Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200317 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200317.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: G.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX, XXX XX H., právne zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom T. č. XX, Q., proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPFS/2016/20783, SPFZ/2016/072089 zo dňa 19.07.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor Žilina č. SPFS/2016/20783, SPFZ/2016/072089 zo dňa 19.07.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný (Slovenský pozemkový fond) rozhodnutím č. SPFS/2016/20783, SPFZ/2016/072089 zo dňa 19.07.2016, ako povinná osoba s poukazom na § 6 ods. 11 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva pozemkov a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) rozhodol o poskytnutí peňažnej náhrady žalobcovi, ako oprávnenej osobe, za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. ObPÚ 2007/00500/R zo dňa 18.05.2007, ktorým bol oprávnenej osobe (žalobcovi) priznaný nárok za náhradu za pozemky vo výmere 1037,67 m2, vo výške 160,95 Eur (4.849,00 Sk) na základe znaleckého posudku č. 80/2007 zo dňa 03.08.2007. Uvedená suma zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo výške 1/3 k odňatým pozemkom. V odôvodnení žalovaný uviedol, že oprávnená osoba (žalobca) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého pozemku: parcela C KN č. 573/6 k. ú. G. M. o výmere 6852 m2. Podľa § 6 ods. 11 zákona č. 503/2003 Z. z., ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností povinná osoba rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej navrhol zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. V žalobných bodoch poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, keď vo výroku napadnutého rozhodnutia neoznačil pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. Vo výroku rozhodnutia absentuje vymedzenie peňažnej náhrady, ktorú žalovaný oprávnenej osobe priznal. V odôvodnení rozhodnutia neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a nevyslovil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Namietal, že v priebehu celého konania žalovaný nerešpektoval procesné práva žalobcu a vo veci viac ako 9 rokov nekonal. Uviedol, že pozemky odňaté právnemu predchodcovi žalobcu, ako oprávnenej osobe, na podklade vyvlastňovacieho rozhodnutia boli poľnohospodárskym pozemkom, avšak s možnosťou okamžitého pripojenia na inžinierske siete, v bezprostrednej blízkosti cestnej komunikácie, ktoré pozemky boli už v čase vyvlastnenia územným rozhodnutím vyčlenené ako pozemky stavebné. Nepostačuje preto tvrdenie žalovaného, že vyvlastnený pozemok má charakter role, ale žalovaný bol povinný zohľadniť všetky tieto ďalšie faktory. Nesplnenie uvedenej podmienky má za následok, že žalovaný rozhodnutie zaťažil vadami spočívajúcimi v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Žalovaným ponúkaný pozemok sa nachádza v svahovitom teréne, čo sťažuje poľnohospodárske užívanie takéhoto pozemku a súčasne sa tento nachádza v bezprostrednej blízkosti kafilérie. Žalovaný nielenže neponúkol žalobcovi adekvátnu a primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky, ale tento ním ponúknutý náhradný pozemok neprerokoval postupom v zmysle ust. § 6 ods. 7 v nadväznosti na ust. § 8c zákona č. 503/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.03.2011. Keďže rokovanie žalovaného o výzve oprávnenej osoby a rokovanie o návrhu náhradných pozemkov boli začaté a neboli ukončené do 28.02.2011. Žalovaný rovnako pochybil, pokiaľ napadnutým rozhodnutím priznal oprávnenej osobe spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 pozemku, resp. pozemkom, ktoré boli odňaté právnemu predchodcovi, a to i napriek tomu, že podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona nemožno poskytnúť náhradu za vyvlastnené pozemky v peniazoch, ak je výmera týchto pozemkov nad 400 m2. V uvedenom prípade žalovaný účelovo rozdelil výmeru zodpovedajúcu odňatým pozemkom na tri časti, aby táto nepresiahla zákonom stanovených 400 m2. Takýto postup je v rozpore so zákonom, nakoľko odňaté pozemky t. j. časť PKN č. 385/3 - roľa o výmere 2216 m2 a časť PKN č. 176/2 - roľa o výmere 897 m2, každý z nich spĺňa zákonnú podmienku nad 400 m2. Potom v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 citovaného zákona je vždy potrebné náhradu za pozemok, v uvedenom prípade za pozemky, posudzovať ako náhradu k celku, nie túto deliť podľa počtu právnych nástupcov pôvodného vlastníka, ktorému boli pozemky odňaté. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uznal tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný nekonal po dobu 9 rokov. Po uvedenú dobu došlo trikrát k personálnej zmene na pozícii vedúceho odborného referenta, čo malo za následok prieťahy v konaní. Vo vzťahu k námietke ponúkaného náhradného pozemku žalovaný uviedol, že SPF vychádzal z toho, že sa jedná o roľu, tak ako bolo uvedené v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2007/00500/ R zo dňa 18.05.2007. V prípade, že žalobca nesúhlasil s charakterom pozemku, mal možnosť podať voči nesprávne alebo neobjektívne uvedenému charakteru pozemku opravný prostriedok na krajský súd prostredníctvom Obvodného pozemkového úradu, tak ako bolo uvedené v poučení rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávnosti prerokovania náhradného pozemku žalovaný poukázal na to, že žalobca náhradný pozemok nenavrhol, preto mu SPF ponúkol adekvátny podiel na pozemku v k. ú. G. M. C-KN parc. č. 573/6 a č. 573/10 - orná pôda. Pri vydávaní rozhodnutia postupoval žalovaný v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2010 do 28.02.2011, a to na základe toho, že prvá žiadosť od žalobcu doručená na vydanie náhradného pozemku bola v roku 2007 t. j. do 01.03.2011. Do 28.02.2011 nebola podpísaná žiadna zmluva so žalobcom a jeho súrodencami o pridelení náhradného pozemku, preto SPF postupoval podľa predpisov účinných do 01.03.2011. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že účelovo rozdelil výmeru zodpovedajúcu odňatým pozemkom na tri časti. K pozemkom, ktoré vlastnil právny predchodca žalobcu W. sa na základe osvedčenia o dedičstve D 357/200 Dnot 47/200 stali dedičmi - žalobca a jeho dvaja súrodenci B.. H. D. a G. G.. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu č. ObPÚ 2007/00500/R vyplýva, že oprávnenými osobami, podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., sú deti pôvodného vlastníka (W. D.) - B.. H. D., G.. A. D. a G. G.. Oprávneným osobám sa v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo sa oprávnenej osobe poskytne finančná náhrada (Slovenským pozemkovým fondom), každej v podiele 1/3, podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. 4. Žalobca v replike zotrval na všetkých ním uvádzaných skutočnostiach a tvrdeniach obsiahnutých v podanej žalobe. 5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a contrario a ustanovenia § 137 ods. 4 SSP. 6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) a § 183 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (k 27.07.2016), tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2) b) lesný pôdny fond. 3) 1) Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 2) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov. 3) Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona, na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 8c citovaného zákona, prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. marca 2011, rokovania o výzvach oprávnených osôb Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi podľa § 6 ods. 6 na vydanie náhrady, rokovanie o návrhoch náhradných pozemkov podľa § 6 ods. 7 alebo rokovania o ponukách Slovenského pozemkového fondu alebo správcu náhradného pozemku podľa § 6 s oprávnenou osobou, ktorým neboli do 28. februára 2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy územným organizačným útvarom alebo zmluvy medzi Slovenským pozemkovým fondom alebo správcom a oprávnenou osobou sa dokončia podľa predpisov účinných do 01. marca 2011. Podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona, v znení účinnom do 28.02.2011, oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu. Vo výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká. Podľa § 6 ods. 7 citovaného zákona, v znení účinnom do 28.02.2011, o ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa odseku 10. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť písomne najneskôr päť pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku Slovenským pozemkovým fondom. Na návrhy doručené po tejto lehote Slovenský pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Prílohou k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaje o náhradnom pozemku. Podľa § 6 ods. 11 citovaného zákona, v znení účinnom do 28.02.2011, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku alebo b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa ods. 9 nemožno poskytnúť, a ak nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitostí. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklad). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 8. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. musí v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 3 spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje ustanovenie § 47 Správneho poriadku v nadväznosti na jeho ustanovenie § 46. Žalovaný, sa podľa názoru správneho súdu, uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil. 9. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje nepreskúmateľnosť tak výroku, ako aj odôvodnenia pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny sa nepreskúmateľnosťou chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V konkrétnom prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výroku rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti výroku pre jeho neurčitosť. Výrok rozhodnutia správneho orgánu musí jednoznačne reflektovať na predmet konania, a tento vymedziť tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka. Správny orgán musí vo výroku rozhodnutia o náhrade za vyvlastnené pozemky v zmysle § 6 zákona č. 503/2003 Z. z. presne identifikovať nezameniteľným spôsobom (výmerou, parcelným číslom, katastrálnym územím) pôvodné pozemky a pozemok náhradný, prípadne výšku finančnej náhrady za pôvodné pozemky. Rozhodnutie žalovaného však tieto zákonné atribúty nevyhnutné k preskúmateľnosti výroku v nadväznosti na predmet konania neobsahuje. Výrok je všeobecný a neurčitý. 10. Správny súd konštatuje aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia nie je v prvom rade zrejmé, aké znenie právneho predpisu (zákona č. 503/2003 Z. z.) pri prejednaní tejto veci použil. Podľa jeho vyjadrenia k žalobe malo ísť o znenie účinné do 28.02.2011, avšak z odôvodnenia rozhodnutia to zrejmé nie je. Uvedené je dôležité preto, že v prípade aplikácie § 6 v znení do 28.02.2011 sú dané iné pravidlá pre rokovania o výzvach oprávnených osôb Slovenskému pozemkovému fondu na vydanie náhrady, o návrhoch náhradných pozemkov podľa § 6 ods. 7 alebo prerokovania o ponukách Slovenského pozemkového fondu. Rovnako absentujú úvahy, ktoré viedli správny orgán pri vyhodnotení dokazovania - podkladov rozhodnutia a právnom posúdení veci. Nie je zrejmé, z akých podkladov správny orgán vychádzal. Odôvodneniu rozhodnutia chýbajú dostatočné skutkové dôvody relevantné z hľadiska správnym orgánom v konaní aplikovaného ust. § 6 ods. 11 zákona č. 503/2003 Z. z., t.j. pre právny záver správneho orgánu o nemožnosti poskytnutia náhradného pozemku a potrebe priznať peňažnú náhradu určitej výšky. Rovnako absentujú skutkové zistenia o konkrétnych rokovaniach, takže nie je možné zistiť, či bol dodržaný procesný postup (podľa konkrétneho znenia právneho predpisu) pri zisťovaní, či bolo možné poskytnúť náhradný pozemok. Rovnako chýba odôvodnenie, prečo žalobcom odmietnutý a žalovaným ponúknutý pozemok C-KN parc. č. 573/6 k. ú. G. o výmere 6852 m2 spĺňa kritéria primeranej výmery a bonity ako vyvlastnené pozemky. Minimom takýchto skutkových zistení by malo byť porovnanie výmery a bonity vyvlastnených pozemkov a výmery a bonity ponúkanej nehnuteľnosti. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. ObPÚ 2007/00500/R zo dňa 18.05.2017 bol oprávnenej osobe (žalobcovi) priznaný nárok na náhradu za pozemky vo výmere 1037,67 m2 vo výške 160,95 Eur na základe znaleckého posudku č. 80/2007 z 03.08.2007. Správny súd zistil, že uvedené konštatovanie je v rozpore so správnym spisom. Z pripojeného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Žilina zo dňa 18.05.2007 takéto konštatovanie nevyplýva. V bode 4. výroku predmetného rozhodnutia správny orgán odkázal účastníkov každého v podiele 1/3 na Slovenský pozemkový fond, ktorý im za ich pôvodné pozemky, ktoré nie je možné vydať pre zákonné prekážky, poskytne náhradné pozemky (bez uvedenia výmer) alebo finančnú náhradu (bez uvedenia jej výšky). Znalecký posudok o výške náhrady bol vypracovaný 03.08.2007 a reštitučné rozhodnutie je zo dňa 18.05.2007, teda ani nemohlo obsahovať výšku finančnej náhrady. Výšku finančnej náhrady mal riadne odôvodniť žalovaný, čo však neurobil. 12. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu viedlo správny súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími hmotnoprávnymi námietkami žalobcu. V ďalšom konaní bude správny orgán v odôvodnení nového rozhodnutia reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Správny orgán rovnako v rozhodnutí uvedie, aké dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam k právnemu posúdeniu veci v rámci prerokovania v zmysle § 6 ods. 7 citovaného zákona v znení, ktorého aplikáciu žalovaný tiež odôvodni. V rámci právneho posúdenia veci bude správny orgán povinný subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale aj výklad obsahu právnej normy, aby bol žalobcovi ako účastníkovi konania zrejmý stav medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom. 13. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. 15. Záverom súd poukazuje na to, že na tunajšom súde v obdobnej veci iný senát rozhodol rozsudkom č. k. 30S/71/2017 zo dňa 22. mája 2018 (v konaní o žalobe sestry žalobcu - G. G. rod. D.), s odôvodnením ktorého sa správny súd v senáte 31S v plnom rozsahu stotožňuje. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní a rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.