Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200352 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200352.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: DREVODOMY RAJEC, s.r.o., IČO: 44 261 004, so sídlom Šuja č. 98, 015 01 Šuja, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Národná č. 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 11778/2016-KaZA zo dňa 17.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím č. k. 11778/2016-KaZA zo dňa 17.08.2017 žalovaný podľa § 10 ods. 5 a § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení uviedol, že žiadosťou doručenou centru dňa 16.08.2016 konateľ spoločnosti DREVODOMY RAJEC, s.r.o., požiadal o pridelenie advokáta v rámci konania o zaplatenie 524,66 € s príslušenstvom vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb 69/2016. Zo žiadosti je zrejmé, že účastníkom súdneho konania je obchodná spoločnosť DREVODOMY RAJEC, s.r.o., a teda žiadateľom o poskytnutie právnej pomoci je právnická osoba. Z dokladov predložených žiadateľom vyplýva, že na Okresný súd v Žiline bol dňa 15.04.2016 podaný návrh, ktorým sa spoločnosť MAJSTER CENTRUM, s.r.o. domáha, aby súd uložil spoločnosti DREVODOMY RAJEC, s.r.o. povinnosť zaplatiť sumu vo výške 524,66 € s príslušenstvom. Spoločnosť DREVODOMY RAJEC, s.r.o. nesúhlasí so skutočnosťami uvedenými v návrhu o zaplatenie, pretože podľa jej názoru žiadateľ tovar, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha, neprevzal a ani neeviduje faktúru od navrhovateľa na tento tovar vo svojom účtovníctve. Ďalej žalovaný citoval ust. § 1, § 2, § 6 ods. 1 a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., z ktorých je zrejmé, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia podmienok ustanovených v § 6 a § 6a zákona, ktoré zákon vymedzuje len vo vzťahu k fyzickým osobám. V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník má žiadateľ postavenie obchodnej spoločnosti založenej za účelom podnikania. Žiadateľ tak nespĺňa jednu zo základných podmienok poskytnutia právnej pomoci, keďže je právnickou osobou. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Zákon č. 327/2005 Z.z. v ustanovení § 5b ods. 6 umožňuje poskytnúť právnu pomoc aj osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, pričom toto oprávnenie má riaditeľ centra, ktorý na základe stanoviska rady centra môže rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci. Keďže rozhodnutie o návrhu na rozhodnutie o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci z prostriedkov centra podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. patrí do vecnej pôsobnosti riaditeľa centra, centrum, kancelária Žilina dňa 22.12.2016 podalo návrh na rozhodnutie riaditeľa o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobe, ktorá nespĺňa podmienky na poskytovanie právnej pomoci a rozhodnutím sp. zn. 11778/2016-KaZA zo dňa 22.12.2016 prerušilo správne konanie do doručenia rozhodnutia riaditeľky centra o návrhu na rozhodnutie o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci z prostriedkov centra podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z.. Dňa 21.07.2017 bolo centru, kancelária Žilina doručené rozhodnutie riaditeľky centra o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobe, ktorá nespĺňa podmienky na poskytovanie právnej pomoci. Riaditeľka centra po dôkladnom preštudovaní návrhu kancelárie a zohľadnení stanoviska rady centra, ktorá jednohlasne neodporučila poskytnúť finančné prostriedky na účely právneho zastúpenia žiadateľa, nesúhlasila s úhradou peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi. Z odôvodnenia rozhodnutia riaditeľky centra vyplýva, že právnickej osobe môže byť poskytnutá právna pomoc len výnimočne. V prípade žiadateľa by išlo o poskytovanie právnej pomoci v súvislosti s bežnou obchodnou činnosťou žiadateľa, v dôsledku čoho nie je naplnená zákonodarcom predpokladaná podmienka potreby poskytnutia pomoci - nejde o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Žalovaný mal teda na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, a preto mu nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. 2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že mu ako účastníkovi konania nebolo doručené rozhodnutie riaditeľky centra právnej pomoci o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobe, ktorá nespĺňa podmienky na poskytovanie právnej pomoci zo dňa 21.07.2017. Tým došlo k odňatiu práva žalobcu vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v rozhodnutí riaditeľky centra právnej pomoci. Keďže mu nie je známy obsah rozhodnutia zo dňa 21.07.2017, ani stanovisko rady centra právnej pomoci, nemá vedomosť o dôvodoch, pre ktoré došlo k nepriznaniu nároku na poskytnutie právnej pomoci. Tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepresvedčivé a nie je z neho zrejmé, aké dôkazy predložil žalobca, ako ich žalovaný skúmal, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ako ich celkovo vyhodnotil. Poukázal na to, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal tiež na čl. 51 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, Listinu základných práv a slobôd bez vysvetlenia, aký majú vzťah k napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, priznať odkladný účinok podanej správnej žalobe v zmysle § 185 SSP a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a tiež aby mu bola priznaná 100 %-ná náhrada trov konania. 