Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/78/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200178 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200178.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Tkáčik - CAFE EFEKT, 034 01 Ružomberok, Štefana Moyzesa 1579/28, IČO: 33015058, právne zast. Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou, so sídlom X. A. P. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/9/2017 zo dňa 27.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OLP/9/2017 zo dňa 27.02.2017 a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 2. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 2016/00662-10/Mgr. K. zo dňa 23.11.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- Eur za zistené porušenie povinností pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 28.01.2016 v čase od 12:15 hod. do 15:20 hod. v jeho prevádzke: Štefana Moyzesa 1579/28, 034 01 Ružomberok tým, že: I. v kontrolovanej prevádzke ponechal uložené rôzne druhy potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti, ktorý určil prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (výrobca), konkrétne: Cappy grapefruit 200 ml, o počte 4 ks, DMT: 30.10.2015, Coca Cola 300 ml, o počte 3 ks, DMT: 05.01.2016, nakrájaná šunka z predchádzajúceho dňa v množstve 128 g, nakrájaná slanina v množstve 296 g a nakrájaná saláma z predchádzajúceho dňa v množstve 90 g, ktoré boli po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti tak, že tieto neboli v prevádzke oddelene uložené a zreteľne označené na iný, než pôvodný účel, čím porušil svoje povinnosti podľa ust. § 6 ods. 5 písm. d) v spojení s ust. § 4 ods. 1, ust. § 10 písm. c), ust. § 12 ods. 1 písm. c), písm. h) a písm. j) zákona č. 152/1995 Z.z., ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa ust. § 28 ods. 4 písm. b) a písm. i) zákona č. 152/1995 Z.z., t. j. používa na výrobu potravín zložky po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti a umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo uplynutí dátumu minimálnej trvanlivostí, II. v čase výkonu úradnej kontroly potravín dňa 28.01.2016 a ani následne v priebehu správneho konania nepredložil dokumentáciu o zabezpečovaní školenia zamestnancov vo veciach hygieny potravín, uplatňovania zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) a dodržiavania požiadaviek potravinového práva, čím porušil svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z. v spojení s Prílohou II, Kapitolou XII Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín, ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z., t.j. nezabezpečuje školenie zamestnancov vo veciach hygieny potravín, uplatňovania zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) a dodržiavania požiadaviek potravinového práva, III. v čase výkonu úradnej kontroly potravín dňa 28.01.2016 nepredložil dokumentáciu o vysledovateľnosti potravín a potravinových surovín, hotových pokrmov - neviedol zoznamy o dodávateľoch a odberateľoch potravín, potravinových surovín, čím porušil svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. v spojení s Kapitolou II, oddielom 4, článkom 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z., t.j. nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín, IV. v čase konania úradnej kontroly potravín neboli v ponuke pokrmov - na jedálnom lístku vyznačené konkrétne zložky, tzv. alergény v podobe zoznamu alergénov, ale len v podobe čísiel, t.j. nebola zabezpečená zreteľne pre každého konečného spotrebiteľa informácia, či príslušná potravina, alebo pokrm pripravený z takejto potraviny obsahuje zložku, ktorá môže spôsobiť alergickú reakciu, čím porušil svoju povinnosť podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. a podľa Kapitoly IV, oddielu I, článku 9 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na Článok 44 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 608/2004, ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z., t.j. vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny bez označenia ich alergénnych zložiek, ak ich obsahujú. