Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200225 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Martin, so sídlom Vajanského námestie č. 1, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, so sídlom Severná č. 15, Martin, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, právne zast. advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka č. 51, Žilina, v rade 2/ TURČAN DELTA, s.r.o., so sídlom Košťany nad Turcom č. 338, právne zast. advokátskou kanceláriou Martin Pavle, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo vkladu: V 1497/14 zo dňa 28.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím Číslo vkladu: V 1497/14 zo dňa 28.04.2014, ako príslušný orgán podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) na podklade návrhu navrhovateľov: Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, TURČAN DELTA, s.r.o., so sídlom Košťany nad Turcom č. 338, doručenom 17.04.2014 s poukazom na ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v kat. úz. W. - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2781/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1560 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2781/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1853 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2781/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1082 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2781/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2812/4, lesné pozemky o výmere 10936 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2823/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 886 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2823/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2827/10, lesné pozemky o výmere 108 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2846/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2846/6, lesné pozemky o výmere 772973 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2846/9, lesné pozemky o výmere 493 m2, -pozemok registra C-KN parcelné číslo 2846/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslom 2846/14, lesné pozemky o výmere 244 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2911, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18378 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2948/6, lesné pozemky o výmere 2748 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2951/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10497 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2952/6, ostatné plochy o výmere 14402 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2964/4, lesné pozemky o výmere 22962 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2965, lesné pozemky o výmere 6446 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2966, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1769 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 3320, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8302 m2, - stavba manipulačný domček so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C-KN s parcelným číslom 2846/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 v prospech TURČAN DELTA, s.r.o., IČO: 31 626 742, Košťany nad Turcom 338, 038 41 Košťany nad Turcom, SR v podiele 1/1 a zároveň podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. R. T.: - pozemok registra C-KN parcelné číslo 2250/3, lesné pozemky o výmere 182110 m2, v katastrálnom území R.: - pozemok registra C-KN parcelné číslo 1437/6, lesné pozemky o výmere 687404 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 1437/7, lesné pozemky o výmere 65126 m2, - pozemok registra C-KN parcelné číslo 1569, lesné pozemky o výmere 3605 m2 v prospech Slovenská republiky - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, SR na základe zámennej zmluvy č. 2194/2014/LSR zo dňa 24.03.2014 uzavretej medzi účastníkmi: Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, SR ako účastník v prvom rade, TURČAN DELTA, s.r.o., IČO: 31 626 742, Košťany nad Turcom 338, 038 41 Košťany nad Turcom, SR ako účastník v druhom rade. 2. Žalobca na základe podnetu mesta Turany podal proti označenému rozhodnutiu žalovaného protest prokurátora č.: Pd 91/16/5506-10 dňa 29.12.2016, ktorý odôvodnil porušením ust. § 31 ods. 1, § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, § 62 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.), § 3 ods. 1, § 5 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok). Žalobca skutkovo vymedzil námietky v proteste nasledovne: V zámennej zmluve nie je uvedený dátum, kedy bola uzatvorená, podpisy účastníkov zmluvy boli overené v dňoch 21.03.2014 a 24.03.2014. Zámennú zmluvu nebolo možné uzatvoriť, nakoľko parcela C-KN č. 3320 - zastavaná plocha o výmere 8302 m2 bola a je využívaná vo verejnom záujme, je umiestnená v zastavanom území rekreačnej oblasti, na ktorú je vypracovaný územný plán a nachádza sa na nej lesná cesta, ktorá je