktúry, čím porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. 100256491/2017 zo dňa 10.02.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom daňového úradu. Odvolávajúci ako dôkaz o prijatí plnenia uvedeného na predmetnej faktúre od spoločnosti MF Building, s.r.o. predložil samotnú faktúru zo dňa 31.05.2012, zmluvu o dielo zo dňa 06.03.2012, súpis prác zo dňa 31.05.2012, odovzdávací a preberací protokol zo dňa 31.05.2012 a doklad o úhrade. V prípade faktúry nebola predložená projektová dokumentácia a ani výkaz výmer (článok 1.12 zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2012). Taktiež nebol predložený stavebný denník. Pritom fakturácia sa mala uskutočniť po odovzdaní a prevzatí diela na základe preberacieho protokolu, podkladom ktorého mal byť súpis skutočne vykonaných prác, ktorý mal byť vykonaný na základe rekapitulácie uvedenej zhotoviteľom v stavebnom denníku (článok 4 zmluvy o dielo). Údaje stavebného denníka mali tvoriť základ pre stanovenie samotnej fakturovanej ceny. Odvolávajúci taktiež nepreukázal zabezpečenie geodetického zamerania a vykonanie potrebných skúšok zaťaženia z hľadiska skúšobného plánu na vlastné náklady (článok 3.31 zmluvy o dielo). Odvolávajúci nepredložil súpis pracovníkov, ktorí predmetné práce vykonávali a ani bližšiu identifikáciu strojov, ktoré na výkon predmetných prác použili. Stavebné práce na stavbe sa mali podľa vyjadrenia Jaroslava Paškuliaka (konateľ odvolávajúceho) realizovať na základe pokynu od Františka Marettu (konateľ MF Building, s.r.o.), pričom na stavbe mal prítomný Jaroslav Paškuliak a Stanislav Papalik ml. (za D O P S T A V - obchodná a stavebná spoločnosť s.r.o.). Za takého stavu je nepravdepodobné, že by sa niekde nezaznamenali údaje o pracovníkoch realizujúcich predmetné práce a strojných zariadeniach, ktoré sa na realizáciu prác použili. Ďalej predmetná faktúra sa pri predmete fakturácie odvoláva na zmluvu o dielo a priloženú prílohu. Zmluva o dielo však nie je na faktúre ničím bližšie špecifikovaná a taktiež nie je bližšie určené ani to, čo tvorí prílohu faktúry. Fakturované práce sú uvedené v množstve 1ks. Na faktúre teda absentuje rozsah a druh fakturovaných prác. Táto faktúra nespĺňa podmienky § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH. Stotožnil sa s právnym názorom správcu dane, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaného plnenia spoločnosťou MF Building, s.r.o. pre odvolávajúceho, z ktorého si odvolávajúci uplatnil nárok na odpočítanie DPH. K námietke odvolávajúceho ohľadom dôkazného bremena uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Samotná existencia predložených listinných dokladov nie je dôkazom toho, že odvolávajúci bol oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z tejto faktúry, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci t. j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaného zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre, v danom prípade dodávateľom MF Building, s.r.o.. Kontrola, prípadne zisťovanie v spoločnosti MF Building, s.r.o. nemôže preukázať, kto bol v skutočnosti realizátorom vecného plnenia, pretože samotný daňový subjekt uvádzal, že k dodaniu predmetného plnenia došlo subdodávateľmi spoločnosti MF Building, s.r.o. a nie samotnou touto spoločnosťou. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že by predmetné fakturované plnenie neexistovalo, ale že sa nepreukázalo plnenie podľa predložených faktúr zo strany dodávateľa MF Building, s.r.o.. Námietka odvolávajúceho, že v jeho prípade nedošlo k zneužívajúcemu resp. podvodnému konaniu je bezpredmetná, pretože správca dane v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil konanie odvolávajúceho ako zneužívajúce resp. podvodné. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobu pôvodný žalobca JP - Komplet, s.r.o. Ako žalobné body uviedol: - Nesprávne posúdenie veci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 o podvodnom konaní. Poukázal na to, že správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uvádzajú, že žalobca resp. jeho dodávatelia sa dopúšťajú podvodného konania, keďže bolo viackrát z ich strany spochybnené dodanie stavebných prác napriek tomu, že odplata za ne bola fakturovaná. Poukázal na to, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba by musela vedieť alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúry, čo v danom prípade nebolo splnené. Pokiaľ žalovaný spochybňoval vykonanie stavebných prác dodávateľmi žalobcu, v zmysle tejto judikatúry sa prenáša dôkazné bremeno na žalovaného ako daňový orgán. Tiež poukázal na výrok rozsudku C-80/2011 o tom, že bráni vnútroštátnej praxi, aby daňový úrad zamietol právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práve na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. - Nesplnenie formálnych náležitostí faktúry v zmysle § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, ktorý však neexistuje, pričom žalovaný mal zrejme na mysli § 74 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Nárok na odpočet sa neviaže na formálne dodržanie náležitostí faktúry, ktorej len samotná povaha je vymedzená v § 71 zákona o DPH, preto možno tvrdiť, že právo na odpočet sa viaže na splnenie náležitostí faktúry podľa § 71 zákona o DPH, čo žalobca splnil a opak mu ani nebol vytknutý. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2010 a 6Sžf/10/2012. Uniesol dôkazné bremeno na preukázanie ekonomického dôvodu v preberacom protokole na strane 11 a 12. Ak správca dane tvrdí iný ekonomický dôvod ako žalobca, dôkazné bremeno patrí správcovi dane. - Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť. Na jednej strane žalovaný spochybňoval realizáciu stavebných prác a na druhej o pár riadkov ďalej tieto pochybnosti vylúčil a tvrdil, že spochybňuje len vykonanie prác subdodávateľskými subjektmi. Navyše mal aj podľa viacerých tvrdení za preukázané, že subdodávateľ žalobcu MF Building, s.r.o. preniesol výkon prác na ďalšiu spoločnosť KAM-STAV. Je irelevantné, že na strane subdodávateľov žalobcu visia otázniky, kto konkrétne a akým spôsobom stavebné práce vykonal a pochybnosti s tým súvisiace nemôžu byť na ťarchu žalobcovi a nemôžu sa ani dotýkať jeho nároku na uznanie práva na odpočet DPH. - Rozpor skutkového stavu s obsahom spisu, ktorý podľa neho spočíva v tom, že nedošlo k žiadnemu daňovému úniku, pretože dodávateľ žalobcu daň na výstupe priznal a samotný žalobca za plnenie zaplatil a následne žalobca z odberateľskej faktúry pre odberateľa D O P S T A V , s.r.o. taktiež odviedol daň. Touto skutočnosťou sa ani jeden daňový orgán nezaoberal a namiesto toho riešil nezrovnalosti na strane subdodávateľov, zaoberali sa skutočnosťami, ktoré nie sú vo vzťahu k právu na odpočet relevantné, preto je skutkový stav v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. - Podstatné porušenie ustanovení Daňového poriadku, ktoré má podľa neho za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď v reťazci KAM-STAV - MF Building - JP - Komplet - D O P S T A V je jediným prešetrovaným subjektom práve žalobca, čo je v rozpore so zásadami daňového konania. Voči ostatným subjektom správca dane nepodnikol žiadne úkony. Tým nezachovávali daňové orgány práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žiadal, aby napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie správny súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Uznesením č. k. 30S/40/2017-64 zo dňa 05. októbra 2017 správny súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom pôvodného žalobcu JP - Komplet, s.r.o., ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňa 07.09.2017, s obchodnou spoločnosťou IPEC - Management, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Uznesením č. k. 30S/40/2017-75 zo dňa 06. marca 2018 správny súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu IPEC - Management, s.r.o., so sídlom Bratislave, ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňa 26.01.2018, s obchodnou spoločnosťou DANO, s.r.o., so sídlom v Modre. Uznesením č. k. 30S/40/2017-102 zo dňa 05. júna 2018 správny súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu DANO, s.r.o., so sídlom v Modre, ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňa 11.04.2018, s obchodnou spoločnosťou Eurotransfer s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 53, Bratislava, IČO: 31 722 261. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.09.2017. K námietke, že žalovaný použil neexistujúce ustanovenie § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH uviedol, že toto ustanovenie platilo v rozhodnom zdaňovacom období máj 2012. K námietke ohľadom dôkazného bremena uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Ak daňový subjekt svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Námietka, že v jeho prípade nedošlo k zneužívajúcemu resp. podvodnému konaniu je bezpredmetná, pretože správca dane v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil konanie žalobcu ako zneužívajúce resp. podvodné. Zamietnutiu práva na odpočítanie DPH postačuje, ak žalobca neunesie svoje dôkazné bremeno. V súvislosti s rozsudkami SD EÚ C-80/11 a C-142/11 uviedol, že právny názor súdneho dvoru predpokladá, že plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a táto faktúra obsahuje všetky požadované údaje Smernice 2006/112. V danom prípade sa nepreukázalo plnenie podľa faktúry a dodávateľská faktúra nespĺňa podmienku článku 226 ods. 6 citovanej smernice. Žiadal žalobu zamietnuť. 6. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 09.10.2017. Mal za to, že predmetná faktúra spĺňa všetky podmienky § 71 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. V súvislosti s neunesením dôkazného bremena uviedol, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým popisom druhu a ceny dodávaných služieb od určitého dodávateľa. Správca dane nemôže pričítať žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno. Opätovne poukázal na obsah podanej žaloby. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť. 7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že v tomto rozsahu je napadnuté rozhodnutie zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 9. Zo správneho spisu správny súd zistil, že predmetom preskúmavania v daňovom konaní bola faktúra č. 2012008 zo dňa 31.05.2012 od dodávateľa MF Building, s.r.o. pre žalobcu. Podľa tejto faktúry predmet fakturácie bol špecifikovaný ako práca spolu, v množstve jeden kus s odkazom na zmluvu o dielo a priloženú prílohu. Samotná zmluva o dielo a príloha nie sú vo faktúre špecifikované. Daňový subjekt k tejto faktúre ako prílohu predložil súpis vykonaných prác zo dňa 31.05.2012, ktorý obsahuje položkovitý zoznam vykonaných prác a dodávok. Podľa vyjadrenia konateľa dodávateľa MF Building, s.r.o. tento tieto práce zabezpečoval dodávateľsky prostredníctvom firmy KAM-STAV, s.r.o.. Spoločnosť KAM-STAV, s.r.o. v roku 2012 nedisponovala žiadnymi zamestnancami, žiadnymi strojmi ani mechanizmami, ako to vyplýva z vyjadrenia jej konateľa Jozefa Bielku, ktorý bol konateľom do 31.03.2012. Jozef Bielka ďalej uviedol, že účtovníctvo k spoločnosti KAM-STAV, s.r.o. nemá, nemá žiadne doklady ani v papierovej ani v elektronickej podobe. Nebol ním predložený žiaden doklad, teda ani faktúra, ktorou by táto firma fakturovala dodávateľovi žalobcu MF Building, s.r.o. dodanie stavebných prác. Podľa zmluvy o dielo medzi žalobcom a jeho dodávateľom MF Building táto bola uzavretá 06.03.2012, avšak dodávateľ spoločnosti MF Building, s.r.o. spoločnosť KAM-STAV, s.r.o. od 01.04.2012 nemal žiadneho konateľa, ktorý by realizoval prípadnú zákazku od MF Building, s.r.o., ako to tvrdila táto firma, a teda ani v čase ukončenia týchto stavebných prác, ktoré mali byť podľa odovzdávajúceho a preberacieho protokolu medzi žalobcom a jeho dodávateľom MF Building, s.r.o. dodané 31.05.2012. Tiež bolo preukázané, že samotný dodávateľ žalobcu MF Building, s.r.o. taktiež nemal v roku 2012 žiadnych zamestnancov a ani žiadne strojové vybavenie. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (zákon o DPH) prvá veta v znení účinnom ku dňu 31.05.2012 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 11. Správny súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade neboli splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry vystavenej dodávateľom žalobcu MF Building, s.r.o. zo dňa 31.05.2012, pretože nebola splnená základná materiálna podmienka na odpočítanie dane a to vznik daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Nebolo totiž preukázané dodanie služieb v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona dodávateľom uvedeným na tejto faktúre obchodnou spoločnosťou MF Building, s.r.o.. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť osobne tieto práce nemohla vykonať (uvedené konateľ FM Building, s.r.o. František Maretta ani netvrdil) a čo sa týka preukázania tvrdenia Františka Marettu, že tieto práce mali byť vykonané subdodávateľskou firmou KAM-STAV, s.r.o., ani táto skutočnosť nebola preukázaná. Naopak, vznikli odôvodnené pochybnosti o vykonaní stavebných prác uvedených na faktúre touto spoločnosťou, napríklad uvedená spoločnosť nemala v roku 2012 žiadnych zamestnancov a ani mechanizmy na výkon fakturovaného plnenia. Práce mali byť vykonané externými dodávateľmi, na mená ktorých si konateľ tejto spoločnosti (konateľ len do 31.03.2012) nevedel spomenúť. Od 01.04.2012 t. j. v čase, keď táto spoločnosť mala vykonávať práce a vystaviť faktúru pre spoločnosť MF Building, s.r.o. (ktorá ani nebola zo strany či už daňového subjektu alebo spoločnosti MF Building alebo spoločnosti KAM-STAV, s.r.o. predložená) nemala konateľa ani zástupcu povereného konať za spoločnosť. Pritom práce boli vykonané v rozsiahlom rozsahu a v nezanedbateľnej fakturovanej hodnote 314 309,40 € s DPH a boli prebraté v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu dňa 31.05.2012, keď tvrdený subdodávateľ dodávateľa nemal žiadneho konateľa, ktorý by tieto práce koordinoval a ktorý by vyhotovil súpis vykonaných prác. Samotný konateľ subdodávateľa KAM-STAV, s.r.o. ani konkrétne netvrdil vykonanie týchto stavebných prác, vyjadroval sa len všeobecne. Správny súd konštatuje, že správca dane kvalifikovaným spôsobom spochybnil dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali preukazovať dodanie plnenia na základe dodávateľskej faktúry, a preto čo sa týka dôkazného bremena, správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie koordinácie uplatňovanej zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Daňový subjekt však ďalšie dôkazy nepredložil a tak dôkazné bremeno neuniesol. Nebol predložený stavebný denník a ani iný dôkaz, ktorý by preukázal vierohodnosť žalobcom predloženej faktúry. Pri takom objeme plnení, ako bolo fakturačne vykázané, je neobvyklé, aby sa plnenia realizovali bez toho, aby obchodné vzťahy boli premietnuté do príslušných listinných dokladov. 12. Čo sa týka vyhodnotenia žalobných bodov, súd uvádza nasledovné. Čo sa týka žalobného bodu, v ktorom žalobca poukazuje na spojené veci C-80/11 a C-142/11, tieto sa týkajú zneužitia práva alebo podvodného konania, čo je iný skutkový prípad, ako v danej veci. Správca dane netvrdil, že by u žalobcu alebo jeho dodávateľa či subdodávateľa došlo k podvodnému konaniu a preto mu na túto skutkovú otázku ani nesvedčalo dôkazné bremeno - preukázať úmysel či nedbanlivosť daňového subjektu či osoby povinnej k dani. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nie je možné zamietnuť právo na odpočet, ak osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať alebo z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, žalobca opomína, že túto premisu je možné použiť len za splnenia podmienky, ktorú taktiež síce žalobca cituje v žalobe, avšak nevyhodnocuje ju a to, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené v Smernici 2006/112 musia byť splnené. Z toho jednoznačne vyplýva, že takáto ochrana zdaniteľnej osoby pri podvodnom konaní resp. zneužívajúcom konaní môže nastať len vtedy, ak dodávateľ disponoval predmetným tovarom alebo vykonal konkrétne služby a bol schopný ich dodať, teda došlo k reálnemu dodaniu konkrétnej služby alebo tovaru a tiež k splneniu formálnych podmienok vzniku (v prípade slovenského práva v zdaňovacom období 2012 splnenie formálnych podmienok faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH). V danom prípade bolo však vykonaním dokazovania preukázané, že dodávateľ žalobcu nebol schopný fakturované služby dodať, a teda nedošlo k splneniu materiálnej podmienky vzniku práva na odpočet a to k reálnemu dodaniu tovaru. 13. Ďalšia námietka sa týkala citovania § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, keď žalobca uvádza, že toto ustanovenie neexistuje. Tu správny súd poukazuje na to, že zákon o DPH ako hmotnoprávny predpis vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na odpočítanie DPH sa aplikuje v znení účinnom v čase deklarovaného zdaniteľného plnenia, teda dodávateľskej faktúry, v danom prípade s dátumom dodania služby 31.05.2012. V tomto období boli formálne náležitostí faktúry uvedené v ustanovení § 71 ods. 2 tohto zákona. Citácia tohto ustanovenia v rozhodnutí je teda náležitá. Súd stotožnil aj s právnym názorom žalovaného, že v samotnej faktúre musia byť uvedené náležitosti faktúry stanovené explicitne v § 71 ods. 2 citovaného zákona a v zmysle písm. f) tohto ustanovenia aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Súdna prax je jednotná v tom, že samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bez faktúry s jej zákonnými náležitosťami nie je postačujúca na odpočet DPH (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SžoKS 68/2006 zo dňa 03.10.2006). Predmet zdaniteľného plnenia musí byť vo faktúre identifikovaný množstvom a druhom dodaného tovaru alebo rozsahom a druhom dodanej služby tak, aby ho bolo možné priamo na základe faktúre podradiť a identifikovať ako konkrétny predmet dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DHP v znení neskorších predpisov. Nejde pritom o formalizmus, ale o určitosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré je esenciálnou náležitosťou faktúry. Nárok na odpočítanie dane je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá musí mať zákonom predpísané náležitostí uvedené v § 71. V danom prípade však hoci priamo z faktúry rozsah a druh dodanej služby nevyplýva, vo faktúre je zmienka o prílohe faktúry. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že by súpis vykonaných prác zo dňa 31.05.2012 nebol súčasťou tejto faktúry, aj keď vo faktúre nie je táto príloha špecifikovaná. Preto správny súd považoval rozsah a druh dodanej služby v zmysle tejto prílohy za špecifikovaný. To však nič nemení na tom, že hoci bola splnená formálna podmienka odpočítania DPH, nebola splnená materiálna podmienka, teda nebolo preukázané realizovanie dodania týchto služieb osobou uvedenou na faktúre dodávateľom MF Building, s.r.o.. 14. Žalobca ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď na jednej strane žalovaný spochybňoval realizáciu stavebných prác a na druhej strane tvrdil, že spochybňuje len vykonanie prác subdodávateľskými subjektmi. Podľa názoru správneho súdu sa takáto nezrozumiteľnosť v napadnutom rozhodnutí nenachádza. Je z neho zrejmé, z akých dôvodov potvrdil napadnuté rozhodnutie, a teda, že bolo spochybnené vykonanie stavebných prác dodávateľom uvedeným na dodávateľskej faktúre. Na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia žalovaný neuvádza, že spochybňuje samotnú existenciu realizácie stavebných prác v tom zmysle, že by malo ísť len o fiktívne plnenia. Naopak, žalovaný jednoznačne konštatuje, že nebolo preukázané, že k dodaniu fakturovaného plnenia spoločnosťou MF Building, s.r.o. skutočne došlo. Samotné časti odôvodnenia žalovaného uvedené v žalobe