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť pokutu uhradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 3. Písomným podaním zo dňa 15.4.2016 prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu v súlade s ust. § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o začatí správneho konania o uložení pokuty na základe skutočností zistených pri úradnej kontrole potravín v prevádzke žalobcu dňa 28.01.2016, ktorým tiež žalobcu prizval na ústne pojednávanie, ktoré prvostupňový správny orgán nariadil na deň 28.04.2016. Po vykonanom ústnom pojednávaní na základe pripomienok a námietok, ktoré na ňom žalobca predniesol na základe skutočností zistených pri výkone úradnej kontroly potravín a skutočností obsiahnutých v administratívnom spise o predmetnej správnej veci vydal prvostupňový správny orgán dňa 20. mája 2016 rozhodnutie č. 2016/00662-03/MUDr. Triznová, ktorým uložil žalobcovi za porušenie povinností v zmysle výroku tohto rozhodnutia a podľa ust. § 28 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 152/1995 Z.z. pokutu vo výške 1.000,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal napádané rozhodnutie zrušiť, prípadne výšku uloženej pokuty znížiť. 4. Žalovaný ako príslušný orgán podľa § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z.z. odvolaním napádané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu svojim rozhodnutím zo dňa 15.08.2016 č. OLP/6680/2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu (RÚVZ) na nové prerokovanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto zrušovacieho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že je nespochybniteľné, že v prevádzke žalobcu sa zistili potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (Cappy grapefruit 200 ml, 4 ks, DMT: 30.10.2015, Coca Cola 300 ml, 3 ks, DMT: 05.01.2016) a že skutočnosť, či aj nakrájaná šunka, nakrájaná slanina a nakrájaná saláma boli po dátume spotreby, nedokáže na základe záznamu z úradnej kontroly potravín a vyjadrenia účastníka konania s určitosťou vyjadriť. Ďalej uviedol, že v prípade zistenia nápojov po DMT účastník konania porušil ust. § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z., za čo mu RÚVZ uloží pokutu od 1.000,- Eur, a teda samotná skutková podstata tohto nepochybne zisteného iného správneho deliktu odôvodňuje uloženú sankciu ako jej minimálnu výšku. Tiež uviedol, že všetky požadované doklady by mali byť k dispozícii priamo v prevádzke a že požadované doklady neboli predložené ani pri výkone následnej ďalšej úradnej kontroly dňa 02.02.2016 a že účastník konania k zisteniu o absentujúcom konkrétnom zozname alergénov zapísanom v zápisnici z úradnej kontroly potravín dňa 28.01.2016 nevzniesol žiadnu námietku, ktorá by preukazovala opak. K nedostatkom, ktoré ÚVZ SR vo svojom rozhodnutí RÚVZ vytkol, prvostupňový orgán uviedol, že tieto neznamenali vyhovenie námietkam účastníka konania uvedeným v jeho odvolaní proti napádanému rozhodnutiu RÚVZ. 5. Pokiaľ sa týka námietok, ktoré vyjadril účastník konania (žalobca) v zápisnici na ústnom prejednaní pokút dňa 28.04.2016 RÚVZ uviedol, že žalobca súhlasil s potravinami zistenými po dátume minimálnej trvanlivosti, pokiaľ ide o Coca Colu a Cappy grapefruit, ale nesúhlasil pokiaľ ide o nakrájané mäsové výrobky (šunka, slanina, saláma). K tomuto RÚVZ uviedol, že účastník konania (žalobca) neuviedol do zápisnice zo dňa 28.04.2016 žiadne iné skutočnosti na podporu svojho nesúhlasného tvrdenia. V priebehu správneho konania vo vzťahu k tejto skutočnosti žalobca poukazoval na fakt, že predmetné suroviny pripravuje na ráno, resp. krája pracovník večer, aby sa ráno kuchyňa nemusela už zdržiavať prípravou týchto surovín. V priebehu úradnej kontroly potravín, ani celého správneho konania nepredložil žiadny písomný doklad o pôvode týchto surovín, ani ich pôvodný obal, keďže ich na účely ďalšieho predaja spotrebiteľovi rozbalil a mal v úmysle ich po častiach ďalej predávať konečnému spotrebiteľovi. Na nakrájaných mäsových výrobkoch nebol ani pripevnený štítok, ktorý by preukazoval, že surovina nie je po dátume spotreby, resp. po dátume minimálnej trvanlivosti, ani to, kedy došlo k rozbaleniu pôvodných surovín a k ich krájaniu (k odvolaniu priložil žalobca záznam o krájaní surovín na pizzu zo dňa 01. 