verejnoprospešnou stavbou, čo je v rozpore s čl. 3 ods. 3 písm. c) smernice Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2422/2012 - 720 (ďalej len Smernica Ministerstva pôdohospodárstva), ktorou sa upravuje postup pri nakladaní s lesným a ostatným majetkom vo vlastníctve štátu podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a ust. § 50 ods. 7 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 326/2005 Z.z.). Predmetom zámennej zmluvy bol aj ostatný majetok, a to manipulačný domček súp. č. XXXX na parcele C-KN č. 2846/2011, pričom v administratívnom spise sa nenachádza predchádzajúci súhlas zakladateľa, čo je v rozpore s ust. § 50a ods. 2 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z.. Žalobca v proteste ďalej poukázal na porušenie ust. § 62 ods. 1, 3, 4 zákona č. 543/2002 Z.z. s poukazom na skutočnosť, že dôvodom prevodu nehnuteľností, ktoré tvoria predmet zámennej zmluvy, mala byť skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti tvoria ucelený komplex pozemkov na lesnícke obhospodarovanie. Podávateľ podnetu Mesto Turany uviedol, že v danom prípade nešlo o homogénny celok. Zo snímky v kat. úz. W. a S. pod T. vyplýva, že zamenené lesné pozemky v Lehote pod Vtáčnikom sú oddelené a značne vzdialené od ostatných pozemkov vo vlastníctve Lesov SR. Predmetom prevodu v zámennej zmluve boli aj pozemky, na ktoré nebol daný súhlas ministerstva: C-KN č. 2827/10, C-KN č. 2846/1, C- KN č. 2846/14. Na ostatok žalobca v proteste poukázal na ust. čl. 4 ods. 3 písm. a) smernice Ministerstva pôdohospodárstva a skutočnosť, že zmluva o zámene neobsahovala vyžadovaný text: „zmluva o ... nadobúda platnosť dňom udelenia súhlasu ministerstva podľa § 50 ods. 7 a § 10 a § 50a ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. a obligačnú právnu účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom na Úrade vlády SR. 3. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ako nadriadený orgán, rozhodnutím Zn.: UPo-11/2017-HL zo dňa 15.03.2017 protestu prokurátora nevyhovel. 4. Podaním zo dňa 07.04.2017, ktoré došlo Okresnému úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov dňa 11.04.2017, vzal prokurátor protest č.: Pd 91/16/5506-10 dňa 29.12.2016 späť. 5. Podaním zo dňa 20.04.2017 podal žalobca ďalší protest č. Pd 39/17/5506-2 obsahujúci tak námietky uvedené v pôvodnom proteste (bod 2 tohto rozsudku), ako aj nové námietky v pôvodnom proteste neuvedené. Podaním zo dňa 23.05.2017 prokurátor vzal späť aj protest č. Pd 39/17/5506-2. 6. Žalovaný rozhodnutím č.: UP 4/2016, Z 1497/14 zo dňa 31.05.2017 rozhodol o zastavení konania o ďalšom proteste prokurátora zo dňa 20.04.2017 č. Pd39/17/5506-2. 7. Proti rozhodnutiu žalovaného Číslo vkladu: V 1497/14 zo dňa 28.04.2014 podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobné námietky žalobcu možno zhrnúť do nasledovných bodov: 1. Na zámennej zmluve nie je uvedený dátum, kedy bola uzatvorená, podpisy účastníkov zmluvy boli overené dňom 21.03.2014 a 24.03.2014. Chýba na nej čas právneho úkonu v zmysle § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona. 2. Zámennú zmluvu nebolo možné uzatvoriť, nakoľko parcela C-KN č. 3320 zastavaná plocha o výmere 8302 m2 je využívaná vo verejnom záujme, je umiestnená v zastavanom území rekreačnej oblasti, na ktorú je vypracovaný územný plán a nachádza sa na nej lesná cesta. životného prostredia k zámene pozemkov nebol v súlade s čl. 3 ods. 3 písm. c) veta druhá Smernice Ministerstva pôdohospodárstva. Lesné cesty, ktorými je sprístupňovaný zamieňaný celok, nie sú vo vlastníctve Lesov SR. Predmetom zámennej zmluvy bol aj ostatný majetok, a to manipulačný domček súp. č. XXXX na parcele C-KN č. 2846/2011, pričom v administratívnom spise sa nenachádza predchádzajúci súhlas zakladateľa, čo je v rozpore s § 50a ods. 2 veta prvá zákona č. 326/2005 Z.z.. 3. Dôvodom prevodu nehnuteľností, ktoré tvorili predmet zmluvy špecifikovaný v čl. 1 ods. 1 a ods. 2, bola skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti mali tvoriť ucelený komplex pozemkov na lesnícke obhospodarovanie. Mesto Turany však uviedlo, že zo snímky v kat. úz. W. a S. pod T. vyplýva, že zamieňané lesné pozemky v Lehote pod Vtáčnikom sú oddelené a značne vzdialené od ostatných pozemkov vo vlastníctve Lesy SR a netvoria s nimi žiadny homogénny celok, preto nemožno hovoriť o zabezpečení lepšieho obhospodarovania lesov vo vlastníctve Lesy SR. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 62 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. a vyvodil záver, že pokiaľ získaním zamenených pozemkov do vlastníctva štátu nedošlo k sceleniu pozemkov alebo k inému usporiadaniu vlastníctva štátu k týmto pozemkom v lokalitách, na ktorých sú sústredené málo pozmenené biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu, prírodné dedičstvo, významné biocentrá či iné prírodné hodnoty, bolo možné zámenu uskutočniť len na základe súhlasu orgánu ochrany prírody. 