3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 15.12.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže ide o právnickú osobu. Aj z dôvodovej správy k ustanoveniam § 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z. z roku 2006 vyplýva, že účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne Ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., keď zákonodarca prostredníctvom § 5b ods. 6 „reagoval na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv; konanie na ochranu spotrebiteľov, ak o poskytnutie právnej pomoci žiadajú združenia na ochranu spotrebiteľov ako právnické osoby). Zavádza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu na centrum odkáže súd.“ Zdôraznil, že účelom zákona č. 327/2005 Z.z. nie je poskytovať ochranu podnikateľskému prostrediu, prípadne majetku obchodných spoločností, ale chrániť a poskytovať právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, prípadne právnickým osobám, ale iba za splnenia podmienky, že ide o vec, kde poskytnutie právnej pomoci je celospoločensky žiadúce. Z dokladov, ktoré predložil žiadateľ, je zrejmé, že sa nejedná o vec, kde by poskytnutie právnej pomoci bolo nevyhnutné pre jej celospoločenský význam a závažnosť. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov podnikateľa prezentuje jednak v rovine samotnej realizácie podnikateľskej činnosti, v rovine právnej zodpovednosti podnikateľa ale i v zmysle znášania hospodárskeho rizika za komplexnú podnikateľskú činnosť. Na základe uvedeného je zrejmé, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie právnej pomoci. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že je irelevantná, nakoľko rozhodnutie obsahuje podrobné odôvodnenie nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o právnickú osobu, a teda nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Zároveň napadnuté rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie neposkytnutia právnej pomoci podľa ust. § 5b ods. 6 zákona. V rozhodnutí je jasne a zrozumiteľne uvedené, že riaditeľka centra nesúhlasila s takýmto poskytnutím právnej pomoci žalobcovi z dôvodu, že právnickej osobe môže byť právna pomoc poskytovaná len výnimočne a prípad žalobcu nie je takýmto prípadom, nakoľko súdny spor, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci, súvisí s bežnou obchodnou činnosťou žiadateľa, v dôsledku čoho nie je naplnená zákonodarcom predpokladaná podmienka potreby poskytnutia právnej pomoci - nejde o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca - obchodná spoločnosť, podľa verejne dostupných údajov vykazujúca zisk a vlastnícky prepojená na ďalšie fungujúce obchodné spoločnosti, žiada o poskytnutie právnej pomoci centrum právnej pomoci, ktorého účelom a poslaním je pomáhať ľuďom v materiálnej núdzi, čoho si žalobca musí byť a je vedomý. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote repliku nepodal. 5. Na súdne pojednávanie konané na Krajskom súde v Žiline dňa 22.05.2018 sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, lehota na prípravu bola zachovaná. Svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním zo dňa 13.02.2018, žiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané, lehota na prípravu bola zachovaná, preto súd podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.08.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, 1f) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 1) oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, 1aab) a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 1) § 77 až 100 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1aaa) § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1aab) § 13 zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1f) Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 citovaného zákona tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. 5) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. 5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. 8. Krajský súd v Žiline vyhodnotil námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe ako nedôvodné. Správny orgán neporušil žiadne procesné práva žalobcu a v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky relevantné skutočnosti, keď žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z.. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že vydal rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci až po tom, čo po prerušení konania obdržal rozhodnutie riaditeľky centra o nesúhlase s aplikáciou ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v právnej veci žiadateľa. V súvislosti s rozhodnutím riaditeľky centra zo dňa 17.07.2017 považuje správny súd za dôležité uviesť, že toto okrem výrokovej časti obsahuje aj riadne odôvodnenie obsahujúce dôvody, ktoré viedli k danému rozhodnutiu vrátane stanoviska rady k návrhu. Samotné rozhodnutie potom tvorí podklad pre rozhodnutie žalovaného, po preskúmaní ktorého v zmysle žalobných námietok ako aj postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že nezistil také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže napadnuté rozhodnutie ako celok nie je možné považovať za neodôvodnené. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia, ako namieta žalobca, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že by existoval stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov, čo súd v posudzovanej veci nezistil. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie riaditeľky centra zo dňa 21.07.2017 (správne malo byť uvedené 17.07.2017, v ktorý deň toto bolo vydané), súd je toho názoru, že nejde o takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca mal právo ako účastník konania podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov alebo dostať informáciu zo spisov (okrem zápisníc o hlasovaní), ktoré právo mohol uplatniť v ktoromkoľvek štádiu správneho konania a oboznámiť sa tak nielen s obsahom rozhodnutia riaditeľky centra zo dňa 17.07.2017 ale aj s jeho podrobným odôvodnením. V zmysle § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku, keď v jeho odôvodnení žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, pričom súd nezistil, že by žalobca v priebehu konania ako účastník podal nejaké námietky alebo navrhoval vykonanie ďalších dôkazov. Žalovaný vyhodnotil žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci aj ním predložené doklady správne a dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže ide o právnickú osobu, čo aj riadne odôvodnil. 9. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade sa žalovaný v rámci jeho správnej úvahy náležite vysporiadal aj s dôvodmi, pre ktoré nebolo možné vo veci žalobcu aplikovať ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., pokiaľ zo skutkových zistení vyvodil záver, že sa nejedná o vec, kde by poskytnutie právnej pomoci bolo nevyhnutné pre jej celospoločenský význam a závažnosť. Z ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že riaditeľ môže po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra (teda napr. právnickej osobe), ale len za predpokladu, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nepochybne vyplýva, že riaditeľka centra po zohľadnení stanoviska rady centra, ktorá jednohlasne neodporučila poskytnúť finančné prostriedky na účely právneho zastúpenia žiadateľa, nesúhlasila s takýmto poskytnutím právnej pomoci žalobcovi z dôvodu, že právnickej osobe môže byť právna pomoc poskytovaná len výnimočne a prípad žalobcu nie je takýmto prípadom, nakoľko súdny spor v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci súvisí s bežnou obchodnou činnosťou žiadateľa, v dôsledku čoho nie je naplnená zákonodarcom predpokladaná podmienka potreby poskytnutia právnej pomoci - nejde o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. 10. Správny súd považuje za potrebné tiež poznamenať, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá je majetkovo prepojená na ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré podľa údajov verejne dostupných na webovom portáli Finstat.sk vykazujú zisk, pričom dôvody v neprospech priznania právnej pomoci sú uvedené aj v zápisnici zo zasadnutia rady centra právnej pomoci zo dňa 22.03.2017, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, kedy členovia rady jednomyseľne dospeli k záveru, že v právnej veci žiadateľa nejde o vec hodnú osobitnej ochrany a prístupu k spravodlivosti, navrhli preto nevyhovieť jeho návrhu v záujme naplnenia účelu ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. a prijať negatívne rozhodnutie o úhrade peňažných prostriedkov na účely právneho zastúpenia žiadateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žiadateľ nespĺňa zákonom stanovené podmienky na priznanie právnej pomoci. Porušenie práv žalobcu s poukazom na ním uvádzané čl. 46 ods. 1, 51 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach ako aj Listinu základných práv a slobôd vo všeobecnej rovine, správny súd nezistil. 11. Nakoľko správny súd nezistil nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 12. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu nebola priznaná náhrada trov, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP), pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.