02. 2016, teda až po konaní úradnej kontroly potravín, čo tiež nasvedčuje tomu, že nemal v čase pred konaním úradnej kontroly potravín vedomosť o tom, že má zákonnú povinnosť viesť tieto záznamy). RÚVZ má na podklade uvedeného za to, že žalobca nepreukázal dostatočne prostredníctvom písomných dokladov, ktoré je povinný v prevádzke viesť a mať ich k dispozícii, že nakrájané mäsové výrobky nie sú po dátume minimálnej trvanlivosti, resp. po dátume spotreby, pretože neviedol na prevádzke potrebné písomné doklady, resp. nepredložil pôvodný obal z nakrájaných mäsových výrobkov, ktoré na účely ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi rozbalil, na účely vysledovateľnosti ich pôvodu, resp. nepredložil zoznamy dodávateľov surovín, na základe ktorých by bolo možné stanoviť i to, či sporné nakrájané mäsové výrobky sú alebo nie sú po dátume spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti. Len strohé vyjadrenie o jeho nesúhlase nie je dostačujúce. RÚVZ ďalej uviedol, že má za to, že ak žalobca predával konečnému spotrebiteľovi nápoje po dátume minimálnej trvanlivosti, v prípade nakrájaných mäsových výrobkov nemal dôvod postupovať inak a určil ich na predaj konečnému spotrebiteľovi, pretože ani nápoje po dátume minimálnej trvanlivosti zreteľne neoddelil a neoznačil na iný, ako pôvodný účel, čím založil odôvodnený predpoklad, že budú požité konečným spotrebiteľom. Pokiaľ žalobca v zápisnici zo dňa 28.04.2016 uvádzal, že dokumentáciu o zabezpečení školenia zamestnancov vo veciach hygieny potravín a dokumentáciu o vysledovateľnosti potravín a potravinových surovín, hotových pokrmov - vedenie zoznamov o dodávateľoch a odberateľoch potravín a potravinových surovín vedie, ale nebola predložená, RÚVZ uviedol, že žalobca ani do zápisnice zo dňa 28.04.2016, ani v odvolaní neuviedol právne relevantný dôvod, prečo túto dokumentáciu, a to opakovane, nepredložil správnemu orgánu. Dôvod, že pracovníčka, ktorá mala kľúč od kancelárie, kde sa táto dokumentácia nachádzala, išla k lekárovi a ak by pracovníčky RÚVZ mali strpenie, bola by im predložená, považuje RÚVZ od osoby vlastníka a prevádzkovateľa prevádzky za právne irelevantný, ktorý nemá žiadny vplyv na uloženie pokuty, pretože žalobca túto dokumentáciu nepredložil, napriek výzvam správneho orgánu, opakovane. RÚVZ má za to, že žalobca túto dokumentáciu obstarával dodatočne, po výkone úradnej kontroly potravín v jeho prevádzke, resp. po výkone úradnej kontroly potravín, pretože nemal vôbec vedomosť, že mu zákonný predpis ukladá povinnosť takúto dokumentáciu v prevádzke viesť a že v čase výkonu úradnej kontroly potravín touto dokumentáciou nedisponoval. Ak by ju mal k dispozícii, správny orgán nepozná dôvod, prečo by túto nepredložil pri ústnom prejednaní pokuty dňa 28.04.2016, ale až v rámci podania odvolania proti zrušenému rozhodnutiu RÚVZ. 6. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nesúhlasí so skutočnosťou, že na ponuke jedál - jedálnom lístku neboli dostatočne zreteľne pre každého spotrebiteľa zabezpečené informácie, či príslušná potravina alebo pokrm pripravený z uvedenej potraviny obsahuje zložku, ktorá môže spôsobiť alergickú reakciu, lebo to tam bolo uvedené na zadnej strane jedálneho lístka, RÚVZ uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením zrušovacieho rozhodnutia ÚVZ SR, nakoľko je v súlade s § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní viazaný právnym názorom ÚVZ SR vtom, že účastník konania voči tomuto zisteniu nevzniesol žiadnu námietku, ale aj to, že údajný zoznam alergénov, ktorý predložil účastník konania v rámci odvolania proti rozhodnutiu RÚVZ spolu s jedálnym lístkom ako jeho prílohu, je evidentne napísaný iným druhom počítačového písma ako ponuka pokrmov - jedálny lístok, čo nasvedčuje skutočnosti, že