4. Zámenná zmluva v rozpore s čl. 4 ods. 3 písm. a) smernice ministerstva pôdohospodárstva neobsahuje vyžadovaný text: „zmluva o ... nadobúda platnosť dňom udelenia súhlasu ministerstva podľa § 50 ods. 7 a 10 a § 50a ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. a obligačnú právnu účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom na Úrade Vlády SR“. V ďalších žalobných námietkach (poznámka súdu: ktoré neboli obsiahnuté v proteste žalobcu zo dňa 29.12.2016) žalobca ďalej namieta: 5. V čase vydania súhlasu Ministerstva životného prostredia nehnuteľnosti označené v súhlase podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery už neexistovali, nakoľko zanikli, a to zameraním týchto pozemkov geometrickým plánom č. 9/2011 z 24.11.2011 (zanikli pozemky parc. č. E-KN 4106, 4109/1 a 4549/3), geometrickým plánom č. 11/2011 z 25.11.2011 (zanikli parc. č. E-KN 4548/8) a geometrickým plánom č. 8/2011 z 25.11.2011 (zanikol pozemok parc. č. E-KN 4574/2). Novovzniknuté pozemky registra „C“, ktoré vznikli z týchto pozemkov, okrem iného aj pozemky - parc. č. C-KN 2827/10 - lesné pozemky o výmere 108 m2, parc. č. C-KN 2846/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a parc. č. C-KN 2846/14 - lesné pozemky o výmere 244 m2 už boli dňa 24.02.2012 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. W. a pozemky s týmto označením sú aj predmetom zámennej zmluvy. Uvedené tak nie je v súlade so súhlasom vydaným Ministerstvom životného prostredia SR. Súhlas ministerstva tak nebol vydaný na novovzniknuté už horeuvedené pozemky evidované v súbore popisných informácií ako pozemky parcely registra „C“. Vo vydanom súhlase ministerstva neboli parcely označené druhom a výmerou. 6. Predmetom zámennej zmluvy neboli všetky pozemky uvedené v súhlase ministerstva životného prostredia. Z neznámych dôvodov v zámennej zmluve chýba pozemok parc. č. C-KN 2781/8 kat. úz. W., pozemky č. C-KN 2250/2, 2273/2, 4764, 4765/2 v kat. úz. S. R. T. a pozemky parc. č. C-KN 1440/21, 1440/3, 1440/4, 146/18, 1481/5, 1481/10, 1483/8, 1483/9, 1483/10, 1483/11, 1483/12, 1483/13, 1483/15, 1483/16, 1568/1 v kat. úz. R.. 8. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 02.10.2017 konštatoval, že podľa jeho názoru je najpodstatnejšou otázkou v predmetnom konaní, ktorá mala byť skúmaná v katastrálnom skúmaní, existencia súhlasu vydaného Ministerstvom životného prostredia SR so zámenou pozemkov vo vlastníctve štátu s tretím až piatym stupňom ochrany za pozemky vo vlastníctve inej osoby. Nakoľko súhlas Ministerstva životného prostredia SR č. 3312/2013-2.1 zo dňa 16.09.2013 obsahuje odlišný predmet navrhovanej zámeny v porovnaní s predmetom zámeny, aký bol skutočným obsahom zámennej zmluvy z 24.03.2014. Zmluvné strany vydaný súhlas Ministerstva životného prostredia SR neakceptovali a uzatvorili zámennú zmluvu s iným predmetom zámeny, na ktorý v konečnom dôsledku súhlas nebol vydaný. Z uvedeného podľa názoru žalovaného plynie, že vydaný súhlas nemožno považovať za súhlas k predmetnej zámennej zmluve. 9. Ďalší účastník konania v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 28.09.2017 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal najmä na skutočnosť, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v pôvodnom proteste č. Pd 91/16/5506-10 z 29.12.2016 bola doplnená až v následnom proteste žalobcu č. Pd 39/17/5506-2 zo dňa 21.04.2017, a táto sa premietla do obsahu správnej žaloby prokurátora. Nie všetky dôvody správnej žaloby prokurátora tak boli predmetom konania o proteste prokurátora, o ktorom rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím sp. zn. UPO-1/2017-HL z 15.03.2017, ktorým protestu prokurátora zo dňa 29.12.2016 nevyhovel. V nadväznosti na jednotlivé žalobné námietky vyjadril názor, že k uzatvoreniu zámennej zmluvy došlo už okamihom, kedy na listinu pripojil podpis posledný účastník zmluvy, ktorým tým vyslovil súhlas s textom listiny. K uzatvoreniu zámennej zmluvy tak došlo 24.03.2014, kedy na listinu pripojil svoj podpis štatutárny zástupca ďalšieho účastníka v rade 1/ Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Podľa Územného plánu Obce Turany sporná lesná cesta, ktorá leží na parcele C-KN 3320 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 8302 m2 v kat. úz. W. tvorí obslužnú komunikáciu, ostatné parcely tvoria plochy lesov, vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že pozemok, ktorý bol predmetom zámeny, nie je určený na umiestnenie stavby, nakoľko je zastavanou plochou a stavba je na nej umiestnená. Ministerstvo životného prostredia udelilo súhlas aj so zámenou manipulačného domčeka, a to v písomnom podaní č. j. 2539/2014-720, ako je zrejmé zo strany 2 uvedeného súhlasu. Ďalší účastník ďalej namieta, že je výlučne v jeho kompetencii posúdiť výhodnosť hospodárenia na zamieňaných pozemkoch. Pozemky, ktoré nadobudol zámennou zmluvou, sú lesnými pozemkami tvoriacimi celok o výmere 94 ha, čo samo o sebe je dostatočná výmera na racionálne hospodárenie štátneho podniku. Nad rámec uvedeného tieto pozemky susedia s lesnými pozemkami vo vlastníctve pozemkových spoločenstiev a fyzických osôb, s ktorými má ďalší účastník platné nájomné zmluvy. Realizáciou zámennej zmluvy tak získal možnosť hospodárenia na pozemkovom komplexe väčšom ako 900 ha. Ďalej uviedol, že súhlas vydaný Ministerstvom životného prostredia, hoci bol vydaný k parcelám registra „E“, je možné považovať aj za súhlas daný po ich zameraní geometrickými plánmi na parcely C-KN, preto nedošlo k porušeniu § 62 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.. 