KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Žilina12. 2. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/104/2017 z 12. 2. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 12. februára 2018, sp. zn. 30S/104/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200430.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/104/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200430
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200430.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
Mgr. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. X, S., právne zast. JUDr. Branislavom Samcom, advokátom
so sídlom M.. XX, S., proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. s.: 9333/2017-39961/2017-OSP-VL zo
dňa 28.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím č. k. 9333/2017-39961/2017-OSP-VL zo dňa 28.08.2017 Mesto Žilina ako
stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona odkázal
stavebníčku podľa § 137 ods. 2 z.č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon) a
vyzval ju podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia
predložila na stavebný úrad dôkaz o tom, že podala žalobu na súd, ktorou sa stavebníčka bude
domáhať rozhodnutia v spornej veci (určenie oprávnených z vecného bremena zapísaného na LV č.
XXXX - právo pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX na p. č. 1754/1, na p. č. 1754/2 k administratívnej
budove súp. č. XXX na p. č. 1754/12, právo prejazdu cez p. č. 1754/2 v kat. úz. S., posúdenie
otázky vzniku nepomeru medzi existujúcim vecným bremenom a výhodou oprávneného), nakoľko ide
o občianskoprávne námietky vyplývajúce z vlastníckych a iných práv k pozemku, o ktorých si nemôže
stavebný úrad urobiť úsudok sám. Súčasne stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby podľa
§ 88a ods. 3 stavebného zákona v súlade s § 137 ods. 2 stavebného zákona v nadväznosti na § 29 ods. 1
Správneho poriadku prerušil. V odôvodnení citoval ust. § 137 stavebného zákona, pričom konštatoval, že
sa pokúsil v zmysle odseku 1 tohto ustanovenia o dosiahnutie dohody účastníkov konania o námietkach,
ktoré boli v konaní uplatnené, avšak k dohode nedošlo. O námietkach vyplývajúcich z vlastníckych a
iných práv k pozemkom môže rozhodovať len súd. Stavebný úrad si nemôže o tejto otázke urobiť úsudok
sám, nakoľko ide o občianskoprávne námietky vyplývajúce z vlastníckych a iných práv k pozemku, a
teda aj z hľadiska úpravy vlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov k stavbe tieto upravuje Občiansky
zákonník. Správny orgán odkázal stavebníčku na súd a konanie prerušil, pretože ide o námietky, ktoré
by v prípade oprávnenia znemožnili dodatočné povolenie predmetnej stavby alebo by ho umožnili len v
podstatne inej miere alebo forme. Zároveň poučil stavebníčku, že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné
podľa Správneho súdneho poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. V odôvodnení uviedla,
že neexistujú dôvody na prerušenie konania podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona. Žalovaný sa neriadil
základnými zásadami, ktoré mu ukladá Správny poriadok, a to zásadou zákonnosti, zásadou procesnej
rovnosti účastníkov konania a zásadou materiálnej pravdy. Ďalej uviedla, aký je podľa nej skutočný



stav veci. Podľa jej názoru vecné bremeno, ako bolo dohodnuté v dohode o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov zo dňa 18.05.1998, bolo akceptované oboma
jej účastníčkami, ako aj právnymi nástupkyňami až do konca apríla 2007. Ďalšie pokusy účastníčok
stavebného konania o vyhlásenie neplatnosti tejto dohody boli neúspešné, pretože súdy im v konaní
o určenie neplatnosti tejto dohody v časti zriadenia vecného bremena nevyhoveli. V súčasnej dobe sa
žalobkyňa domáha na civilnom súde uloženia povinnosti umožniť vykonávať právo z vecného bremena
vo vzťahu k účastníčkam stavebného konania. Podľa názoru žalobkyne teda existencia vecného
bremena zriadeného v prospech žalobkyne, ako vlastníka budovy, je nepochybná. Žalovaný vo svojom
rozhodnutí o prerušení konania zaviazal žalobkyňu k podaniu žaloby vo veci, ktorá je právoplatne
rozhodnutá. Ďalej namietal, že žalovaný mal zaviazať k podaniu žaloby nie žalobkyňu, ale účastníčky
stavebného konania. Rozhodnutie žalovaného teda nevychádza z riadne zisteného skutočného stavu
veci a vec je nesprávne právne posúdená. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

3. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal, či
sú v danom prípade splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

4. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa
odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo
by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa
alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že
na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť
vo veci.