bol tvorený dodatočne na účely podania odvolania proti rozhodnutiu RÚVZ, pretože ani tento nepredložil pri ústnom prejednaní pokuty dňa 28.04.2016, ale až ako prílohu odvolania proti zrušujúcemu rozhodnutiu RÚVZ. Navyše, ak by bol zoznam alergénov uvedený na zadnej strane jedálneho lístka tak, ako to tvrdil žalobca do zápisnice zo dna 28.04.2016, nespĺňa tento spôsob požiadavku zabezpečenia zreteľne pre každého konečného spotrebiteľa informácie, či príslušná potravina alebo pokrm pripravený z tejto potraviny obsahuje zložku, ktorá môže spôsobiť alergickú reakciu. RÚVZ zotrvával na svojom stanovisku, že zoznam alergénov nebol uvedený ani na zadnej strane jedálneho lístka, ani na inom mieste ponuky pokrmov. Sám žalobca najprv do zápisnice zo dňa 28.04.2016 tvrdil, že zoznam alergénov je na zadnej strane jedálneho lístka, v odvolaní proti zrušujúcemu rozhodnutiu už tvrdil, že je prílohou jedálneho lístku, ktorá je s ním pevne spojená, čo RÚVZ v rámci správnej úvahy považuje tiež za nasvedčujúce tomu, že zoznam alergénov sa v čase konania úradnej kontroly potravín v prevádzke účastníka konania dňa 28.01.2016 na jedálnom lístku vôbec nenachádzal. RÚVZ ďalej uviedol, že jeho pracovníci počas výkonu úradnej kontroly potravín v prevádzke žalobcu postupovali striktne v súlade s právnym poriadkom. Porušenie právnych predpisov pri postupe RÚVZ pri úradnej kontrole potravín nekonštatoval ani ÚVZ SR vo svojom zrušovacom rozhodnutí. Dojmy účastníka konania (žalobcu) o tom, že pracovníčky RÚVZ postupovali v rozpore s právnou úpravou, zaujato a nekompetentne a údajne sa snažili za každú cenu nájsť v prevádzke účastníka konania nejaké nedostatky, sú založené výlučne na jeho subjektívnom vnímaní. RÚVZ opakovane poukazuje na skutočnosť, že požadované doklady neboli predložené na žiadosť ani pri nasledujúcom výkone úradnej kontroly potravín v prevádzke účastníka konania dňa 02.02.2016. 7. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán zohľadnil predovšetkým zákonné kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. ako závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a to, či ide o opakované protiprávne konanie. RÚVZ má za to, že v predmetnej správnej veci možno uvažovať o vysokej závažnosti uvedených iných správnych deliktov, najmä pokiaľ sa jedná o iné správne delikty uvedené v bode I., III. a IV. výroku tohto rozhodnutia, nakoľko tieto sú spôsobilé vyvolať vážne poškodenie zdravia konečného spotrebiteľa. RÚVZ uložil v rámci zákonných sadzieb - podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. vo výške od 100,- Eur do 1.000,- Eur, podľa § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z. od 100,- Eur do 100.000,- Eur, podľa § 28 ods. 4 písm. b), písm. d) a písm. i) zákona č. 152/1995 Z.z., pokutu v dolnej hranici, a to najmä z dôvodu, že uvedené nedostatky boli v prevádzke účastníka konania zistené po prvý raz, protiprávne konanie nemalo žiadne závažné následky na ľudskom zdraví, i keď možno vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať dlhodobé trvanie protiprávneho konania a spáchanie viacerých iných správnych deliktov. RÚVZ má tiež za to, že správanie žalobcu bolo absolútne špekulatívne, nakoľko všetky požadované doklady nepredložil na ústnom prejednaní iných správnych deliktov dňa 28.04.2016, ale až ako prílohy odvolania proti zrušujúcemu rozhodnutiu RÚVZ, čo svedčí o tom, že si tak vytváral časový priestor na dodatočné vystavovanie dokladov na účely dosiahnutia zrušenia rozhodnutia RÚVZ a vyhnutia sa sankcii. 8. Proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš č. 2016/00662-10/Mgr. K. zo dňa 23.11.2016 podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť, prípadne výšku uloženej pokuty znížiť. V odvolaní uviedol, že zo všetkých dôvodov uvedených v predmetnom rozhodnutí, ktoré mali za následok uloženie pokuty 1.000,- Eur je pravdivý len čiastočne dôvod I. (že sa v prevádzke nachádzali nápoje s doporučenou minimálnou spotrebou). Ostatné dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí sa nezakladajú na pravde, alebo sú tam uvedené polopravdy, čím je úplne zmenená skutočnosť. Podľa žalobcu pracovníčky regionálneho úradu počas kontroly v snahe za každú cenu zistiť nejaký nedostatok, bez súhlasu a bez prítomnosti zamestnancov prehľadávali ich osobné skrinky, v kuchyni sa pohybovali bez ochrany vlasov, chytali pripravené jedlo rukami bez rukavíc (pričom predtým si ich neumyli) a mohli spôsobiť riziko ohrozenia zdravia ľudí. Nie je pravda, že by situácia v kuchyni počas kontroly bola v rozpore s akýmkoľvek predpisom. Žalobcovi nie je známe, aby platná úprava dovoľovala pracovníkom kontroly v stravovacích zariadeniach, aby chytali potraviny neumytými rukami, nemali v priestoroch kuchyne ochranu vlasov, svojvoľne otvárali skrinky zamestnancov bez ich súhlasu, atď.. 9. Úrad verejného zdravotníctva SR zaujal k jednotlivým bodom podaného odvolania nasledovné stanovisko: - boli nájdené rôzne druhy potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti, nakrájaná šunka z predchádzajúceho dňa, nakrájaná slanina, nakrájaná saláma z predchádzajúceho dňa. Uvedené potraviny neboli oddelene uložené, zreteľne označené na iný než pôvodný účel. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania porušil ust. § 10 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého ten, kto skladuje potraviny a ich zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel. Zároveň porušil ust. § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja nesmie predávať potraviny po uplynutí spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. Zároveň porušil ust. § 6 ods. 5 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti, - prevádzkovateľ nepredložil dokumentáciu o zabezpečení školenia zamestnancov vo veciach hygieny potravín. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastník konania porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého prevádzkovatelia potravinárskeho podniku sú povinní zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. Zároveň porušil požiadavky Prílohy II Kapitoly XII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, prevádzkovateľ nepredložil dokumentáciu o vysledovateľnosti potravín, - prevádzkovateľ nepredložil dokumentáciu o vysledovateľnosti potravín, potravinových surovín, hotových pokrmov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že porušil ust. § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zároveň porušil požiadavky Kapitoly II oddielu 4 článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, - v jedálnom lístku boli v čase kontroly uvedené len čísla, nebol uvedený zoznam alergénov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca porušil ust. § 9 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 1169/2011). V nadväznosti na článok 44 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 platí, že ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania bez balenia alebo sú potraviny zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo sú balené na priamy predaj, poskytovanie údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. c) je povinné (tzn. akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku uvedenú v prílohe II nariadenia č. 1169/2011 alebo akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku odvodenú z látky alebo výrobku uvedeného v prílohe II citovaného nariadenia, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť a ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, pričom sa nachádza aj v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenom stave). Podľa článku 12 povinné informácie o alergénoch musia byť k dispozícii a ľahko dostupné, aby bol spotrebiteľ informovaný, že príslušná nebalená potravina (hotový pokrm) obsahuje alergény alebo látky spôsobujúce neznášanlivosť. Informácie o alergénoch (neznášanlivosti) preto nemožno poskytnúť len na žiadosť spotrebiteľa. 10. Žalovaný teda rozhodnutím č. OLP/9/2017 zo dňa 27.02.2017 rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši č. 2016/00662-10/Mgr. K. zo dňa 23.11.2016 potvrdil a odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietol. 