10. Ďalší účastník v rade 2/ vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 02.10.2017 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam uviedol nasledovné: K uzavretiu zámennej zmluvy došlo dňa 24.03.2014, ktorý dátum je na zámennej zmluve výslovne uvedený, kedy pripojil na listinu podpis ďalší účastník v rade 1/, ako posledný účastník zámennej zmluvy. Katastrálny zákon iba vyžaduje, aby zo zámennej zmluvy vyplýval čas jej uzavretia. Táto podmienka je v danom prípade splnená. Ďalší účastník v rade 2/ je toho názoru, že žalovaný v rámci katastrálneho konania pri vydávaní rozhodnutí nemal oprávnenie skúmať správnosť súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva z 08.04.2014 (ďalej len súhlas Ministerstva pôdohospodárstva). Smernica nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a jej účinky sú interného charakteru. Súhlas obce (vzhľadom na územnoplánovaciu dokumentáciu) nie je zákonnou podmienkou zo zámenou lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Ani absencia súhlasu obce nemôže znamenať vylúčenie možnosti zámeny aj v prípade, ak by podľa územnoplánovacej dokumentácie mala stáť na zamieňanom pozemku verejnoprospešná stavba. Takáto požiadavka nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V nadväznosti na ďalšiu žalobnú námietku ďalší účastník v rade 2/ uviedol, že súhlas Ministerstva pôdohospodárstva sa vzťahoval aj na manipulačný domček súp. č. XXXX na parcele C-KN 2846/11. Pokiaľ zámenná zmluva v čl. 8 neobsahuje doslovnú citáciu čl. 4 ods. 3 písm. a) smernice, nemôže táto skutočnosť spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, keďže smernica nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. Vo vzťahu k označeniu parciel v súhlase ministerstva uviedol, že síce v súhlase nie sú uvedené parcely registra „C“ evidované v katastri nehnuteľností pod č. 2827/10, 2846/1 a 2846/14, avšak sú v tomto súhlase zahrnuté pozemky s pôvodnými parcelnými číslami registra „E“. Uvedené bolo spôsobené skutočnosťou, že proces zámeny bol zložitý, trval niekoľko rokov. V dôsledku tejto skutočnosti sa medzičasom čiastočne zmenili niektoré skutočnosti ako identifikácia pozemkov z registra „E“ do registra „C“, avšak tieto zmeny v označení pozemkov nevyvolávajú také zásadné účinky ako neplatnosť právneho úkonu, naviac ďalší účastník v rade 2/ nemal možnosť ovplyvniť proces vydávania súhlasov, a teda ani ich perfektnosť, keďže sa jedná o internú vec medzi správcom majetku ďalšieho účastníka v rade 1/ a príslušnými ministerstvami. Vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej predmetom zámennej zmluvy neboli všetky pozemky, na ktoré bol vydaný súhlas ministerstva životného prostredia, ďalší účastník v rade 2/ jednak uviedol, že uvedenú námietku neobsiahol žalobca v proteste z 29.12.2016, o ktorom rozhodoval nadriadený orgán žalovaného, a preto nemôže byť predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní. Keďže základná podmienka podania správnej žaloby prokurátorom je, aby bolo protestu prokurátora nevyhovené a nie aby konanie o ňom bolo zastavené. Ďalej uviedol, že nakoľko každý zo zamieňaných pozemkov bol zároveň uvedený aj v súhlase Ministerstva životného prostredia, nemožno konštatovať, že k ich zámene došlo bez súhlasu orgánu ochrany prírody. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal účastník na postup prokurátora pred podaním správnej žaloby, ktorý označil za svojvoľný a zmätočný. Žalobca v prevažnej časti protestu len reprodukoval tvrdenia podávateľa podnetu - Mesta Turany, a taktiež z odôvodnenia protestu nie je zrejmé, či postupoval v súlade so zásadou súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Záverom vyjadril svoj nesúhlas s postupom žalovaného, ktorý zasahuje do právnej istoty ohľadom vlastníckeho práva nehnuteľností prevádzaných na základe zámennej zmluvy, keď vo vyjadrení konštatuje, že nepovažuje zámennú zmluvu za platnú. V prípade spornosti platnosti zmlúv, ako právnych úkonov, môže rozhodovať len súd, a takéto oprávnenie nemá žalovaný. Záverom poukázal na nenaplnenie materiálnej podmienky aktívnej legitimácie prokurátora, keď nebol v danom prípade preukázaný ani verejný záujem na zasahovaní do práv zmluvnými stranami nadobudnutých v dobrej viere, pričom žalobca neobjasnil v žalobe dôvody vedúce k jeho záveru, že jeho konanie smeruje k náprave následkov porušenia dobrej viery pri právach nadobudnutých zo zmluvy. 