Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200288 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200288.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. - Y., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6854/2017-KaZA zo dňa 30.06.2017, o sťažnosti žalobcu zo dňa 31.01.2018 proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa 18.01.2018, takto r o z h o d o l : Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa 18.01.2018 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.07.2017, doručenou Krajskému súdu v Žiline elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 18.07.2017, doplnenou originálom doručeným súdu dňa 24.07.2017, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 6854/2017-KaZA zo dňa 30.06.2017 a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Spolu so žalobou požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd podanie žalobcu posúdil podľa povahy a obsahu ako správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Výzvou Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017 zo dňa 21.08.2017 vyzval súd na základe podanej žaloby v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 €, v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy, podľa položky 10 písm. a) prílohy zákona. Súčasťou výzvy na zaplatenie súdneho poplatku bolo poučenie žalobcu o tom, že správny súd konanie zastaví, ak nebude súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu bola doručená žalobcovi dňa 22.08.2017. 3. Podaním zo dňa 23.08.2017 žalobca opätovne požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-136 zo dňa 10.10.2017, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca podaním zo dňa 06.11.2017 sťažnosť, o ktorej rozhodol súd uznesením sp. zn. 30S/64/2017-147 zo dňa 05.12.2017 tak, že sťažnosť žalobcu zo dňa 06.11.2017 zamietol. Uznesenie o priznaní oslobodenia žalobcu od súdnych poplatkov ako i uznesenie o zamietnutí jeho sťažnosti proti predmetnému uzneseniu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017. 4. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa 18.01.2018, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd konanie zastavil. Predmetné uznesenie bolo odôvodnené tým, že žalobca v lehote stanovenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku súdny poplatok nezaplatil, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený, preto súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.01.2018. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca podaním doručeným súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 04.02.2018, doplneným originálom zo dňa 31.01.2018, podaným prostredníctvom pošty, sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že krajský súd nielenže nerešpektoval jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1, ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 3, čl. 16, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 39, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 145 ods. 4 a ďalších Ústavy Slovenskej republiky, §§ 2, 5 a ďalších zákona č. 162/2015 Z.z., §§ 3, 4, 5, 123 a ďalších OZ, § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1992 Z.z., ale nerešpektoval ani v žalobe a sťažnosti zo dňa 06.11.2017 uvedené rozhodnutia a nálezy, či už Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo Európskeho súdu pre ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktorými je viazaný a dokonca ignoroval aj ustanovenia čl. 1, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), ods. 2 až ods. 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, čl. 28 a ďalších, medzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj jeho štatút chránenej osoby - osoby ŤZP vyššieho veku. V celom konaní postupoval formalisticky, zrejme zo zaujatosti, čím mu spôsobuje psychické traumy s ďalším poškodzovaním zdravia, o čom majú svedčiť priložené články. 6. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), proti uzneseniu správneho súdu vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. Podľa § 153 SSP sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech. Podľa § 155 ods. 1 SSP v sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého uznesenia, b) dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené, c) v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny, d) návrh výroku rozhodnutia. Podľa § 156 ods. 1 SSP rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie. Podľa § 156 ods. 2 SSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné. Podľa § 158 SSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca. Podľa § 160 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. Podľa § 162 SSP proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.) poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ, a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhom na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej iste veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka. Podľa § 14 zákona č. 71/1992 Zb. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). (2) V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. (3) V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. (4) V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 7. Po doručení sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa 18.01.2018 správny súd preskúmal podanú sťažnosť, napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Čo sa týka samotnej sťažnosti, táto bola podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon pripúšťa podanie sťažnosti, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sťažnosť bola podaná v rámci zákonnej lehoty a osobou oprávnenou na podanie sťažnosti. 8. Splnenie poplatkovej povinnosti, t. j. zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným procesným podmienkam správneho súdneho konania vzhľadom na procesno-právne následky jeho nezaplatenia spočívajúceho v zastavení konania (výnimkou je prípad oslobodenia od súdnych poplatkov). Súdny poplatok patrí medzi trovy súdneho konania. V článku 46 Ústavy Slovenskej republiky sa ako základné právo zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Trovy konania sú spoluurčujúcim faktorom toho, či sa uvedené základné právo naplní aj reálnym obsahom. V rámci rozhodovacej praxe pri aplikovaní článku 46 Ústavy SR vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky aj viaceré obsahové princípy uplatňovania tohto práva. Osobitne možno v tejto súvislosti uviesť právo na reálny prístup k súdu, ktoré však neznamená automatické právo na bezplatný prístup k súdu. Uvedené judikoval Ústavný súd SR napr. v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 144/04, podľa ktorého „Ústava vo svojom článku 46 ods. 1 negarantuje právo na bezplatné súdne konanie. Právo na prístup k súdu môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych formalít alebo iných podmienok, ku ktorým patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb.“ 9. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená dňa 22.08.2017. Vzhľadom na to, že súd rozhodoval o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, lehota na zaplatenie súdneho poplatku opätovne začala plynúť od právoplatnosti uznesenia, ktorým správny súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zamietol. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca v lehote stanovenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku (10 dní), ani ku dňu vydania uznesenia o zastavení konania, súdny poplatok nezaplatil, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený, preto na základe vyššie uvedeného súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie musel zastaviť. 10. Pokiaľ sťažovateľ (žalobca) v sťažnosti len vo všeobecnej rovine s odkazom na jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky, vybrané paragrafy SSP, Občianskeho zákonníka, zákona č. 71/1992 Zb. a vybrané články Medzinárodného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím namietal vady konania, ako i rozhodnutia o zastavení konania bez toho, aby uviedol, v čom konkrétne mali tieto vady spočívať, krajský súd procesný postup vyššieho súdneho úradníka v konaní preskúmal všeobecne vo vzťahu k obsahu spisu a nezistil v jeho postupe pochybenia, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ namietané vady v postupe vyššieho súdneho úradníka nijako konkrétne nešpecifikoval. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., nečinnosť žalobcu spočívajúca v nezaplatení v súdneho poplatku v súdom stanovenej lehote, je sankcionovaná zastavením súdneho konania. Správny súd zdôrazňuje, že už v uznesení sp. zn. 30S/64/2017-147 zo dňa 05.12.2017 poukázal na skutočnosť, že v posudzovanej veci mal nesporne preukázanú takú aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu žalobcu, ktorá mu umožňuje jednorázovo zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,00 € bez negatívnych vplyvov na jeho životnú úroveň. Majetkové pomery žalobcu boli podrobne uvedené v uznesení správneho súdu sp. zn. 30S/64/2017-136 zo dňa 10.10.2017, na ktorého odôvodnenie krajský súd poukazuje. Tieto boli preukázané z listinných dôkazov predložených jednak samotným žalobcom, ako aj získaných súdom z katastra nehnuteľností. Dôvody pre oslobodenie okrem pomerov účastníka z ustanovenia § 166 ods. 1 SSP nevyplývajú, a preto ani nemohli byť relevantné pre posúdenie žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku. 11. Správny súd konal vo veci so žalobcom, ktorý nie je zastúpený advokátom, keďže ide o konanie, kde právne zastúpenie nie je obligatórne (§ 49 ods. 2 písm. d) SSP), a pretože žalobcovi, ktorý sám podal v lehote sťažnosť, už v zmysle ust. § 156 ods. 1 SSP uplynula lehota na jej doplnenie, v štádiu rozhodovania o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu právna pomoc advokáta by nemohla byť ani efektívne poskytnutá. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vydané rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu bolo vecne správne. Vzhľadom na to, že ani po vydaní predmetného uznesenia nebola preukázaná žiadna skutočnosť, s ktorou by platný právny poriadok Slovenskej republiky spájal dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia, rozhodol správny súd tak, že podanú sťažnosť v zmysle ust. § 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu o sťažnosti n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).