11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol v podstate rovnaké dôvody ako v odvolaní proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši zo dňa 23.11.2016. Žalobca potvrdil, že v prevádzke sa nachádzali 4 ks nápoja Cappy grapefruit s doporučenou minimálnou spotrebou, 3 ks Coca Cola s doporučenou minimálnou spotrebou, spolu celkový objem 1,7 litra. to je všetko. Nepravdivý je údaj, že by šunka, saláma, slanina boli po dátume spotreby. Ako k takému názoru kontrola prišla, sa v rozhodnutí podľa neho neuvádza. Skutočnosťou je, že zmena ktorá končí, pripraví pre nasledujúcu zmenu potraviny a uloží ich zabezpečené vo fóliách do chladničky. Takéto potraviny sa považujú za čerstvé a môžu byť nakrájané maximálne 24 hodín pred spotrebou. Takýto postup majú zavedené skoro všetky pizzerie, aby hneď po otvorení prevádzky sa nová zmena mohla venovať príprave pizze a nezdržiavala sa prípravou surovín. Mäsové výrobky, ktoré boli na sklade a mäsové výrobky ktoré boli predpripravené na varenie, boli nakupované v ten istý deň od toho istého dodávateľa, je teda nesporné, že mali rovnaké dátumy spotreby minimálnej trvanlivosti. Úvaha pracovníčok, že mäsové výrobky, ktoré boli nakrájané boli síce naraz kúpené ako tie na sklade, ale práve tie nakrájané mali mať skorší dátum spotreby, považuje žalobca za špekulatívny názor v snahe poškodiť prevádzkovateľa. V takom prípade by musel existovať nejaký dôkaz a nie nelogický názor pracovníčok vykonávajúcich kontrolu. Taktiež je neprijateľný názor, že by prevádzkovateľ porušil § 28 ods. 1 písm. i) zákona č. 152/1995 Z.z.. To, že mal na sklade prevádzkovateľ nápoje v objeme 1,7 litra po dátume minimálnej spotreby neznamená, že by sa dopustil porušenia § 28 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Uvedené ustanovenie by porušil, ak by nápoje predával hosťom, čo sa nepotvrdilo. U nápojov distribuovaných pre pohostinstvá a jedálne je zaužívaná prax, že nápoje po dobe minimálnej trvanlivosti prevádzkovatelia nelikvidujú, ale ponechajú ich na skladoch a distribútor v približne v štvrťročných intervaloch navštevuje prevádzky a vymieňa nápoje po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti za nové nápoje presne podľa skladby takýchto nápojov na sklade. Podmienkou je, že prevádzkovateľ má tieto nápoje v originálnych a neotvorených spotrebiteľských baleniach. Priestupkom podľa § 28 ods. 1 písm. i) nie je prítomnosť takýchto nápojov v sklade, ale priestupkom je, ak sa takéto nápoje umiestňujú na trh, resp. predávajú zákazníkom, čo sa nestalo. Pokiaľ sa týka dokumentácie o zabezpečovaní školenia zamestnancov vo veciach hygieny potravín a dokumentáciu o vysledovateľnosti potravín a potravinových surovín, zaslal žalobca žalovanému v prílohe odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 23.11.2016. Podľa neho prevádzky, kde sa poskytuje verejné stravovanie, sú neustále kontrolované rôznymi kontrolnými orgánmi. Podľa žalobcu predmetné doklady boli požadované len preto, že sa kontrolórky dozvedeli, že pracovníčka, ktorá má na starosti evidenciu a doklady, nie je prítomná, nakoľko je na kontrole u lekára. To, že by niektoré doklady údajne nemali existovať, je len subjektívna úvaha kontrolóriek v snahe „vyrobiť“ nejaké porušenie zákona. Žalobca rovnako uviedol, že nie je pravda, že by spotrebiteľ nebol informovaný, či príslušná potravina alebo pokrm pripravený z takejto potraviny obsahuje zložku, ktorá môže spôsobiť alergickú reakciu. Tieto informácie sú uvedené v jedálnom lístku číselnou informáciou o druhu alergénu, ktorý môže obsahovať potravina alebo jedlo. Súčasťou jedálneho lístka je príloha k jedálnemu lístku obsahujúca zoznam alergénov s uvedením čísla. Príloha je pevne spojená s jedálnym lístkom. Žalobca v odvolaní zaslal fotokópiu kompletného jedálneho lístka, aký bol k dispozícii zákazníkom a potvrdil, že kontrolórky uviedli nepravdivú informáciu. Žalobca trval na vykonaní analýzy jedálnych lístkov na Ústave kriminalistiky a kriminológie Bratislava, aby bolo zistené, kedy a ako boli vytlačené