11. V replike k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov doručenej správnemu súdu 07.11.2017 zotrval žalobca na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, ktorým sám uznal nezákonnosť vydaného rozhodnutia, keď si nezaobstaral všetky potrebné podklady pre jeho vydanie. 12. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 13. Ďalší účastník v rade 1/ vo vyjadrení k replike doručenom správnemu súdu 28.11.2017 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch svojho pôvodného vyjadrenia. 14. Ďalší účastník konania v rade 2/ vo vyjadrení k replike doručenom správnemu súdu 28.11.2017 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch svojho pôvodného vyjadrenia. 15. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní 17.04.2018 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 181 ods. 2 SSP prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len zákon o prokuratúre), prokurátor je oprávnený vziať protest späť. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. Podľa § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia 28.04.2014 (ďalej len katastrálny zákon), na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Podľa § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu. Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 50 ods. 7 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 326/2005 Z.z), na zámenu, nájom, výpožičku a prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas ministerstva okrem prevodu správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej Ministerstvom obrany alebo zriadenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa § 50a ods. 2 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z. na predaj, zámenu a prevod správy ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zakladateľa. Podľa čl. 3 ods. 3 písm. c) Smernice Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2422/2012-720, ktorou sa upravuje postup pri nakladaní s lesným a ostatným majetkom vo vlastníctve štátu podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len Smernica), na zámenu lesného a ostatného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnických osôb založených alebo zriadených ministerstvom sa vyžaduje súhlas ministerstva. Lesné pozemky a lesné porasty na nich a ostatný majetok vo vlastníctve štátu možno zameniť, ak nie sú určené podľa záväznej územnoplánovacej dokumentácie na umiestnenie verejnoprospešnej stavby, alebo pozemky, ktoré nie sú súčasťou nerastného bohatstva. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.), vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby. Tým nie sú dotknuté práva fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii. 94) 94) Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z.z. Podľa § 62 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zámenu pozemkov, ak získaním zamenených pozemkov do vlastníctva štátu dôjde k sceleniu pozemkov alebo k inému usporiadaniu vlastníctva štátu k týmto pozemkom v lokalitách, na ktorých sú sústredené málo pozmenené biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu, prírodné dedičstvo, významné biocentrá či iné prírodné hodnoty. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., zámenu pozemkov podľa odseku 3 písm. c) je možné uskutočniť len na základe súhlasu orgánu ochrany prírody. Podľa čl. 4 ods. 3 písm. a) Smernice, zmluva o zámene, prevode správy, nájme a výpožičke, musí byť podpísaná štatutárnymi zástupcami právnických osôb alebo fyzickými osobami, ktoré účastníkmi právneho aktu s úradne osvedčenými podpismi. V zmluve musí byť okrem iného uvedený text „zmluva o ... nadobúda platnosť dňom udelenia súhlasu ministerstva podľa § 50 ods. 7 a 10 a § 50a ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. a obligačnú právnu účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv vedenom na Úrade vlády SR. 17. Správnemu súdu prináležalo na úvod vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie prokurátora vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam. Pre účely vymedzenia aktívnej legitimácie prokurátora považoval správny súd za „protest vyvolávajúci zákonné účinky“ na účely aplikácie citovaného ust. § 178 ods. 2 SSP v nadväznosti na ust. § 45 ods. 1 a § 6 ods. 2 písm. a) SSP protest prokurátora zo dňa 29.12.2016 č. Pd 91/16/5506-10, ktorého rozsah, čo do charakteru námietok, je obsiahnutý podrobne v bode 2 tohto rozsudku. K uvedenému záveru správny súd dospel pri aplikácii citovaného ust. § 23 ods. 3, 4, § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre v spojení s citovaným ust. § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku vychádzajúc zo záveru, že rozhodujúcim momentom pre posúdenie možnosti späťvzatia protestu prokurátora je vydanie rozhodnutia o ňom (či už vyhovujúceho alebo nevyhovujúceho) a nie právoplatnosť rozhodnutia. V opačnom prípade, t. j. pri