Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/133/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200403 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200403.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom Necpaly 226, 038 12 Necpaly, IČO: 35 953 624, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Špak, so sídlom G. XX, XXX XX P. M. F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1266055/2017 zo dňa 08.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo 28.09.2017 doručenou na krajský súd dňa 13.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1266055/2017 zo dňa 08.08.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane") č. 458573/2017 zo dňa 02.05.2017. Správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 6.888,06 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nemôže stotožniť s vecnou a právnou argumentáciou žalovaného, ktorá bola uvedená v jeho rozhodnutí. Žalobca má za to, že v priebehu vyrubovacieho konania sa kvalifikovaným spôsobom vyjadril k celému daňovému konaniu, avšak z neznámych príčin správca dane, ako aj žalovaný nepodali adekvátne vysvetlenie k namietaným skutočnostiam podaným žalobcom. Poukázal na § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"). Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že výsledky daňovej kontroly preukázali dodanie tovaru žalobcovi a z predložených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané, že žalobca za príslušné zdaňovacie obdobie poukázal finančné plnenie dodávateľskej spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o. v sume 41.328,86 Eur, kde uviedol, že ak by nedošlo k finančnému plneniu, nemohlo by dôjsť k dodaniu tovaru, nakoľko by nedošlo k jeho odovzdaniu. Poukázal na § 3 ods. 1 zákona o DPH, § 2 zákona o DPH. Žalobca mal za to, že v priebehu daňovej kontroly riadne preukázal, že k dodaniu tovaru došlo a to nielen predložením faktúr, dodacích listov, ale práve aj stanoviskami Plemenárskych služieb Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 25.06.2015 sa zúčastnil ústneho pojednávania za účelom prerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly, kde uviedol konkrétne skutočnosti, ktorými sa má správca dane ako aj žalovaný zaoberať, avšak namiesto kvalifikovaných odpovedí a odôvodnenia uviedol len popisné vyjadrenia. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pán Škerlík nebol počas výsluchu štatutárnym orgánom spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o. preto nemá zákonné právo disponovať s účtovníctvom tejto spoločnosti. Správca dane bol žalobcom informovaný, že účtovníctvo tejto spoločnosti mu bolo odňaté. Namiesto kvalifikovaných odpovedí, alebo kvalifikovaného odôvodnenia žalovaný aj v prvostupňovom rozhodnutí aj správca dane uviedol len nič nehovoriace popisné vyjadrenia: A) že vykonal všetky potrebné procesné a iné právne úkony, prihliadal na všetko čo vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností, B) že pre uplatnenie zásady neutrality vyžaduje, aby odpočítanie dane zaplatenej na vstupe bolo priznané pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky a že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely, C) že pri výkone daňovej kontroly sa uplatňuje prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia zásada a že správca dane nie je povinný z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom na zníženie daňovej povinnosti, D) poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/51/2010. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov sa voľné hodnotenie nezakladá ľubovôľu správcu dane; hodnotenie dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti súdu, že s účinnosťou od 01.01.2014 bola zásada voľného hodnotenia dôkazov doplnená v tom zmysle, aby sa pri správe daní, najmä pri zisťovaní, vyrubení a vyberaní dane kládol dôraz na skutočný obsah a zmysel právneho úkonu na to, že ak výsledkom úkonov a iných preverovaných skutočností je zjavné, že nemajú ekonomické opodstatnenie a ich výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený, potom sa na takéto právne úkony a skutočností pri správe daní neprihliada. V tejto súvislosti je aj nevyhnutné pripomenúť, že v prípade, ak skutkový stav je vecne v rozpore so skutkovým stavom zisteným daňovým orgánom, táto skutočnosť taktiež zakladá porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Otázky týkajúce sa zistení, či tovar bol reálne dodaný, ktoré boli žalovanému ako aj správcovi dane adresované, apelovali práve na aplikovanie tejto zásady daňového konania. Ďalšou zásadou, ku ktorej porušeniu došlo postupom žalovaného je porušená zásada úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom. Žalobca opakovane na mieste šetrenia predkladal správcovi dane dotazy a otázky, ktoré podľa názoru žalobcu mali byť kvalifikovane zodpovedané, avšak ani v konaní na prvom stupni, ani v odvolacom konaní neboli tieto kategorické požiadavky žalobcu objasnené. Táto zásada obsahuje a napĺňa základe právo v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúcej v práve na inú právnu ochranu, teda najmä v prístupe k tomuto orgánu verejnej správy. Je vylúčené, aby orgán verejnej správy ešte aj pred prvým úkonom v rámci daňového konania vedel, ako sa toto konanie skončí. Žalobca sa opakovane dotazoval u správcu dane, aké dôkazy má predložiť, aby správca dane vyhodnotil tieto dôkazy ako v súlade s § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., a teda na základe ktorých by mu bol aj priznaný nárok na odpočet DPH. Správca dane na túto otázku zámerne neodpovedal. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný sa snažil v daňovom konaní uvádzať všetky čiastkové obchody, ktoré tvoria podľa jeho názoru vzájomnú spojitosť a snaží sa navodiť dojem, že v prípade, ak napríklad nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti DEPI BV z Holandska spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru od spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o. žalobcovi. Tento názor, tak ako aj predchádzajúce názory žalovaného je však nesprávny, nakoľko obdobné právne závery už publikoval aj Súdny dvor EÚ v spojených veciach sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, z ktorého vyplýva, že každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Súdu, aj žalovanému žalobca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf 14/2012, v ktorom súd úplne jednoznačne konštatoval, že správca dane musí presne vymedziť, v čom konkrétne zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona s uvedením rozhodujúcich a ich vzájomnej príčinnej súvislosti. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil všetky listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti a objektívne, správca dane musí podať vyčerpávajúci výklad podporený príslušnými zákonnými ustanoveniami, prečo nebolo možné priznať nárok na odpočet DPH. Zároveň sa správca dane mal vysporiadať aj s porušením daňovej neutrality, keďže žalobca daň z pridanej hodnoty zaplatil spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o.. Avšak rozhodnutím žalovaný neuznal nárok na jej odpočet, a preto je celkom zrejmé, že mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu štátu. Vzhľadom na uvedené skutočností žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 29.11.2017. Vo vyjadrení uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Po preštudovaní predmetnej žaloby žalovaný dospel k záveru, že žalobca v žalobe neuvádzal také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na rozhodnutie krajského súdu. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že chce v prvom rade poukázať na skutočnosť a to takú, že dodávateľská spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 06.11.2014 a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť Led-Audio, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, ktorej konateľom bol Pavel Sedlák, L. XXX, S. M. P., Česká republika. Dňa 28.04.2015 bola spoločnosť Led-Audio dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť ŽRR s.r.o., Beltiarska 12, Bratislava, ktorá taktiež zanikla dobrovoľným výmazom z Obchodného registra dňa 05.02.2016 a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť SRcomany s.r.o., Betliarska 12, Bratislava. Konateľom tejto spoločnosti je Pavel Sedlák. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že nie je pravdou, že bolo preukázané dodanie tovaru. Žalobca na ústnych pojednávaniach vysvetľoval rozdiel medzi kŕmnou zmesou a proteínovým koncentrátom, a zároveň správcovi dane predložil osvedčenie o odbornej spôsobilosti Ing. L. Y., ktorý je rodinným príslušníkom. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že k dodaniu tovaru došlo; žalovaný k tomu uvádza, že zo zistení správcu dane je jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH, nakoľko preverovaním bolo zistené, že nadobudnutie tovaru od dodávateľa pre spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. preukázané nebolo, a preto tovar nemohol byť následné dodaný spoločnosťou AGROSPOL Žilina, s.r.o. pre žalobcu. Ak tovar nebol dodaný, žalobca nemal právo na odpočítanie dane (§ 49 zákona o DPH). Správca dane ďalej preverovaním zistil, že spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. bola od 15.02.2008 dobrovoľne registrovaná pre daň z pridanej hodnoty, jej konateľkou bola Mgr. Daniela Bytčanková (od 04.12.2009 do 18.02.2013), v súčasnosti je konateľom Ľubomír Rollo, S. M. P., Česká republika, ktorý je zároveň konateľom aj v ďalších 23 spoločnostiach. Od roku 2010 nemá spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. žiadnych zamestnancov, nie je registrovaná pre daň z motorových vozidiel, nemá skladové priestory, sídlo tejto spoločnosti slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam. Konateľka spoločnosti Mgr. Daniela Bytčanková v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.01.2015 č. 9511401/5/149676/2015 uviedla, že na všetky úkony