5. Správny súd pri posudzovaní procesných podmienok pri vedení tohto správneho konania zistil, že
existuje neodstrániteľná vada procesnej podmienky spočívajúca v nespôsobilom predmete súdneho
prieskumu.

6. Rozsah preskúmavacej činnosti správneho súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú
zásadne všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach
fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako
výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická
osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že
k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich práv“ treba vysvetľovať
reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera
alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov,
ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému
rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych súdov.



7. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemali
mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e) SSP). Pôsobenie
generálnej klauzuly je teda obmedzené negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré sú zo súdneho
prieskumu vylúčené na základe zákona (§ 7 SSP). Negatívny výpočet v súlade s čl. 46 ods. 2
Ústavy SR, v súčasnosti uvedený v § 7 SSP, má charakter výnimiek.

8. V danom prípade má správny súd za preukázané, že napadnutým rozhodnutím žalovaný správny
orgán odkázal stavebníčku na súd podľa § 137 ods. 2, vyzval ju na predloženie dôkazu, že podala žalobu
na súd v lehote 30 dní podľa § 137 ods. 3 cit. zákona a zároveň konanie o dodatočnom povolení stavby
podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona a § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Zároveň účastníkov
poučil, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

9. Správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, v ktorom sa
riešila rovnaká právna otázka. Predmetom prieskumu malo byť rozhodnutie stavebného úradu, ktorým
odkázal účastníka na súd, územné konanie prerušil a v súlade s § 137 ods. 3 stavebného zákona mu
určil lehotu 30 dní na predloženie dôkazu, že na súd podal návrh na rozhodnutie o námietke. Podľa
názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo konanie prerušené
v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku, je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď
sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o
rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania, a preto s odkazom na § 248 písm. a) O.s.p.
(vtedy účinného) súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú.

10. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6Sžo/208/2015 zo dňa 24.08.2016, ktoré vychádzalo z rovnakého právneho názoru ohľadne prieskumu
rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol podľa § 88a ods. 3, § 117 a § 140 stavebného zákona a
podľa § 29 Správneho poriadku o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci námietok účastníkov stavebného konania a účastníčkam stavebného konania
zároveň uložil, aby v lehote 60 dní predložili stavebnému úradu doklad o tom, že bol na súd podaný
návrh na rozhodnutie v spornej veci. Najvyšší súd vyslovil, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím o
predbežnej otázke, ktoré je rozhodnutím procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Preto súdy
takéto rozhodnutia nepreskúmavajú.

11. Aj vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd konštatuje,
že rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, t.j. rozhodnutie o odkázaní stavebníčky na
súd, prerušení konania o dodatočnom povolení stavby a určení lehoty 30 dní na predloženie stavebnému
úradu dôkazu, že bol návrh na súd podaný, je rozhodnutie o predbežnej otázke, keď podľa názoru
stavebného úradu sa v konaní vyskytla prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní
pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Týmto rozhodnutím
žalobkyni nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jej subjektívnych právach ako účastníčky stavebného
konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na úpravu ust. § 137 odsek 3 stavebného zákona,
ktorý stanovuje, že ak návrh na rozhodnutie v spornej veci na príslušnom orgáne (v danom prípade
na súde) v stanovenej lehote (v danom prípade 30 dní) nebude podaný, môže si stavebný úrad urobiť
úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

12. Keďže sa jedná o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm.
e) SSP, preto je takáto žaloba neprípustná. Správny súd z tohto dôvodu žalobu ako neprípustnú podľa
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.