späťvzatí protestu prokurátora až po vydaní rozhodnutia o ňom, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, by totiž zastavenie konania nemalo vplyv na právne účinky skôr vydaného avšak následne právoplatného rozhodnutia o proteste. Prokurátor je podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 (t. j. účinnej v čase rozhodnom pre posudzovanie účinkov protestu) oprávnený zobrať protest späť do vydania prvostupňového rozhodnutia o ňom (rozhodnutie podľa § 24 ods. 7 a 8 zákona o prokuratúre) alebo aj po vydaní prvostupňového rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora (§ 24 ods. 8 zákona o prokuratúre), ak prokurátor podá pred späťvzatím alebo súčasne s ním aj odvolanie, resp. rozklad v zmysle § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre. Z uvedeného plynie, že v danej veci mohol, po procesnej stránke, zobrať späť prokurátor protest z 29.12.2016 len za skoršieho alebo súčasného podania odvolania voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. UPO-11/2017-HL z 15.03.2017. Ak teda prokurátor odvolanie nepodal, ani nebolo podané žiadnym účastníkom správneho konania, nedošlo v danom prípade k začatiu odvolacieho konania a na späťvzatie protestu, doručenému správnemu orgánu 11.04.2013, nemožno prihliadať. Uvedený záver je obsiahnutý aj v liste Generálnej prokuratúry z 03.05.2017. V poradí druhý protest prokurátora zo dňa 20.04.2017 nemohol vyvolať relevantné právne účinky, keďže vo veci prvého protestu prokurátora bolo vydané právoplatné rozhodnutie a konanie o v poradí druhom proteste bolo zastavené. Obsah námietok uplatnených „v prvom proteste“ prokurátora súčasne vymedzuje rozsah aktívnej legitimácie prokurátora pri podaní správnej žaloby a formulácii žalobných námietok. 18. Ďalší účastník konania v rade 2/ namietal aj absenciu materiálnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie prokurátora, pričom tvrdil, že táto explicitne vyplývala z ust. § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a hoci v aktuálne aplikovanom procesnom predpise - Správnom súdnom poriadku nie je uvedené ustanovenie obsiahnuté, možno materiálnu podmienku aktívnej vecnej legitimácie prokurátora vyvodiť z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôrazňuje, že správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách, účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby. Nie je zrejmé, čie subjektívne práva v konkrétnom prípade prokurátor chráni podaním žaloby v tomto konaní. Správny súd je toho názoru, že oprávnenie prokurátora domáhať sa ochrany iných ako subjektívnych práv plynie expressis verbis z § 177 ods. 2 SSP. Vo všeobecnosti sú totiž žalobné oprávnenia prokurátora konkrétnym vyjadrením princípu funkčnej súvislosti dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a správneho súdnictva vymedzeného v § 5 ods. 11, zrkadlovo v druhej vete § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre. Na rozdiel od žalôb fyzických a právnických osôb smerujúcich k ochrane subjektívnych práv týchto žalobcov, prokurátor svojimi žalobami chráni zákonnosť. To je nakoniec výslovne uvedené aj pri legálnom vymedzení žaloby prokurátora v § 61 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žaloba je procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniu podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené. Práve prostredníctvom žalôb prokurátora dochádza k realizácii základného princípu správneho súdnictva vyjadreného v § 5 ods. 3, v zmysle ktorého správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Inak povedané prokurátor prostredníctvom využitia svojej aktívnej žalobnej legitimácie sleduje prioritne ochranu zákonnosti (objektívneho práva), pričom ochrana subjektívnych práv a právom chránených záujmov je z tohto pohľadu sekundárna (a to aj v prípade, ak prokurátor podal žalobu na základe podnetu účastníka administratívneho konania), alebo môže absentovať (ak prokurátorom napadnutý nezákonný stav vyhovuje všetkým účastníkom administratívneho konania) /obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/15/2011 z 29. septembra 2011, ZSR 21/2013/. Zároveň pri všetkých žalobných oprávneniach prokurátora sa v rámci princípu funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry prejavuje aj zásada subsidiarity správneho súdnictva, ktorá spočíva v povinnosti prokurátora neúspešne vyčerpať pred podaním žaloby na správny súd príslušné prokurátorské opatrenie, a to buď protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora. Ani ochrana dobrej viery tretích osôb z nadobudnutých práv (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) tak podľa názoru správneho súdu nemôže vylúčiť existenciu materiálnej aktívnej vecnej legitimácie prokurátora v tomto konaní, zvlášť za situácie, kedy oproti ochrane dobrej viery tretích osôb a nadobudnutých práv v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky stojí rovnako významné ústavou garantované právo každého na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a s garantovaním tohto práva spojená povinnosť štátu (čl. 44 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) o šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečenie ochrany určených druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Na otázku ďalšieho účastníka v rade 2/, čie subjektívne práva prokurátor v správnom súdnom konaní chráni, preto nutno odpovedať, že nechráni práva jednotlivca, ale práva celej verejnosti na dodržiavanie zákonných postupov pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. 