ako nekoherentné pre svoju nezrozumiteľnosť, podľa názoru správneho súdu nevykazujú žiadnu vadu nezrozumiteľnosti či zmätočnosti, práve naopak navzájom sa dopĺňajú, keď z oboch týchto vyjadrení žalovaného jednoznačne vyplýva, že nastali oprávnené pochybnosti o tom, že plnenia uvedené na predmetnej faktúre boli skutočne dodané, čo znamená, že nastali pochybnosti o dodaní dodávateľom uvedeným na faktúre spoločnosťou MF Building, s.r.o.. Naopak, táto žalobná námietka je zmätočná. Ak totiž podľa žalobcu žalovaný na jednej strane nespochybňuje vykonanie stavebných prác a na druhej strane to má dementovať tým, že tvrdí, že pochybnosti o reálnom dodaní nemá, uvedené nie je dementovaním prvého tvrdenia v poradí, ako to mylne interpretuje žalobca. Len na okraj súd uvádza, že sa nezaoberal žalobnou námietkou hypotetického charakteru o prípadnom tvrdení žalovaného, že šlo o fiktívne fakturácie, pretože toto žalovaný a ani správca dane v celom daňovom konaní vôbec netvrdili, a teda táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 15. Ďalšia námietka bola námietkou rozporu skutkového stavu s obsahom spisu, ktorý rozpor žalobca videl v tom, že správne orgány sa zaoberali skutočnosťami, ktoré nie sú vo vzťahu k právu na odpočet DPH relevantné. K tomu správny súd uvádza, že pokiaľ by došlo k takémuto pochybeniu t. j. ak by sa správne orgány zaoberali skutočnosťami, ktoré nie sú v danom prípade relevantné, a tieto by vyhodnotili ako skutočnosti podstatné pre právne posúdenie veci t. j. pre nárok na odpočet, šlo by o nesprávne právne posúdenie veci a nie o rozpor skutkového stavu s obsahom spisu. Takýto rozpor nastáva vtedy, ak správny orgán ustáli skutkový stav v rozpore s dôkazmi, ktoré sa reálne nachádzajú v administratívnom spise. V danom prípade správne orgány vychádzali len z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, boli relevantným pokladom pre ustálenie skutkového stavu a žiaden dôkaz nebol interpretovaný v rozpore s jeho obsahom, preto je táto námietka plne nedôvodná. 16. Posledná námietka sa týkala tvrdeného podstatného porušenia ustanovení Daňového poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že jediným prešetrovaným subjektom v reťazci KAM-STAV - MF Building - JP - Komplet - D O P S T A V je práve žalobca, ktorý tým, že ďalšie subjekty neboli preverované, nemal zachované jeho práva a právom chránené záujmy a bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Táto námietka je právne irelevantná. Správny súd sa zaoberal zákonnosťou napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to v konkrétnej právnej veci žalobcu, ktorá bola prejednávaná pred správnymi orgánmi prvého a druhého stupňa. V konaní pred správnym súdom nie je možné vytýkať vady, ktoré mali nastať u iných daňových subjektov resp. že nezačalo konanie aj u iných daňových subjektov. To, že iné daňové subjekty neboli podrobené daňovej kontrole (o čom súd v rámci preskúmavania napadnutých rozhodnutí ani nemôže mať vedomosť), nijakým spôsobom nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako účastníka preskúmavaného daňového konania. Nie je tým ani porušená zásada rovnakého zaobchádzania, pokiaľ žalobca vyžadoval, aby v prípade jeho vystavenia následkom a účinkom daňovej kontroly boli takýmto dôsledkom vystavené aj iné daňové subjekty. Začatie daňovej kontroly je v úplnej právomoci príslušného správneho orgánu a realizuje sa na náhodnom princípe (rozhodnutie NSS ČR sp. zn. 5 Aps/2/2010). Preskúmanie kompetencie správneho orgánu (ne)začať daňovú kontrolu u iných daňových subjektov ako žalobcu v tomto súdnom konaní neprichádza do úvahy. 17. Vzhľadom na to, že všetky námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu taktiež ako nedôvodnú zamietol. 18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný (§ 167 ods. 1 SSP). Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému, keďže nevznikli podmienky na aplikáciu § 168 SSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.