jedálne lístky, či bolo s nimi manipulované dodatočne, či zoznam bol súčasťou jedálneho lístka. Podľa názoru žalobcu jedálny lístok nachádzajúci sa v čase kontroly vo všetkých miestnostiach plne vyhovoval všetkým platným právnym predpisom. Do dnešného dňa nebol RÚVZ schopný uviesť konkrétne ustanovenie predpisu, s ktorým by mal byť v rozpore jedálny lístok v čase kontroly. Podľa žalobcu neštandardný postup kontrolóriek RÚVZ bol zrejme spôsobený tým, že ich upozornil, že postupujú v rozpore so zákonom a ukázal im znenie zákona s poukazom na jednotlivé porušenia zákona štátnym orgánom. Kontrolórky to veľmi rozčúlilo a začali sa správať arogantne, nerešpektovali zaužívané zásady slušnosti. Začali prehľadávať osobné skrinky zamestnancov a vznikli do nich bez ich vedomia a súhlasu. Nepreukázali sa rozhodnutím súdu alebo prokuratúry na vykonanie domovej prehliadky. 12. K žalobe podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako bol zistený v rámci administratívneho konania. Útoky žalobcu voči údajnému postupu pracovníkov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši považuje za zavádzajúce, klamlivé, nepodložené akýmkoľvek dôkazovým materiálom a v neposlednom rade vo vzťahu k veci absolútne nerelevantné. Ktorýkoľvek argument žalobcu uvedený v žalobe ho neoslobodzuje, či neospravedlňuje od naplnenia skutkových podstát uvedených v napadnutom rozhodnutí zo dňa 27.02.2017, zrušenia ktorého sa žalobca domáha. Žalobca od počiatku konania s orgánmi verejného zdravotníctva SR svoje agresívne a zavádzajúce vyjadrenia stupňuje (prehľadávanie peňaženiek, výpovede zamestnancov...), hoci svoje tvrdenia ničím nepodkladá. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/9/2017 zo dňa 27.02.2017 ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 13. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP), pričom zistil, že v danom prípade nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP, preto žalobu podľa § 190 SSP v spojení s § 198 ods. 2 SSP zamietol ako nedôvodnú. 14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 16. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. 17. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 18. Podľa § 198 ods. 4 SSP rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. 19. Z článku 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecných záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavný konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonného rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslov a účelov zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorým je Slovenská republika viazaná (článok 7 Ústavy SR) a po vstupe SR do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. 20. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 1 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nezabezpečuje školenie zamestnancov vo veciach hygieny potravín, uplatňovania zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) a dodržiavania požiadaviek potravinového práva. 21. Podľa § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín. 22. Podľa § 28 ods. 4 písm. d) a písm. i) zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny bez označenia prítomnosti výrobkov a látok spôsobujúcich alergiu alebo neznášanlivosť, ak ich obsahujú, umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7. 23. V konaní bolo preukázané, že v prevádzke žalobcu sa zistili potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (Cappy grapefruit 200 ml, 4 ks, DMT: 30.10.2015, Coca Cola 300 ml, 3 ks, DMT: 05.01.2016). Skutočnosť, či boli po dátume spotreby - nakrájaná šunka, nakrájaná slanina a nakrájaná saláma sa prvostupňový správny orgán nedokázal s určitosťou vyjadriť ani na základe záznamu z úradnej kontroly a vyjadrenia účastníka konania (šlo len o jeho nepotvrdenú domnienku). V prípade zistenia nápojov po DMT možno konštatovať, že žalobca porušil ust. § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z. ako samotnú skutkovú podstatu tohto nepochybne zisteného iného správneho deliktu, ktorá