19. Ďalej správny súd pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých žalobných námietok. Námietku žalobcu, podľa ktorej zo zámennej zmluvy nevyplýva dátum, kedy bola uzatvorená vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ďalší účastník v rade 2/ zámennú zmluvu podpísal 21.03.2014 (ako je zrejmé z osvedčenia pravosti podpisu a to na Obecnom úrade v Košťanoch nad Turcom). Dňa 24.03.2014 k zámennej zmluve na tú istú listinu pripojil podpis ďalší účastník v rade 1/. Dňom pripojenia písomného prijatia návrhu k písomnému návrhu zámennej zmluvy na tú istú listinu došlo v súlade s citovanými ustanoveniami § 46 ods. 2 v spojení s citovaným ust. § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzavretiu zmluvy. Zákonom stanovená podmienka plynúca z citovaného ustanovenia § 42 ods. 5 katastrálneho zákona tak bola splnená. Požiadavka, aby právny úkon - jeho návrh (ktorý zasiela navrhovateľ zmluvy adresátovi návrhu) bol vopred označený dňom („navrhovaným dňom uzavretia zmluvy“) nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. „Deň uzavretia zmluvy“ je totiž viazaný zákonom na okolnosti nasledujúce po koncipovaní písomného návrhu na uzavretie zmluvy a ich sled navrhovateľovi nemusí byť vopred známy. Uvedené je zvlášť zreteľné v situácii, ak sú navrhovanými účastníkmi zmluvy viaceré subjekty podpisujúce návrh zmluvy v neprítomnosti ostatných účastníkov navrhovanej zmluvy postupne za sebou (tzv. sukcesívny spôsob podpisovania právneho úkonu), kedy navrhovateľ zmluvy nemôže vopred predpokladať dátum, kedy k návrhu zmluvy pripojí podpis posledný účastník zmluvy. 20. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný porušil zákon, pokiaľ povolil vklad zámennej zmluvy na základe súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva za situácie, keď neboli dodržané citované ustanovenia článok 3 ods. 3 písm. c) Smernice a § 62 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. t. j. v danom prípade išlo aj o prevod parcely CKN č. 3320 zastavaná plocha o výmere 8302 m2, ktorá je určená podľa záväznej územnoplánovacej dokumentácie na umiestnenie verejnoprospešnej stavby, pričom súčasne pozemky na ktoré bol udelený súhlas, netvorili ucelený komplex pozemkov na lesnícke obhospodarovanie (§ 62 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.). Správny súd k uvedenému udáva, že citované ust. § 50 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z.z. v spojení s citovaným ustanovením článok 3 ods. 3 písm. c) Smernice upravuje podmienky, za ktorých môže ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy udeliť súhlas k zámene lesného majetku vo vlastníctve štátu. Z článku 3 ods. 3 písm. c) Smernice vyplýva, že ministerstvo nemôže udeliť súhlas, pokiaľ lesné pozemky a lesné porasty na nich a ostatný majetok vo vlastníctve štátu je určený podľa záväznej územno-plánovacej dokumentácie na umiestnenie verejnoprospešnej stavby. Ďalej citované ust. § 62 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. v nadväznosti na citované ust. § 62 ods. 3 písm. c), § 62 ods. 4 daného zákona, upravuje zákonné podmienky pre udelenie súhlasu orgánu ochrany prírody k prevodu vlastníctva štátu k pozemkom s 3., 4. alebo 5. stupňom ochrany. Podľa názoru správneho súdu do právomoci žalovaného ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nepatrí posudzovanie zámennej zmluvy z hľadiska dodržania hmotnoprávnych podmienok na udelenie súhlasu, ktoré predpokladá článok 3 ods. 3 písm. c) Smernice (k zámene lesného pozemku vo vlastníctve štátu môže byť udelený súhlas, ak nie je určený podľa záväznej územnoplánovacej dokumentácie na umiestnenie verejnoprospešnej stavby) a podmienok, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 62 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. (v zmysle ktorého súhlas orgánu ochrany prírody k prevodu vlastníctva štátu k pozemkom s 3., 4. alebo 5. stupňom ochrany je možný, ak získaním zamenených pozemkov do vlastníctva štátu dôjde k zceleniu pozemkov alebo inému usporiadaniu vlastníctva štátu k týmto pozemkom v lokalitách, na ktorých sú sústredené malo pozmenené biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhoeurópskeho významu, biotopy druhonárodného významu, prírodné dedičstvo, významné biocentrá, či iné prírodné hodnoty). Skúmanie danosti zákonných podmienok resp. podmienok plynúcich z interných normatívnych aktov