splnomocnila pána Škerlíka, ktorý sa do zápisnice č. 20089644/2015 zo dňa 13.04.2015 vyjadril, že faktúry vystavovala účtovníčka, on ich iba podpisoval, avšak na iné skutočnosti ako to, či spoločnosť mala vlastný majetok, zamestnancov, či boli zaúčtované a uhradené faktúry, prečo bola spoločnosť dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra si buď nepamätal alebo nevedel uviesť, tzv. svojou výpoveďou nepotvrdil, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Na základe výpovede p. Škerlíka, ktorý sa nevedel k žiadnym skutočnostiam vyjadriť, ako aj k uhradeniu faktúr, uvedená námietka žalobcu ohľadom poukázania finančného plnenia spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o. je zavádzajúca a irelevantná. Keďže žalobca ďalej len cituje § 3 ods. 1 zákona o DPH, § 2 zákona o DPH neuvádza voči nim námietky, žalobca sa k týmto námietkam vyjadrovať. Námietku žalobcu, že riadne preukázal dodanie tovaru (predložil faktúry, dodacie listy, stanovisko Plemenárskych služieb Slovenskej republiky) považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko predmetom faktúr bol sójový extrahovaný šrot a sušené mlieko a nie živé zvieratá ako uvádza žalobca. Žalobca sa vo svojich vyjadreniach zaoberal hlavne nákupom odstavčiat, a preto správca dane preveril túto skutočnosť, pričom zistil, že k nákupu odstavčiat od dodávateľa AGROSPOL Žilina, s.r.o. nedošlo. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že p. Škerlík vo svojom vyjadrení uviedol, že spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. má v predmete podnikania výrobu a predaj kŕmnych zmesí, pričom na druhej strane uviedol, že kŕmne zmesi nakupovala spoločnosť od českého dodávateľa MAREFY (kŕmne zmesi vyrábané spoločnosťou DeHeus, a.s., Bučovice, Marefy 144, Česká republika). Ďalej p. Škerlík uviedol, že spoločnosť AGROSPOL Žiina, s.r.o. disponuje technologickým zariadením na výrobu kŕmnych zmesí, ktoré boli použité na kŕmenie zvierat a že spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. bola výhradným dodávateľom kŕmneho koncentrátu. Žalovaný si dovoľuje k tejto skutočnosti uviesť, že je zavádzajúce, nakoľko výrobou kŕmnych zmesí sa môžu zaoberať len fyzické a právnické osoby v zmysle Vyhlášky č. 181/1992 Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR. Vyrábať a uvádzať do obehu v zmysle Vyhlášky možno len krmivá, ktoré boli na základe overenia ich akosti, výživnej hodnoty, použiteľnosti, zdravotnej nezávadnosti registrované v registri krmív a dodávateľov. Vyššie uvedené spoločnosti sa však v uvedenom registri nenachádzajú. Žalovaný k námietke ohľadom účtovníctva uviedol, že za rok 2012 boli zadržané len dodávateľské a odberateľské faktúry, avšak bez ďalších navzájom preukázaných skutočností nie sú dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili; ako dôkaz pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia nie sú dostačujúce. K námietke žalobcu, že došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti medzi ním a správcom dane a s poukazom na právne závery ako Súdny dvor EÚ v spojených veciach sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2010, 6Sžf 10/2012, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že žalobca presne nekonkretizoval v čom došlo k porušeniu úzkej súčinnosti medzi ním a správcom dane, došlo k viacerým porušeniam Daňového poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a komunitárneho práva, žalovaný nevie k uvedeným námietkam žalobcu zaujať relevantné stanovisko. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 2 ods. 3 Daňového poriadku, pričom získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodanie tovaru dodávateľom preveroval formou dožiadaní zaslaných miestne príslušnému správcovi dane, výsluchmi svedkov, z ktorých vyplynulo, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Listinné dôkazy v daňovom konaní však nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený. Posudzovaný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe skutočného, reálneho plnenia. Predložením dokladov platiteľ len tvrdí, že k určitému zdaniteľnému plneniu došlo, musí ho byť však schopný preukázať aj v skutočnosti. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté platiteľom uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že daňový subjekt má k dispozícií faktúry od spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o. ešte neznamená, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru uskutočnila. To, že doklad je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom toho, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal resp. neodstránil pochybnosti. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že aj poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že trvá na výroku v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj písomného vyjadrenia k žalobe, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, odôvodnenie správcu dane, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého spisu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalobca podal k vyjadreniu repliku zo dňa 04.01.2018. Vo vyjadrení zotrval na žalobných dôvodoch uvedených v správnej žalobe zo dňa 28.09.2017. Vo vyjadrení opätovne poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa vyčerpávajúco vyjadril k povinnosti preukázania unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom, k porušeniu zásady daňovej neutrality a k práve správcu dane nepriznať nárok na odpočet DPH iba vo vybraných situáciách. Žalobca v žalobe poukázal na právny názor Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, a teda že správca dane má právo nepriznať nárok na odpočet DPH iba v prípade, ak mal za preukázané, že daňový subjekt bol účastný na podvode, čo doposiaľ žalovaný nepreukázal, a teda aj na základe týchto skutočností žalobca navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 4. Žalovaný sa k replike už nevyjadril. 5. Krajský súd v Žiline prejdnal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a ustanovení v § 137 ods. 4 SSP a dňa 25.07.2018 rozsudok verejne vyhlásil. 6. Podľa § 197 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch. 8. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pre prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obchodnej zmluvy je dňom dodania deň dodania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c), je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 9. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 10. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 11. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 12. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 13. Podľa § 71 ods. 2 písm. e) zákona č. 222/2004 Z. z., faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. 14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 17. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 18. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 19. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzanie len z daňových dokladov predložených, ale aj po zistení, či predložený doklad neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby skutočne prezval, alebo iným spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané s obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. Naopak zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, či zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 20. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práva a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržiavania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a to hmotnoprávne aj procesné, ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z o zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v zbierke zákonov. 21. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len formálnymi dôkazmi nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/101/2013). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, t. j. je iniciátorom odpočítania DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. 22. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane") vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 20146025/2015 zo dňa 28.04.2015. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie správcu dane č. 103748711/2016 zo dňa 14.08.2016, ktorým určil rozdiel dane v sume 4.702,14 Eur tak, že znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 zo sumy 7.742,05 Eur na sumu 3.039,93 Eur. Daňový subjekt podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal postup správcu dane z dôvodu neúplného zisteného skutkového stavu. Odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom zistil, že vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené nesprávne číselné údaje, a preto rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 104385166/2016 zo dňa 30.11.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní pokračoval Daňový úrad Žilina. Dňa 02.05.2017 vydal rozhodnutie č. 458573/2017, ktorým určil daňovému subjektu UNICHOV s.r.o. Necpaly rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6.888,06 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. Daňový úrad Žilina znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 zo sumy 7.742,05 Eur na sumu 853,99 Eur. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že pri kontrole dokladov zistil, že platiteľ dane UNICHOV s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2012 odpočítal z vlastnej daňovej povinnosti daň z dodávateľských faktúr č.: - F20120110 zo dňa 04.05.2012 (základ dane: 10.929,60 Eur, DPH: 2.185,92 Eur), - F20120113 zo dňa 08.05.2012 (základ dane: 1.530,00 Eur, DPH: 306,00 Eur), - F20120127 zo dňa 15.05.2012 (základ dane: 5.751,17 Eur, DPH: 1.150,23 Eur), - F20120131 zo dňa 17.05.2012 (základ dane: 5.503,64 Eur, DPH: 1.100,73 Eur), - F20120132 zo dňa 18.05.2012 (základ dane: 1.612,00 Eur, DPH: 322,40 Eur), - F20120137 zo dňa 24.05.2012 (základ dane: 5.893,89 Eur, DPH: 1.178,78 Eur), - F20120150 zo dňa 30.05.2012 (základ dane: 3.220,00 Eur, DPH: 644,00 Eur), ktoré vystavila spoločnosť AGROSPOL Žilina s.r.o., Betliarska 12, Bratislava. Predmetom faktúr bol sójový extrahovaný šrot, mlieko sušené plnotučné, jačmeň sladovnícky, proteínový koncentrát A1 a kukurica potravinárska. Uvedená spoločnosť bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra dňa 06.11.2014. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť Led-Audio, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava. Správca dane z dôvodu preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov zaslal miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Bratislava dožiadanie č. 9401401/5/3858345/2014 zo dňa 13.08.2014. Daňový úrad Bratislava v odpovedi zo dňa 20.10.2014 uviedol, že zamestnanci správcu dane listom zo dňa 21.08.2014 vyzvali spoločnosť na predloženie účtovných a daňových dokladov. Zásielka bola doručená 25.08.2014, ale nikto na ňu nereagoval. Z uvedeného dôvodu bola na adresu sídla spoločnosti zaslaná opakovaná výzva na predloženie dokladov. Zásielka bola doručená dňa 16.09.2014, avšak na túto výzvu nikto nereagoval. Bolo zistené, že Ľubomír Rollo, L. XXX, S. M. P. XX, Česká republika - konateľ spoločnosti AGROSPOL Žilina, s.r.o., ktorému vznikla funkcia dňa 18.02.2013 a skončila dňa 05.11.2014. Správca dane z dostupných databáz ďalej zistil, že spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. nemá registrované žiadne skladové ani podnikateľské priestory, adresa sídla slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam a spoločnosť nemá od roku 2010 žiadnych zamestnancov. Správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu dožiadanie č. 9401401/5/5181894/2014 zo dňa 25.11.2014, ktorého predmetom bolo vypočutie Mgr. Daniely Bytčankovej. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 9511401/5/5449003/2014 zo dňa 17.12.2014 bolo zaslané aj obchodnej spoločnosti Led-Audio, s.r.o., Bratislava, ktoré bolo doručené dňa 22.12.2014 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 9511401/5/5469767/2014 zo dňa 19.12.2014 bolo zaslané aj daňovému subjektu UNICHOV s.r.o., ktoré bolo doručené dňa 23.12.2014. Na základe telefonického rozhovoru konaného dňa 25.11.2014 správca dane spísal úradný záznam č. 9401401/5/5181721/2014, do ktorého uviedol dôvody ospravedlnenia pani Bytčankovej. Následne dňa 28.11.2014 bolo správcovi dane doručené písomné ospravedlnenie pani Bytčankovej, v ktorom uviedla dôvody neúčasti na ústnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2014 a zároveň požiadala o vypočutie na Daňovom úrade v Žiline. Správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane na Daňový úrad Žilina dožiadanie za účelom vypočutia Mgr. Daniely Bytčankovej. Predvolanie na výsluch svedka a upovedomenie o výsluchu svedka zaslal správca dane aj nástupníckej spoločnosti Led-Audio, s.r.o. a daňovému subjektu. Daňový subjekt (žalobca) sa ústneho pojednávania zúčastnil, čím uložil právo klásť svedkovi otázky. Z vypočutia svedka vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9511401/5/149676/2015 zo dňa 21.01.2015. Pani Bytčanková do zápisnice uviedla, že na všetkých konaniach týkajúcich sa spoločnosti AGROSPOL splnomocnila Ing. Slavomíra Škerlíka. Kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti a kto ho viedol uviesť nevedela. Ďalej uviedla, že okrem splnomocnenia pána Škerlíka iné dokumenty za spoločnosť AGROSPOL nepodpísala, faktúry vystavoval a podpisoval možno pán Škerlík, či spoločnosť mala prenajaté nejaké skladové priestory uviesť nevedela a konateľa kontrolovaného daňového subjektu Mária Klinca nikdy nevidela. K úhrade faktúr, k objednávaniu tovaru, k uskutočneniu prepravy k miestu nakládky a vykládky tovaru sa vyjadriť nevedela. Vzhľadom na uvedené správca dane zaslal Ing. Slavomírovi Škerlíkovi predvolanie na výsluch svedka č. 9401401/5/187157/2015 zo dňa 26.01.2015 o čom upovedomil daňový subjekt upovedomením zo dňa 26.01.2015. Daňový subjekt sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Dňa 23.02.2015 bolo správcovi doručené ospravedlnenie Ing. Slavomíra Škerlíka, ktorý zároveň požiadal o vypočutie na Daňovom úrade Žilina. Správca dane zaslal dňa 25.02.2015 miestne príslušnému správcovi dane na Daňový úrad Žilina dožiadanie, predmetom ktorého bolo vypočutie Ing. Slavomíra Škerlíka, konateľa spoločnosti AGROSPOL od 05.02.2008 do 18.12.2009, splnomocneným zástupcom bol od 26.05.2010 do 10.03.2014. O výsluchu svedka správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 289644/2015 zo dňa 13.04.2015. Svedok Ing. Slavomír Škerlík sa do zápisnice vyjadril, že v roku 2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti AGROSPOL, ktorej predmetom činnosti bola výroba a predaj kŕmnych zmesí, nákup a predaj živých zvierat. Ďalej uviedol, že faktúry vystavovala účtovníčka, on ich iba podpisoval. Či spoločnosť mala vlastný majetok a zamestnancov si nepamätal. Dôvody, prečo bola spoločnosť dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra uviesť nevedel. K vystaveným faktúram pre daňový subjekt uviedol, že zaúčtované boli, avšak či boli aj uhradené z časového odstupu uviesť nevedel, miesto nakládky a vykládky tovaru si nepamätal. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodanie tovaru dodávateľom preveroval formou dožiadaní zaslaných miestne príslušnému správcovi dane, výsluchmi svedkov, z ktorých vyplynulo, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Listinné dôkazy v daňovom konaní sú však bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom rozsahu uskutočnený. Posudzovaný dôkaz môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe skutočného, reálneho plnenia. Predloženým dokladom platiteľ len tvrdí, že k určitému zdaniteľnému plneniu došlo, musí ho byť však schopný preukázať aj v skutočnosti. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo resp. či bolo poskytnuté platiteľom uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že daňový subjekt má k dispozícií faktúry od spoločnosti AGROSPOL ešte neznamená, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru aj uskutočnila. Taktiež skutočnosť, že doklad je riadne zaúčtovaný nie je dôkaz, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Faktúra, dodací list, alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale je len tvrdením o takej skutočnosti, čo konštatoval, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf 153/2001 zo dňa 28.05.2002. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa, to znamená, že aj správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybností o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal resp. neodstránil pochybnosti. Dôvodom vydania rozhodnutia o neuznaní odpočítania dane z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako boli uvedené na predmetných faktúrach. Uskutočnené zdaniteľné plnenie je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Listinné dôkazy v daňovom konaní však nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený. 23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal dňa 22.05.2017 odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1266055/2017 zo dňa 08.08.2017 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 458573/2017 zo dňa 02.05.2017 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.. Podmienka ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočet DPH, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúre. Uvedené vyplýva z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že bolo spoločnosťou AGROSPOL Žilina, s.r.o. dodané plnenie uvedené na faktúrach č. F20120110 zo dňa 04.05.2012 (základ dane: 10.929,60 Eur, DPH: 2.185,92 Eur), F20120113 zo dňa 08.05.2012 (základ dane: 1.530,00 Eur, DPH: 306,00 Eur), F20120127 zo dňa 15.05.2012 (základ dane: 5.751,17 Eur, DPH: 1.150,23 Eur), F20120131 zo dňa 17.05.2012 (základ dane: 5.503,64 Eur, DPH: 1.100,73 Eur), F20120132 zo dňa 18.05.2012 (základ dane: 1.612,00 Eur, DPH: 322,40 Eur), F20120137 zo dňa 24.05.2012 (základ dane: 5.893,89 Eur, DPH: 1.178,78 Eur), F20120150 zo dňa 30.05.2012 (základ dane: 3.220,00 Eur, DPH: 644,00 Eur). Správca dane preto oprávnene neuznal daňovému subjektu v zdaňovacom období máj 2012 nárok na odpočet DPH z predmetných faktúr. Žalovaný uviedol, že je nevyhnutne uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že správca dane vypočul svedka Ing. Slavomíra Škerlíka, ako dôkaz bez výpovednej hodnoty a taktiež Mgr. Danielu Bytčankovú, na otázky správcu dane nevedela podávať relevantné odpovede. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Z odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za podmienok stanovených v zákone nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ďalej žalovaný poukázal na § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, podľa ktorého kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. K námietke daňového subjektu, že nie je jeho povinnosťou viesť účtovníctvo za iného podnikateľa, prípadne ak v ňom vykonáva nejaké zásahy žalovaný uviedol, že z konania správcu dane nie je zrejmé, že by v priebehu daňovej kontroly túto skutočnosť dával daňovému subjektu za povinnosť. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že v priebehu daňovej kontroly nebol upovedomený o výsluchu svedka Škerlíka žalobca. Nebol si vedomý, že by osoba konajúca za daňový subjekt prevzala zásielku, ktorej obsahom bolo upovedomenie o výsluchu svedka, nakoľko ku dňu údajného doručenia predmetnej zásielky nebolo vydané poverenie akejkoľvek inej osobe na preberanie zásielok podľa daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu mu bolo preto obmedzené jeho právo klásť svedkovi otázky. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že nakoľko daňový subjekt len citoval z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ....Sžf/10/2012, 3Sžf/14/2011, avšak nepreukázal jej aplikovateľnosť na daný prípad a tiež preto, že neuviedol aké ním navrhované dôkazy správca dane nevykonal. K námietke nezaujal relevantné stanovisko. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zaslal daňovému subjektu upovedomenie o vypočutí Ing. Slavomíra Škerlíka, ktoré mu bolo doručené dňa 30.01.2015 a dňa 17.03.2015. Správca dane preto nemal dôvod pochybovať o tom, kto zásielku prevzal, nakoľko boli všetky písomnosti adresované na sídlo spoločnosti a boli spoločnosťou preukázateľne prevzaté. V závere napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistení skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci. 24. Vo vzťahu k námietke žalobcu neuznania odpočtu DPH, faktúr od dodávateľa AGROSPOL Žilina, s.r.o. správny súd udáva, že z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane zo špecifikovaných faktúr v prvostupňovom rozhodnutí od dodávateľa AGROSPOL Žilina, s.r.o.. 25. V rámci konania, jednak v rámci daňovej kontroly a jednak aj v rámci vyrubovacieho konania správca dane overil dodávateľa žalobcu, pričom miestnym zisťovaním bolo zistené, že správca dane preverovaním zistil, že spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. bola od 15.02.2008 dobrovoľne registrovaná pre daň z pridanej hodnoty, jej konateľkou bola Mgr. Daniela Bytčanková, v súčasnosti je konateľom Ľubomír Rollo, S. M. P., Česká republika, ktorý je zároveň konateľom aj v ďalších 23 spoločnostiach. Od roku 2010 nemá spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. žiadnych zamestnancov, nie je registrovaná pre daň z motorových vozidiel, nemá skladové priestory, sídlo tejto spoločnosti slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam. Počas daňového konania bol vypočutý aj splnomocnený zástupca Ing. Škerlík, ktorý sa nevedel k žiadnym skutočnostiam vyjadriť, ako aj k uhradeniu faktúr, svojou výpoveďou nepotvrdil, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Splnomocnený zástupca dodávateľa žalobcu ďalej vo vyjadrení uviedol, že dodávateľ má v predmete podnikania výrobu a predaj kŕmnych zmesí, pričom na druhej strane uviedol, že kŕmne zmesi nakupovala spoločnosť od českého dodávateľa, ďalej tvrdil, že spoločnosť disponuje technologickým zariadením na výrobu kŕmnych zmesí, ktoré boli použité na kŕmenie zvierat a že spoločnosť AGROSPOL Žilina, s.r.o. bola výhradným dodávateľom kŕmneho koncentrátu. Správca dane v rámci šetrenia zistil, že odpovede splnomocneného zástupcu sú zavádzajúce, nakoľko výrobou kŕmnych zmesí sa môžu zaoberať len fyzické a právnické osoby v zmysle Vyhlášky č. 180/1992 Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR. Vyrábať a uvádzať do obehu v zmysle vyhlášky možno len krmivá, ktoré boli na základe overenia ich akosti, výživnej hodnoty, použiteľnosti, zdravotnej nezávadnosti registrované v registri krmív a dodávateľov. Teda dodávateľ žalobcu AGROSPOL Žilina, s.r.o. sa v uvedenom registri nenachádza. 26. Vo vzťahu k námietke - dôkazného bremena žalobcu, správny súd zaujíma stanovisko, že žalobca ako podnikateľský subjekt si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie fakturovaných transakcií. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v predmetnom prípade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 97/2009. 27. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutia ESD - rozsudky C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Podľa názoru súdu nesprávne vysvetľuje ich závery na zdaniteľný obchod. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-273/11, v zmysle ktorého článok 138 ods. 1 Smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo priznanie na odpočet DPH v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane o nepredložení vierohodných relevantných dôkazov, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a preto podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-273/11 je možné zamietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak predávajúci vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ. 28. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že za dodávku zaplatil dodávateľovi, z dôvodu, že mu dodávka bola dodaná súd udáva nasledovné. Všetky skutočnosti však poukazujú na to, že žalobcovi nebol dodaný tovar v zmysle špecifikovaných faktúr od dodávateľa AGROSPOL Žilina, s.r.o.. Pokiaľ žalobca zaplatil dodávateľovi súd konštatuje, žalobca zaplatil iba za faktúru a nie za dodaný tovar. 29. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitostí rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku, odôvodnenie rozhodnutia dáva zároveň odpoveď na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu v rámci konania. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešný účastník konania. Rovnako nebolo priznané právo na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko neboli splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP. 31. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ ale.bo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.