Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 26Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200181 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200181.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX X. N., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2017/006441/Hri z 28.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2017/006441/Hri zo dňa 28.02.2017 v časti uznania vinného F. W., nar. XX.XX.XXXX a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.05.2017, doručenou na krajský súd dňa 10.05.2017, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2017/006441/Hri z 28.02.2017, ktorý zmenil rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín, odboru všeobecnej vnútornej správy č. PK-2016/172, 173 zo dňa 24.11.2016 vo výrokovej časti tak, ktorá znie nasledovne: Na základe vykonaného dokazovania správny orgán rozhodol tak, že uznal vinným každého samostatne W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N., E. XX zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil F. W. za spáchaný priestupok pokarhanie. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.05.2016 nenadával X. W. st. a jej dcére X. W. ml. a v prechode cez pozemky dcéry S. R. a syna V. W. bolo bránené len cudzej osobe, napriek tomu, že na pojednávaní dňa 22.11.2016 bolo jednoznačne preukázané, že údajné nadávky, ktoré mali v tento deň odoznieť, neodozneli tak, ako tvrdila oznamovateľka a boli opäť uvedené vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia. Žalobca v žalobe opätovne uviedol, že on ani jeho manželka, ani ostatní členovia jeho rodiny nebránili v prechode cez pozemky zaťažené vecným bremenom X. W. st. ani jej blízkym osobám. Vo všetkých prípadoch, ktoré boli, resp. neboli riešené privolaním polície, bolo zabránené len cudzím osobám, ktoré nemajú právo prechodu zo zmluvy o vecnom bremene. V žalobe zdôraznil, že dôvodom podania jeho žaloby je obvinenie voči nemu vo výrokovej časti tak, že ju nechcel pustiť cez chodník a povedal jej, že tam nemá čo hľadať, zdôraznil, že bolo bránené len cudzej osobe. Túto skutočnosť nakoniec potvrdil aj svedok JUDr. W. N. svojou výpoveďou zo dňa 22.11.2016. Najskôr tvrdil, že im bránil v prechode cez pozemok, svoju výpoveď nakoniec upresnil tak, že žalobca bránil cudzej osobe v prechode cez pozemok. Tieto dôkazy jednoznačne vyvracajú tvrdenia oznamovateľky a potvrdzujú nevinu žalobcu, že dňa 07.05.2016 bolo bránené len cudzej osobe a že táto cudzia osoba tam nemala čo hľadať. Touto skutočnosťou sa však prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal a opäť to bez zmeny zapracoval do výroku svojho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dňa 07.05.2016 v čase okolo 13:30 hod. on a jeho manželka nebránili v prechode cez pozemok patriaci dcére S. R., synovi V. W., X. W. ml., ale cudzej osobe, pričom v skutkovej vete je uvedené, že bránili v prechode X. W. ml., a to aj napriek tomu, že to potvrdil svedok N.. Oznamovateľka priestupku X. W. st. neustále porušovala uzatvorenú zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998. Žalobca opakovane tvrdil, že nikdy nebránil prechodu cez pozemky zaťažené vecným bremenom X. W. st. ani jej blízkym osobám. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a nestotožnil sa s názorom vyjadrenom v podanej žalobe, pričom považuje svoje skutkové i právne závery v preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Zo spisového materiálu a zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca a jeho manželka sa dopustili priestupku tak, ako to stanovuje enunciát druhostupňového rozhodnutia. Námietky žalobcu v podstate výlučne súvisia s tým, že on nebránil prechodu X. W. ml., ale bránil cudzej osobe. Podľa názoru žalovaného právo prechodu cez cudzí pozemok zriadené v prospech vlastníka pozemku patrí nielen tomuto vlastníkovi, ale aj jeho návštevám. Povinný z vecného bremena teda nemôže brániť prechodu cez svoj pozemok zaťažený vecným bremenom ani návštevám oprávnených osôb z vecného bremena. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 4. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 5. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 6. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 7. Podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. 8. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur. 9. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 10. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 11. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 12. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 13. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 14. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 15. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Okresný úrad Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. PK-2016/172, 173 zo dňa 24.11.2016 rozhodol podľa § 67 ods. 1 a § 74 zákona č. 372/1990 Zb. tak, že uznal za vinných W. W. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XX zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Priestupku sa dopustili tým, že dňa 07.05.2016 v čase okolo 13:30 hod. v mieste trvalého pobytu sa hrubo správali voči X. W., st., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XXX a jej dcére X. W., ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XXX. W. W. a F. W. úmyselne narušili občianske spolunažívanie iným hrubým správaním za čo im podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 87 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. bola uložená sankcia - pokarhanie. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že vyhodnotil vykonané dôkazy, každý zvlášť a všetky v ich vzájomnej súvislosti a dospel k názoru, že obvinení sú vinní zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Obvinenú W. W. a F. W. z konania dostatočne usvedčujú dôkazy získané v rámci správneho konania a to výpoveď oznamovateľky - svedkyne X. W. zo zápisnice o prejednaní priestupku, výpoveď svedka JUDr. W. N., ako aj samotnej výpovede obvinených, kde sa necítia byť vinní aj napriek tomu F. W. sám aj na pojednávaní povedal X. W., že je hlúpa krava, taktiež W. W. potvrdila, že X. W. je vrahyňa a pod.. Správny orgán pri prejednávaní priestupku vykonal dôkazy, a to vypočutím F. W., že nebránil X. W. st., ani X. W. ml. prechádzať cez ich záhradu, nie je pravda, že X. W., st. povedal, že je hlúpa a krava, v tento deň jej len povedal, že je sprostá ako ďaleko vidí. V odôvodnení ďalej uviedol správny orgán, že vychádzal z výpovede JUDr. W. N., ktorý uviedol, že počul krik a hádku susedov, tak vyšiel von a videl ako sa pán W. háda s X. W. ml. ktorá išla s nejakým chlapcom a chcela prejsť k ich domu. Svedok upresnil, že pán W. bránil chlapcovi prechod cez pozemok, išlo o opakované bránenie prechodu cez pozemok osobám, ktoré išli na návštevu k pani X. W. a jej deťom. Problém je v tom, že pán F. W. a W. W. si obsah zriadeného vecného bremena zle vysvetľujú. Bola vypočutá X. W. v postavení svedkyne, ktorá uviedla, niekedy v apríli mali súd na Okresnom súde v Dolnom Kubíne ohľadne vecného bremena. V predmetný deň, t.j. 07.05.2016 s deťmi robil niečo v záhrade a dcéra X. chcela ísť s kamarátom, ktorý bol u nich na návšteve na vlak, dcére povedala, aby šli po chodníku cez dvor, lebo tadiaľ majú právo ísť. Na toto dcéra X. s kamarátom išli po chodníku a videla ako F. W. ich zastavil a začal im brániť v prechode, tak sa vybrala za nimi s tým, že pánovi W. povedala, že je tu právo prechodu, že na to je vecné bremeno. Začal jej nadávať, že je hlúpa krava. Toto všetko počul sused z vedľajšej záhrady a zareagoval na tým, že už má toho dosť, lebo tam má maloleté dieťa a nepotrebujú, aby to počúvali. To počul sused N., ktorý bol na balkóne, potom zišiel dolu, keď prišli policajti a na mieste podal oznámenie, lebo pán W. mu nadával. 16. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OÚ- ZA-OOP1-2017/006441/Hri z 28.02.2017. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín, odboru všeobecnej vnútornej správy č. PK-2016/172,173 zo dňa 24.11.2016 zmenil v jeho celej výrokovej časti tak, že táto znie nasledovne: Na základe vykonaného dokazovania správny orgán rozhodol tak, že uznal vinnými každého samostatne W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XX, F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XX zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustili tým, že dňa 07.05.2016 v čase okolo 13:30 hod. v mieste trvalého pobytu sa hrubo správali voči X. W., st., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XXX a jej dcére X. W., ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. N., E. XXX a to tak, že W. W. vulgárne napadla X. W. staršiu a F. W. sa správal hrubo voči X. W., ml. a to tak, že ju nechcel pustiť a povedal jej, že nemá tam čo hľadať a X. W., st. je hlúpa a krava. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 a § 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 za spáchaný priestupok bola každému uložená sankcia - pokarhanie. V odôvodnení žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie, pričom pod pojmom skutkový stav treba rozumieť stav poznania reality, ktorá tu bola v určitom stave, tak ako to vyplýva z vykonaných dôkazov k okamihu vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Dokazovanie - ako súdno-procesný úkon vyjadruje vzťah medzi hmotnoprávnou zásadou zákonného vymedzenia správnych deliktov a správnych sankcií a procesnoprávnym pravidlom stíhania obvineného zo správneho deliktu len zo zákonných dôvodov. Vystihuje stav, v ktorom správny orgán skúma pravdivosť svojho subjektívneho presvedčenia o vine obvineného, a pri realizácii všetkých svojich úkonov je viazaný právom. Správny orgán týmto spôsobom overuje, či okolnosti spáchaného skutku zodpovedajú zákonom stanoveným znakom správneho deliktu. Povinnosť dokazovania v prvom rade ukladajú princípy viazanosti právom a zákonnosti a pravidlá prezumpcie neviny. Uvedené záruky vytvárajú obsah práva na spravodlivý proces, Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav. Z predloženej zápisnice o prejednávaní priestupku bolo explicitne preukázané, že obvinený po riadnom poučení o ich povinnostiach a právach v procesnom postavení obvinení mali priestor sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam súvisiacich s predmetom ich obvinení, boli prítomní vypočúvania všetkých svedkov a k ich výpovediam sa vyjadrovali. Zároveň žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď výroková časť sa javí ako vykonali formu spolupáchateľstva. Osobitosť priestupkového práva pri subjekte spočíva aj v tom, že nebol za inštitút spolupáchateľstva, ako je tomu napr. v trestnom práve v prípadoch, keď bol priestupok spáchaný viacerými páchateľmi, koná sa o tom tzv. spoločné konanie, pričom zodpovednosť za priestupok sa posudzuje u každého páchateľa samostatne a tak je potrebné konštituovať výrok o vine, preto odvolací správny orgán zmenil výrok z prvostupňového správneho orgánu, kedy uviedol, že obvinení boli uznaní vinnými každý samostatne. 17. Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný procesne pochybil vo vzťahu k svedkovi JUDr. W. N. z dôvodu, že ako vyplýva z č.l. 45 administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu bol poučený ako obvinený v priestupkovom konaní a nebol vypočutý ako svedok. Z dôvodu závažného procesného pochybenia preto krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 18. O trovách žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.