je v § 50 ods. 7 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z. zverený Ministerstvu pôdohospodárstva resp. v zmysle citovaného ust. § 62 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Ministerstvu životného prostredia. Z uvedeného potom plynie, že bez ohľadu na skutočnosť, či Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo životného prostredia vyhodnotia naplnenie podmienok pre udelenie zákonných výnimiek v súlade so zákonom resp. internými normatívnymi aktmi správne alebo nesprávne, nie je v právomocí žalovaného opätovne preskúmavať naplnenie normatívnych podmienok pre udelenie zákonných výnimiek, nakoľko by tým neprípustným spôsobom zasahoval do právomocí ústredných orgánov štátnej správy, konal by tak v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V právomocí žalovaného v kontexte uvedeného bolo len posúdiť, či súhlas (súhlasy) boli na konkrétne nehnuteľnosti vydané a či zámenná zmluva bola koncipovaná - čo do vymedzenia predmetu zámeny t.j. jednotlivých nehnuteľností - v súlade s uvedenými súhlasmi. Na tomto mieste však považuje správny súd za nevyhnutné dodať, že Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva resp. Ministerstva životného prostredia je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v konaní podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) SSP, ako opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Nakoľko však v súdom prejednávanom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu č. V 1497/2014 z 28.04.2014, neprináleží správnemu súdu v tomto konaní preskúmavať zákonnosť daných súhlasov ministerstiev. 21. Námietku žalobcu, podľa ktorej, k zámene manipulačného domčeka súp. č. XXXX na parcele CKN 2846/2011, nebol daný súhlas zakladateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 50a ods. 2 prvá veta zákona č. 326/2005 Z.z., vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ministerstvo pôdohospodárstva SR v súhlase č. 2539/2014-720 z 08.04.2014 ako predmet zámeny označilo aj stavbu - manipulačný domček súp. č. XXXX na parcele CKN č. 2846/11 ako je zrejmé zo súpisu predmetu zamieňaných nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky Lesov SR, š. p., Banská Bystrica evidovaných na LV č. XXXX v celosti a to zo strany č. 2 tohto súhlasu. 22. Námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný pochybil, ak povolil vklad zámennej zmluvy, v ktorej chýbal Smernicou v citovanom ustanovení článok 4 ods. 3 písm. a) vyžadovaný údaj: „Zmluva o ... nadobúda platnosť dňom udelenia súhlasu ministerstva podľa § 50 ods. 7 a 10 a § 50a ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. a obligačnú právnu účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv uvedenom na Úrade Vlády SR“ vyhodnotil správny súd rovnako ako nedôvodnú. Žalobcom označená Smernica je normatívnym aktom, ale z titulu subordinácie je záväzná len pre podriadené subjekty a vo vzťahu k iným subjektom práva nemá záväzný účinok. Žalovanému potom neprináležalo skúmať náležitosti právneho úkonu - zámennej zmluvy vyžadované interným normatívnym aktom - smernicou, ale prináležalo mu posudzovať len súlad zámennej zmluvy s právnymi predpismi všeobecne záväznými. Nemožno opomenúť fakt, že pokiaľ normatívny akt nie je zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nevzťahuje sa naň ani ustanovenie § 15 z.č. 400/2015 Z.z., t. j. existencia nevyvrátiteľnej domnienky znalosti obsahu uverejneného právneho predpisu. 23. Ďalšie v žalobe obsiahnuté námietky (t. j. námietka nedodržania súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva, keďže zámenná zmluva nezodpovedala čo do predmetu zámeny súboru nehnuteľností špecifikovanom v súhlase ministerstva - predmetom zámeny boli len niektoré nehnuteľností a námietka nesprávneho označenia prevádzaných nehnuteľností) správny súd nemohol vyhodnotiť, nakoľko neboli obsiahnuté v proteste prokurátora zo dňa 29.12.2016 a o týchto námietkach nerozhodoval ani Okresný úrad Žilina v rozhodnutí zo dňa 15.03.2017, ktorý protestu nevyhovel. V tejto časti (o týchto námietkach) teda nebol splnený základný procesný predpoklad na podanie žaloby prokurátora podľa § 45 ods. 1 SSP, pretože vo vzťahu k týmto námietkam nebolo vydané rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora. Iný výklad by znamenal, že protest by mohol byť podaný aj len formálne či s minimom námietok a správna žaloby by mohla obsahovať žalobné body, ktoré neboli obsiahnuté v proteste a s ktorými sa logicky nemohol správny orgán vysporiadať. Uvedené je priamo v rozpore so zásadou subsidiarity správneho súdnictva. Preto správny súd na námietky, ktoré neboli predmetom protestu, neprihliadol. Je pritom právne irelevantné, že boli obsiahnuté v proteste zo dňa 20.04.2017, keďže konanie o ňom bolo zastavené bez vydania rozhodnutia o nevyhovení protestu. 24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170 SSP, v zmysle ktorého ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.