odôvodňuje uloženú sankciu ako jej minimálnu výšku. Správne orgány teda za tento nepochybne zistený iný správny delikt uložili žalobcovi sankciu v jej minimálnej výške. Orgán verejného zdravotníctva nedisponuje právomocou túto výšku pokuty znížiť na „symbolickú“ hodnotu, ktorú požaduje žalobca. Správny súd sa však nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že neoznačené potraviny po DMT sa v prevádzke z takéhoto dôvodu v žiadnom prípade nemôžu nachádzať. Podľa názoru súdu takéto potraviny (po DMT) sa môžu v prevádzke nachádzať, ale na jasne označenom inom mieste ako potraviny pred DMT. 25. Správny súd v predmetnej veci skúmal možnosť využitia sankčnej moderácie, ktorá mu je daná ust. § 198 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko v administratívnom konaní bolo žalobcovi preukázané len ponechanie 7 ks nápojov po DMT. Ostatné skutky dávané žalobcovi za vinu ako správne delikty (nakrájaná šunka, slanina, saláma z predchádzajúceho dňa; nepredloženie dokumentácie o zabezpečovaní školenia zamestnancov vo veciach hygieny potravín, nepredloženie dokumentácie o vysledovateľnosti potravín a potravinových surovín, hotových pokrmov - neuvedenie zoznamov o dodávateľoch a odberateľoch potravín, potravinových surovín; nevyznačenie konkrétnych zložiek, tzv. alergénov v podobe zoznamu alergénov v jedálnom lístku) nepovažuje správny súd za jednoznačne preukázané. Hodnotenie žalovaného, že nakrájaná šunka, saláma a slanina boli po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti len na tom základe, že v prevádzke žalobcu sa nachádzalo aj 7 ks nápojov po dátume minimálnej trvanlivosti, nepovažuje za správne. Takéto tvrdenie žalovaného v administratívnom konaní preukázané nebolo. Rovnako záver, že žalobca dokumentáciu o zabezpečení školenia zamestnancov vo veciach hygieny potravín a dokumentáciu o vysledovateľnosti potravín a potravinových surovín, hotových pokrmov - vedenie zoznamov o dodávateľoch a odberateľoch potravín a potravinových surovín nevedie, že si túto dokumentáciu obstarával dodatočne, nepokladá súd za vierohodnú a preukázateľnú. Skutočnosť, že na ponuke jedál - jedálnom lístku neboli dostatočne zreteľne pre každého spotrebiteľa zabezpečené informácie, či príslušná potravina alebo pokrm pripravený z takejto potraviny obsahuje zložku, ktorá môže spôsobiť alergickú reakciu (ktorá však bola uvedená na zadnej strane jedálneho lístka), považuje súd rovnako za nedostatočne preukázanú. Vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania však nevidel súd dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, resp. doplnenia dokazovania ohľadne nedostatkov jedálneho lístka vykonaním analýzy jedálnych lístkov na Ústave kriminalistiky a kriminológie Bratislava, aby bolo zistené, kedy a ako boli vytlačené jedálne lístky, či bolo s nimi manipulované dodatočne, či zoznam bol súčasťou jedálneho lístka. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, než ktorá vyplýva z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Uloženie sankcie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v sume 1.000,- Eur považoval za primerané okolnostiam prípadu, napriek tomu, že v konkrétnom prípade šlo len o 7 ks nealkoholických nápojov. Vznik deliktuálnej zodpovednosti u žalobcu je nesporný a uloženie sankcie v súvislosti s opísaným správnym deliktom je správne, pretože správne orgány nevybočili pri jej uložení zo svojej diskrečnej právomoci. Správny súd preto nemohol postupovať v zmysle § 198 SSP s využitím kompetencie tzv. sankčnej moderácie a rozhodnúť o zmene druhu alebo výšky uloženej sankcie, pretože správny súd v rámci sankčnej moderácie by mohol rozhodnúť len v rámci takých limitov, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Ten však žalobcovi za správny delikt uložil sankciu (pokutu) v minimálnej výške, v dolnej hranici 1.000,- Eur (od 1.000,- do 500.000,- Eur). 26. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 27. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov nepriznal súd ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.